Vyhláška č. 318/2008 Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách
Részletek
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 93 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) ustanovuje:
Csatolmányok:
Príloha
k vyhláške č. 318/2008 Z. z.
II. ČASŤ
PODROBNOSTI O SPÔSOBE KONANIA EXTERNEJ ČASTI A PÍSOMNEJ FORMY
INTERNEJ ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY
2. Maďarský jazyk a literatúra, ukrajinský jazyk a literatúra
Externá časť maturitnej skúšky z maďarského jazyka a literatúry, ukrajinského jazyka a literatúry sa skladá z centrálne vypracovanej, vo všetkých školách v rovnakom čase zadanej, pod externým dozorom konanej a externe vyhodnotenej písomnej skúšky – testu. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou.
Písomnou formou internej časti sú centrálne pripravené súbory štyroch tém, prípadne východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Písomná práca sa vo všetkých školách zadáva v rovnakom čase, koná sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.
Charakteristika úloh písomnej práce:
a) analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu (jeho obsahová, kompozičná a štylistická analýza, argumentácia a hodnotenie),
b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,
c) porovnanie dvoch textov podľa zadania,
d) štýlová a žánrová transformácia textov.
5. Slovenský jazyk a slovenská literatúra
Externá časť maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry sa skladá z centrálne vypracovanej, vo všetkých školách v rovnakom čase zadanej, pod externým dozorom konanej a externe vyhodnotenej písomnej skúšky – testu. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou.
Písomnou formou internej časti sú centrálne pripravené súbory štyroch tém, prípadne východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Písomná práca sa vo všetkých školách zadáva v rovnakom čase, koná sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.
Charakteristika úloh písomnej práce:
a) analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu (jeho obsahová, kompozičná a štylistická analýza, argumentácia a hodnotenie),
b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,
c) porovnanie dvoch textov podľa zadania,
d) štýlová a žánrová transformácia textov.
III. ČASŤ
PODROBNOSTI O SPÔSOBE KONANIA A OBSAHU ÚSTNEJ FORMY
INTERNEJ ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY
MAĎARSKÝ JAZYK A LITERATÚRA
Každé zadanie obsahuje dve úlohy a východiskový literárny text. Jedna z úloh musí obsahovať učivo z maďarského jazyka. Ak by literárny text neobsahoval vhodné podnety pre úlohu z jazyka, môže byť k tejto úlohe pripojený ešte špecifický text.
Charakteristika úloh maturitných zadaní
Úloha č. 1 – Úloha je zameraná na reprodukciu vedomostí z literárnej histórie a teórie literatúry (prevláda forma monológu) a na následnú schopnosť uplatniť tieto vedomosti pri interpretácii textu literárnej ukážky (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie). Úloha môže mať tieto varianty:
a) variant – ak je úloha zameraná historicky, jej obsahom je priblíženie literárno-umeleckého obdobia a prehľad o najvýznamnejších autoroch (2 až 3) s ideovou, tematickou a umeleckou charakteristikou ich najdôležitejších diel a následná analýza a hodnotenie textu na základe argumentácie (dokazovanie vlastných tvrdení prvkami z textu),
b) variant – ak je úloha zameraná tematicky, jej obsahom je priblíženie odlišného stvárnenia danej témy v rôznych dielach a následná analýza a hodnotenie textu na základe argumentácie (dokazovanie vlastných tvrdení prvkami z textu),
c) variant – ak je úloha zameraná na problematiku žánrovej formy, jej obsahom je definovanie žánrovej formy, náčrt jej historického vývinu, resp. prehľad modifikácií žánru u rôznych autorov a následná analýza a hodnotenie textu na základe argumentácie (dokazovanie vlastných tvrdení prvkami z textu).
Úloha č. 2 – Úloha je zameraná tak, aby žiak pri odpovedi prejavil svoju pripravenosť demonštrovať znalosť teoretického systému maďarského jazyka určenú základnými pedagogickými dokumentmi a svoju schopnosť uplatniť tieto vedomosti pri vysvetľovaní konkrétnych jazykových javov, ktoré sa vyskytli v texte literárnej ukážky (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).
Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní je takéto:
Úlohy z literatúry
44 % až 66 % maďarská literatúra,
24 % až 36 % svetová literatúra,
12 % až 18 % teória literatúry.
Úlohy z jazyka
8 % až 12 % lexikológia a frazeológia,
8 % až 12 % morfológia,
8 % až 12 % zvuková a grafická stránka jazyka,
12 % až 18 % syntax,
8 % až 12 % práca s informáciami,
8 % až 12 % všeobecné poznatky o jazyku,
28 % až 42 % štylistika.
Všeobecné pomôcky
A magyar helyesírás szabályai vagy Helyesírási keziszótár – slovník
Hodnotenie
Predmetová maturitná komisia hodnotí obsahovú kvalitu a jazykovú správnosť odpovede, t. j. rozsah slovnej zásoby, gramatickú správnosť, štylistickú pôsobivosť a stupeň rečovej pohotovosti.
a) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí stupňom prospechu 1 až 5.
b) Váha hodnotenia jednotlivých úloh je 3 : 2. Pri výpočte váženého priemeru sa používa vzorec
Obrázok_09
pričom z je po zaokrúhlení výsledný stupeň prospechu a zi je stupeň prospechu za úlohu č. i.
Úpravy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
Trvanie skúšky: 30 minút
Čas na prípravu: 40 minút
SLOVENSKÝ JAZYK A SLOVENSKÁ LITERATÚRA
Každé zadanie obsahuje dve úlohy a východiskové texty.
Charakteristika úloh maturitných zadaní
Úloha č. 1 – Konverzácia
Aktualizovať a konkretizovať rozhovory, viesť rozhovor, ktorý nadväzuje na východiskový text, rozumieť tematickým okruhom z konverzácie, aktívne ovládať základnú slovnú zásobu konverzačných tém, zostaviť rozhovor na základe kľúčových slov alebo téz.
Úloha č. 2 – Literatúra
Prirodzená komunikácia o literárnom diele (kontextualita), schopnosť tvorivo interpretovať osvojené myšlienky a produkovať vlastné, objasňovať špecifiká, ktoré sú charakteristické pre slovenskú a maďarskú literatúru.
Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní je takéto:
48 % až 70 % konverzácia,
30 % až 50 % literatúra.
Všeobecné pomôcky
Slovník slovenského jazyka
Frazeologický slovník
Pravidlá slovenského pravopisu
Dvojjazyčné slovníky (slovensko-maďarský, maďarsko-slovenský)
Hodnotenie
a) Základom hodnotenia je rozsah slovnej zásoby, používanie gramatických štruktúr, stupeň jazykovej pohotovosti, obsahová stránka prejavu a pod.
b) Predmetová maturitná komisia hodnotí obsahovú a jazykovú správnosť odpovede, štruktúru – začiatok, vedenie a ukončenie rozhovoru.
c) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí stupňom prospechu 1 až 5.
d) Váha hodnotenia jednotlivých úloh je 3 : 2. Pri výpočte váženého priemeru sa používa vzorec
Obrázok_16
pričom z je po zaokrúhlení výsledný stupeň prospechu a zi je stupeň prospechu za úlohu č. i.
Úpravy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
Trvanie skúšky: 30 minút
Čas na prípravu: 40 minút
§ 5
Externá časť a interná časť maturitnej skúšky
(1) Predmety, ktoré majú externú časť maturitnej skúšky, sú
a) anglický jazyk,
b) francúzsky jazyk,
c) maďarský jazyk a literatúra,
d) matematika,
e) nemecký jazyk,
f) ruský jazyk,
g) slovenský jazyk a literatúra,
h) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
i) španielsky jazyk,
j) taliansky jazyk,
k) ukrajinský jazyk a literatúra.
(2) Predmety, ktoré majú písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, sú
a) anglický jazyk,
b) francúzsky jazyk,
c) maďarský jazyk a literatúra,
d) nemecký jazyk,
e) ruský jazyk,
f) slovenský jazyk a literatúra,
g) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
h) španielsky jazyk,
i) taliansky jazyk,
j) ukrajinský jazyk a literatúra.
(3) Žiak s vývinovými poruchami učenia alebo žiak so sluchovým postihnutím môže vykonať maturitnú skúšku len z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z predmetov
a) anglický jazyk,
b) francúzsky jazyk,
c) nemecký jazyk,
d) ruský jazyk,
e) španielsky jazyk,
f) taliansky jazyk.
§ 6
Skladba predmetov maturitnej skúšky na gymnáziách
(1) Maturitnú skúšku na gymnáziu tvoria štyri predmety, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov,
d) ďalší voliteľný predmet.
(3) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským sú
a) maďarský jazyk a literatúra,
b) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
d) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov.
(4) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá s vyučovacím jazykom ukrajinským sú
a) ukrajinský jazyk a literatúra,
b) slovenský jazyk a literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
d) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov.
(5) Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi s päťročným štúdiom sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) druhý vyučovací jazyk,
c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov,
d) jeden voliteľný predmet až štyri voliteľné predmety.
(6) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu podľa odseku 5 písm. a) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Externú časť maturitnej skúšky a písomnú skúšku z predmetu podľa odseku 5 písm. b) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 5 písm. a) a b) žiak vykoná po ukončení príslušného ročníka štúdia. Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu z internej časti maturitnej skúšky z voliteľných predmetov podľa odseku 5 písm. c) a d) žiak vykoná po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z voliteľných predmetov podľa odseku 5 písm. c) a d) žiak vykoná po ukončení piateho ročníka štúdia.
(7) Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi s osemročným štúdiom sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) druhý vyučovací jazyk,
c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov,
d) jeden voliteľný predmet až štyri voliteľné predmety.
(8) Jeden voliteľný predmet žiaka na maturitnej skúške podľa odseku 2 písm. c), odseku 3 písm. d), odseku 4 písm. d), odseku 5 písm. c) a odseku 7 písm. c) je každý predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov podľa § 12 vyhlášky, v ktorom mal žiak súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia na gymnáziu najmenej šesť. Do súčtu týždenných hodinových dotácií možno započítať aj hodinovú dotáciu zo seminára alebo z cvičení rovnakého zamerania.
(9) Externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa § 76 ods. 3 zákona žiak vykoná na úrovni B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.
(10) Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk okrem predmetu podľa odseku 9 žiak vykoná na úrovni B1 alebo B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.
§ 7
Skladba predmetov maturitnej skúšky v stredných odborných školách a konzervatóriách
(1) Maturitnú skúšku na strednej odbornej škole a konzervatóriu tvoria štyri predmety, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné školy a konzervatóriá sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
c) teoretická časť odbornej zložky,
d) praktická časť odbornej zložky.
(3) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné školy s vyučovacím jazykom maďarským sú
a) maďarský jazyk a literatúra,
b) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
d) teoretická časť odbornej zložky,
e) praktická časť odbornej zložky.
(4) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné školy s vyučovacím jazykom ukrajinským sú
a) ukrajinský jazyk a literatúra,
b) slovenský jazyk a literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
d) teoretická časť odbornej zložky,
e) praktická časť odbornej zložky.
(5) Predmety maturitnej skúšky v triedach stredných odborných škôl s dvoma vyučovacími jazykmi s päťročným štúdiom sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) druhý vyučovací jazyk,
c) teoretická časť odbornej zložky,
d) praktická časť odbornej zložky.
(6) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu podľa odseku 5 písm. a) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Externú časť maturitnej skúšky a písomnú skúšku z predmetu podľa odseku 5 písm. b) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 5 písm. a) a b) žiak vykoná po ukončení príslušného ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z týchto predmetov žiak vykoná po ukončení príslušného ročníka štúdia.
(7) V teoretickej časti odbornej zložky podľa odseku 5 písm. c) sa v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanom zadaní z určených odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky podľa odseku 5 písm. d) sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe písomného riešenia úloh vo vyžrebovanej téme.
(8) Predmety maturitnej skúšky pre pomaturitné kvalifikačné štúdium, pomaturitné zdokonaľovacie štúdium alebo pomaturitné inovačné štúdium sú
a) teoretická časť odbornej zložky,
b) praktická časť odbornej zložky.
(9) Predmetom maturitnej skúšky je podľa odseku 2 písm. c) a d), odseku 3 písm. d) a e), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 8 písm. a) a b) súbor odborných vyučovacích predmetov podľa príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy. V praktickej časti odbornej zložky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka v tomto súbore. V teoretickej časti odbornej zložky sa ústne overujú vedomosti žiaka v tomto súbore, prípadne aj vo vzťahu k praktickej časti odbornej zložky.
(10) Externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa § 76 ods. 3 zákona žiak vykoná na úrovni B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.
(11) Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk žiak vykoná na úrovni B1 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.
§ 12
(1) Skupiny predmetov maturitnej skúšky sú
a) cudzí jazyk,
b) spoločenskovedné predmety,
c) prírodovedné predmety,
d) ostatné predmety.
(2) Skupinu predmetov cudzí jazyk tvoria predmety
a) anglický jazyk,
b) francúzsky jazyk,
c) nemecký jazyk,
d) ruský jazyk,
e) španielsky jazyk,
f) taliansky jazyk.
(3) Skupinu spoločenskovedných predmetov tvoria predmety
a) dejepis,
b) geografia,
c) náuka o spoločnosti,
d) občianska náuka.
(4) Skupinu prírodovedných predmetov tvoria predmety
a) biológia,
b) fyzika,
c) chémia,
d) informatika,
e) matematika.
(5) Skupinu ostatných predmetov tvoria predmety
a) dejiny umenia,
b) deskriptívna geometria,
c) ekológia,
d) ekonomika,
e) estetika,
f) evanjelické a. v. náboženstvo,
g) chorvátsky jazyk,
h) katolícke náboženstvo,
i) kresťanská etika,
j) latinčina,
k) literárna tvorba,
l) maďarský jazyk a literatúra,
m) muzikál,
n) poľský jazyk,
o) praktická časť odbornej zložky,
p) právo,
q) psychológia,
r) reformované náboženstvo,
s) slovenský jazyk a literatúra,
t) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
u) stretnutia s ľudovou kultúrou,
v) športový manažment,
w) teoretická časť odbornej zložky,
x) ukrajinský jazyk a literatúra,
y) základy športovej prípravy,
z) umenie a kultúra,
aa) rómsky jazyk a literatúra,
ab) ďalší predmet z učebného plánu školského vzdelávacieho programu po schválení Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.
Zákon č. 282/2008 o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Zákaz diskriminácie
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako mládežníkom, mladým vedúcim, mládežníckym vedúcim, pracovníkom s mládežou a iným odborníkom pracujúcim s mládežou v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom. 5) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Zákon č. 569/2005 o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Zásada rovnakého zaobchádzania
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým evidovaným občanom povolaným na výkon alternatívnej služby. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku uvedené v osobitnom predpise.8)
Oznámenie č. 480/2005 Tizenharmadik jegyzőkönyv az emberi jogok és alapvető szabadságok védelméről szóló Egyezményhez a halálbüntetés minden körülmények között történő eltörléséről
Részletek
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 3. mája 2002 bol vo Vilniuse prijatý Protokol č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti za každých okolností.
V mene Slovenskej republiky bol protokol podpísaný 24. júla 2002.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s protokolom súhlas svojím uznesením č. 1676 z 21. júna 2005 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 20. júla 2005. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára protokolu, 18. augusta 2005.
Protokol nadobudol platnosť 1. júla 2003 na základe článku 7 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. decembra 2005 na základe článku 7 ods. 2.
Csatolmányok:
- Protokol č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti za každých okolností
- PROTOCOL No. 13 to the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms, concerning the abolition of the death penalty in all circumstances
- Tizenharmadik jegyzőkönyv az emberi jogok és alapvető szabadságok védelméről szóló Egyezményhez a halálbüntetés minden körülmények között történő eltörléséről
Vyhláška č. 120/1976 A Polgári és Politikai Jogok Nemzetközi Egyezségokmánya – A Gazdasági, Szociális és Kulturális Jogok Nemzetközi Egyezségokmánya
Részletek
Dňa 19. decembra 1966 bol v New Yorku otvorený na podpis Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
V mene Československej socialistickej republiky boli oba pakty podpísané v New Yorku 7. októbra 1968.
S oboma paktami vyslovilo súhlas 11. novembra 1975 Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky. Prezident republiky ratifikoval Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach s vyhlásením k článku 48 odseku 1 a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach s vyhlásením k článku 26 odseku 1. Ratifikačné listiny Československej socialistickej republiky boli uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára oboch paktov, 23. decembra 1975.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach nadobudol platnosť na základe svojho článku 49 dňom 23. marca 1976 a týmto dňom nadobudol platnosť pre Československú socialistickú republiku. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach nadobudol platnosť na základe svojho článku 27 dňom 3. januára 1976 a pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť 23. marcom 1976.
Csatolmányok:
- Vyhláška ministra zahraničných vecí o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
- International Covenant on Civil and Political Rights – International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights
- A Polgári és Politikai Jogok Nemzetközi Egyezségokmánya – A Gazdasági, Szociális és Kulturális Jogok Nemzetközi Egyezségokmánya
Vyhláška č. 95/1974 Nemzetközi Egyezmény a faji megkülönböztetés valamennyi formájának kiküszöböléséről
Részletek
Rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 21. decembra 1965 bol prijatý Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie.
V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor podpísaný v New Yorku 7. marca 1966. S dohovorom vyslovilo súhlas Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ho ratifikoval s výhradou k jeho článkom 17 a 22. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 29. decembra 1966.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 19 dňom 4. januára 1969 a týmto dňom tiež nadobudol platnosť pre Československú socialistickú republiku.
Český preklad dohovoru sa vyhlasuje súčasne.1)
Prvý námestník ministra:
Krajčír v.r.
Csatolmányok:
Oznámenie č. 104/1991 Egyezmény a gyermek jogairól
Részletek
Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 20. novembra 1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa. V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol Dohovor podpísaný v New Yorku 30. septembra 1990.
S Dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ho ratifikoval. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN, depozitára Dohovoru, 7. januára 1991.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 49 ods. 1 dňom 2. septembra 1990. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991.
Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.1)
Csatolmányok:
Čl. 2
1. Az Egyezményben részes államok tiszteletben tartják és biztosítják a joghatóságuk alá tartozó gyermekek számára az Egyezményben lefektetett jogokat minden megkülönböztetés, nevezetesen a gyermeknek vagy szüleinek vagy törvényes képviselőjének faja, színe, neme, nyelve, vallása, politikai vagy más véleménye, nemzeti, nemzetiségi vagy társadalmi származása, vagyoni helyzete, cselekvőképtelensége, születési vagy egyéb helyzete szerinti különbségtétel nélkül.
2. Az Egyezményben részes államok megteszik a megfelelő intézkedéseket arra, hogy a gyermeket hatékonyan megvédjék minden, bármely formában jelentkező megkülönböztetéstől és megtorlástól, amely szülei, törvényes képviselői vagy családtagjai jogi helyzete, tevékenysége, véleménynyilvánítása vagy meggyőződése miatt érhetné őt.
Čl. 29
1. Az Egyezményben részes államok megegyeznek abban, hogy a gyermek oktatásának a következő célokra kell irányulnia:
a) elő kell segíteni a gyermek személyiségének kibontakozását, valamint szellemi és fizikai tehetségének és képességeinek a lehetőségek legtágabb határáig való kifejlesztését;
b) a gyermek tudatába kell vésni az emberi jogok és az alapvető szabadságok, valamint az Egyesült Nemzetek Alapokmányában elfogadott elvek tiszteletben tartását;
c) a gyermek tudatába kell vésni a szülei, személyazonossága, nyelve és kulturális értékei iránti tiszteletet, valamint annak az országnak, amelyben él, továbbá esetleges származási országának a nemzeti értékei iránti és a sajátjától különböző kultúrák iránti tiszteletet;
d) fel kell készíteni a gyermeket arra, hogy a megértés, a béke, a türelem, a nemek közti egyenlőség, valamennyi nép, nemzetiségi, nemzeti és vallási csoport és az őslakosok közötti barátság szellemében tudja vállalni a szabad társadalomban az élettel járó mindenfajta felelősséget;
e) a gyermek tudatába kell vésni a természeti környezet iránti tiszteletet.
2. A jelen cikk vagy a 28. cikk rendelkezései semmiképpen sem értelmezhetők úgy, hogy sérthessék a természetes vagy jogi személyeknek oktatási intézmény-alapítási és vezetési szabadságát, feltéve, hogy jelen cikk 1. bekezdésében felsorolt elveket tiszteletben tartják, és az adott intézményekben az oktatás megfelel az állam által előírt minimális szabályoknak.
Čl. 30
Azokban az államokban, amelyekben nemzetiségi, vallási és nyelvi kisebbségek, illetőleg őslakosságból származó személyek léteznek, az őslakossághoz vagy az említett kisebbséghez tartozó gyermek nem fosztható meg attól a jogától, hogy saját kulturális életét élje, vallását vallja és gyakorolja, illetőleg csoportjának többi tagjával együtt saját nyelvét használja.
Zákon č. 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 26
Základné povinnosti prokurátora
(1) Prokurátor je povinný
a) plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie,
b) chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu,
c) vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov,
d) nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e) konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné,
f) chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie,
g) prehlbovať svoju odbornú kvalifikáciu,
h) zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené,
i) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora na vlastný prospech alebo na prospech iného,
j) nevykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
k) neposkytovať služby právnej pomoci; za službu právnej pomoci sa nepovažuje zastupovanie podľa osobitného zákona, /16/
l) zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť,
m) dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky,
n) mať oblečený úradný odev (talár) v konaní pred súdmi na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí súdu v trestnom konaní a na pojednávaní súdu v občianskom súdnom konaní; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí vojenského súdu mať oblečenú vojenskú rovnošatu,
o) využívať služobný čas v plnom rozsahu a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas,
p) oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch,
r) oznámiť bez zbytočného odkladu služobnému úradu stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu.
(2) Prokurátor nie je oprávnený štrajkovať ani inak narúšať riadne plnenie úloh prokuratúry a nesmie vykonávať politickú činnosť.
(3) Prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona. Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru prokurátora.
Zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 9
Zákaz diskriminácie
(1) Sporiteľovi patria práva pri výkone starobného dôchodkového sporenia bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu alebo rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon.
(2) Pri výkone starobného dôchodkového sporenia sa nesmie zisťovať sexuálna orientácia sporiteľa a poberateľa dôchodku starobného dôchodkového sporenia.
(3) Na účely zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa priamou diskrimináciou rozumie, ak sa s fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou fyzickou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriamou diskrimináciou je konanie, ktoré zvýhodňuje alebo znevýhodňuje jednu fyzickú osobu uvedenú v odseku 2 v porovnaní s druhou fyzickou osobou na základe rozlišovania podľa diskriminačných dôvodov uvedených v odseku 1 pri navonok pôsobiacom rovnakom prístupe k obidvom fyzickým osobám. Za priamu diskrimináciu alebo nepriamu diskrimináciu sa považuje aj pokyn na diskrimináciu.
(4) Za formu diskriminácie sa považuje aj nežiaduce správanie s úmyslom alebo účinkom porušiť ľudskú dôstojnosť a ktoré vytvára pre fyzickú osobu uvedenú v odseku 2 nepriateľské, zastrašujúce, zahanbujúce, ponižujúce alebo urážlivé prostredie.
(5) Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi.
(6) Fyzická osoba, ktorá sa cíti poškodená v dôsledku nedodržania podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 5, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak fyzická osoba, ktorá sa považuje za poškodenú z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo poisťovne preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
Oznámenie č. 120/2004 Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o spolupráci v oblasti kultúry, školstva, vedy, športu a mládeže
Részletek
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 16. januára 2003 bola v Budapešti podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o spolupráci v oblasti kultúry, školstva, vedy, športu a mládeže.
Dohoda nadobudne platnosť 14. marca 2004 na základe článku 20.
Dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody sa vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou skončí platnosť Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o kultúrnej a vedeckej spolupráci podpísanej 22. októbra 1986 v Budapešti (vyhláška č. 41/1987 Zb.).
Csatolmányok:
Oznámenie č. 77/2004 Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry
Részletek
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 12. decembra 2003 bola v Bruseli podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry.
Dohoda nadobudla platnosť 13. februára 2004 na základe článku 8.
Csatolmányok:
Zákon č. 465/2003 o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
Zákon č. 331/2003 o voľbách do Európskeho parlamentu
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 20
Informovanie voličov
(1) Obec najneskôr 50 dní predo dňom volieb určí čas a miesto konania volieb v obci. Ak sa na území obce zriadilo viac volebných okrskov, ustanoví tiež, ktoré časti obce patria k jednotlivým volebným okrskom. Obec najneskôr 20 dní predo dňom volieb zašle každému voličovi zapísanému v zozname voličov oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie spôsob úpravy hlasovacieho lístka.
(2) Obec podľa osobitného predpisu17a) zašle oznámenie podľa odseku 1 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.
Oznámenie č. 172/2010 158. sz. Egyezmény a munkaviszonynak a munkáltató kezdeményezésére történő megszüntetéséről – Nemzetközi Munkaügyi Szervezet
Részletek
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 22. júna 1982 bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982.
Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 1787 z 2. decembra 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 3. februára 2010. Ratifikačná listina bola uložená 22. februára 2010 u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, depozitára dohovoru.
Dohovor nadobudol platnosť 23. novembra 1985 v súlade s článkom 16 ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 22. februára 2011 v súlade s článkom 16 ods. 3.
Csatolmányok:
- Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982
- Convention of the International Labour Organisation concerning Termination of Employment at the Initiative of the Employer No. 158 of the year 1982
- 158. sz. Egyezmény a munkaviszonynak a munkáltató kezdeményezésére történő megszüntetéséről
Čl. 5
Nem képeznek alapos okot az elbocsátásra, többek között, az alábbiak:
(a) szakszervezeti tagság vagy a szakszervezeti tevékenységben való részvétel a
munkaidőn túl vagy, a munkáltató beleegyezésével, a munkaidő alatt;
(b) a munkavállalók üzemi képviselőjeként való működés, múltbeli működés, vagy ilyen tisztségre való pályázás;
(c) a munkaadó elleni panasztétel vagy a munkaadó ellen folyó eljárásban való részvétel, ideértve a törvények vagy más rendelkezések állítólagos megsértését is, avagy az illetékes közigazgatási hatóságokhoz való folyamodás;
(d) faj, bőrszín, nem, családi állapot, családi kötelezettségek, terhesség, vallás, politikai nézet, nemzeti hovatartozás vagy társadalmi helyzet;
(e) szülési szabadság alatti munkától való távolmaradás.
Oznámenie č. 173/2010 181. sz. Egyezmény a magán-munkaközvetítő ügynökségekről – Nemzetközi Munkaügyi Szervezet
Részletek
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 19. júna 1997 bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnania č. 181 z roku 1997.
Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 1789 z 2. decembra 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 3. februára 2010. Ratifikačná listina bola uložená 22. februára 2010 u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, depozitára dohovoru.
Dohovor nadobudol platnosť 10. mája 2000 v súlade s článkom 18 ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 22. februára 2011 v súlade s článkom 18 ods. 3.
Csatolmányok:
- Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnania č. 181 z roku 1997
- Convention of the International Labour Organization concerning Private Employment Agencies No. 181 of the year 1997
- 181. sz. Egyezmény a magán-munkaközvetítő ügynökségekről
Čl. 5
1. Az alkalmazáshoz és egyes foglalkozásokhoz való hozzájutás egyenlő lehetőségének, és a bánásmód egyenlőségének elősegítése érdekében a tagállam köteles biztosítani, hogy a magán-munkaközvetítő ügynökségek megkülönböztetés nélkül kezeljék a munkavállalókat faj, bőrszín, nem, vallás, politikai meggyőződés, nemzeti hovatartozás, társadalmi hovatartozás, illetve minden egyéb olyan megkülönböztetés tekintetében, amelyekről az egyes országok törvényei és gyakorlata rendelkeznek, mint például a kor vagy a megváltozott munkaképesség.
2. Jelen cikk 1. bekezdését nem szabad úgy végrehajtani, hogy az a magánmunkaközvetítő ügynökségeket meggátolja olyan speciális szolgáltatások, illetve célzott programok nyújtásában, amelyek az álláskeresési tevékenységükben leginkább hátrányos helyzetű munkavállalók megsegítését célozzák.
Oznámenie č. 208/2010 Tizennegyedik jegyzőkönyv Az Emberi Jogok És Az Alapvető Szabadságok Védelméről Szóló Egyezményhez, az Egyezmény ellenőrző rendszerének módosításáról
Részletek
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 13. mája 2004 bol v Štrasburgu otvorený na podpis Protokol č. 14 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa mení a dopĺňa kontrolný systém dohovoru (oznámenie č. 209/1992 Zb.).
Národná rada Slovenskej republiky s protokolom vyslovila súhlas uznesením č. 1411 zo 14. decembra 2004 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky protokol ratifikoval 31. januára 2005. Ratifikačná listina bola 16. mája 2005 uložená u depozitára, generálneho tajomníka Rady Európy.
Protokol nadobudne platnosť 1. júna 2010 v súlade s článkom 19 pre všetky strany protokolu.
Csatolmányok:
- Protokol č. 14 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa mení a dopĺňa kontrolný systém dohovoru
- Protocol No. 14 to the Convention for the protection of human rights and fundamental freedoms, amending the control system of the convention
- Tizennegyedik jegyzőkönyv Az Emberi Jogok És Az Alapvető Szabadságok Védelméről Szóló Egyezményhez, az Egyezmény ellenőrző rendszerének módosításáról
Oznámenie č. 317/2010 A Fogyatékossággal élő személyek jogairól szóló Egyezmény
Részletek
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 13. decembra 2006 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 2048 z 9. marca 2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 28. apríla 2010. Ratifikačná listina bola 26. mája 2010 uložená u depozitára, generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
Pri uložení ratifikačnej listiny Slovenská republika uplatnila výhradu k ustanoveniu čl. 27 ods. 1 písm. a) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v súlade s jeho čl. 46 v tomto znení:
“Slovenská republika uplatňuje ustanovenia článku 27 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že implementácia zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania zamestnania sa neuplatňuje pri prijímaní do služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru.”
Dohovor nadobudol platnosť 3. mája 2008 v súlade s článkom 45 ods. 1.
Pre Slovenskú republiku dohovor nadobudne platnosť 25. júna 2010 v súlade s článkom 45 ods. 2.
Csatolmányok:
Zákon č. 570/2005 o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Zásada rovnakého zaobchádzania
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť podľa tohto zákona. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku.
Zákon č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 5
Výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca
(1) Miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis12) ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.
(2) Výberovým konaním na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca ustanoveného v odseku 1 (ďalej len “výberové konanie”) sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom.12a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3) Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet. Výberové konanie na miesto štatutárneho orgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ, u ktorého bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať, patrí. Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím. Oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje
a) názov zamestnávateľa vrátane obce, kde je sídlo zamestnávateľa,
b) funkciu, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním,
c) kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie podľa osobitného predpisu, 4)
d) iné kritériá a požiadavky v súvislosti s obsadzovanou funkciou,
e) zoznam požadovaných dokladov,
f) dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.
(4) Zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej komisie pri výberovom konaní na miesto štatutárneho orgánu vymenúva zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa alebo zakladateľa, členov výberovej komisie vymenuje orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny.
(5) Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 1 písm. a) až e) a g), výberová komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania. Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, alebo písomnou formou a pohovorom.
(6) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia.
(7) Výberová komisia písomne oznámi uchádzačovi výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.
(8) Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie.
(9) Voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
(10) Uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Zákon č. 308/1993 o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
Zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 14
Právo na prístup k zamestnaniu
(1) Právo na prístup k zamestnaniu je právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby podľa tohto zákona zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(2) Občan má právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.20c) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3) Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého občana. Nikto nesmie byť v súvislosti s uplatňovaním práva na prístup k zamestnaniu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného občana na úrad alebo na zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(4) Občan má právo podať úradu sťažnosť v súvislosti s porušením práv a povinností ustanovených v odsekoch 1 až 3; úrad je povinný na sťažnosť občana bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
(5) Úrad nesmie občana postihovať alebo znevýhodňovať preto, že občan uplatňuje svoje práva vyplývajúce z práva na prístup k zamestnaniu.
(6) Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania práv podľa odsekov 1 až 5, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.20c)
(7) Občan má právo slobodne si zvoliť zamestnanie a vykonávať ho na celom území Slovenskej republiky alebo si môže zabezpečiť zamestnanie v zahraničí.
§ 62
(1) Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a v štruktúre vlastným výberom alebo za pomoci úradov na celom území Slovenskej republiky.
(2) Zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného stavu.
(3) Zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie, ktoré sa týkajú národnosti, rasového pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách, náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú dobrým mravom, a osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa ustanovených osobitným predpisom.22) Zamestnávateľ je povinný na požiadanie občana preukázať nutnosť vyžadovaného osobného údaja. Kritériá na výber zamestnanca musia zaručovať rovnosť príležitostí pre všetkých občanov.
(4) Povinnosti zamestnávateľa voči úradu pri hromadnom prepúšťaní ustanovuje osobitný predpis.20)
(5) Zamestnávateľ nesmie vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti s jeho prijatím do zamestnania a vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania v prospech osoby, ktorá sprostredkovala zamestnanie.
Zákon č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon)
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov
(1) Periodická tlač sú noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku.
(2) Vydanie periodickej tlače je súbor rovnakých alebo iba regionálnymi časťami alebo jazykom sa odlišujúcich výtlačkov periodickej tlače.
(3) Vydavateľ periodickej tlače je osoba, ktorá zabezpečuje vydávanie periodickej tlače na svoje náklady.
(4) Agentúrne spravodajstvo je súbor informácií šírený tlačovou agentúrou.
(5) Tlačová agentúra je osoba, ktorá vyhľadáva a spracúva informácie s cieľom sprostredkovať ich odplatne v agentúrnom spravodajstve verejnosti.
(6) Inzercia na účely tohto zákona je oznámenie uverejnené v periodickej tlači za odplatu alebo inú protihodnotu. Inzerciou je aj reklama podľa osobitného predpisu1) zverejnená v periodickej tlači bezodplatne.
(7) Oznámenie v naliehavom verejnom záujme je výzva v krízovej situácii, 2) dôležité oznámenie orgánu verejnej moci zverejňované z úradnej moci3) alebo neodkladné oznámenie orgánu Policajného zboru zverejňované na jeho žiadosť pri výkone činnosti podľa osobitného predpisu.4)
§ 6
Povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry
(1) Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní na požiadanie orgánu verejnej moci bezodplatne zverejniť oznámenie v naliehavom verejnom záujme, a to v čase určenom orgánom verejnej moci alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie oznámenia v naliehavom verejnom záujme.
(2) Vydavateľ periodickej tlače je povinný zabezpečiť, aby každé vydanie periodickej tlače obsahovalo
a) názov periodickej tlače,
b) názov regionálneho alebo jazykového vydania periodickej tlače a označenie, že ide o regionálne alebo jazykové vydanie periodickej tlače, ak je periodická tlač vydávaná v zmenenej podobe z hľadiska územného rozsahu rozširovania alebo jazyka vydávania,
c) periodicitu vydávania periodickej tlače,
d) údaje o vydavateľovi periodickej tlače, a to
1. názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou,
2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je fyzickou osobou – podnikateľom,
3. meno, priezvisko a adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak je fyzickou osobou,
e) dátum vydania, poradové číslo a ročník vydávania periodickej tlače,
f) cenu výtlačku periodickej tlače,
g) medzinárodné štandardné číslo seriálu (ISSN), ak bolo pridelené, 8)
h) evidenčné číslo periodickej tlače; to neplatí počas konania o zápis do zoznamu periodickej tlače (ďalej len “zoznam”) podľa § 11.
(3) Vydavateľ periodickej tlače, ktorý je právnickou osobou, je povinný v prvom čísle periodickej tlače vydanej v kalendárnom roku uverejniť oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v rozsahu údajov podľa § 11 ods. 4 písm. j).
(4) Tlačová agentúra je povinná zabezpečiť, aby agentúrne spravodajstvo bolo označené názvom tlačovej agentúry a dátumom zverejnenia.
§ 11
Evidovanie periodickej tlače
(1) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo”) eviduje periodickú tlač zápisom do zoznamu, zmenou zápisu v zozname a výmazom zápisu zo zoznamu.
(2) Zoznam je verejne prístupná evidencia periodickej tlače vydávanej na území Slovenskej republiky; každý má právo nahliadnuť do zoznamu a zhotovovať si z neho výpisy alebo odpisy. Zoznam obsahuje evidenčné číslo periodickej tlače pridelené ministerstvom, údaje o evidovanej periodickej tlači v rozsahu podľa odseku 4, dátum zápisu do zoznamu, dátum zmeny zápisu v zozname a dátum výmazu zo zoznamu.
(3) O zápis periodickej tlače do zoznamu požiada písomne osoba, ktorá mieni vydávať periodickú tlač alebo vydavateľ periodickej tlače (ďalej len “žiadateľ o zápis”) najneskôr v deň začiatku vydávania periodickej tlače.
(4) Žiadosť o zápis do zoznamu obsahuje
a) názov periodickej tlače,
b) názov regionálneho alebo jazykového vydania periodickej tlače, ak je periodická tlač vydávaná v zmenenej podobe z hľadiska územného rozsahu rozširovania alebo jazyka vydávania,
c) dátum začiatku vydávania periodickej tlače,
d) územný rozsah rozširovania periodickej tlače,
e) jazyk vydávania periodickej tlače,
f) periodicitu vydávania periodickej tlače,
g) obsahové zameranie periodickej tlače,
h) názov prílohy, periodicitu vydávania prílohy a jej obsahové zameranie, ak má periodická tlač pravidelnú prílohu,
i) údaje o vydavateľovi periodickej tlače, a to
1. názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou,
2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je fyzickou osobou – podnikateľom,
3. meno, priezvisko a adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak je fyzickou osobou,
j) oznámenie o podieloch vydavateľa periodickej tlače na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa,
k) oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače, ak je právnickou osobou; v oznámení sa uvádza meno, priezvisko a adresa pobytu alebo obchodné meno a miesto podnikania, alebo názov a sídlo spoločníka, akcionára alebo člena vydavateľa periodickej tlače, ktorého podiel na hlasovacích právach dosiahol aspoň 20 %, alebo ktorého majetková účasť dosiahla aspoň 20 %.
(5) Ak žiadosť o zápis do zoznamu neobsahuje všetky údaje podľa odseku 4, ministerstvo do piatich dní odo dňa doručenia tejto žiadosti vyzve žiadateľa o zápis na ich doplnenie. Ak žiadateľ o zápis v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy žiadosť o zápis do zoznamu nedoplní, ministerstvo zápis do zoznamu nevykoná, o čom žiadateľa o zápis vo výzve na doplnenie poučí.
(6) Ministerstvo vykoná zápis do zoznamu do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o zápis do zoznamu, ktorá obsahuje všetky údaje podľa odseku 4, alebo do 15 dní odo dňa doručenia doplnenia údajov k žiadosti o zápis do zoznamu.
(7) Ministerstvo písomne oznámi žiadateľovi o zápis pridelené evidenčné číslo periodickej tlače do piatich dní odo dňa vykonania zápisu do zoznamu.
(8) Vydavateľ periodickej tlače je povinný písomne oznámiť ministerstvu zmenu evidovaných údajov, prerušenie alebo ukončenie vydávania periodickej tlače, a to do 30 dní odo dňa, kedy táto skutočnosť nastala.
(9) Zmenu zápisu v zozname vykoná ministerstvo na základe písomnej žiadosti vydavateľa periodickej tlače s primeraným použitím odsekov 5 a 6. Na žiadosť o zmenu zápisu v zozname sa primerane vzťahuje odsek 4. K žiadosti o zmenu zápisu v zozname z dôvodu zmeny vydavateľa periodickej tlače sa prikladá osvedčené vyhlásenie pôvodného vydavateľa periodickej tlače o súhlase s touto zmenou.
(10) Výmaz zápisu zo zoznamu vykoná ministerstvo na základe oznámenia vydavateľa periodickej tlače o ukončení vydávania periodickej tlače.
(11) Ministerstvo vykoná výmaz zápisu zo zoznamu z vlastného podnetu, ak
a) sa zápis vykonal na základe nepravdivých údajov,
b) sa vydávanie periodickej tlače nezačalo do šiestich mesiacov od zápisu do zoznamu,
c) vydávanie periodickej tlače, vydávanej najmenej päťkrát do týždňa, bolo prerušené na čas dlhší ako šesť mesiacov a pri inej periodickej tlači bolo prerušené na čas dlhší ako jeden rok.
(12) Ministerstvo písomne oznámi vydavateľovi periodickej tlače zmenu zápisu v zozname alebo výmaz zápisu zo zoznamu do 15 dní odo dňa ich vykonania.
(13) Na evidovanie periodickej tlače sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.9)
Zákon č. 300/2005 TRESTNÝ ZÁKON
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 5a
Osobná pôsobnosť
Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi (§ 171 a 172), falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov (§ 270), uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov (§ 271), výroby a držby falšovateľského náčinia (§ 272), falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok (§ 274), falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru (§ 275), založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena (§ 297), nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov (§ 298 a 299), úkladov proti Slovenskej republike (§ 312), teroru (§ 313 a 314), záškodníctva (§ 315 a 316), sabotáže (§ 317), vyzvedačstva (§ 318), útoku na orgán verejnej moci (§ 321), útoku na verejného činiteľa (§ 323), falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky (§ 352), ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti (§ 353), prevádzačstva (§ 355), ohrozenia mieru (§ 417), genocídia (§ 418), terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme (§ 419), neľudskosti (§ 425), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 426), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 427), zneužívania medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov (§ 428), vojnovej krutosti (§ 431), perzekúcie obyvateľstva (§ 432), vojnového bezprávia (§ 433) aj vtedy, ak taký trestný čin spáchal mimo územia Slovenskej republiky cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
§ 28
Výkon práva a povinnosti
(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin genocídia podľa § 418, trestný čin nedobrovoľného zmiznutia podľa § 420a alebo trestný čin neľudskosti podľa § 425 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin vojnového bezprávia podľa § 433 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného, okrem prípadu, ak osoba, ktorá plnila také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn,
a) mala zákonnú povinnosť splniť také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn,
b) nevedela, že také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn je nezákonné, a
c) obsah takého nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu nenasvedčoval, že je nezákonné.
§ 30
Plnenie úlohy agenta
(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ním agent ustanovený podľa osobitného predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa ohrozí alebo poruší záujem chránený týmto zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak agent spácha trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201, všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 2 až 4, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, vlastizrady podľa § 311, úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313, § 314, záškodníctva podľa § 315, § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425 alebo ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(3) Čin inak trestný uvedený v § 332 až 335 a v § 336 ods. 2 spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu podľa § 326, § 328 až 331 alebo § 336 ods. 1 spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom.
§ 37
Poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti
Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
a) spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
b) spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,
c) spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,
d) spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť,
e) zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody,
f) spáchal trestný čin verejne,
g) spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného,
h) spáchal viac trestných činov,
i) zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
j) zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,
k) spáchal trestný čin ako organizátor,
l) spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, alebo
m) bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
§ 39
Mimoriadne zníženie trestu
(1) Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
(2) Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa
a) za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,
b) ktorý významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo napomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil tým, že oznámil jeho činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré by inak nezískali, a tak im pomohol zabrániť alebo zmierniť následky trestného činu, zistiť alebo usvedčiť páchateľov alebo zabezpečiť dôkazy o trestnom čine v prospech usvedčenia zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny,
c) ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie,
d) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, alebo
e) ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.
(3) Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť
a) trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 3 a 4, neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2,
b) trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov,
c) trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov,
d) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov,
e) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a
f) trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.
(4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
§ 47
Trest odňatia slobody na doživotie
(1) Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
(2) Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.
§ 85
Účinná ľútosť
Trestnosť trestných činov šírenia nebezpečnej ľudskej nákazlivej choroby podľa § 163, ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi podľa § 168, brania rukojemníka podľa § 185, legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233, § 234, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238, porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254, porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami podľa § 255, § 256, § 257, ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 258, skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 260, poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 263, ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264, skrátenia dane a poistného podľa § 276, všeobecného ohrozenia podľa § 284, poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286, ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 300, § 301, vlastizrady podľa § 311, úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313, § 314, záškodníctva podľa § 315, § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318, ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 319, § 320, ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353, vzbury väzňov podľa § 358, šírenia poplašnej správy podľa § 361, § 362, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419, neľudskosti podľa § 425 a používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja podľa § 426 zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
a) škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo
b) urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť; oznámenie treba urobiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
§ 88
Premlčanie trestného stíhania
Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.
§ 91
Premlčanie výkonu trestu
Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa nepremlčuje okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.
§ 120
Ukladanie sankcií a výchovných opatrení mladistvému-Premlčanie výkonu trestu
(1) Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je
a) desať rokov, ak bol uložený trest odňatia slobody podľa § 117 ods. 3, alebo
b) tri roky pri ostatných trestných činoch.
(2) Výkon trestu uloženého za trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa ani u mladistvého nepremlčuje okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.
§ 129
Skupina osôb a organizácia
(1) Skupinou osôb sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.
(2) Organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.
(3) Extrémistickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu.
(4) Zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.
(5) Teroristickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia na účely spáchania trestného činu teroru alebo trestného činu terorizmu.
(6) Činnosťou pre zločineckú skupinu alebo teroristickú skupinu sa rozumie úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné konanie na účel
a) zachovania existencie takej skupiny, alebo
b) spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.
(7) Podporou zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí finančných alebo iných prostriedkov, služieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účel
a) založenia alebo zachovania existencie takej skupiny, alebo
b) spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.
§ 130
Vec
(1) Vecou sa na účely tohto zákona rozumie
a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,
b) ovládateľná prírodná sila alebo energia, alebo
c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu.
(2) Za vec sa považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.
(3) Zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.
(4) Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
(5) Návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.
(6) Prostriedkom hromadnej prepravy sa na účely tohto zákona rozumie vec spôsobilá na prepravu najmenej deviatich osôb.
(8) Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie
a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
c) obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody,
d) ospravedlňujúce alebo schvaľujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak takýto rozsudok nebol v predpísanom konaní zrušený, alebo
e) popierajúce alebo vážne zľahčujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika.
(9) Za extrémistický materiál sa považuje materiál podľa odseku 8, ak sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody a replika extrémistického materiálu alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom.
§ 140
Osobitný motív
Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu
a) na objednávku,
b) z pomsty,
c) v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin,
d) v úmysle verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov,
e) v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419,
f) z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, alebo
g) so sexuálnym motívom.
§ 140a
Trestné činy extrémizmu
Trestné činy extrémizmu sú trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) a f).
§ 190
Hrubý nátlak
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti poskytnúť plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy pre seba alebo pre tretiu osobu za služby vlastné alebo služby tretej osoby, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucuje, a to aj vtedy, ak také služby predstiera, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto skupinu osôb pre ich národnosť, rasu, farbu pleti, etnický pôvod, vek, zdravotný stav alebo pohlavie alebo v úmysle dosiahnuť pre seba alebo pre iného neoprávnené alebo neprimerané výhody
a) násilím alebo hrozbou násilia neoprávnene núti, aby v rozpore so svojimi základnými ľudskými právami niečo konali, opomenuli alebo trpeli, alebo
b) týra, mučí alebo s nimi zaobchádza podobným iným neľudským a krutým spôsobom.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(5) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
§ 339
Nadržovanie
(1) Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky; ak však takto pomáha páchateľovi trestného činu, na ktorý tento zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom.
(2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1 v prospech osoby jemu blízkej, nie je trestný okrem prípadu, že by tak urobil v úmysle
a) pomôcť osobe, ktorá spáchala trestný čin vlastizrady podľa § 311, úklady proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313 a § 314, záškodníctva podľa § 315 a § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318 alebo genocídia podľa § 418, alebo
b) zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech.
(3) Kto spácha čin uvedený v odseku 1 nie je trestný, ak bol k pomoci donútený a túto nemohol odmietnuť bez toho, aby seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy.
§ 418
Genocídium
(1) Kto v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorý národ alebo niektorú národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu
a) spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí,
c) násilne prevádza deti z jednej takej skupiny do druhej, alebo
d) uvedie príslušníkov takej skupiny do životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie,
potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu.
(3) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť viacerých osôb.
§ 421
Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd
(1) Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) verejne,
b) ako člen extrémistickej skupiny
c) závažnejším spôsobom konania, alebo
d) za krízovej situácie.
§ 422
Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd
(1) Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.
§ 422a
Výroba extrémistických materiálov
(1) Kto vyrába extrémistické materiály alebo sa podieľa na takejto výrobe, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) verejne, alebo
c) ako člen extrémistickej skupiny.
§ 422b
Rozširovanie extrémistických materiálov
(1) Kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela alebo rozširuje extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) verejne, alebo
c) ako člen extrémistickej skupiny.
§ 422c
Prechovávanie extrémistických materiálov
Kto prechováva extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
§ 422d
Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
§ 423
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia
(1) Kto verejne hanobí
a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo
b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) najmenej s dvoma osobami,
b) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
c) ako verejný činiteľ,
d) za krízovej situácie, alebo
e) z osobitného motívu.
§ 424
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti
(1) Kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v odseku 1.
(3) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
b) verejne,
c) z osobitného motívu,
d) ako verejný činiteľ,
e) ako člen extrémistickej skupiny, alebo
f) za krízovej situácie.
§ 424a
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu
(1) Kto verejne
a) podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre podnecovanie z predchádzajúcich dôvodov, alebo
b) hanobí takú skupinu alebo jednotlivca alebo sa im vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin považovaný článkami 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za genocídium, zločin proti ľudskosti alebo vojnový zločin alebo čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi za zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, ak taký čin je spáchaný na takejto skupine osôb alebo jednotlivcovi, alebo ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu, ak nebol v predpísanom konaní zrušený, verejne popiera alebo vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo jednotlivcovi,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 z osobitného motívu.
§ 432
Perzekúcia obyvateľstva
(1) Kto počas vojny pácha neľudské činy vyplývajúce z národnostnej, rasovej alebo etnickej diskriminácie alebo terorizuje bezbranné civilné obyvateľstvo násilím alebo hrozbou jeho použitia, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v dobe uvedenej v odseku 1
a) zničí alebo vážne naruší zdroj základných životných potrieb civilného obyvateľstva na obsadenom území alebo v dotykovej zóne, alebo svojvoľne neposkytne obyvateľstvu pomoc nevyhnutnú na prežitie,
b) bezdôvodne odďaľuje návrat civilného obyvateľstva alebo vojnových zajatcov,
c) bezdôvodne presídľuje civilné obyvateľstvo obsadeného územia,
d) osídľuje obsadené územie obyvateľstvom vlastnej krajiny, alebo
e) svojvoľne znemožní civilnému obyvateľstvu alebo vojnovým zajatcom, aby sa o ich trestných činoch rozhodovalo v spravodlivom konaní.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.
Zákon č. 301/2005 TRESTNÝ PORIADOK
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
Základné zásady trestného konania
(1) Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
(2) Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.
(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje sudca pre prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.
(4) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(5) Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len “medzinárodná zmluva”) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
(6) Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.
(7) Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(9) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.
(10) Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
(11) Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
(12) Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
(13) Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(14) Strany sú si v konaní pred súdom rovné.
(15) Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.
(16) V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami, ak to zákon výslovne ustanovuje.
(17) Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.
(18) Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
(19) Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
(20) Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.
§ 28
Tlmočník a prekladateľ
(1) Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, alebo nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ.
(2) Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorému táto osoba rozumie.
(3) Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ opatrením. Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane.
§ 58
Zápisnica
(1) O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať
a) označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,
b) miesto, čas a predmet úkonu,
c) meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania,
d) stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,
e) návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f) námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.
(2) V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá neovláda slovenský jazyk.
(3) Predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní upovedomia.
(4) Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica diktovaním predsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov a iných osôb. Ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu, ich výpoveď za zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim výpovediam. Ak výpoveď takej osoby neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim výpovediam, v zápisnici sa poznačí len dátum predchádzajúcej výpovede a číslo listov spisu, v ktorom sa nachádza. Predseda senátu však môže v takom prípade súčasne nariadiť aj vyhotovenie zvukového záznamu.
(5) Ak sa zápisnica o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotovuje rýchlopisným záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, súčasťou zápisnice sú aj údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a obsah záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového zariadenia tak, aby poskytol prehľad o vykonaných úkonoch a rozhodnutiach. Táto súčasť zápisnice sa vyhotovuje počas vykonávaného úkonu. Rýchlopisný záznam alebo nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového zariadenia, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone. Ak sa nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu, uchováva mimo spisu, v zápisnici sa poznačí, kde je uložený.
(6) Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica rýchlopisným záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov a iných osôb sa zaznamenávajú v úplnom znení. Ak to nariadi predseda senátu, rýchlopisný záznam alebo záznam získaný použitím iného vhodného záznamového zariadenia sa bezodkladne prepíše do obyčajného písma a pripojí sa k súčasti zápisnice vyhotovovanej počas vykonávaného úkonu. Ak to nariadi predseda senátu sám alebo na žiadosť strany, vyhotoví sa ďalšia kópia záznamu. Náklady na vyhotovenie kópie záznamu hradí s výnimkou prokurátora ten, kto o kópiu požiadal.
(7) O použití iného vhodného záznamového zariadenia môže v prípravnom konaní rozhodnúť aj policajt alebo prokurátor. V takom prípade sa primerane použijú odseky 3 až 6, vždy sa však vyhotoví prepis do obyčajného písma.
Zákon č. 85/2005 o politických stranách a politických hnutiach
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.
Zákon č. 333/2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 26
Informovanie voličov
(1) Obec najneskôr 50 dní predo dňom volieb určí čas a miesto konania volieb v obci, a ak sa na území obce zriadilo viac volebných okrskov, určí aj časti obce patriace k jednotlivým volebným okrskom. Obec najneskôr 25 dní predo dňom volieb zašle každému voličovi zapísanému v zozname voličov, okrem voliča, ktorý je zapísaný v osobitnom zozname voličov, oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže volič voliť; v oznámení upozorní aj na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti, ktorým je na účely tohto zákona občiansky preukaz.
(2) Obec podľa osobitného predpisu19a) zašle oznámenie podľa odseku 1 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.
Oznámenie č. 273/2009 Európai szociális karta (módosított)
Részletek
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 3. mája 1996 bola v Štrasburgu otvorená na podpis Európska sociálna charta (revidovaná). Za Slovenskú republiku bola charta podpísaná 18. novembra 1999.
Národná rada Slovenskej republiky s chartou vyslovila súhlas uznesením č. 1321 zo 17. februára 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky chartu ratifikoval 20. marca 2009. Ratifikačná listina bola uložená 23. apríla 2009 u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára charty.
Slovenská republika pri uložení ratifikačnej listiny uplatnila vyhlásenie v tomto znení:
A. časť
V súlade s článkom A odsekom 1 písm. b), článkom A odsekom 2 a článkom B Európskej sociálnej charty (revidovanej) Rady Európy z roku 1996 sa Slovenská republika považuje za viazanú týmito ustanoveniami Európskej sociálnej charty (revidovanej) Rady Európy z roku 1996:
„Článok 1 Právo na prácu (odseky 1 – 4),
Článok 5 Právo organizovať sa,
Článok 6 Právo kolektívne vyjednávať (odseky 1 – 4),
Článok 7 Právo detí a mladistvých na ochranu (odseky 1 – 10),
Článok 12 Právo na sociálne zabezpečenie (odseky 1 – 4),
Článok 13 Právo na sociálnu a lekársku pomoc (odseky 1 – 3),
Článok 16 Právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu,
Článok 19 Právo migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a pomoc [odsek 1, odsek 4 písm. a) a b), odseky 5, 6, 7, 9 a 11)],
Článok 20 Právo na rovnaké príležitosti a na rovnaké zaobchádzanie vo veciach zamestnania a povolania bez diskriminácie na základe pohlavia [(písm. a) až d)]“.
B. časť
V súlade s článkom A odsekom 1 písm. c), článkom A odsekom 2 a článkom B Európskej sociálnej charty (revidovanej) Rady Európy z roku 1996 sa Slovenská republika považuje za viazanú týmito ďalšími ustanoveniami Európskej sociálnej charty (revidovanej) Rady Európy z roku 1996:
„Článok 2 Právo na riadne podmienky práce (odseky 1 – 7),
Článok 3 Právo na bezpečné a zdravé pracovné podmienky (odseky 1 – 4),
Článok 4 Právo na primeranú odmenu (odseky 1 – 5),
Článok 8 Právo zamestnaných žien na ochranu materstva (odseky 1 – 5),
Článok 9 Právo na poradenstvo pri voľbe povolania,
Článok 10 Právo na odborné vzdelávanie a prípravu (odseky 1 – 5),
Článok 11 Právo na ochranu zdravia (odseky 1 – 3),
Článok 14 Právo na prospech zo sociálnych služieb (odseky 1 a 2),
Článok 15 Právo osôb so zdravotným postihnutím na nezávislosť, na sociálnu integráciu a na účasť na živote spoločnosti (odseky 1 a 2),
Článok 17 Právo detí a mladistvých na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu (odseky 1 a 2),
Článok 18 Právo vykonávať zárobkovú činnosť na území ostatných zmluvných strán (odseky 1, 2, 4),
Článok 21 Právo na informácie a na konzultácie [písm. a) a b)],
Článok 22 Právo zúčastňovať sa na určovaní a zlepšovaní pracovných podmienok a pracovného prostredia [písm. a) až d)],
Článok 23 Právo starších osôb na sociálnu ochranu [prvá zarážka písm. a) a b), druhá zarážka písm. a) a b) a tretia zarážka],
Článok 24 Právo na ochranu v prípadoch skončenia zamestnania [písm. a) a písm. b)],
Článok 25 Právo pracovníkov na ochranu ich nárokov v prípade platobnej neschopnosti svojho zamestnávateľa,
Článok 26 Právo na dôstojnosť pri práci (odseky 1 a 2),
Článok 27 Právo pracovníkov s rodinnými zodpovednosťami na rovnaké príležitosti a na rovnaké zaobchádzanie (odseky 1, 2 a 3),
Článok 28 Právo zástupcov pracovníkov na ochranu v podniku a na uľahčenie podmienok na výkon ich činností, ktoré sa im poskytujú [písm. a) a písm. b)],
Článok 29 Právo na informácie a na konzultácie v postupoch hromadného prepúšťania,
Článok 30 Právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením [písm. a) a písm. b)]“.
Európska sociálna charta (revidovaná) nadobudla platnosť 1. júla 1999 v súlade s článkom K ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 1. júna 2009 v súlade s článkom K ods. 3.
Prijatie záväzkov z ktoréhokoľvek ustanovenia Európskej sociálnej charty (revidovanej) v súlade s jej článkom B odsekom 2 má za účinok, že odo dňa nadobudnutia platnosti týchto záväzkov pre Slovenskú republiku sa zodpovedajúce ustanovenie Európskej sociálnej charty (oznámenie č. 329/1998 Z. z.) a jej dodatkového protokolu z roku 1988 (oznámenie č. 330/1998 Z. z.) prestanú aplikovať na Slovenskú republiku.
Dozor nad uplatňovaním záväzkov, obsiahnutých v Európskej sociálnej charte (revidovanej) v súlade s jej IV. časťou článkom C podlieha tomu istému dozoru, akému podliehali záväzky Európskej sociálnej charty.
Csatolmányok:
- Európska sociálna charta (revidovaná)
- European Social Charter (revised)
- Európai szociális karta (módosított)
Čl. E
Mentesség a diszkriminációtól
A jelen Kartában ismertetett jogok élvezetét a faj, bőrszín, nem, nyelv, vallás, politikai vagy más vélemény, nemzeti, vagy társadalmi származás, egészség, nemzeti kisebbséghez fűződő kapcsolat, születés vagy egyéb státus alapján lehetséges hátrányos megkülönböztetés nélkül kell biztosítani.
Čl. E
Megkülönböztető bánásmód, amely objektív és ésszerű indokláson nyugszik, nem tekinthető diszkriminatívnak.
Čl. 24
1. Úgy értendõ, hogy a jelen cikk szempontjából a “foglalkoztatás megszűnése” és a “megszűnt” kifejezések az alkalmazás munkáltató kezdeményezésével történő beszüntetését jelentik.
2. Úgy értendõ, hogy ez a cikk minden dolgozóra kiterjed, de az adott Fél a cikk védelme alól részben, vagy teljes egészében kizárhatja az alkalmazottak következő kategóriáit
a) azokat a dolgozókat, akiket munkaszerzõdéssel meghatározott idõre, vagy meghatározott feladatra alkalmaztak;
b) próbaidős dolgozókat, vagy olyanokat, akik alkalmasságukat bizonyítják,
amennyiben ezt előre meghatározták és az idõtartam elfogadható hosszúságú;
c) az eseti alapon rövid idõre alkalmazott dolgozókat.
3. Ezen cikk céljából a következõk különösen nem képezhetik a foglalkoztatás beszüntetésének elfogadott okát:
a) szakszervezeti tagság, vagy részvétel szakszervezeti tevékenységben a munkaidőn kívül, vagy a munkáltató hozzájárulásával munkaidõn belül;
b) hivatali posztra törekvés dolgozói képviselői minőségben való fellépés miatt;
c) panasz benyújtása, vagy az illetékes közigazgatási hatósághoz történő folyamodás; vagy részvétel munkáltató elleni eljárásban, akit azzal vádolnak, hogy megszegte a törvényeket, vagy szabályokat,
d) faj, bőrszín, nem, családi állapot, családi kötelezettségek, terhesség, vallás, politikai vélemény, nemzetiségi vagy társadalmi származás;
e) anyasági vagy apasági szabadság;
f) a munkából való ideiglenes távollét betegség vagy károsodás miatt.
4. Úgy értendő, hogy a foglalkoztatás jogos ok nélkül való megszüntetése esetén
adandó kártérítésről, vagy más megfelelő segítségnyújtásról a nemzeti törvények, vagy szabályok, kollektív egyességek, vagy más, az országos viszonyoknak megfelelő eljárások döntenek.
Zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 11
Ovládanie štátneho jazyka
(1) Ak vzdelanie požadované týmto zákonom bolo získané v inom jazyku ako v štátnom jazyku, preukazuje sa ovládanie štátneho jazyka dokladom o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka (ďalej len “jazyková skúška”), ktorú pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec predloží zamestnávateľovi najneskôr do jedného roka od nástupu do zamestnania.
(2) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec podľa odseku 1 nemusí preukazovať ovládanie štátneho jazyka, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo štátneho jazyka alebo štátnu jazykovú skúšku zo štátneho jazyka.
(3) Jazykovú skúšku podľa odseku 1 organizujú a zabezpečujú
a) vysoké školy, ktoré sú oprávnené vykonávať štátne skúšky v študijných programoch slovenský jazyk a literatúra alebo učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry, pre absolventov vysokých škôl,
b) stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským pre absolventov stredných škôl.
(4) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný predložiť škole podľa odseku 3 žiadosť o vykonanie jazykovej skúšky, ktorá obsahuje tieto údaje o žiadateľovi:
a) titul, meno, priezvisko a rodné priezvisko,
b) dátum a miesto narodenia,
c) adresu trvalého pobytu,
d) stupeň dosiahnutého vzdelania,
e) dátum a miesto podania žiadosti,
f) podpis pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca a
g) úradne osvedčený doklad o získanom vzdelaní.
(5) Škola podľa odseku 3 môže pred vykonaním jazykovej skúšky požadovať od uchádzača poplatok na čiastočnú úhradu nákladov na vykonanie jazykovej skúšky v sume najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;28) suma poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá smerom nadol.
(6) Predmetom jazykovej skúšky je preukázanie znalosti štátneho jazyka potrebnej na výkon pedagogickej činnosti alebo na výkon odbornej činnosti. Jazyková skúška sa vykonáva pred trojčlennou skúšobnou komisiou. Predsedu skúšobnej komisie a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva rektor vysokej školy alebo riaditeľ strednej školy, v ktorej sa jazyková skúška vykonáva. O vykonanej jazykovej skúške sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíšu všetci členovia skúšobnej komisie. Ak člen skúšobnej komisie má výhradu k protokolu, uvedie to do tohto protokolu.
(7) Jazykovú skúšku tvorí ústna časť a písomná časť. Obsah jednotlivých častí jazykovej skúšky na preukázanie znalosti štátneho jazyka určí ministerstvo.29) Dokladom o vykonaní jazykovej skúšky je osvedčenie, ktoré vydá škola, v ktorej sa jazyková skúška vykonala.
(8) Osvedčenie obsahuje
a) evidenčné číslo osvedčenia,
b) titul, meno, priezvisko a rodné priezvisko absolventa,
c) dátum a miesto narodenia absolventa,
d) dátum vykonania jazykovej skúšky,
e) odtlačok pečiatky a podpis štatutárneho orgánu školy, v ktorej sa jazyková skúška vykonala.
(9) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec môže požiadať školu, na ktorej vykonal jazykovú skúšku neúspešne, o povolenie vykonať opravnú jazykovú skúšku. Opravnú jazykovú skúšku možno vykonať najskôr po uplynutí 30 dní a najneskôr do šiestich mesiacov od neúspešného vykonania jazykovej skúšky. Výška čiastočnej úhrady nákladov za opravnú jazykovú skúšku bude určená podľa odseku 5.
(10) Vykonanie jazykovej skúšky sa nepovažuje za splnenie kvalifikačných predpokladov na vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra.
(11) Ovládanie štátneho jazyka sa nevyžaduje od
a) učiteľa cudzieho jazyka v jazykových školách,
b) učiteľa vyučovacieho predmetu, ktorý sa vyučuje v cudzom jazyku v bilingválnom vzdelávaní,
c) zahraničného lektora, ktorý pôsobí v základnej škole, strednej škole alebo v jazykovej škole.
Zákon č. 522/2008 o vyznamenaniach Slovenskej republiky
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 21
(1) Štátne vyznamenania sa nosia v tomto poradí:
a) Rad Andreja Hlinku, Rad Ľudovíta Štúra v poradí, v akom boli udelené alebo zapožičané,
b) česko-slovenské rady udelené alebo zapožičané do 25. februára 1948 a od 15. októbra 1990 v poradí, v akom boli udelené alebo zapožičané,
c) Rad Bieleho dvojkríža,
d) zahraničné rady v poradí, v akom boli udelené alebo zapožičané,
e) Kríž Milana Rastislava Štefánika, Pribinov kríž,
f) Medaila prezidenta Slovenskej republiky,
g) česko-slovenské štátne vyznamenania udelené alebo zapožičané do 25. februára 1948 a od 15. októbra 1990 v poradí, v akom boli udelené alebo zapožičané,
h) ďalšie štátne vyznamenania v poradí podľa tried a stupňov a v poradí, v akom boli udelené alebo zapožičané.
(2) Zakazuje sa nosiť vyznamenania podporujúce alebo propagujúce skupinu osôb, ktorá násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd alebo prejavujúce sympatie k takýmto hnutiam, alebo vyznamenania propagujúce hnutia, ktoré podnecujú alebo hlásajú národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú nenávisť.
Zákon č. 300/1993 o mene a priezvisku
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
(1) Každému sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená. Pri zápise mena alebo mien (ďalej len “meno”) do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť.
(2) Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu.
§ 7
(1) Povolenie na zmenu mena nie je potrebné, ak ide o zmenu
a) cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak,
b) mena dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení,
c) mena z dôvodu zmeny pohlavia.
(2) Povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné, ak ide o zmenu priezviska
a) po rozvode manželstva, 3b)
b) po nadobudnutí plnoletosti spočívajúcu v používaní len jedného z dvoch alebo viac priezvisk,
c) spočívajúcu v zápise ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez koncovky slovenského prechyľovania, 3c)
d) spočívajúcu v úprave priezviska v súlade so slovenským pravopisom alebo s pravopisom jazyka národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu 3ca),
e) dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení,
f) z dôvodu zmeny pohlavia,
g) maloletého dieťaťa, ktorého rodičia uzavreli manželstvo po jeho narodení, na priezvisko určené pre ich ostatné deti,
h) maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, na priezvisko určené pre ostatné deti jeho matky a jej manžela.
(3) Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú nie je potrebné povolenie, sa v matrike vykonáva na základe písomného vyhlásenia osoby, o ktorej meno alebo priezvisko ide, alebo jej zákonného zástupcu; pri zmene mena alebo zmene priezviska z dôvodu zmeny pohlavia je potrebné predložiť aj lekársky posudok.
(4) Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom.