Vyhláška č. 62/1987 Egyezmény a nőkkel szemben alkalmazott hátrányos megkülönböztetések (diszkrimináció) minden formájának kiküszöböléséről
Részletek
Dňa 18. decembra 1979 bol v New Yorku dojednaný Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.
V mene Československej socialistickej republiky bol Dohovor podpísaný v Kodani 17. júla 1980.
S Dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident Československej socialistickej republiky ho ratifikoval s výhradou, že Československá socialistická republika sa v súlade s odsekom 2 článku 29 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien nepovažuje byť viazaná odsekom 1 jej článku 29. Československá socialistická republika je toho názoru, že prípadné spory o výklad alebo vykonávanie tohto Dohovoru sa majú riešiť prípadným rokovaním medzi stranami sporu, prípadne iným spôsobom, na ktorom sa strany sporu dohodnú. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN, depozitára Dohovoru, 16. februára 1982. 17.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 27 ods. 1 dňom 3. septembra 1981. Pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 27 ods. 2 dňom 18. marca 1982.
Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.1)
Csatolmányok:
Vyhláška č. 589/2007 Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania
Részletek
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 2 a 3 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) ustanovuje:
Csatolmányok:
§ 1
(1) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú
a) zobrazenie násilia, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo násilnej smrti človeka, obzvlášť bez pocitov ľútosti, zobrazenie fyzicky týraných osôb alebo psychicky týraných osôb, zobrazenie prejavov skupín s patologickými normami správania, prezentáciu nebezpečných situácií alebo zámerne vytváraného rizika ako atraktívnej formy zábavy,
b) slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá,
c) zobrazenie prejavov neznášanlivosti alebo nenávisti, xenofóbie, rasizmu, náboženskej diskriminácie a neznášanlivosti, násilia voči etnickým alebo iným menšinám, zobrazenie šikanovania,
d) zobrazenie alebo prezentovanie závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska závislosť formou zábavy, zobrazenie používania zbrane ako útočného prostriedku alebo promiskuitného sexuálneho správania formou zábavy,
e) zobrazenie erotických pomôcok alebo erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém,
f) sexuálne scény alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, alebo
g) zobrazenie zámerne vyvolávajúce pocity strachu alebo úzkosti v žánri horor.
(2) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú
a) zobrazenie fyzickej agresivity a s ňou súvisiace násilné akty končiace sa smrťou alebo vážnymi následkami, detaily následkov násilných činov,
b) týranie zvierat,
c) sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie,
d) zobrazenie alebo prezentovanie formy závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska závislosť alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku, v ktorom sa formou spracovania niektorá forma závislosti alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku schvaľuje, zľahčuje alebo sa vyzdvihuje do popredia, alebo
e) zobrazenie správania s vysokým rizikom ublíženia na zdraví, pričom toto riziko sa prezentuje ako atraktívne alebo zábavné a správanie je prezentované bez upozornenia na nebezpečenstvo a možné následky tohto správania.
(3) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak obsahujú
a) zobrazenie spôsobujúce pocity strachu a depresie,
b) zobrazenie vytvárajúce predstavu málo bezpečného a neistého prostredia alebo zobrazujúce bezmocnosť dospelých voči vonkajšiemu svetu a silám, ktoré ohrozujú rodinné prostredie, alebo zobrazenie iným spôsobom nevhodné vo vzťahu k emočnej a sociálnej zrelosti maloletých, ak prezentujú ohrozenie rodiny alebo rodičovských vzťahov a vzhľadom na vek maloletých je predpoklad neadekvátnej interpretácie zobrazeného obsahu,
c) zobrazenie reálneho násilia, najmä zobrazenie následkov na obetiach násilných trestných činov vrátane zobrazenia následkov na obetiach v dôsledku živelných pohrôm, dopravných alebo leteckých nešťastí, najmä obrazy zranení, krvi, telesných znetvorení a utrpenia,
d) zobrazenie negatívnych skúseností detí a následkov násilia alebo nešťastia na deťoch, zobrazenie zranených alebo umierajúcich detí a detí ako obetí alebo ako svedkov kriminálnych činov, ktoré by ako zrkadlový obraz mohli vyvolať u detí efekt obete reálneho sveta,
e) zobrazenie náhlych a neočakávaných zmien živých bytostí, zobrazenie neprirodzenej premeny organizmov alebo zobrazenie paranormálnych alebo iných mimovnemových javov v kontexte sci-fi,
f) zobrazenie nahoty, ktoré nie je bežné v rodinnom prostredí a na verejnosti a ktoré by mohlo vyprovokovať záujem o sexuálne vzťahy a predčasné prebudenie sexuálnych pudov maloletých detí, alebo
g) zobrazenie konania v situáciách, v ktorých je možnosť ublíženia na zdraví nedostatočne zreteľná, zobrazenie rizikových športových disciplín alebo fantazijných predstáv o nadľudských hrdinských výkonoch človeka mimo reálneho sveta, ktorých neadekvátna interpretácia vzhľadom na vek môže vyvolať u maloletých efekt napodobňovania.
(4) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, ak obsahujú
a) agresívne útočiace zvieratá vyvolávajúce strach, napríklad agresívne útočiaci netopier, had alebo pavúk,
b) zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách alebo scény s príliš hlučnou hudbou alebo náhlymi zvukovými zmenami,
c) vynútené násilie voči bezmocným, najmä voči deťom alebo zvieratám, alebo
d) zobrazenie ohrozenia rodičovských vzťahov alebo rodiny.
(5) Obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska
a) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke programovej služby,
b) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a
c) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke televíznej programovej služby.
(6) Obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu poskytovaného prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej zložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len “upútavka”). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.
Vyhláška č. 326/2008 o druhoch a náležitostiach vysvedčení a ostatných školských tlačív vrátane spôsobov ich evidencie a uloženia
Részletek
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 5 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) ustanovuje:
Csatolmányok:
§ 2
(1) Vysvedčenie obsahuje:
a) štátny znak Slovenskej republiky,
b) názov školy,
c) ročník, triedu,
d) rok školskej dochádzky,
e) školský rok,
f) číslo žiaka v triednom výkaze alebo v protokole,
g) údaje o žiakovi,
1. meno a priezvisko,
2. dátum a miesto narodenia,
3. rodné číslo,
4. štátnu príslušnosť,
5. národnosť,
h) súhrnné hodnotenie žiaka, 1)
i) celkové hodnotenie žiaka, 2)
j) miesto a dátum vydania vysvedčenia,
k) odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom vyhotovený v červenej farbe,
l) podpis riaditeľa,
m) podpis triedneho učiteľa.
(2) Absolventovi, ktorý získal stupeň vzdelania podľa osobitného predpisu, 3) sa v texte diplomu podľa § 1 ods. 1 písm. l) uvedie aj priznaný titul.
(3) Rok školskej dochádzky sa uvádza iba počas plnenia povinnej školskej dochádzky. Na konci školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku, sa na vysvedčení v doložke vykoná záznam o splnení povinnej školskej dochádzky.
(4) Vysvedčenia vydávané žiakom súkromných škôl a cirkevných škôl podľa § 19 ods. 3 zákona obsahujú štátny znak len ako podtlač.4) Namiesto odtlačku úradnej pečiatky so štátnym znakom používajú pečiatku školy.
Vyhláška č. 318/2008 Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách
Részletek
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 93 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) ustanovuje:
Csatolmányok:
Príloha
k vyhláške č. 318/2008 Z. z.
II. ČASŤ
PODROBNOSTI O SPÔSOBE KONANIA EXTERNEJ ČASTI A PÍSOMNEJ FORMY
INTERNEJ ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY
2. Maďarský jazyk a literatúra, ukrajinský jazyk a literatúra
Externá časť maturitnej skúšky z maďarského jazyka a literatúry, ukrajinského jazyka a literatúry sa skladá z centrálne vypracovanej, vo všetkých školách v rovnakom čase zadanej, pod externým dozorom konanej a externe vyhodnotenej písomnej skúšky – testu. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou.
Písomnou formou internej časti sú centrálne pripravené súbory štyroch tém, prípadne východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Písomná práca sa vo všetkých školách zadáva v rovnakom čase, koná sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.
Charakteristika úloh písomnej práce:
a) analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu (jeho obsahová, kompozičná a štylistická analýza, argumentácia a hodnotenie),
b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,
c) porovnanie dvoch textov podľa zadania,
d) štýlová a žánrová transformácia textov.
5. Slovenský jazyk a slovenská literatúra
Externá časť maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry sa skladá z centrálne vypracovanej, vo všetkých školách v rovnakom čase zadanej, pod externým dozorom konanej a externe vyhodnotenej písomnej skúšky – testu. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou.
Písomnou formou internej časti sú centrálne pripravené súbory štyroch tém, prípadne východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Písomná práca sa vo všetkých školách zadáva v rovnakom čase, koná sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.
Charakteristika úloh písomnej práce:
a) analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu (jeho obsahová, kompozičná a štylistická analýza, argumentácia a hodnotenie),
b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,
c) porovnanie dvoch textov podľa zadania,
d) štýlová a žánrová transformácia textov.
III. ČASŤ
PODROBNOSTI O SPÔSOBE KONANIA A OBSAHU ÚSTNEJ FORMY
INTERNEJ ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY
MAĎARSKÝ JAZYK A LITERATÚRA
Každé zadanie obsahuje dve úlohy a východiskový literárny text. Jedna z úloh musí obsahovať učivo z maďarského jazyka. Ak by literárny text neobsahoval vhodné podnety pre úlohu z jazyka, môže byť k tejto úlohe pripojený ešte špecifický text.
Charakteristika úloh maturitných zadaní
Úloha č. 1 – Úloha je zameraná na reprodukciu vedomostí z literárnej histórie a teórie literatúry (prevláda forma monológu) a na následnú schopnosť uplatniť tieto vedomosti pri interpretácii textu literárnej ukážky (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie). Úloha môže mať tieto varianty:
a) variant – ak je úloha zameraná historicky, jej obsahom je priblíženie literárno-umeleckého obdobia a prehľad o najvýznamnejších autoroch (2 až 3) s ideovou, tematickou a umeleckou charakteristikou ich najdôležitejších diel a následná analýza a hodnotenie textu na základe argumentácie (dokazovanie vlastných tvrdení prvkami z textu),
b) variant – ak je úloha zameraná tematicky, jej obsahom je priblíženie odlišného stvárnenia danej témy v rôznych dielach a následná analýza a hodnotenie textu na základe argumentácie (dokazovanie vlastných tvrdení prvkami z textu),
c) variant – ak je úloha zameraná na problematiku žánrovej formy, jej obsahom je definovanie žánrovej formy, náčrt jej historického vývinu, resp. prehľad modifikácií žánru u rôznych autorov a následná analýza a hodnotenie textu na základe argumentácie (dokazovanie vlastných tvrdení prvkami z textu).
Úloha č. 2 – Úloha je zameraná tak, aby žiak pri odpovedi prejavil svoju pripravenosť demonštrovať znalosť teoretického systému maďarského jazyka určenú základnými pedagogickými dokumentmi a svoju schopnosť uplatniť tieto vedomosti pri vysvetľovaní konkrétnych jazykových javov, ktoré sa vyskytli v texte literárnej ukážky (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).
Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní je takéto:
Úlohy z literatúry
44 % až 66 % maďarská literatúra,
24 % až 36 % svetová literatúra,
12 % až 18 % teória literatúry.
Úlohy z jazyka
8 % až 12 % lexikológia a frazeológia,
8 % až 12 % morfológia,
8 % až 12 % zvuková a grafická stránka jazyka,
12 % až 18 % syntax,
8 % až 12 % práca s informáciami,
8 % až 12 % všeobecné poznatky o jazyku,
28 % až 42 % štylistika.
Všeobecné pomôcky
A magyar helyesírás szabályai vagy Helyesírási keziszótár – slovník
Hodnotenie
Predmetová maturitná komisia hodnotí obsahovú kvalitu a jazykovú správnosť odpovede, t. j. rozsah slovnej zásoby, gramatickú správnosť, štylistickú pôsobivosť a stupeň rečovej pohotovosti.
a) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí stupňom prospechu 1 až 5.
b) Váha hodnotenia jednotlivých úloh je 3 : 2. Pri výpočte váženého priemeru sa používa vzorec
Obrázok_09
pričom z je po zaokrúhlení výsledný stupeň prospechu a zi je stupeň prospechu za úlohu č. i.
Úpravy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
Trvanie skúšky: 30 minút
Čas na prípravu: 40 minút
SLOVENSKÝ JAZYK A SLOVENSKÁ LITERATÚRA
Každé zadanie obsahuje dve úlohy a východiskové texty.
Charakteristika úloh maturitných zadaní
Úloha č. 1 – Konverzácia
Aktualizovať a konkretizovať rozhovory, viesť rozhovor, ktorý nadväzuje na východiskový text, rozumieť tematickým okruhom z konverzácie, aktívne ovládať základnú slovnú zásobu konverzačných tém, zostaviť rozhovor na základe kľúčových slov alebo téz.
Úloha č. 2 – Literatúra
Prirodzená komunikácia o literárnom diele (kontextualita), schopnosť tvorivo interpretovať osvojené myšlienky a produkovať vlastné, objasňovať špecifiká, ktoré sú charakteristické pre slovenskú a maďarskú literatúru.
Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní je takéto:
48 % až 70 % konverzácia,
30 % až 50 % literatúra.
Všeobecné pomôcky
Slovník slovenského jazyka
Frazeologický slovník
Pravidlá slovenského pravopisu
Dvojjazyčné slovníky (slovensko-maďarský, maďarsko-slovenský)
Hodnotenie
a) Základom hodnotenia je rozsah slovnej zásoby, používanie gramatických štruktúr, stupeň jazykovej pohotovosti, obsahová stránka prejavu a pod.
b) Predmetová maturitná komisia hodnotí obsahovú a jazykovú správnosť odpovede, štruktúru – začiatok, vedenie a ukončenie rozhovoru.
c) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí stupňom prospechu 1 až 5.
d) Váha hodnotenia jednotlivých úloh je 3 : 2. Pri výpočte váženého priemeru sa používa vzorec
Obrázok_16
pričom z je po zaokrúhlení výsledný stupeň prospechu a zi je stupeň prospechu za úlohu č. i.
Úpravy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
Trvanie skúšky: 30 minút
Čas na prípravu: 40 minút
§ 5
Externá časť a interná časť maturitnej skúšky
(1) Predmety, ktoré majú externú časť maturitnej skúšky, sú
a) anglický jazyk,
b) francúzsky jazyk,
c) maďarský jazyk a literatúra,
d) matematika,
e) nemecký jazyk,
f) ruský jazyk,
g) slovenský jazyk a literatúra,
h) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
i) španielsky jazyk,
j) taliansky jazyk,
k) ukrajinský jazyk a literatúra.
(2) Predmety, ktoré majú písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, sú
a) anglický jazyk,
b) francúzsky jazyk,
c) maďarský jazyk a literatúra,
d) nemecký jazyk,
e) ruský jazyk,
f) slovenský jazyk a literatúra,
g) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
h) španielsky jazyk,
i) taliansky jazyk,
j) ukrajinský jazyk a literatúra.
(3) Žiak s vývinovými poruchami učenia alebo žiak so sluchovým postihnutím môže vykonať maturitnú skúšku len z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z predmetov
a) anglický jazyk,
b) francúzsky jazyk,
c) nemecký jazyk,
d) ruský jazyk,
e) španielsky jazyk,
f) taliansky jazyk.
§ 6
Skladba predmetov maturitnej skúšky na gymnáziách
(1) Maturitnú skúšku na gymnáziu tvoria štyri predmety, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov,
d) ďalší voliteľný predmet.
(3) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským sú
a) maďarský jazyk a literatúra,
b) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
d) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov.
(4) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá s vyučovacím jazykom ukrajinským sú
a) ukrajinský jazyk a literatúra,
b) slovenský jazyk a literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
d) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov.
(5) Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi s päťročným štúdiom sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) druhý vyučovací jazyk,
c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov,
d) jeden voliteľný predmet až štyri voliteľné predmety.
(6) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu podľa odseku 5 písm. a) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Externú časť maturitnej skúšky a písomnú skúšku z predmetu podľa odseku 5 písm. b) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 5 písm. a) a b) žiak vykoná po ukončení príslušného ročníka štúdia. Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu z internej časti maturitnej skúšky z voliteľných predmetov podľa odseku 5 písm. c) a d) žiak vykoná po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z voliteľných predmetov podľa odseku 5 písm. c) a d) žiak vykoná po ukončení piateho ročníka štúdia.
(7) Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi s osemročným štúdiom sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) druhý vyučovací jazyk,
c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov,
d) jeden voliteľný predmet až štyri voliteľné predmety.
(8) Jeden voliteľný predmet žiaka na maturitnej skúške podľa odseku 2 písm. c), odseku 3 písm. d), odseku 4 písm. d), odseku 5 písm. c) a odseku 7 písm. c) je každý predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov podľa § 12 vyhlášky, v ktorom mal žiak súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia na gymnáziu najmenej šesť. Do súčtu týždenných hodinových dotácií možno započítať aj hodinovú dotáciu zo seminára alebo z cvičení rovnakého zamerania.
(9) Externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa § 76 ods. 3 zákona žiak vykoná na úrovni B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.
(10) Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk okrem predmetu podľa odseku 9 žiak vykoná na úrovni B1 alebo B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.
§ 7
Skladba predmetov maturitnej skúšky v stredných odborných školách a konzervatóriách
(1) Maturitnú skúšku na strednej odbornej škole a konzervatóriu tvoria štyri predmety, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné školy a konzervatóriá sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
c) teoretická časť odbornej zložky,
d) praktická časť odbornej zložky.
(3) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné školy s vyučovacím jazykom maďarským sú
a) maďarský jazyk a literatúra,
b) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
d) teoretická časť odbornej zložky,
e) praktická časť odbornej zložky.
(4) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné školy s vyučovacím jazykom ukrajinským sú
a) ukrajinský jazyk a literatúra,
b) slovenský jazyk a literatúra,
c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
d) teoretická časť odbornej zložky,
e) praktická časť odbornej zložky.
(5) Predmety maturitnej skúšky v triedach stredných odborných škôl s dvoma vyučovacími jazykmi s päťročným štúdiom sú
a) slovenský jazyk a literatúra,
b) druhý vyučovací jazyk,
c) teoretická časť odbornej zložky,
d) praktická časť odbornej zložky.
(6) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu podľa odseku 5 písm. a) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Externú časť maturitnej skúšky a písomnú skúšku z predmetu podľa odseku 5 písm. b) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 5 písm. a) a b) žiak vykoná po ukončení príslušného ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z týchto predmetov žiak vykoná po ukončení príslušného ročníka štúdia.
(7) V teoretickej časti odbornej zložky podľa odseku 5 písm. c) sa v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanom zadaní z určených odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky podľa odseku 5 písm. d) sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe písomného riešenia úloh vo vyžrebovanej téme.
(8) Predmety maturitnej skúšky pre pomaturitné kvalifikačné štúdium, pomaturitné zdokonaľovacie štúdium alebo pomaturitné inovačné štúdium sú
a) teoretická časť odbornej zložky,
b) praktická časť odbornej zložky.
(9) Predmetom maturitnej skúšky je podľa odseku 2 písm. c) a d), odseku 3 písm. d) a e), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 8 písm. a) a b) súbor odborných vyučovacích predmetov podľa príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy. V praktickej časti odbornej zložky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka v tomto súbore. V teoretickej časti odbornej zložky sa ústne overujú vedomosti žiaka v tomto súbore, prípadne aj vo vzťahu k praktickej časti odbornej zložky.
(10) Externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa § 76 ods. 3 zákona žiak vykoná na úrovni B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.
(11) Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk žiak vykoná na úrovni B1 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.
§ 12
(1) Skupiny predmetov maturitnej skúšky sú
a) cudzí jazyk,
b) spoločenskovedné predmety,
c) prírodovedné predmety,
d) ostatné predmety.
(2) Skupinu predmetov cudzí jazyk tvoria predmety
a) anglický jazyk,
b) francúzsky jazyk,
c) nemecký jazyk,
d) ruský jazyk,
e) španielsky jazyk,
f) taliansky jazyk.
(3) Skupinu spoločenskovedných predmetov tvoria predmety
a) dejepis,
b) geografia,
c) náuka o spoločnosti,
d) občianska náuka.
(4) Skupinu prírodovedných predmetov tvoria predmety
a) biológia,
b) fyzika,
c) chémia,
d) informatika,
e) matematika.
(5) Skupinu ostatných predmetov tvoria predmety
a) dejiny umenia,
b) deskriptívna geometria,
c) ekológia,
d) ekonomika,
e) estetika,
f) evanjelické a. v. náboženstvo,
g) chorvátsky jazyk,
h) katolícke náboženstvo,
i) kresťanská etika,
j) latinčina,
k) literárna tvorba,
l) maďarský jazyk a literatúra,
m) muzikál,
n) poľský jazyk,
o) praktická časť odbornej zložky,
p) právo,
q) psychológia,
r) reformované náboženstvo,
s) slovenský jazyk a literatúra,
t) slovenský jazyk a slovenská literatúra,
u) stretnutia s ľudovou kultúrou,
v) športový manažment,
w) teoretická časť odbornej zložky,
x) ukrajinský jazyk a literatúra,
y) základy športovej prípravy,
z) umenie a kultúra,
aa) rómsky jazyk a literatúra,
ab) ďalší predmet z učebného plánu školského vzdelávacieho programu po schválení Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.
Vyhláška č. 120/1976 A Polgári és Politikai Jogok Nemzetközi Egyezségokmánya – A Gazdasági, Szociális és Kulturális Jogok Nemzetközi Egyezségokmánya
Részletek
Dňa 19. decembra 1966 bol v New Yorku otvorený na podpis Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
V mene Československej socialistickej republiky boli oba pakty podpísané v New Yorku 7. októbra 1968.
S oboma paktami vyslovilo súhlas 11. novembra 1975 Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky. Prezident republiky ratifikoval Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach s vyhlásením k článku 48 odseku 1 a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach s vyhlásením k článku 26 odseku 1. Ratifikačné listiny Československej socialistickej republiky boli uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára oboch paktov, 23. decembra 1975.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach nadobudol platnosť na základe svojho článku 49 dňom 23. marca 1976 a týmto dňom nadobudol platnosť pre Československú socialistickú republiku. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach nadobudol platnosť na základe svojho článku 27 dňom 3. januára 1976 a pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť 23. marcom 1976.
Csatolmányok:
- Vyhláška ministra zahraničných vecí o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
- International Covenant on Civil and Political Rights – International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights
- A Polgári és Politikai Jogok Nemzetközi Egyezségokmánya – A Gazdasági, Szociális és Kulturális Jogok Nemzetközi Egyezségokmánya
Vyhláška č. 95/1974 Nemzetközi Egyezmény a faji megkülönböztetés valamennyi formájának kiküszöböléséről
Részletek
Rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 21. decembra 1965 bol prijatý Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie.
V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor podpísaný v New Yorku 7. marca 1966. S dohovorom vyslovilo súhlas Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ho ratifikoval s výhradou k jeho článkom 17 a 22. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 29. decembra 1966.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 19 dňom 4. januára 1969 a týmto dňom tiež nadobudol platnosť pre Československú socialistickú republiku.
Český preklad dohovoru sa vyhlasuje súčasne.1)
Prvý námestník ministra:
Krajčír v.r.
Csatolmányok:
Vyhláška č. 31/2003 ktorou sa označujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb
Részletek
Minsterstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 27a ods.1 zákona Slovenskej národnej rady č.369/1990 o obecnom zriadení v znení zákona č.453/2001 Z.z. ustanovuje:
§ 3
Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev
(1) Názvy ulíc a ďaľšie údaje sa uvádzajú v štátnom jazyku. 3) (2) Obce, ktoré sú uvedené v osobitnom predpise, 4) môžu označiť názvy ulíc a ďaľšie orientačné údaje aj v jazyku národnostnej menšiny.5) (3) Názvy ulíc v jazyku národnostnej menšiny sa uvádzajú spravidla na jednej orientačnej tabuli pod názvom ulice v štátnom jazyku; to platí aj o označovaní ulíc ďalšími orientačnými údajmi v jazyku národnostnej menšiny.