Jogszabályok - Állásfoglalás

Uznesenie | Resolution

2 találat

Uznesenie č. 99/1996 Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky považuje podpísanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995 za dôležitý akt historického uzmierenia medzi našimi krajinami a národmi. Zmluva vytvára predpoklady pre rozvoj slovensko-maďarských vzťahov vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a predstavuje významný vklad pre naplnenie ich strategického cieľa – integráciu do európskych a euro-atlantických hospodárskych a bezpečnostných štruktúr aj prostredníctvom upevňovania stability v stredoeurópskom priestore.

Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že zmluva zakotvuje neporušiteľnosť a nemeniteľnosť spoločných štátnych hraníc a vylučuje vznášanie voči sebe akýchkoľvek územných požiadaviek aj v budúcnosti. Zmluva súčasne vymedzuje zákonný priestor – v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a prijatými medzinárodnými záväzkami – na uplatnenie práv osôb patriacich k národnostným menšinám v oblasti jazyka, kultúry a náboženstva s dôrazom na lojalitu voči štátu, ktorého sú občanmi.

Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že podpis a ratifikácia zmluvy demonštrujú pripravenosť oboch štátov vzájomne spolupracovať pri naplňovaní ich medzinárodnoprávnych a politických záväzkov. Podpora úsilia oboch krajín o uzavretie zmluvy – predovšetkým zo strany členských štátov Európskej únie, USA a predstaviteľov iných krajín – v procese prípravy tejto zmluvy bola povzbudzujúca a potvrdzuje záujem, aby sa slovensko–maďarské vzťahy rozvíjali pri plnom rešpektovaní všeobecne uznávaných zásad a noriem medzinárodného práva.

Slovenská republika plne rešpektuje a dodržiava všeobecne uznávané štandardy a normy v oblasti práv a povinností osôb patriacich k národnostným menšinám, ktoré sú založené na individuálnych občianskych právach ako neoddeliteľnej súčasti všeobecných ľudských práv. V tomto duchu aj ustanovenia základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou sú založené na koncepcii individuálnych ľudských práv osôb patriacich k menšinám, pretože akýkoľvek iný prístup by zákonite mohol viesť k porušovaniu ľudských a občianskych práv ostatných občanov štátu.

Slovenská republika na základe vlastných skúseností z nedávnej minulosti a v záujme upevňovania stability v Európe – podobne ako celé medzinárodné spoločenstvo – zásadne odmieta koncepciu kolektívnych práv menšín a akékoľvek pokusy o vytváranie autonómnych štruktúr alebo osobitných štatútov na etnickom základe, ktoré sú v priamom rozpore so základnou zmluvou. Historické skúsenosti nás dostatočne poučujú, že snahy o uplatňovanie kolektívnych práv viedli ku konfliktom s ťažkými dôsledkami a zostávajú potencionálnym zdrojom destabilizácie v Európe.

Slovenská republika považuje za mimoriadne dôležité rešpektovanie tých ustanovení zmluvy, kde sa obidve zmluvné strany zaväzujú nevyvíjať a nepodporovať takú činnosť, ktorá by bola v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva a najmä zvrchovanou rovnosťou, územnou celistvosťou a politickou nezávislosťou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Rovnako oceňuje zhodu obidvoch strán zakotvenú v článku 15 ods. 3 zmluvy, že na osoby, ktoré patria k národnostným menšinám, sa vzťahujú rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z ich štátneho občianstva ako na ostatných občanov daného štátu. Tým sa vytvárajú podmienky na plnohodnotné a rovnoprávne aktivity občanov patriacich k národnostným menšinám v rámci štátu ich príslušnosti vrátane ich povinnosti rešpektovať ústavu a ostatné právne predpisy tohto štátu.

Slovenská republika očakáva, že Maďarská republika urobí náležité kroky na zastavenie procesu asimilácie slovenskej menšiny v Maďarskej republike a na jej revitalizáciu v duchu zmluvy a príslušných medzinárodných dokumentov v tejto oblasti. Slovenská republika plní a bude plniť všetky svoje medzinárodnoprávne záväzky v oblasti úpravy právneho postavenia osôb patriacich k národnostným menšinám a vyjadruje presvedčenie, že rovnako bude postupovať aj zmluvný partner.

Národná rada Slovenskej republiky opätovne zdôrazňuje, že Slovenská republika a všetci jej občania majú mimoriadny záujem o rozvoj dobrých susedských vzťahov a o priateľskú spoluprácu s Maďarskou republikou a vyjadruje presvedčenie, že dôsledné naplnenie obsahu zmluvy vytvára na to všetky nevyhnutné predpoklady a prispeje k upevneniu stability a spolupráce v stredoeurópskom priestore.

Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby s týmto vyhlásením formálne oboznámila Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Radu Európy, Európsku úniu, Organizáciu severoatlantickej zmluvy a členské štáty týchto organizácií.

Csatolmányok:

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Állásfoglalás / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / nemzetiségi kisebbségek / nemzetközi jog
Törvény száma99
A törvény kelte1996-04-04
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma1996-04-04
AláírásIvan Gašparovič v. r.
Rövid URL
ID398138
Módosítás dátuma2013. június 5.

Uznesenie č. 114/1993 Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky

Részletek

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa §79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov schválilo tento Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky:

Csatolmányok:

§ 16
Ústne pojednávanie

(1) Ústne pojednávanie sa koná vo veciach, v ktorých Ústavný súd rozhoduje o súlade právnych predpisov (čl.125 Ústavy), kompetenčných sporoch (čl.126 Ústavy), ústavných sťažnostiach (čl.127 Ústavy) a o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi (čl.129 ods.4 Ústavy). (2) Pre konanie o obžalobe prezidenta republiky (čl.107 a 129 ods.5 Ústavy) sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku. (3) Upustenie od ústneho pojednávania a prítomnosť účastníkov konania, vedľajších účastníkov konania a ich zástupcov na tomto pojednávaní upravuje § 30 ods.2 až 4 zákona. (4) Ústne pojednávanie je verejné vo veciach podľa čl.125, 125, 129 ods.4 Ústavy, a pokiaľ Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na pojednávaní alebo na jeho časti nevylúči, aj v ostatných prípadoch (§ 30 ods.4 zákona). O verejnosti pojednávania primerane platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, prípadne Trestného poriadku (§ 30 ods.5 zákona). (5) Predvolanie na ústne pojednávanie sa doručuje do vlastných rúk účastníkov konania a ich zástupcov tak, aby po doručení predvolania mali dostatok času pripraviť sa na pojednávanie, spravidla najmenej 5 dní. (6) Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku primerane platia pre doručovanie písomností, počítanie lehôt, nazeranie do spisov, predvolanie a predvádzanie, povinnosť svedčiť, právo odoprieť výpoveď, uplatnenie nároku na svedočné a znalečné a pre vykonanie a hodnotenie dôkazov. (7) Ak účastník konania alebo vedľajší účastník konania ako fyzická osoba koná alebo ak svedok alebo znalec vypovedá pred Ústavným súdom v inom ako slovenskom jazyku, priberie súd tlmočníka. Pribratie tlmočníka sa uvedie v zápisnici. Obdobne sa postupuje, ak ide o hluché, nemé alebo hluchonemé osoby a nemožno sa s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom. (8) Na ústnom pojednávaní spravodajca oboznámi s obsahom návrhu na začatie konania a s výsledkom doterajšieho konania pred Ústavným súdom, pričom nesmie vysloviť názor, ako by sa malo o návrhu rozhodnúť. Návrh na rozhodnutie spravodajca predloží až na porade a hlasovaní pléna alebo senátu. (9) Ak o veci rozhoduje plénum, na porade a hlasovaní sa môžu zúčastniť len sudcovia, ktorí boli prítomní na celom ústnom pojednávaní bezprostredne predchádzajúcom porade a hlasovaniu.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Állásfoglalás / az SzK Alkotmánybíróságának plénuma
CímkeTéma / anyanyelv / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / az anyanyelv hivatalos használatához való jog / Bírósági eljárás jog / Közigazgatási jog / Alkotmánybíróság / nyelvhasználat
Törvény száma114
A törvény kelte1993-05-19
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1993-04-08
AláírásMilan Čič v.r.
Rövid URL
ID397784
Módosítás dátuma2013. június 5.

2 találat