Jogszabályok - A kisebbségeket érintő jogszabályok

Mindazon jogszabályok gyűjteménye, amelyek a Szlovákiában élő nemzeti kisebbségekre vonatkoznak. A gyűjtemény tartalmazza a nemzetközi dokumentumok, a szlovák alkotmány, az alkotmánybíróság, a parlament, a kormány vonatkozó jogszabályait és rendelkezéseit. A kereső kulcsszavak szerint is lehetővé teszi az egyes törvények vonatkozó paragrafusainak gyors megtalálását.

1 2 3 4
104 találat

Zákon č. 220/2007 zákon o digitálnom vysielaní

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov

(1) Jazyk vysielania je jazyk, v ktorom sa primárne vysiela programová služba na území Slovenskej republiky, alebo jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu;4) jazykom vysielania nie je jazyk jazykovej mutácie programovej služby, jazyk, ktorým sa vysiela mimo územia Slovenskej republiky, ani jazyk zaznamenaný na pôvodnej zvukovej stope relácie vysielania, ku ktorej vysielateľ umožňuje prístup koncovému užívateľovi alternatívne alebo popri jazykových mutáciách programovej služby.

(2) Multiplex je súhrnný dátový tok obsahujúci čiastkové dátové toky televíznych programových služieb, rozhlasových programových služieb alebo iných obsahových služieb, prípadne ďalších služieb vrátane hlasových služieb upravených na spoločné šírenie prostredníctvom príslušného technického prostriedku elektronickej komunikačnej siete (ďalej len “komunikačná sieť”).

(3) Multiplexor je telekomunikačné zariadenie slúžiace na zostavenie výsledného multiplexu.

(4) Poskytovateľ multiplexu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť uvádza alebo je oprávnená uvádzať signál multiplexu určený na príjem verejnosťou do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho z multiplexora na koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod komunikačnej siete; ak je v komunikačnej sieti viac multiplexorov, je poskytovateľom multiplexu tá osoba, ktorá ako posledná uviedla signál multiplexu do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod komunikačnej siete.

(5) Satelit je družica umiestnená na stacionárnej obežnej dráhe Zeme alebo podobné rádiové zariadenie, ktoré pracuje v príslušnom frekvenčnom spektre vyhradenom na vysielanie signálu určeného na príjem verejnosťou alebo na uzatvorenú komunikáciu z bodu do bodu.

(6) Štandard digitálneho mobilného príjmu je spôsob prenosu dátového toku umožňujúci príjem signálu na mobilné koncové zariadenie užívateľa.

(7) Štandard digitálneho rozhlasového príjmu je spôsob prenosu dátového toku umožňujúci príjem signálu na zariadenie pre digitálny rozhlas.

(8) Štandard digitálneho televízneho príjmu je spôsob prenosu dátového toku umožňujúci príjem signálu na zariadenie pre digitálnu televíziu.

(9) Terestriálne vysielanie je bezdrôtové analógové alebo digitálne vysielanie programovej služby alebo iné šírenie signálu pomocou rádiových zariadení umiestnených na zemskom povrchu.

(10) Terestriálny multiplex je multiplex, ktorého signál je šírený úplne alebo sčasti terestriálnym vysielaním prostredníctvom frekvencie vyhradenej Slovenskej republike alebo na území Slovenskej republiky, koordinovanej na digitálne vysielanie (ďalej len “digitálna frekvencia”).

(11) Verejná kapacita multiplexu je celková kapacita terestriálneho multiplexu znížená o kapacitu vyhradenú pre poskytovateľa multiplexu na prenos dát spojených s prevádzkou multiplexu, ktorý nie je obsahovou službou, najviac však o 10 % celkovej kapacity terestriálneho multiplexu.

(12) Verejnoprávny terestriálny multiplex je terestriálny multiplex obsahujúci čiastkové dátové toky televíznych programových služieb verejnoprávneho vysielateľa, rozhlasových programových služieb verejnoprávneho vysielateľa alebo iných obsahových služieb verejnoprávneho vysielateľa, prípadne ďalších služieb verejnoprávneho vysielateľa vrátane hlasových služieb verejnoprávneho vysielateľa upravených na spoločné šírenie prostredníctvom príslušného technického prostriedku komunikačnej siete.

(13) Zariadenie pre digitálnu televíziu je prídavné zariadenie určené na pripojenie k analógovému televíznemu prijímaču, integrovaný digitálny televízny prijímač alebo iné zariadenie umožňujúce príjem obsahových služieb vysielaných digitálne, najmä televíznych programových služieb.

(14) Zariadenie pre digitálny rozhlas je prídavné zariadenie určené na pripojenie k analógovému rozhlasovému alebo televíznemu prijímaču, integrovaný digitálny rozhlasový prijímač alebo iné zariadenie umožňujúce príjem obsahových služieb vysielaných digitálne, najmä rozhlasových programových služieb.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog
Törvény száma220
A törvény kelte2007-03-29
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2007-05-31
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID398235
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 14
Informovanie oprávnených voličov

(1) O vytvorených volebných okrskoch, o volebných miestnostiach a o čase voľby informuje obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 40 dní pred dňom voľby.

(2) Obec najneskôr 20 dní pred dňom voľby zašle každému voličovi zapísanému v stálom zozname voličov3) oznámenie, v ktorom uvedie čas konania voľby, volebný okrsok a miesto, kde môže oprávnený volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný opis spôsobu úpravy hlasovacieho lístka.

(3) Obec podľa osobitného predpisu8a) zašle oznámenie podľa odseku 2 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

(4) Ak sa kandidát na funkciu prezidenta vzdal svojej kandidatúry (§ 12) alebo ak kandidát na funkciu prezidenta zomrel po vyhotovení hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia o tom informuje oprávnených voličov vyvesením oznámenia vo volebnej miestnosti.

§ 43
Informovanie oprávnených voličov

(1) O vytvorených okrskoch na hlasovanie, o miestnostiach na hlasovanie a o čase a mieste hlasovania informuje obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 40 dní pred dňom ľudového hlasovania.

(2) Obec najneskôr 20 dní pred dňom ľudového hlasovania zašle každému oprávnenému voličovi zapísanému v stálom zozname voličov3) oznámenie, v ktorom uvedie čas konania ľudového hlasovania, okrsok a miesto na hlasovanie, kde môže oprávnený volič hlasovať; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný spôsob úpravy hlasovacieho lístka.

(3) Obec podľa osobitného predpisu8a) zašle oznámenie podľa odseku 2 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához
Törvény száma46
A törvény kelte1999-03-18
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1999-03-18
AláírásJozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID398231
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 215/1995 o geodézii a kartografii

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 18
NÁZVOSLOVIA

(1) O štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré sú obsahom základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, vžitých podobách slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky a názvov mimozemských objektov, ako aj o spôsobe prepisu názvov geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky z krajín používajúcich inú než latinkovú abecedu a iný než latinkový systém písma do latinky (ďalej len “štandardizácia geografických názvov”) rozhoduje úrad podľa pravidiel slovenského pravopisu so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

(2) Rozhodnúť o štandardizácii názvov vôd, chránených území a krasových javov z územia Slovenskej republiky môže úrad iba so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a rozhodnúť o názvoch hradov a zámkov môže iba so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

(3) O štandardizácii vžitých podôb slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky rozhoduje úrad v súlade s medzinárodnými zásadami štandardizácie geografických názvov.

(4) O štandardizácii geografického názvoslovia rozhoduje úrad; proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

(5) Neprípustné sú názvy nesídelných geografických objektov, ktoré sú dlhé, pozostávajúce z viac ako troch plnovýznamových slov, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a nepriliehavé vzhľadom na historický vývin územia.

(6) Na rozhodovanie o štandardizácii geografických názvov sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. 6)

(7) Štandardizované geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy; rovnako to platí pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií vydávaných v cudzom jazyku a na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie šírených v cudzom jazyku. Používanie označení geografických objektov v jazykoch národnostných menšín upravuje osobitný predpis.13b)

(8) Rozhodnutie o štandardizácii geografických názvov zverejňuje úrad v úradnom vestníku.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / Közigazgatási jog
Törvény száma215
A törvény kelte1995-09-12
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1996-01-01
AláírásMichal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398227
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 564/1992 o spôsobe vykonania referenda

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 16
Informovanie oprávnených občanov

(1) Obec najneskôr 25 dní pred konaním referenda zašle každému oprávnenému občanovi zapísanému v zozname oznámenie, v ktorom uvedie čas konania referenda, okrsok na konanie referenda a miesto, kde môže oprávnený občan hlasovať; v oznámení upozorní aj na povinnosť preukázať sa preukazom totožnosti, ktorým je na účely tohto zákona občiansky preukaz.

(2) Obec podľa osobitného predpisu8a) zašle oznámenie podľa odseku 1 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához
Törvény száma564
A törvény kelte1992-11-19
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1992-12-11
AláírásI.Gašparovič v.r. V.Mečiar v.r.
Rövid URL
ID398223
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení

Részletek

Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone

Csatolmányok:

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog
Törvény száma369
A törvény kelte1990-09-06
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma1990-09-06
Aláírás F. Mikloško v. r. V. Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398219
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok)

Részletek

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 3
Základné pravidlá konania

(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.

(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

(6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.

(7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog
Törvény száma71
A törvény kelte1967-06-29
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1968-01-01
AláírásNovotný v. r. Laštovička v. r. Lenárt v. r.
Rövid URL
ID398215
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 253/1998 o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 11
Evidencia pobytu občanov

Ohlasovňa v evidencii pobytu občanov vedie tieto údaje:

a) meno, priezvisko a rodné priezvisko,
b) dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí,
c) rodné číslo,
d) národnosť a akademický titul, ak ich občan uvedie,
e) okres pobytu,
f) obec pobytu,
g) časť obce,
h) ulicu, ak sa obec člení na ulice,
i) súpisné číslo a orientačné číslo domu, prípadne aj číslo bytu,
j) druh pobytu,
k) predchádzajúci trvalý pobyt v rozsahu podľa písmen e) až i),
l) dobu prechodného pobytu,
m) ak ide o občanov cestujúcich do zahraničia na viac ako 90 dní, štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu,
n) ak ide o občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, štát a miesto pobytu a údaj o poslednom trvalom pobyte.

§ 15

Register obsahuje o občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky tieto údaje:

a) osobné údaje:

1. meno,
2. priezvisko,
3. akademický titul,
4. rodné priezvisko,
5. rodné číslo,
6. dátum narodenia,
7. miesto narodenia,
8. okres narodenia,
9. štát narodenia,
10. pohlavie,
11. rodinný stav,
12. národnosť,
13. dátum a miesto úmrtia,

b) údaje o pobyte:

1. trvalý pobyt (dátum prihlásenia, skončenia):
1a. názov okresu,
1b. názov obce,
1c. názov časti obce,
1d. názov ulice,
1e. orientačné číslo,
1f. súpisné číslo,
2. prechodný pobyt (dátum prihlásenia, dobu pobytu):
2a. názov okresu,
2b. názov obce,
2c. názov časti obce,
2d. názov ulice,
2e. orientačné číslo,
2f. súpisné číslo,

c) údaje o vzťahoch k iným osobám:

1. osobné údaje manžela (manželky):
1a. meno,
1b. priezvisko,
1c. rodné priezvisko,
1d. rodné číslo,
2. osobné údaje otca:
2a. meno,
2b. priezvisko,
2c. rodné priezvisko,
2d. rodné číslo,
3. osobné údaje matky:
3a. meno,
3b. priezvisko,
3c. rodné priezvisko,
3d. rodné číslo,
4. osobné údaje dieťaťa:
4a. meno,
4b. priezvisko,
4c. rodné priezvisko,
4d. rodné číslo,

d) administratívne údaje o osobe

1. číslo a séria občianskeho preukazu,
2. číslo a druh cestovného dokladu, ak bol vydaný,
3. údaje o rozhodnutí súdu týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony,
4. údaje o rozhodnutí súdu o rozvode manželstva,
5. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení manželstva za neplatné,
6. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení občana za mŕtveho,
7. údaje o zákaze pobytu,
8. údaje o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a údaje o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

§ 16

Register obsahuje o občanoch, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, tieto údaje:

a) osobné údaje:

1. meno,
2. priezvisko,
3. akademický titul,
4. rodné priezvisko,
5. rodné číslo,
6. dátum narodenia,
7. miesto narodenia,
8. okres narodenia,
9. štát narodenia,
10. pohlavie,
11. rodinný stav,
12. národnosť,
13. dátum a miesto úmrtia,

b) údaje o pobyte:

1. začiatok pobytu v zahraničí,
2. štát pobytu,
3. miesto pobytu,
4. údaj o prechodnom pobyte na území Slovenskej republiky,
5. údaj o skončení trvalého pobytu,

c) údaje o vzťahoch k iným osobám:

1. osobné údaje manžela (manželky):
1a. meno,
1b. priezvisko,
1c. rodné priezvisko,
1d. rodné číslo,
2. osobné údaje otca:
2a. meno,
2b. priezvisko,
2c. rodné priezvisko,
2d. rodné číslo,
3. osobné údaje matky:
3a. meno,
3b. priezvisko,
3c. rodné priezvisko,
3d. rodné číslo,
4. osobné údaje dieťaťa:
4a. meno,
4b. priezvisko,
4c. rodné priezvisko,
4d. rodné číslo,

d) administratívne údaje o osobe

1. číslo a druh cestovného dokladu, ak bol vydaný,
2. údaje o rozhodnutí súdu týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony,
3. údaje o rozhodnutí súdu o rozvode manželstva,
4. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení manželstva za neplatné,
5. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení občana za mŕtveho,
6. údaje o zákaze pobytu,
7. údaje o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a údaje o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / belsőigazgatás / nemzetiség
Törvény száma253
A törvény kelte1998-08-11
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2000-01-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398211
Módosítás dátuma2013. június 5.

Oznámenie č. 343/2001 Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien

Részletek

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 6.októbra 1999 bol v New Yorku prijatý Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Opčným protokolom súhlas uznesením č.1046 z 22.septembra 2000 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 26.októbra 2000.

Opčný protokol nadobudol platnosť 22.decembra 2000 na základe článku 16 ods.1 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 17..februára 2001 na základe článku 16 ods.2.

Csatolmányok:

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Értesítés / A SzK Külügyminisztériuma
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / nemzetközi egyezmények / diszkrimináció / nemzetközi jog
Törvény száma343
A törvény kelte2001-09-05
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma2001-02-17
Rövid URL
ID398202
Módosítás dátuma2013. június 5.

Vyhláška č. 62/1987 Egyezmény a nőkkel szemben alkalmazott hátrányos megkülönböztetések (diszkrimináció) minden formájának kiküszöböléséről

Részletek

Dňa 18. decembra 1979 bol v New Yorku dojednaný Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

V mene Československej socialistickej republiky bol Dohovor podpísaný v Kodani 17. júla 1980.

S Dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident Československej socialistickej republiky ho ratifikoval s výhradou, že Československá socialistická republika sa v súlade s odsekom 2 článku 29 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien nepovažuje byť viazaná odsekom 1 jej článku 29. Československá socialistická republika je toho názoru, že prípadné spory o výklad alebo vykonávanie tohto Dohovoru sa majú riešiť prípadným rokovaním medzi stranami sporu, prípadne iným spôsobom, na ktorom sa strany sporu dohodnú. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN, depozitára Dohovoru, 16. februára 1982. 17.

Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 27 ods. 1 dňom 3. septembra 1981. Pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 27 ods. 2 dňom 18. marca 1982.

Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.1)

Csatolmányok:

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Hirdetmény
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / nemzetközi egyezmények / diszkrimináció / nemzetközi jog
Törvény száma62
A törvény kelte1987-05-13
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma1982-03-18
AláírásPrvý námestník: Řehořek v.r.
Rövid URL
ID398190
Módosítás dátuma2013. június 5.

Oznámenie č. 327/1999 Második Fakultatív Jegyzőkönyv a Polgári és Politikai Jogok Nemzetközi Egyezségokmányához

Részletek

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 21. septembra 1998 bol v New Yorku podpísaný Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Druhým opčným protokolom súhlas uznesením č. 286 z 12. mája 1999 a predseda vlády Slovenskej republiky poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta Slovenskej republiky ho ratifikoval4. júna 1999.

V súlade s článkom 8 Druhý opčný protokol nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 22. septembra 1999.

Csatolmányok:

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Értesítés / A SzK Külügyminisztériuma
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / nemzetközi egyezmények / nemzetközi jog
Törvény száma327
A törvény kelte1999-06-12
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma1999-09-22
Rövid URL
ID398178
Módosítás dátuma2013. június 5.

Oznámenie č. 169/1991 Első Fakultatív Jegyzőkönyv a Polgári és Politikai Jogok Nemzetközi Egyezségokmányához

Részletek

Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 16. decembra 1966 bol v New Yorku prijatý Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach.
S Opčným protokolom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a listina o prístupe Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Opčnému protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach bola uložená u depozitára generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov 12. marca 1991.

Pri prístupe k Opčnému protokolu sa urobilo vyhlásenie k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, že Česká a Slovenská Federatívna Republika vyhlasuje v súlade s článkom 41 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, že uznáva príslušnosť Výboru pre ľudské práva, vytvoreného na základe článku 28 Paktu, prijímať a posudzovať oznámenie jedného štátu, ktorý je jeho zmluvnou stranou, o tom, že iný štát, ktorý je jeho zmluvnou stranou, neplní svoje záväzky podľa tohto Paktu.

Opčný protokol nadobudne platnosť na základe svojho článku 9 ods. 1 dňom 23. marca 1976. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudne platnosť na základe toho istého článku ods. 2 dňom 12. júna 1991.

Český preklad Opčného protokolu sa vyhlasuje súčasne. 1)

Csatolmányok:

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Értesítés / a Cseh és Szlovák Federatív Köztársaság Külügyminisztériuma
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / nemzetközi egyezmények / nemzetközi jog
Törvény száma169
A törvény kelte1991-05-23
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma1991-06-12
Rövid URL
ID398166
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 3
Poslanie Rozhlasu a televízie Slovenska

(1) Rozhlas a televízia Slovenska je vysielateľom, 1) ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania.

(2) Služba verejnosti v oblasti vysielania je poskytovanie programovej služby, 2) ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s pocitom spoločenskej zodpovednosti a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň poslucháčov a divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov.

(3) Programovú službu Rozhlasu a televízie Slovenska tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré
a) sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti verejnosti,
b) poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov,
c) rozvíjajú národné povedomie a kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a aby podporovali rozvoj občianskej a vedomostnej spoločnosti,
d) utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti.

§ 5
Činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska

(1) Hlavná činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska je
a) vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb na dvoch celoplošných terestriálnych analógových okruhoch5) až do ukončenia svojho analógového televízneho vysielania na území Slovenskej republiky,
b) vysielanie najmenej štyroch rozhlasových programových služieb, z ktorých jedna je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky; ak Rozhlas a televízia Slovenska vysiela viac ako štyri rozhlasové programové služby, aspoň štyri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním6) a ak vysiela len štyri rozhlasové programové služby, aspoň tri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním, 6)
c) poskytovanie obsahových služieb prostredníctvom verejnoprávneho terestriálneho multiplexu, 7) z ktorých sú najmenej dve televízne programové služby,
d) zabezpečovanie tvorby, výroby a nákupu programov a ich šírenia,
e) vysielanie väčšinového podielu programov vo verejnom záujme8) vo vysielaní každej programovej služby,
f) zabezpečovanie regionálneho vysielania prostredníctvom rozhlasových a televíznych štúdií; regionálne vysielanie každého štúdia musí vyvážene obsahovať príspevky z celého územia jeho pôsobnosti,
g) vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva Slovenskej republiky; na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska samostatné organizačné útvary Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie,
h) zohľadňovanie potrieb nepočujúcich a iných sociálnych menšín vo vysielaní, 9)
i) poskytovanie priestoru činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností10) vo vysielaní,
j) uskutočňovanie prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrneho, náboženského, umeleckého a športového zamerania,
k) poskytovanie vysielacieho času na vysielanie politickej reklamy podľa osobitných predpisov, 11)
l) poskytovanie potrebného vysielacieho času štátnym orgánom na výzvy v krízových situáciách a na iné dôležité oznámenia určené verejnosti, 12)
m) rozhlasové vysielanie kultúrnych a informačných programov do zahraničia,
n) zabezpečovanie činnosti archívu Rozhlasu a televízie Slovenska, 3)
o) zabezpečovanie ochrany diel a umeleckých výkonov podľa osobitného predpisu, 13)
p) zúčastňovanie sa na činnosti medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vysielania,
q) zriaďovanie a riadenie umeleckých telies a súborov,
r) utváranie siete stálych spravodajcov a osobitných spravodajcov v Slovenskej republike a v zahraničí.

(2) Rozhlas a televízia Slovenska zaradí každý deň do vysielania v čase od 23:30 hodiny do 00:30 hodiny štátnu hymnu Slovenskej republiky tak, aby hranie štátnej hymny Slovenskej republiky bolo predelom medzi zložkami programovej služby a nebolo súčasťou mediálnej komerčnej komunikácie a ani nenasledovalo bezprostredne pred ňou alebo po nej.

(3) Rozhlas a televízia Slovenska vysiela mediálnu komerčnú komunikáciu podľa osobitného predpisu.14)

(4) Rozhlas a televízia Slovenska preberá do archívu Rozhlasu a televízie Slovenska archívne dokumenty z oblasti vysielania, ktorých je pôvodcom, ochraňuje a sprístupňuje ich a umožňuje k nim prístup. Rozhlas a televízia Slovenska poskytuje kópie archívnych dokumentov z oblasti vysielania za úhradu.

§ 9
Zloženie rady

(1) Rada má deväť členov. Členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov; členov rady volí z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady tak, aby v rade boli zastúpení:
a) traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania,
b) traja odborníci v oblasti televízneho vysielania,
c) dvaja odborníci v oblasti ekonómie a
d) jeden odborník v oblasti práva.

(2) Za odborníka sa považuje fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, najmenej päť rokov odbornej praxe a tri roky riadiacej praxe v požadovanej oblasti. Riadiaca prax podľa prvej vety sa nevyžaduje u odborníka v oblasti práva.

(3) Návrhy kandidátov na členov rady predkladajú príslušnému výboru národnej rady právnické osoby podľa osobitného predpisu25) pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.26) Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady zverejňuje príslušný výbor národnej rady prostredníctvom vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle národnej rady a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / közművelődésügy / médiák / kisebbségi nyelvű közvetítés
Törvény száma532
A törvény kelte2010-12-29
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2011-01-01
Aláírás Richard Sulík v. r. Iveta Radičová v. r.
Rövid URL
ID398162
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 40/1993 o štátnom občianstve Slovenskej republiky

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 9

(1) Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť

a) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť,
b) nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.

(2) Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky možno prepustiť osobu, ktorá preukáže, že má štátne občianstvo iného štátu, alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

(3) Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky nemožno prepustiť osobu,

a) proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, prípadne je vo výkone trestu, alebo nemá vykonaný trest uložený rozsudkom súdu Slovenskej republiky,
b) ktorá má nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike.

(4) Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky sa podáva osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.

(5) Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky obsahuje

a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, ak ho má pridelené, dátum a miesto narodenia žiadateľa,
b) adresu pobytu žiadateľa a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky,
c) dôvody žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a
d) dátum a podpis žiadateľa.

(6) Žiadateľ predloží k žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky

a) doklad totožnosti,
b) rodný list,
c) doklad o osobnom stave, ktorým je sobášny list, právoplatný rozsudok alebo potvrdenie o rozvode manželstva, úmrtný list manžela, ak je žiadateľ ženatý muž alebo vydatá žena, rozvedený alebo ovdovený,
d) výpis z registra trestov Slovenskej republiky nie starší ako šesť mesiacov,
e) prísľub udelenia štátneho občianstva iného štátu alebo doklad o jeho nadobudnutí,
f) potvrdenie, že žiadateľ nemá nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike.

(7) Manželia a maloleté deti od 14 rokov žiadajú o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky v samostatných žiadostiach o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Maloleté deti mladšie ako 14 rokov, ktoré rodič uviedol v žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, strácajú štátne občianstvo Slovenskej republiky spolu s rodičom.

(8) O prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky rozhoduje obvodný úrad v sídle kraja. Ak obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, vydá listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, ktorá obsahuje

a) názov “Slovenská republika” a názov obvodného úradu v sídle kraja,
b) číslo konania o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky,
c) ustanovenie tohto zákona, podľa ktorého sa osoba prepúšťa zo štátneho zväzku Slovenskej republiky,
d) meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia, adresu pobytu žiadateľa a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky,
e) miesto a dátum vydania listiny,
f) meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávnenej osoby,
g) odtlačok úradnej pečiatky.

(9) Obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky obvodnému úradu v sídle kraja.

(10) Obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o žiadosti o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky opätovne, ak v čase medzi vydaním listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a jej prevzatím žiadateľom vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí vo veci.

(11) Štátne občianstvo Slovenskej republiky sa stráca dňom prevzatia listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky odovzdáva obvodný úrad v sídle kraja, diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý ju osobne preberá. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky zašle bezodkladne obvodnému úradu v sídle kraja doklad o prevzatí listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

(12) Ak si žiadateľ bez vážneho dôvodu neprevezme listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky do šiestich mesiacov od doručenia písomnej výzvy, diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky vráti listinu príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja, ktorý konanie zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a žiadateľ sa o zastavení konania upovedomí.

(13) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 12 sa nemožno odvolať.

(14) Obvodný úrad v sídle kraja zasiela oznámenie o skutočnosti podľa odseku 11 obci trvalého pobytu žiadateľa, útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.

(15) Obvodný úrad v sídle kraja si môže vyžiadať od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov týkajúci sa žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

(16) Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.

(17) K strate štátneho občianstva podľa odseku 16 nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, a to za predpokladu, že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva.

(18) K strate štátneho občianstva podľa odseku 16 nedôjde ani vtedy, ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté narodením.

(19) Ten, kto stratil štátne občianstvo podľa odseku 16, je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja.

(20) Obvodný úrad v sídle kraja oznámi stratu štátneho občianstva podľa odseku 16 subjektom uvedeným v odseku 14.

(21) Ak osobitný zákon 13aa) neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 16 zaniká štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer alebo obdobný právny vzťah zakladajúci funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky.

(22) Ak osobitný zákon 13ab) neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 16 zaniká oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

§ 9b

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) nesplní povinnosť podľa § 18,
b) nevráti listinu o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky ministerstvu do 30 dní od doručenia oznámenia ministerstva podľa § 8b ods. 3,
c) nevráti vydané osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky ministerstvu do 30 dní od doručenia oznámenia ministerstva podľa § 9a ods. 11,
d) neoznámi bezodkladne stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 19.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) sa uloží pokuta od 33 eur do 331 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) sa uloží pokuta vo výške 3319 eur.

(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva Obvodný úrad Bratislava.

(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, 13a) ak tento zákon neustanovuje inak.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
Törvény száma40
A törvény kelte1993-02-15
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1993-02-15
AláírásIvan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398158
Módosítás dátuma2013. június 5.

Vyhláška č. 589/2007 Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania

Részletek

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 2 a 3 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) ustanovuje:

Csatolmányok:

§ 1

(1) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú
a) zobrazenie násilia, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo násilnej smrti človeka, obzvlášť bez pocitov ľútosti, zobrazenie fyzicky týraných osôb alebo psychicky týraných osôb, zobrazenie prejavov skupín s patologickými normami správania, prezentáciu nebezpečných situácií alebo zámerne vytváraného rizika ako atraktívnej formy zábavy,
b) slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá,
c) zobrazenie prejavov neznášanlivosti alebo nenávisti, xenofóbie, rasizmu, náboženskej diskriminácie a neznášanlivosti, násilia voči etnickým alebo iným menšinám, zobrazenie šikanovania,
d) zobrazenie alebo prezentovanie závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska závislosť formou zábavy, zobrazenie používania zbrane ako útočného prostriedku alebo promiskuitného sexuálneho správania formou zábavy,
e) zobrazenie erotických pomôcok alebo erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém,
f) sexuálne scény alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, alebo
g) zobrazenie zámerne vyvolávajúce pocity strachu alebo úzkosti v žánri horor.

(2) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú
a) zobrazenie fyzickej agresivity a s ňou súvisiace násilné akty končiace sa smrťou alebo vážnymi následkami, detaily následkov násilných činov,
b) týranie zvierat,
c) sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie,
d) zobrazenie alebo prezentovanie formy závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska závislosť alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku, v ktorom sa formou spracovania niektorá forma závislosti alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku schvaľuje, zľahčuje alebo sa vyzdvihuje do popredia, alebo
e) zobrazenie správania s vysokým rizikom ublíženia na zdraví, pričom toto riziko sa prezentuje ako atraktívne alebo zábavné a správanie je prezentované bez upozornenia na nebezpečenstvo a možné následky tohto správania.

(3) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak obsahujú
a) zobrazenie spôsobujúce pocity strachu a depresie,
b) zobrazenie vytvárajúce predstavu málo bezpečného a neistého prostredia alebo zobrazujúce bezmocnosť dospelých voči vonkajšiemu svetu a silám, ktoré ohrozujú rodinné prostredie, alebo zobrazenie iným spôsobom nevhodné vo vzťahu k emočnej a sociálnej zrelosti maloletých, ak prezentujú ohrozenie rodiny alebo rodičovských vzťahov a vzhľadom na vek maloletých je predpoklad neadekvátnej interpretácie zobrazeného obsahu,
c) zobrazenie reálneho násilia, najmä zobrazenie následkov na obetiach násilných trestných činov vrátane zobrazenia následkov na obetiach v dôsledku živelných pohrôm, dopravných alebo leteckých nešťastí, najmä obrazy zranení, krvi, telesných znetvorení a utrpenia,
d) zobrazenie negatívnych skúseností detí a následkov násilia alebo nešťastia na deťoch, zobrazenie zranených alebo umierajúcich detí a detí ako obetí alebo ako svedkov kriminálnych činov, ktoré by ako zrkadlový obraz mohli vyvolať u detí efekt obete reálneho sveta,
e) zobrazenie náhlych a neočakávaných zmien živých bytostí, zobrazenie neprirodzenej premeny organizmov alebo zobrazenie paranormálnych alebo iných mimovnemových javov v kontexte sci-fi,
f) zobrazenie nahoty, ktoré nie je bežné v rodinnom prostredí a na verejnosti a ktoré by mohlo vyprovokovať záujem o sexuálne vzťahy a predčasné prebudenie sexuálnych pudov maloletých detí, alebo
g) zobrazenie konania v situáciách, v ktorých je možnosť ublíženia na zdraví nedostatočne zreteľná, zobrazenie rizikových športových disciplín alebo fantazijných predstáv o nadľudských hrdinských výkonoch človeka mimo reálneho sveta, ktorých neadekvátna interpretácia vzhľadom na vek môže vyvolať u maloletých efekt napodobňovania.

(4) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, ak obsahujú
a) agresívne útočiace zvieratá vyvolávajúce strach, napríklad agresívne útočiaci netopier, had alebo pavúk,
b) zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách alebo scény s príliš hlučnou hudbou alebo náhlymi zvukovými zmenami,
c) vynútené násilie voči bezmocným, najmä voči deťom alebo zvieratám, alebo
d) zobrazenie ohrozenia rodičovských vzťahov alebo rodiny.

(5) Obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska
a) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke programovej služby,
b) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a
c) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke televíznej programovej služby.

(6) Obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu poskytovaného prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej zložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len “upútavka”). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Hirdetmény / a SZK Kulturális Minisztériuma
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / közművelődésügy / médiák / kisebbségek / diszkrimináció
Törvény száma589
A törvény kelte2007-12-18
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2008-01-01
AláírásMarek Maďarič v. r.
Rövid URL
ID398154
Módosítás dátuma2013. június 5.

Oznámenie č. 68/2007 Egyezmény a kulturális kifejezések sokszínűségének védelméről és előmozdításáról

Részletek

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 20. októbra 2005 v Paríži bol prijatý Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.

Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 152 z 12. decembra 2006 a prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 16. decembra 2006. Ratifikačná listina bola uložená 18. decembra 2006 u generálneho riaditeľa UNESCO, depozitára dohovoru.

Vo vzťahu k Slovenskej republike dohovor nadobudne platnosť 18. marca 2007 v súlade s článkom 29 ods. 1.

Csatolmányok:

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Értesítés / A SzK Külügyminisztériuma
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / nemzetközi egyezmények / nemzetiségi kultúra / kisebbségek / nemzetközi jog
Törvény száma68
A törvény kelte2007-03-18
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma2007-03-18
Rövid URL
ID398142
Módosítás dátuma2013. június 5.

Uznesenie č. 99/1996 Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky považuje podpísanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995 za dôležitý akt historického uzmierenia medzi našimi krajinami a národmi. Zmluva vytvára predpoklady pre rozvoj slovensko-maďarských vzťahov vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a predstavuje významný vklad pre naplnenie ich strategického cieľa – integráciu do európskych a euro-atlantických hospodárskych a bezpečnostných štruktúr aj prostredníctvom upevňovania stability v stredoeurópskom priestore.

Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že zmluva zakotvuje neporušiteľnosť a nemeniteľnosť spoločných štátnych hraníc a vylučuje vznášanie voči sebe akýchkoľvek územných požiadaviek aj v budúcnosti. Zmluva súčasne vymedzuje zákonný priestor – v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a prijatými medzinárodnými záväzkami – na uplatnenie práv osôb patriacich k národnostným menšinám v oblasti jazyka, kultúry a náboženstva s dôrazom na lojalitu voči štátu, ktorého sú občanmi.

Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že podpis a ratifikácia zmluvy demonštrujú pripravenosť oboch štátov vzájomne spolupracovať pri naplňovaní ich medzinárodnoprávnych a politických záväzkov. Podpora úsilia oboch krajín o uzavretie zmluvy – predovšetkým zo strany členských štátov Európskej únie, USA a predstaviteľov iných krajín – v procese prípravy tejto zmluvy bola povzbudzujúca a potvrdzuje záujem, aby sa slovensko–maďarské vzťahy rozvíjali pri plnom rešpektovaní všeobecne uznávaných zásad a noriem medzinárodného práva.

Slovenská republika plne rešpektuje a dodržiava všeobecne uznávané štandardy a normy v oblasti práv a povinností osôb patriacich k národnostným menšinám, ktoré sú založené na individuálnych občianskych právach ako neoddeliteľnej súčasti všeobecných ľudských práv. V tomto duchu aj ustanovenia základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou sú založené na koncepcii individuálnych ľudských práv osôb patriacich k menšinám, pretože akýkoľvek iný prístup by zákonite mohol viesť k porušovaniu ľudských a občianskych práv ostatných občanov štátu.

Slovenská republika na základe vlastných skúseností z nedávnej minulosti a v záujme upevňovania stability v Európe – podobne ako celé medzinárodné spoločenstvo – zásadne odmieta koncepciu kolektívnych práv menšín a akékoľvek pokusy o vytváranie autonómnych štruktúr alebo osobitných štatútov na etnickom základe, ktoré sú v priamom rozpore so základnou zmluvou. Historické skúsenosti nás dostatočne poučujú, že snahy o uplatňovanie kolektívnych práv viedli ku konfliktom s ťažkými dôsledkami a zostávajú potencionálnym zdrojom destabilizácie v Európe.

Slovenská republika považuje za mimoriadne dôležité rešpektovanie tých ustanovení zmluvy, kde sa obidve zmluvné strany zaväzujú nevyvíjať a nepodporovať takú činnosť, ktorá by bola v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva a najmä zvrchovanou rovnosťou, územnou celistvosťou a politickou nezávislosťou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Rovnako oceňuje zhodu obidvoch strán zakotvenú v článku 15 ods. 3 zmluvy, že na osoby, ktoré patria k národnostným menšinám, sa vzťahujú rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z ich štátneho občianstva ako na ostatných občanov daného štátu. Tým sa vytvárajú podmienky na plnohodnotné a rovnoprávne aktivity občanov patriacich k národnostným menšinám v rámci štátu ich príslušnosti vrátane ich povinnosti rešpektovať ústavu a ostatné právne predpisy tohto štátu.

Slovenská republika očakáva, že Maďarská republika urobí náležité kroky na zastavenie procesu asimilácie slovenskej menšiny v Maďarskej republike a na jej revitalizáciu v duchu zmluvy a príslušných medzinárodných dokumentov v tejto oblasti. Slovenská republika plní a bude plniť všetky svoje medzinárodnoprávne záväzky v oblasti úpravy právneho postavenia osôb patriacich k národnostným menšinám a vyjadruje presvedčenie, že rovnako bude postupovať aj zmluvný partner.

Národná rada Slovenskej republiky opätovne zdôrazňuje, že Slovenská republika a všetci jej občania majú mimoriadny záujem o rozvoj dobrých susedských vzťahov a o priateľskú spoluprácu s Maďarskou republikou a vyjadruje presvedčenie, že dôsledné naplnenie obsahu zmluvy vytvára na to všetky nevyhnutné predpoklady a prispeje k upevneniu stability a spolupráce v stredoeurópskom priestore.

Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby s týmto vyhlásením formálne oboznámila Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Radu Európy, Európsku úniu, Organizáciu severoatlantickej zmluvy a členské štáty týchto organizácií.

Csatolmányok:

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Állásfoglalás / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / nemzetiségi kisebbségek / nemzetközi jog
Törvény száma99
A törvény kelte1996-04-04
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma1996-04-04
AláírásIvan Gašparovič v. r.
Rövid URL
ID398138
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 384/1997 o divadelnej činnosti

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 1
Predmet zákona

(1) Zákon upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie, postavenie a činnosť štátnych profesionálnych divadiel, profesionálnych divadiel v pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, iných profesionálnych divadiel a neprofesionálnych divadiel (ďalej len “divadlo”), pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov, upravuje vzťahy divadelných umelcov a ostatných zamestnancov divadla.

(2) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na divadlá, ktoré uvádzajú predstavenia v inom ako v štátnom jazyku, a na iné špecializované divadlá.

§ 3
Pôsobnosť orgánov štátnej správy a samosprávna pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov na úseku divadelnej činnosti

(1) Štátnu správu na úseku divadelnej činnosti vykonáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo”), ktoré
a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5),
b) pripravuje koncepciu divadelnej činnosti,
c) podporuje vybrané okruhy divadelných aktivít formou účelových príspevkov,
d) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ním zriadených divadlách,
e) vydáva záväzné stanovisko k zrušeniu alebo zlúčeniu divadla podľa odsekov 3 a 4, alebo k prevodu zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie dohodou na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa,
f) poskytuje odbornú pomoc orgánom územnej samosprávy v oblasti divadelnej činnosti.

(2) Pôsobnosť územnej samosprávy na úseku divadelnej činnosti vykonáva
a) samosprávny kraj,
b) obec.

(3) Samosprávny kraj na úseku divadelnej činnosti
a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5),
b) podporuje vybrané okruhy divadelných aktivít formou účelových prostriedkov,
c) podporuje kultúrne aktivity národnostných menšín na svojom území a zabezpečuje činnosť menšinových kultúrnych inštitúcií; zabezpečuje činnosť profesionálnych národnostných divadiel, a to Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, Jókaiho divadla v Komárne, Divadla Romathan Romano teatro v Košiciach a Divadla Thália v Košiciach,
d) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ním zriadených divadlách,
e) v odbornej oblasti spolupracuje s ministerstvom.

(4) Obec na úseku divadelnej činnosti
a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5),
b) podporuje divadelné aktivity poskytovaním účelových prostriedkov,
c) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ňou zriadených divadlách,
d) v odbornej oblasti spolupracuje s ministerstvom.

(5) Zriaďovateľ alebo zakladateľ divadla uvedeného v § 12 ods. 3 prvej vete je povinný vyžiadať si pred zrušením alebo zlúčením divadla, alebo pri prevode zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie k nemu dohodou na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa záväzné stanovisko ministerstva. Rozhodnutie o zrušení alebo zlúčení vydané v rozpore so stanoviskom ministerstva je neplatné.

§ 11a
Osobitný príspevok

(1) Nárok na osobitný príspevok má spevák a hráč na dychový nástroj, ak najmenej 30 rokov, a tanečný umelec, ak najmenej 22 rokov, pôsobili ku dňu skončenia zamestnania v organizáciách podľa § 4, v Slovenskom ľudovom a umeleckom kolektíve, Slovenskej filharmónii, Štátnej filharmónii Košice, Štátnom komornom orchestri Žilina a v Maďarskom umeleckom súbore – Ifjú Szivek.

(2) Osoby podľa odseku 1 si uplatňujú nárok na osobitný príspevok žiadosťou podanou ministerstvu do jedného roka od skončenia zamestnania podľa odseku 1.

(3) Výška osobitného príspevku je 50 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

(4) Osobitný príspevok vypláca ministerstvo raz mesačne pozadu.

(5) Ak osoba, ktorá podala žiadosť podľa odseku 2, nespĺňa podmienky nároku na osobitný príspevok alebo ak nepreukáže rozhodujúce skutočnosti na posúdenie nároku, ministerstvo vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti.

(6) Nárok na osobitný príspevok zaniká vznikom nároku na predčasný starobný dôchodok a starobný dôchodok.

(7) Osobitný príspevok nepatrí, ak oprávnený na jeho poberanie je poberateľom
a) invalidného dôchodku vo vyššej alebo rovnakej výške, ako je osobitný príspevok, na ktorý by mal nárok,
b) úrazovej renty vo vyššej alebo rovnakej výške, ako je osobitný príspevok, na ktorý by mal nárok.

(8) Ak oprávnený na poberanie osobitného príspevku je súčasne poberateľom invalidného dôchodku alebo úrazovej renty, ktorých výška je nižšia ako osobitný príspevok, poskytuje sa osobitný príspevok len vo výške rozdielu medzi jeho plnou výškou a invalidným dôchodkom alebo medzi jeho plnou výškou a úrazovou rentou.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / közművelődésügy / nemzetiségi kultúra / színházak / Ifjú Szivek Magyar Táncegyüttes / színjátszás
Törvény száma384
A törvény kelte1997-12-31
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1998-01-01
AláírásMichal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398134
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 206/2009 o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 7
Sústava múzeí a galérií

(1) Múzeum alebo galéria z územného hľadiska sú
a) celoštátne,
b) regionálne,
c) miestne.

(2) Múzeum alebo galéria z hľadiska zamerania a špecializácie sú
a) múzeum s komplexnou múzejnou dokumentáciou regiónu svojho pôsobenia,
b) galéria s komplexnou galerijnou dokumentáciou regiónu svojho pôsobenia,
c) špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou s komplexnou múzejnou dokumentáciou vo vybranej oblasti alebo vednom odbore,
d) špecializovaná galéria s galerijnou dokumentáciou vo vybraných oblastiach.

(3) Múzeum s múzejnou dokumentáciou vybraného regiónu a galériu s galerijnou dokumentáciou vybraného regiónu zriaďuje vyšší územný celok. Vyšší územný celok môže určiť vybrané múzeum alebo vybranú galériu ako pracovisko s koordinačnou, metodickou a odborno-poradenskou pôsobnosťou pre múzeá a galérie v územnom obvode vyššieho územného celku a pre vlastníkov a správcov predmetov kultúrnej hodnoty.

(4) Špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou vykonáva koordinačné, metodické, vzdelávacie a informačné činnosti v oblasti svojej špecializácie.

(5) Slovenské národné múzeum je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenské národné múzeum je vrcholnou zbierkotvornou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou pre oblasť základných odborných činností. Slovenské národné múzeum najmä
a) nadobúda zbierkové predmety a zbierky dokumentujúce stav a vývoj prírody, hospodársky, spoločensko-politický a kultúrny vývoj spoločnosti s dôrazom na územie Slovenskej republiky, slovenský národ a národnostné a etnické spoločenstvá, ktoré žili a žijú na území Slovenskej republiky, ako aj Slovákov, ktorí žili a žijú v zahraničí,
b) nadobúda predmety kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu aj v zahraničí, spracováva údaje o predmetoch kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu, ktoré sa trvalo nachádzajú v zbierkach najmä zahraničných múzeí a sprístupňuje ich verejnosti,
c) je metodickým, odborným, poradenským, koordinačným a vzdelávacím pracoviskom sústavy múzeí,
d) koordinuje informatizáciu a zavádzanie informačných technológií v rámci sústavy múzeí,
e) zabezpečuje digitalizáciu spracovania, spravovania a sprístupňovania údajov o zbierkových predmetoch v rámci sústavy múzeí,
f) vedie v elektronickej podobe centrálnu evidenciu zbierkových predmetov múzeí zapísaných v registri, vybrané údaje z centrálnej evidencie zbierkových predmetov v elektronickej podobe sprístupňuje verejnosti; centrálna evidencia zbierkových predmetov múzeí spoluvytvára vedomostný systém múzeí,
g) spracováva a vyhodnocuje štatistické a iné údaje o múzeách a o základných odborných činnostiach, sprístupňuje ich zriaďovateľom alebo zakladateľom múzeí a galérií a ostatnej verejnosti,
h) posudzuje žiadosti žiadateľov o zápis múzea do registra; preveruje podmienky na výkon základných odborných činností,
i) poskytuje odbornú pomoc vlastníkom a správcom predmetov kultúrnej hodnoty,
j) vedie evidenciu zariadení, ktorých aktivity majú charakter múzejnej prezentácie.

(6) Slovenská národná galéria je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenská národná galéria je vrcholnou zbierkotvornou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou. Dokumentuje a vedecky skúma najmä vývin výtvarného umenia v Slovenskej republike vo všetkých výtvarných disciplínach. Slovenská národná galéria najmä
a) nadobúda diela všetkých disciplín výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu jednotlivých historických období a súčasnosti s prihliadnutím na diela národnej kultúry,
b) nadobúda diela výtvarného umenia vysokej vedeckej a kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu aj v zahraničí, spracováva údaje o dielach výtvarného umenia slovenského pôvodu, ktoré sa trvalo nachádzajú najmä v zbierkach zahraničných múzeí a galérií a sprístupňuje ich verejnosti,
c) je metodickým, odborným, poradenským, koordinačným a vzdelávacím pracoviskom sústavy galérií,
d) koordinuje informatizáciu a zavádzanie informačných technológií v rámci sústavy galérií,
e) zabezpečuje digitalizáciu spracovania, spravovania a sprístupňovania údajov o zbierkových predmetoch,
f) vedie v elektronickej forme centrálnu evidenciu zbierkových predmetov galérií zapísaných v registri a vybrané údaje v elektronickej podobe sprístupňuje verejnosti,
g) spracováva a vyhodnocuje štatistické a iné údaje o galériách a základných odborných činnostiach, sprístupňuje ich zriaďovateľom a zakladateľom galérií a ostatnej verejnosti,
h) posudzuje žiadosti žiadateľov o zápis galérie do registra a preveruje podmienky na výkon základných odborných činností v galérii,
i) poskytuje odbornú pomoc a poradenstvo vlastníkom a správcom predmetov kultúrnej hodnoty z oblasti výtvarného umenia.

(7) Slovenské technické múzeum a Múzeum Slovenského národného povstania ako celoštátne špecializované múzeá sú právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenské technické múzeum v oblasti dejín vedy a techniky a Múzeum Slovenského národného povstania v oblasti dejín druhej svetovej vojny, protifašistického odboja a slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 až 1945 vykonávajú komplexnú múzejnú dokumentáciu a sú
a) vrcholné zbierkotvorné, vedecko-výskumné a kultúrno-vzdelávacie inštitúcie v oblasti svojej špecializácie,
b) ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrá pre múzejnú činnosť v oblasti svojej špecializácie.

(8) Vojenské historické múzeum ako celoštátne špecializované múzeum je súčasťou Vojenského historického ústavu, ktorý je právnickou osobou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vojenské historické múzeum vykonáva v oblasti vojenských dejín komplexnú múzejnú dokumentáciu a je
a) vrcholná zbierkotvorná, vedecko-výskumná a kultúrno-vzdelávacia inštitúcia v oblasti svojej špecializácie,
b) ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrum pre múzejnú činnosť v oblasti svojej špecializácie.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / közművelődésügy / nemzetiségi kisebbségek / nemzetiségi kultúra / múzeumok
Törvény száma206
A törvény kelte2009-05-30
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2009-06-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID398130
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 479/2008 o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 7
Povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia

(1) Účastník podujatia je povinný

a) dodržiavať pokyny organizátora podujatia, usporiadateľskej služby, príslušníkov Policajného zboru, zástupcov obce a členov súkromnej bezpečnostnej služby zabezpečujúcich ochranu verejného poriadku na podujatí a zdržať sa všetkého, čo by porušovalo verejný poriadok alebo riadny a pokojný priebeh podujatia,
b) zdržať sa požívania alkoholických nápojov počas podujatia, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, zdržať sa požívania drog a iných omamných látok počas podujatia,
c) strpieť úkony organizátora, usporiadateľa alebo člena súkromnej bezpečnostnej služby súvisiace s porušením povinností účastníka podujatia,
d) po skončení podujatia sa pokojne rozísť.

(2) Účastníkovi podujatia sa zakazuje

a) vnášať na podujatie strelnú zbraň, 10) pyrotechnický výrobok alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším,
b) navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, drog a iných omamných látok,
c) vnášať alkoholické nápoje na podujatie, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, a vnášať drogy alebo iné omamné látky na podujatie,
d) mať zakrytú tvár spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a príslušník Policajného zboru ho na odkrytie tváre vyzval,
e) používať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia riadeného príslušným národným športovým zväzom,
f) vnášať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov na domáce podujatie riadené príslušným národným športovým zväzom, pri ktorom môže dôjsť k narušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu zdravia účastníkov podujatia.

§ 13
Priestupky

(1) Priestupku pri verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach sa dopustí ten, kto

a) ako organizátor podujatia nesplní povinnosť ustanovenú v § 3, 4 a § 11 ods. 1 až 6 alebo inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom,
b) ako usporiadateľ poruší povinnosť podľa § 5 ods. 3,
c) ako účastník podujatia poruší povinnosť podľa § 7 ods. 1,
d) ako účastník podujatia poruší zákaz podľa § 7 ods. 2.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 50 000 Sk; za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk; za priestupok podľa odseku 1 písm. c) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. d) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk. Obmedzujúce opatrenie najdlhšie na dva roky možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. c).

(3) Za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu v blokovom konaní do 1 000 Sk, pričom pokutu môže uložiť aj dozorný orgán pri výkone dozoru.

(4) Priestupky podľa odseku 1 prejednáva obec. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, 14) ak tento zákon neustanovuje inak.

(5) Výnosy z pokút sú príjmom rozpočtu obce.

(6) Obec doručí právoplatné rozhodnutie o uložení sankcie a obmedzujúceho opatrenia Policajnému zboru a príslušnému športovému zväzu.

 

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / bírságok / állami szimbólumok / sportrendezvények
Törvény száma479
A törvény kelte2008-11-28
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2008-01-12
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID398126
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 63/1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 8
Spôsob používania štátnej vlajky

(1) Štátne orgány, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, Hasičský a záchranný zbor a orgány územnej samosprávy označujú štátnou vlajkou budovy, v ktorých sídlia, štátne orgány označujú aj úradnú miestnosť najvyššieho predstaviteľa.

(2) Štátna vlajka sa používa pri príležitosti štátnych sviatkov.

(3) Okrem príležitostí uvedených v odseku 2 sa štátna vlajka používa aj na výzvu, ktorú vydáva

a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak ide o významnú oficiálnu príležitosť celoštátneho charakteru (napr. oficiálna návšteva najvyššieho predstaviteľa iného štátu),
b) obec, ak ide o oficiálnu príležitosť miestneho charakteru (napr. oslavy výročia založenia obce).

(4) Výzva na použitie štátnej vlajky podľa odsekov 2 a 3 obsahuje dôvod vlajkovej výzdoby a údaj o jej začiatku a konci.

(5) Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar.

(6) Pri medzinárodných podujatiach v Slovenskej republike sa pri nepárnom počte vlajok štátna vlajka umiestňuje uprostred, pri párnom počte na ľavej strane z čelného pohľadu v prostrednej dvojici.

(7) Ak ide o významnú udalosť Slovenskej republiky alebo o významnú udalosť miestneho charakteru, používa sa vždy štátna vlajka; popri nej sa používa štátna vlajka iného štátu vtedy, ak je prítomná oficiálna delegácia iného štátu. V takom prípade sa používa štátna vlajka na čestnejšom mieste, vľavo z čelného pohľadu.

(8) Ak sa používa štátna vlajka spolu s vlajkou obce, obidve sú umiestnené v rovnakej výške vedľa seba, pričom sa štátna vlajka z čelného pohľadu umiestňuje vľavo.

(9) Na štátnej vlajke, ani na stožiari sa neumiestňujú nijaké ozdoby, nápisy, vyobrazenia, stuhy a pod. Stožiar štátnej vlajky na verejnom priestranstve sa umiestňuje vpravo od rečníckeho pultu pri pohľade od tohto pultu.

(10) Pri štátnom smútku sa štátna vlajka spúšťa do pol žrde. Pri smútočnom obrade sa z rakvy sníma pred jej spustením do hrobu alebo žiaroviska.

(11) Štátna vlajka sa nesmie použiť poškodená, ani zašpinená a nesmie sa zväzovať do ružice.

(12) Štátna vlajka sa vztyčuje a sníma bez prerušenia, pomaly a dôstojne; pri snímaní sa nesmie dotýkať zeme.

(13) Týmito ustanoveniami nie sú dotknuté zvyklosti pri označení budov diplomatických misií, stálych misií a konzulárnych úradov cudzích štátov a zvyklosti pri medzištátnych rokovaniach a pod.

§ 13
Štátna hymna Slovenskej republiky

(1) Štátnou hymnou Slovenskej republiky (ďalej len “štátna hymna”) sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.7)

(2) Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia.

(3) Štátna hymna sa hrá alebo spieva aj
a) pred začiatkom rokovania ustanovujúcej schôdze a poslednej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období,
b) pred začiatkom prvého a posledného rokovania vlády Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období,
c) pred prvým a posledným zasadnutím obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zasadnutím zastupiteľstva samosprávneho kraja v príslušnom volebnom období,
d) v školách so štátnym vzdelávacím programom na začiatku školského roka a na konci druhého školského polroka, 7a)
e) vo vysielaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 7b)
f) na začiatku športových podujatí, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.7c)

(4) Text štátnej hymny a jej notový záznam tvoria prílohu č. 5 tohto zákona.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / állami szimbólumok / állami lobogó / himnusz
Törvény száma63
A törvény kelte1993-03-22
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1993-03-22
AláírásIvan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398122
Módosítás dátuma2013. június 5.

Nariadenie vlády č. 630/2008 ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia

Részletek

Vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 14 a § 7 ods. 9 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon”) nariaďuje:

Csatolmányok:

§ 4
Osobitné ustanovenia na určovanie normatívov

(1) Normatív na žiaka základnej školy sa zvyšuje o kompenzačný príspevok (ďalej len “príspevok”), ak súčet počtu žiakov s daným vyučovacím jazykom v dennej forme štúdia5) v základných školách v pôsobnosti zriaďovateľa na území obce je menší ako 250.

(2) Mzdový normatív a normatív na výchovno-vzdelávací proces na žiaka školy s iným vyučovacím jazykom ako slovenským je 108 % zodpovedajúceho normatívu a pri bilingválnom štúdiu 125 % zodpovedajúceho normatívu. Mzdový normatív na žiaka nultého ročníka základnej školy je 200 % normatívu na žiaka príslušnej základnej školy.

(3) Normatív na žiaka, ktorý sa nevzdeláva v dennej forme štúdia, sa určí tak, že normatív na žiaka vo večernej forme štúdia je 40 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia a normatív na ostatných žiakov je 10 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Normatív na žiaka detašovanej triedy školy v ústave pre výkon väzby a v ústave pre výkon trestu odňatia slobody vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia je 300 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia a normatív na žiaka detašovanej triedy školy v ústave pre výkon väzby a v ústave pre výkon trestu odňatia slobody vzdelávajúceho sa formou individuálneho vzdelávania je 30 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Normatív na žiaka základnej školy vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním, ktorý nie je žiakom školy pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami (ďalej len “začlenený žiak”), sa určí v nadväznosti na skupinu, do ktorej bol zaradený podľa prílohy č. 8. Normatív na začleneného žiaka strednej školy vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia sa určí v nadväznosti na skupinu, do ktorej bol zaradený podľa prílohy č. 9. Normatív na žiaka základnej školy, ktorý navštevuje triedu so športovou prípravou, je 108 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Normatív na žiaka strednej odbornej školy vykonávajúceho praktické vyučovanie v stredisku praktického vyučovania je 60 % normatívu na žiaka príslušnej kategórie strednej odbornej školy. Normatív na žiaka strednej odbornej školy vykonávajúceho praktické vyučovanie v stredisku odbornej praxe alebo v školskom hospodárstve, 6) vzdelávajúceho sa
a) v odboroch vzdelávania zaradených do kategórie škôl podľa § 2 ods. 1 písm. e), f), h) až r) je 60 % normatívu na žiaka tejto kategórie školy, alebo
b) v odboroch vzdelávania zaradených do kategórie škôl podľa § 2 ods. 1 písm. g) je 80 % normatívu na žiaka tejto kategórie školy.

(4) Pri určovaní normatívneho príspevku pre školy podľa § 4 ods. 2 zákona sa do počtu jej žiakov započítavajú aj žiaci nadstavbového štúdia a pomaturitného štúdia.

(5) Pri výpočte normatívov podľa § 3 ods. 5, 10, 13, 16 a 17 sa

a) žiak základnej školy podľa odseku 1 započítava so zvýšeným koeficientom určeným pre danú kategóriu škôl podľa § 2 ods. 1 písm. a); hodnota zvýšeného koeficientu vychádza z počtu žiakov školy; hodnoty zvýšených koeficientov sú uvedené v prílohe č. 7,
b) žiak vzdelávajúci sa vo večernej forme štúdia započítava s koeficientom 0, 4,
c) ostatní žiaci započítavajú s koeficientom 0, 1,
d) začlenený žiak základnej školy započítava s koeficientom podľa prílohy č. 8,
e) začlenený žiak strednej školy započítava s koeficientom podľa prílohy č. 9,
f) žiak príslušnej kategórie strednej odbornej školy vykonávajúci praktické vyučovanie v stredisku praktického vyučovania započítava s koeficientom 0, 6,
g) žiak navštevujúci triedu základnej školy so športovou prípravou započítava s koeficientom 1, 08,
h) žiak strednej odbornej školy vykonávajúci praktické vyučovanie v stredisku odbornej praxe alebo v školskom hospodárstve, 6) vzdelávajúci sa
1. v odboroch vzdelávania zaradených do kategórie škôl podľa § 2 ods. 1 písm. e), f), h) až r) započítava s koeficientom 0, 6,
2. v odboroch vzdelávania zaradených do kategórie škôl podľa § 2 ods. 1 písm. g) započítava s koeficientom 0, 8.

(6) Pri výpočte normatívov podľa § 3 ods. 5, 16 a 17 sa žiak školy s iným vyučovacím jazykom ako slovenským započítava s koeficientom 1, 08 a žiak v bilingválnej forme štúdia s koeficientom 1, 25.

(7) Pri výpočte normatívov podľa § 3 ods. 5 a 17 sa žiak

a) nultého ročníka základnej školy započítava s koeficientom 2, 0,
b) detašovanej triedy školy v ústave pre výkon väzby a ústave pre výkon trestu odňatia slobody vzdelávajúci sa v dennej forme štúdia započítava s koeficientom 3, 0 a
c) detašovanej triedy školy v ústave pre výkon väzby a ústave pre výkon trestu odňatia slobody vzdelávajúci sa formou individuálneho vzdelávania započítava s koeficientom 0, 3.

(8) Normatív na žiaka špeciálnej základnej školy a normatív na žiaka špeciálnej triedy v základnej škole sa určí podľa skupiny, do ktorej je zaradený, a podľa príslušného koeficientu skupiny uvedeného v prílohe č. 8.

(9) Normatív na žiaka základnej školy alebo špeciálnej základnej školy pri zdravotníckom zariadení vrátane tried základných škôl alebo tried špeciálnych základných škôl pri zdravotníckom zariadení, ktorý navštevuje triedu takej školy pri
a) psychiatrickom, neurologickom alebo foniatrickom, onkologickom a infekčnom oddelení je 85 % normatívu na žiaka špeciálnej základnej školy zaradeného do 1. skupiny podľa prílohy č. 8; pri výpočte tohto normatívu sa žiak započítava s koeficientom 0, 85,

b) oddeleniach zdravotníckych zariadení okrem oddelení podľa písmena a) je 65 % normatívu na žiaka špeciálnej základnej školy zaradeného do 1. skupiny podľa prílohy č. 8; pri výpočte tohto normatívu sa žiak započítava s koeficientom 0, 65,
c) zdravotníckom zariadení s lôžkovým oddelením, kde vyučovanie žiaka sa uskutočňuje na lôžku je 110 % normatívu na žiaka špeciálnej základnej školy zaradeného do 1. skupiny podľa prílohy č. 8; pri výpočte tohto normatívu sa žiak započítava s koeficientom 1, 10.

(10) Normatív na žiaka strednej odbornej školy experimentálne overovaného odboru vzdelávania na podnet ministerstva, povoleného v novom školskom roku, je 100 % normatívu na žiaka školy podľa § 2 ods. 1 písm. e); pri výpočte tohto normatívu sa žiak započítava s koeficientom 1, 0.

(11) Normatívny príspevok podľa § 4 ods. 2 zákona pre základnú školu s dvoma vyučovacími jazykmi sa určí ako súčet normatívneho príspevku vypočítaného pre dve základné školy osobitne s príslušným počtom žiakov s daným vyučovacím jazykom. Pri spojených školách a v ďalších prípadoch, keď škola pozostáva z organizačných zložiek, ktoré by ako samostatné subjekty patrili z hľadiska normatívov do rôznych kategórií škôl s jednotným normatívom, sa normatívny príspevok určí ako súčet normatívneho príspevku pre jednotlivé organizačné zložky školy. Na výpočet normatívneho príspevku každej z organizačných zložiek školy sa použije príslušný normatív pre žiaka a počet jej žiakov.

(12) Normatív na žiaka športového gymnázia, ktorý nenavštevuje športovú prípravu, sa určí rovnako ako na žiaka gymnázia.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Kormányrendelet / a Szlovák Köztársaság Kormánya
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / iskolaügy / Pénzügyi jog / pedagógusok / bérek
Törvény száma630
A törvény kelte2008-12-30
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2009-01-01
AláírásRobert Fico v. r.
Rövid URL
ID398118
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)

Részletek

Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 53

(1) Ak účastník alebo niektorý svedok úkonu neovláda jazyk, v ktorom sa zápisnica spisuje (§ 41), priberie sa tlmočník, ktorý musí mať náležitosti spôsobilého svedka (§ 50); môže ním byť aj zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje.

(2) Ak notár ovláda jazyk, v ktorom koná účastník alebo svedok, možno upustiť od pribratia tlmočníka.

(3) V závere notárskej zápisnice je potrebné uviesť doložku o tom, že účastníkovi bol obsah zápisnice pretlmočený a že účastník s ním súhlasí. Ak bol pribratý tlmočník, pripojí na notársku zápisnicu svoj podpis.

(4) Tlmočníka si hradí účastník.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / tolmácsolás / jegyzőkönyv / közjegyző / nyelvhasználat
Törvény száma323
A törvény kelte1992-06-26
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1993-01-01
AláírásF. Mikloško v. r. J. Čarnogurský v. r.
Rövid URL
ID398114
Módosítás dátuma2019. augusztus 14.

Zákon č. 385/2008 o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 3
Hlavná činnosť tlačovej agentúry

(1) Hlavnou činnosťou tlačovej agentúry je služba verejnosti v oblasti spravodajstva.

(2) Služba verejnosti v oblasti spravodajstva je vyhľadávanie aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií, ktoré sú spracovávané formou textových súborov, zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov, obrazových záznamov alebo multimediálnych záznamov a sú sprostredkúvané v domácom a zahraničnom agentúrnom spravodajstve, ako aj uchovávanie zhromaždených informácií a ich sprístupňovanie.

(3) Tlačová agentúra vyhľadáva a spracováva informácie z územia Slovenskej republiky o

a) spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach na celoštátnej úrovni a na regionálnej úrovni,
b) orgánoch verejnej moci, nimi zriadených rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách a právnických osobách zriadených zákonom a o ich činnosti,
c) kultúrnych aktivitách s dôrazom na národnú kultúru a kultúru národnostných menšín a etnických skupín a ochrane kultúrneho dedičstva,
d) národnostných menšinách a etnických skupinách žijúcich na území Slovenskej republiky,

e) činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností, 1)
f) sociálne znevýhodnených a rizikových skupinách obyvateľstva,
g) školstve, vede, výskume,
h) zdravotníctve a životnom štýle,
i) verejnej bezpečnosti a prevencii pred kriminalitou,
j) ochrane maloletých a prevencii pred spoločensky negatívnymi vplyvmi,
k) iných významných oblastiach života spoločnosti.

(4) Tlačová agentúra vyhľadáva a spracováva informácie zo zahraničia o

a) spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach celosvetového významu, európskeho významu a regionálneho významu,
b) udalostiach, ktoré sa vzťahujú k Slovenskej republike,
c) činnosti a úspechoch občanov Slovenskej republiky v zahraničí,
d) živote a činnosti Slovákov žijúcich v zahraničí,
e) iných významných udalostiach.

(5) Tlačová agentúra vykonáva vo verejnom záujme v rámci hlavnej činnosti tieto služby:

a) vydáva v úplnom znení vyhlásenia prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, iných ústavných činiteľov, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie súdnej rady, Kancelárie verejného ochrancu práv a ústredných orgánov štátnej správy, ak o to požiadajú,
b) informuje o stanoviskách a oznámeniach prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, iných ústavných činiteľov, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie súdnej rady, Kancelárie verejného ochrancu práv a ústredných orgánov štátnej správy, ak o to požiadajú,
c) informuje o stanoviskách a oznámeniach iných orgánov verejnej moci, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a právnických osôb zriadených zákonom, ak o to požiada príslušný ústredný orgán štátnej správy alebo orgán verejnej moci, ktorý nemá nadriadený ústredný orgán štátnej správy,
d) zhromažďuje a sprístupňuje informácie o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie,
e) vyhľadáva a spracováva informácie o spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach z územia Slovenskej republiky pre zahraničie aspoň v dvoch cudzích jazykoch,
f) uchováva a sprístupňuje2) zhromaždené informácie,
g) zhromažďuje a sprístupňuje databázu obrazových záznamov, zvukových záznamov a videozáznamov v elektronickej podobe na študijné a vedecké účely.

(6) Tlačová agentúra zriaďuje regionálne spravodajské pracoviská tlačovej agentúry v sídlach krajov a spravodajské pracoviská v zahraničí.

(7) Tlačová agentúra plní ďalšie úlohy podľa osobitných predpisov.3)

(8) Agentúrne spravodajstvo tlačovej agentúry je vyvážené, pluralitné a objektívne a rešpektuje právo na informácie v demokratickej spoločnosti bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, zdravotný stav, majetok, rod alebo iné postavenie.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / nemzetiségi kisebbségek / nemzetiségi kultúra / hírügynökség / tudósítás / információhoz való jog
Törvény száma385
A törvény kelte2008-10-15
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2009-01-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID398110
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 2a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1)

(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

(5) Služobný úrad oboznámi policajtov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 policajtom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta.

§ 48
Základné práva a povinnosti policajta

(1) Policajt má právo

a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c) na prehlbovanie kvalifikácie,
d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,
e) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a.

(2) Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(3) Policajt je povinný

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu,
d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu,
i) vykonávať štátnu službu nestranne,
j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,
n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby,
p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,
r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku,
s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,
t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,
u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu,
v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.

(4) Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

(5) Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods. 2.

(6) Policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa). Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa) vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.13a)

(7) Zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, na výkon osobnej asistencie podľa osobitného zákona13aba), na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť policajta v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona, 13ab) vykonávanie funkcie člena orgánu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, 13ac) Fondu ochrany vkladov13ac) alebo Garančného fondu investícií13ac) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

[gview file=”” height=”600px” width=”100%” save=”1″]

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / rendőrség / az egyenlő bánásmód elve / diszkrimináció tilalma / Szlovák Információs Szolgálat / panasztétel
Törvény száma73
A törvény kelte1998-03-21
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1998-04-01
AláírásMichal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398106
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 16

(1) Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore.

(2) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.10a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania.

(4) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo príslušník, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.10a)

(5) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že príslušník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

[gview file=”” height=”600px” width=”100%” save=”1″]

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / az egyenlő bánásmód elve / diszkrimináció tilalma / tűzoltóság
Törvény száma315
A törvény kelte2001-08-11
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2002-04-01
AláírásRudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID398102
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

Részletek

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 5a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým osobám v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.24f) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.24f)

(3) Živnostenský úrad nesmie osobu postihovať alebo znevýhodňovať preto, že táto uplatňuje svoje práva vyplývajúce z tohto zákona.

§ 66ba
Úlohy jednotného kontaktného miesta

(1) Jednotné kontaktné miesto poskytuje informácie o
a) všeobecných a osobitných podmienkach podnikania a o podmienkach poskytovania služieb na území Slovenskej republiky,
b) postupoch vybavovania náležitostí spojených s možnosťou získania oprávnenia na podnikanie a prístupu k poskytovaniu služieb,
c) kontaktoch na orgány, ktoré sú podľa osobitných predpisov príslušné na rozhodovanie vo veciach podnikania a poskytovania služieb, a na iné subjekty, 41ab) ktoré môžu poskytovateľom služieb alebo príjemcom služieb ponúknuť praktickú pomoc,
d) možnostiach prístupu k verejnej časti registra s databázami poskytovateľov služieb,
e) všeobecne dostupných spôsoboch riešenia sporov súvisiacich so vznikom oprávnenia na podnikanie alebo s možnosťou poskytovania služieb a vlastným poskytovaním služieb.

(2) Poskytovanie informácií nemá charakter právneho poradenstva, informácie majú iba všeobecný a vysvetľujúci charakter. Poskytujú sa v štátnom jazyku bezodkladne po prijatí žiadosti, ktorá môže byť doručená aj elektronickými prostriedkami.

(3) Jednotné kontaktné miesto prijíma od fyzických osôb alebo právnických osôb uchádzajúcich sa o oprávnenie prevádzkovať živnosť alebo o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia
a) ohlásenia živnosti podľa tohto zákona,
b) údaje a doklady vrátane správnych poplatkov, ktoré sú vyžadované podľa osobitných zákonov na účely predloženia žiadosti o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov,
c) údaje potrebné na registráciu a oznámenia daňovníka podľa osobitného predpisu, 41ac)
d) údaje potrebné na prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia, 41ad)
e) údaje a doklady vrátane súdnych poplatkov, vyžadované podľa osobitného zákona na účely zápisu údajov do obchodného registra, 41ae)
f) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

(4) Doklady podľa odseku 3 písm. b) a e) možno predložiť
a) v listinnej podobe, ktoré jednotné kontaktné miesto po uhradení správneho poplatku prevedie do elektronickej podoby, alebo
b) elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

(5) Jednotné kontaktné miesto údaje podľa odseku 3 písm. b) až f) preverí a zapíše do informačného systému jednotných kontaktných miest a zodpovedá za ich správnosť. V pochybnostiach o správnosti údajov podľa odseku 3 sprístupní dokumentáciu príslušnému orgánu. Správcom informačného systému jednotných kontaktných miest je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(6) Jednotné kontaktné miesto prijaté údaje a doklady podľa odseku 3 písm. b) a f) zasiela v elektronickej podobe bezodkladne príslušnému orgánu; ak ide o údaje podľa odseku 3 písm. c) a d), tieto zasiela bezodkladne po vzniku živnostenského oprávnenia alebo po získaní informácie o udelení oprávnenia na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovni, a v prípade podľa odseku 3 písm. e) príslušnému registrovému súdu.

(7) K zasielaným údajom a dokladom pripojí jednotné kontaktné miesto pridelené identifikačné číslo, 36ca) a ak to vyžadujú osobitné zákony, aj výpis z registra trestov alebo informáciu o bezúhonnosti dotknutých fyzických osôb.

(8) Jednotné kontaktné miesto plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.39)

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Cseh és Szlovák Föderatív Köztársaság Szövetségi Gyűlése
CímkeTéma / az egyenlő bánásmód elve / diszkrimináció tilalma / nyelvhasználat / államnyelv
Törvény száma455
A törvény kelte1991-11-15
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1992-01-01
AláírásHavel v. r. Dubček v. r. Čalfa v. r.
Rövid URL
ID398098
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 4
Povinnosti predávajúceho

(1) Predávajúci je povinný
a) predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov,
b) predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely,
c) predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny, 10)
d) správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb,
e) zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb,
f) dodržiavať pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podmienky skladovania výrobkov určené výrobcom alebo osobitným predpisom11) tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu,
g) predviesť spotrebiteľovi výrobok, ak to povaha výrobku umožňuje,
h) zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie,
i) poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie.

(2) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi
a) ukladať povinnosť bez právneho dôvodu,
b) upierať práva podľa § 3.

(3) Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.11a) Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len “viazanie predaja”) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov.12) Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo poskytovania služieb.

(4) Skutočnosti podľa odseku 3 písm. a) a b) je predávajúci povinný preukázať na výzvu orgánu dozoru.

(5) Ak na riadne užívanie výrobku alebo služby je potrebné užívanie iného výrobku alebo inej služby a tieto výrobky alebo služby nadobudol spotrebiteľ spoločne u toho istého predávajúceho a spotrebiteľovi vznikne právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe jedného z týchto výrobkov alebo služieb podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa tohto zákona, vzniká mu aj právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe druhého výrobku alebo služby, ktorých riadne užívanie je tým znemožnené.

(6) Ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

(7) Predávajúci je povinný rezervované výrobky po celý čas rezervácie osobitne označiť s uvedením času, dokedy sú rezervované; platí to aj o zaplatených výrobkoch, ktoré sa nachádzajú v prevádzkarni do času ich prevzatia spotrebiteľom alebo dodania spotrebiteľovi.

(8) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

(9) Povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a zákaz podľa odseku 2 písm. b) sa primerane vzťahujú aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa.

(10) Ak napriek upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom12a) zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, 12b) považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.12c)

§ 11
Informačné povinnosti

(1) Predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod.

(2) Ak výrobca alebo dovozca nevstupuje do priameho vzťahu s predávajúcim, sú povinní pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku predávajúceho. Informácie, ktoré výrobca, dovozca alebo dodávateľ musia poskytnúť, zahŕňajú

a) úplný opis rizika, ktoré výrobok predstavuje, vrátane rizika výrobku používaného na výkon služby,
b) všetky informácie dôležité pre používanie výrobku,
c) opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zabránenie vzniku rizika pre spotrebiteľa pri používaní výrobku.

(3) Povinností uvedených v odseku 1 sa nemôže predávajúci zbaviť tvrdením, že mu potrebné alebo správne informácie neposkytol výrobca, dovozca alebo dodávateľ; to neplatí, ak ide o všeobecne známe skutočnosti.

§ 12

(1) Výrobca je povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne informujú predávajúceho o vlastnostiach dodaného výrobku; ak výrobca nesplní svoju povinnosť, výrobok označí dovozca, ak ani dovozca neoznačí výrobok, označí ho dodávateľ.

(2) Predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov.16) Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť.

(3) Dovozca a dodávateľ nesmú odstraňovať, prekrývať ani meniť označenie výrobku ani iné údaje uvedené výrobcom; predávajúci nesmie odstraňovať, prekrývať ani meniť označenie výrobku ani iné údaje uvedené výrobcom, dovozcom alebo dodávateľom.

(4) Pri predaji použitého alebo upravovaného výrobku, výrobku s vadou alebo výrobku, ktorého úžitkové vlastnosti sú inak obmedzené, musí predávajúci na túto skutočnosť spotrebiteľa vopred upozorniť. Takýto výrobok je predajca povinný predávať oddelene od ostatných výrobkov.

(5) Na predaj použitého výrobku sa primerane vzťahuje odsek 1.

(6) Podrobnosti o označovaní materiálového zloženia jednotlivých druhov výrobkov, o metódach skúšania materiálového zloženia výrobkov a o spôsobe balenia a zaobchádzania s výrobkami určenými pre spotrebiteľa ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(7) Povinnosť podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa.

§ 13

Ak sa informácie uvedené v § 11 a 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka.17) Možnosť súbežného používania iných označení, najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá. Fyzikálne a technické veličiny musia byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách.18)

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Magánjog / Kereskedelmi jog / az egyenlő bánásmód elve / fogyasztóvédelem / tájékoztatási kötelezettség / nyelvhasználat / diszkrimináció / államnyelv
Törvény száma250
A törvény kelte2007-06-06
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2007-07-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID398094
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 200/1998 o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 5a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3) Občan pri vstupe do štátnej služby, colník alebo občan po skončení služobného pomeru, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1a)

(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

(5) Služobný úrad oboznámi colníkov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 colníkom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti colníka.

(7) Na štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby sa vzťahuje osobitný predpis;1a) ustanovenia tohto zákona tým nie sú dotknuté.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / az egyenlő bánásmód elve / diszkrimináció tilalma / vámőrök
Törvény száma200
A törvény kelte1998-06-30
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1998-07-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398090
Módosítás dátuma2013. június 5.

Vyhláška č. 326/2008 o druhoch a náležitostiach vysvedčení a ostatných školských tlačív vrátane spôsobov ich evidencie a uloženia

Részletek

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 5 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) ustanovuje:

Csatolmányok:

§ 2

(1) Vysvedčenie obsahuje:

a) štátny znak Slovenskej republiky,
b) názov školy,
c) ročník, triedu,
d) rok školskej dochádzky,
e) školský rok,
f) číslo žiaka v triednom výkaze alebo v protokole,
g) údaje o žiakovi,

1. meno a priezvisko,
2. dátum a miesto narodenia,
3. rodné číslo,
4. štátnu príslušnosť,
5. národnosť,

h) súhrnné hodnotenie žiaka, 1)
i) celkové hodnotenie žiaka, 2)
j) miesto a dátum vydania vysvedčenia,
k) odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom vyhotovený v červenej farbe,
l) podpis riaditeľa,
m) podpis triedneho učiteľa.

(2) Absolventovi, ktorý získal stupeň vzdelania podľa osobitného predpisu, 3) sa v texte diplomu podľa § 1 ods. 1 písm. l) uvedie aj priznaný titul.

(3) Rok školskej dochádzky sa uvádza iba počas plnenia povinnej školskej dochádzky. Na konci školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku, sa na vysvedčení v doložke vykoná záznam o splnení povinnej školskej dochádzky.

(4) Vysvedčenia vydávané žiakom súkromných škôl a cirkevných škôl podľa § 19 ods. 3 zákona obsahujú štátny znak len ako podtlač.4) Namiesto odtlačku úradnej pečiatky so štátnym znakom používajú pečiatku školy.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Hirdetmény / A SzK Okatatási minisztériuma
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / iskolaügy / nemzetiség / bizonyítványok / iskolai nyomtatványok / oktatás
Törvény száma326
A törvény kelte2008-08-23
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2008-09-01
AláírásJán Mikolaj v. r.
Rövid URL
ID398080
Módosítás dátuma2013. június 5.

1 2 3 4
104 találat