Zákon č. 220/2007 zákon o digitálnom vysielaní
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov
(1) Jazyk vysielania je jazyk, v ktorom sa primárne vysiela programová služba na území Slovenskej republiky, alebo jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu;4) jazykom vysielania nie je jazyk jazykovej mutácie programovej služby, jazyk, ktorým sa vysiela mimo územia Slovenskej republiky, ani jazyk zaznamenaný na pôvodnej zvukovej stope relácie vysielania, ku ktorej vysielateľ umožňuje prístup koncovému užívateľovi alternatívne alebo popri jazykových mutáciách programovej služby.
(2) Multiplex je súhrnný dátový tok obsahujúci čiastkové dátové toky televíznych programových služieb, rozhlasových programových služieb alebo iných obsahových služieb, prípadne ďalších služieb vrátane hlasových služieb upravených na spoločné šírenie prostredníctvom príslušného technického prostriedku elektronickej komunikačnej siete (ďalej len „komunikačná sieť”).
(3) Multiplexor je telekomunikačné zariadenie slúžiace na zostavenie výsledného multiplexu.
(4) Poskytovateľ multiplexu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť uvádza alebo je oprávnená uvádzať signál multiplexu určený na príjem verejnosťou do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho z multiplexora na koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod komunikačnej siete; ak je v komunikačnej sieti viac multiplexorov, je poskytovateľom multiplexu tá osoba, ktorá ako posledná uviedla signál multiplexu do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod komunikačnej siete.
(5) Satelit je družica umiestnená na stacionárnej obežnej dráhe Zeme alebo podobné rádiové zariadenie, ktoré pracuje v príslušnom frekvenčnom spektre vyhradenom na vysielanie signálu určeného na príjem verejnosťou alebo na uzatvorenú komunikáciu z bodu do bodu.
(6) Štandard digitálneho mobilného príjmu je spôsob prenosu dátového toku umožňujúci príjem signálu na mobilné koncové zariadenie užívateľa.
(7) Štandard digitálneho rozhlasového príjmu je spôsob prenosu dátového toku umožňujúci príjem signálu na zariadenie pre digitálny rozhlas.
(8) Štandard digitálneho televízneho príjmu je spôsob prenosu dátového toku umožňujúci príjem signálu na zariadenie pre digitálnu televíziu.
(9) Terestriálne vysielanie je bezdrôtové analógové alebo digitálne vysielanie programovej služby alebo iné šírenie signálu pomocou rádiových zariadení umiestnených na zemskom povrchu.
(10) Terestriálny multiplex je multiplex, ktorého signál je šírený úplne alebo sčasti terestriálnym vysielaním prostredníctvom frekvencie vyhradenej Slovenskej republike alebo na území Slovenskej republiky, koordinovanej na digitálne vysielanie (ďalej len „digitálna frekvencia”).
(11) Verejná kapacita multiplexu je celková kapacita terestriálneho multiplexu znížená o kapacitu vyhradenú pre poskytovateľa multiplexu na prenos dát spojených s prevádzkou multiplexu, ktorý nie je obsahovou službou, najviac však o 10 % celkovej kapacity terestriálneho multiplexu.
(12) Verejnoprávny terestriálny multiplex je terestriálny multiplex obsahujúci čiastkové dátové toky televíznych programových služieb verejnoprávneho vysielateľa, rozhlasových programových služieb verejnoprávneho vysielateľa alebo iných obsahových služieb verejnoprávneho vysielateľa, prípadne ďalších služieb verejnoprávneho vysielateľa vrátane hlasových služieb verejnoprávneho vysielateľa upravených na spoločné šírenie prostredníctvom príslušného technického prostriedku komunikačnej siete.
(13) Zariadenie pre digitálnu televíziu je prídavné zariadenie určené na pripojenie k analógovému televíznemu prijímaču, integrovaný digitálny televízny prijímač alebo iné zariadenie umožňujúce príjem obsahových služieb vysielaných digitálne, najmä televíznych programových služieb.
(14) Zariadenie pre digitálny rozhlas je prídavné zariadenie určené na pripojenie k analógovému rozhlasovému alebo televíznemu prijímaču, integrovaný digitálny rozhlasový prijímač alebo iné zariadenie umožňujúce príjem obsahových služieb vysielaných digitálne, najmä rozhlasových programových služieb.
Zákon č. 215/1995 o geodézii a kartografii
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 18
NÁZVOSLOVIA
(1) O štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré sú obsahom základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, vžitých podobách slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky a názvov mimozemských objektov, ako aj o spôsobe prepisu názvov geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky z krajín používajúcich inú než latinkovú abecedu a iný než latinkový systém písma do latinky (ďalej len „štandardizácia geografických názvov”) rozhoduje úrad podľa pravidiel slovenského pravopisu so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
(2) Rozhodnúť o štandardizácii názvov vôd, chránených území a krasových javov z územia Slovenskej republiky môže úrad iba so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a rozhodnúť o názvoch hradov a zámkov môže iba so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
(3) O štandardizácii vžitých podôb slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky rozhoduje úrad v súlade s medzinárodnými zásadami štandardizácie geografických názvov.
(4) O štandardizácii geografického názvoslovia rozhoduje úrad; proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
(5) Neprípustné sú názvy nesídelných geografických objektov, ktoré sú dlhé, pozostávajúce z viac ako troch plnovýznamových slov, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a nepriliehavé vzhľadom na historický vývin územia.
(6) Na rozhodovanie o štandardizácii geografických názvov sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. 6)
(7) Štandardizované geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy; rovnako to platí pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií vydávaných v cudzom jazyku a na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie šírených v cudzom jazyku. Používanie označení geografických objektov v jazykoch národnostných menšín upravuje osobitný predpis.13b)
(8) Rozhodnutie o štandardizácii geografických názvov zverejňuje úrad v úradnom vestníku.
Zákon č. 253/1998 o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 11
Evidencia pobytu občanov
Ohlasovňa v evidencii pobytu občanov vedie tieto údaje:
a) meno, priezvisko a rodné priezvisko,
b) dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí,
c) rodné číslo,
d) národnosť a akademický titul, ak ich občan uvedie,
e) okres pobytu,
f) obec pobytu,
g) časť obce,
h) ulicu, ak sa obec člení na ulice,
i) súpisné číslo a orientačné číslo domu, prípadne aj číslo bytu,
j) druh pobytu,
k) predchádzajúci trvalý pobyt v rozsahu podľa písmen e) až i),
l) dobu prechodného pobytu,
m) ak ide o občanov cestujúcich do zahraničia na viac ako 90 dní, štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu,
n) ak ide o občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, štát a miesto pobytu a údaj o poslednom trvalom pobyte.
§ 15
Register obsahuje o občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky tieto údaje:
a) osobné údaje:
1. meno,
2. priezvisko,
3. akademický titul,
4. rodné priezvisko,
5. rodné číslo,
6. dátum narodenia,
7. miesto narodenia,
8. okres narodenia,
9. štát narodenia,
10. pohlavie,
11. rodinný stav,
12. národnosť,
13. dátum a miesto úmrtia,
b) údaje o pobyte:
1. trvalý pobyt (dátum prihlásenia, skončenia):
1a. názov okresu,
1b. názov obce,
1c. názov časti obce,
1d. názov ulice,
1e. orientačné číslo,
1f. súpisné číslo,
2. prechodný pobyt (dátum prihlásenia, dobu pobytu):
2a. názov okresu,
2b. názov obce,
2c. názov časti obce,
2d. názov ulice,
2e. orientačné číslo,
2f. súpisné číslo,
c) údaje o vzťahoch k iným osobám:
1. osobné údaje manžela (manželky):
1a. meno,
1b. priezvisko,
1c. rodné priezvisko,
1d. rodné číslo,
2. osobné údaje otca:
2a. meno,
2b. priezvisko,
2c. rodné priezvisko,
2d. rodné číslo,
3. osobné údaje matky:
3a. meno,
3b. priezvisko,
3c. rodné priezvisko,
3d. rodné číslo,
4. osobné údaje dieťaťa:
4a. meno,
4b. priezvisko,
4c. rodné priezvisko,
4d. rodné číslo,
d) administratívne údaje o osobe
1. číslo a séria občianskeho preukazu,
2. číslo a druh cestovného dokladu, ak bol vydaný,
3. údaje o rozhodnutí súdu týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony,
4. údaje o rozhodnutí súdu o rozvode manželstva,
5. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení manželstva za neplatné,
6. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení občana za mŕtveho,
7. údaje o zákaze pobytu,
8. údaje o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a údaje o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
§ 16
Register obsahuje o občanoch, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, tieto údaje:
a) osobné údaje:
1. meno,
2. priezvisko,
3. akademický titul,
4. rodné priezvisko,
5. rodné číslo,
6. dátum narodenia,
7. miesto narodenia,
8. okres narodenia,
9. štát narodenia,
10. pohlavie,
11. rodinný stav,
12. národnosť,
13. dátum a miesto úmrtia,
b) údaje o pobyte:
1. začiatok pobytu v zahraničí,
2. štát pobytu,
3. miesto pobytu,
4. údaj o prechodnom pobyte na území Slovenskej republiky,
5. údaj o skončení trvalého pobytu,
c) údaje o vzťahoch k iným osobám:
1. osobné údaje manžela (manželky):
1a. meno,
1b. priezvisko,
1c. rodné priezvisko,
1d. rodné číslo,
2. osobné údaje otca:
2a. meno,
2b. priezvisko,
2c. rodné priezvisko,
2d. rodné číslo,
3. osobné údaje matky:
3a. meno,
3b. priezvisko,
3c. rodné priezvisko,
3d. rodné číslo,
4. osobné údaje dieťaťa:
4a. meno,
4b. priezvisko,
4c. rodné priezvisko,
4d. rodné číslo,
d) administratívne údaje o osobe
1. číslo a druh cestovného dokladu, ak bol vydaný,
2. údaje o rozhodnutí súdu týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony,
3. údaje o rozhodnutí súdu o rozvode manželstva,
4. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení manželstva za neplatné,
5. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení občana za mŕtveho,
6. údaje o zákaze pobytu,
7. údaje o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a údaje o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
Zákon č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Poslanie Rozhlasu a televízie Slovenska
(1) Rozhlas a televízia Slovenska je vysielateľom, 1) ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania.
(2) Služba verejnosti v oblasti vysielania je poskytovanie programovej služby, 2) ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s pocitom spoločenskej zodpovednosti a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň poslucháčov a divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov.
(3) Programovú službu Rozhlasu a televízie Slovenska tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré
a) sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti verejnosti,
b) poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov,
c) rozvíjajú národné povedomie a kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a aby podporovali rozvoj občianskej a vedomostnej spoločnosti,
d) utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti.
§ 5
Činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska
(1) Hlavná činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska je
a) vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb na dvoch celoplošných terestriálnych analógových okruhoch5) až do ukončenia svojho analógového televízneho vysielania na území Slovenskej republiky,
b) vysielanie najmenej štyroch rozhlasových programových služieb, z ktorých jedna je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky; ak Rozhlas a televízia Slovenska vysiela viac ako štyri rozhlasové programové služby, aspoň štyri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním6) a ak vysiela len štyri rozhlasové programové služby, aspoň tri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním, 6)
c) poskytovanie obsahových služieb prostredníctvom verejnoprávneho terestriálneho multiplexu, 7) z ktorých sú najmenej dve televízne programové služby,
d) zabezpečovanie tvorby, výroby a nákupu programov a ich šírenia,
e) vysielanie väčšinového podielu programov vo verejnom záujme8) vo vysielaní každej programovej služby,
f) zabezpečovanie regionálneho vysielania prostredníctvom rozhlasových a televíznych štúdií; regionálne vysielanie každého štúdia musí vyvážene obsahovať príspevky z celého územia jeho pôsobnosti,
g) vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva Slovenskej republiky; na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska samostatné organizačné útvary Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie,
h) zohľadňovanie potrieb nepočujúcich a iných sociálnych menšín vo vysielaní, 9)
i) poskytovanie priestoru činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností10) vo vysielaní,
j) uskutočňovanie prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrneho, náboženského, umeleckého a športového zamerania,
k) poskytovanie vysielacieho času na vysielanie politickej reklamy podľa osobitných predpisov, 11)
l) poskytovanie potrebného vysielacieho času štátnym orgánom na výzvy v krízových situáciách a na iné dôležité oznámenia určené verejnosti, 12)
m) rozhlasové vysielanie kultúrnych a informačných programov do zahraničia,
n) zabezpečovanie činnosti archívu Rozhlasu a televízie Slovenska, 3)
o) zabezpečovanie ochrany diel a umeleckých výkonov podľa osobitného predpisu, 13)
p) zúčastňovanie sa na činnosti medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vysielania,
q) zriaďovanie a riadenie umeleckých telies a súborov,
r) utváranie siete stálych spravodajcov a osobitných spravodajcov v Slovenskej republike a v zahraničí.
(2) Rozhlas a televízia Slovenska zaradí každý deň do vysielania v čase od 23:30 hodiny do 00:30 hodiny štátnu hymnu Slovenskej republiky tak, aby hranie štátnej hymny Slovenskej republiky bolo predelom medzi zložkami programovej služby a nebolo súčasťou mediálnej komerčnej komunikácie a ani nenasledovalo bezprostredne pred ňou alebo po nej.
(3) Rozhlas a televízia Slovenska vysiela mediálnu komerčnú komunikáciu podľa osobitného predpisu.14)
(4) Rozhlas a televízia Slovenska preberá do archívu Rozhlasu a televízie Slovenska archívne dokumenty z oblasti vysielania, ktorých je pôvodcom, ochraňuje a sprístupňuje ich a umožňuje k nim prístup. Rozhlas a televízia Slovenska poskytuje kópie archívnych dokumentov z oblasti vysielania za úhradu.
§ 9
Zloženie rady
(1) Rada má deväť členov. Členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov; členov rady volí z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady tak, aby v rade boli zastúpení:
a) traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania,
b) traja odborníci v oblasti televízneho vysielania,
c) dvaja odborníci v oblasti ekonómie a
d) jeden odborník v oblasti práva.
(2) Za odborníka sa považuje fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, najmenej päť rokov odbornej praxe a tri roky riadiacej praxe v požadovanej oblasti. Riadiaca prax podľa prvej vety sa nevyžaduje u odborníka v oblasti práva.
(3) Návrhy kandidátov na členov rady predkladajú príslušnému výboru národnej rady právnické osoby podľa osobitného predpisu25) pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.26) Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady zverejňuje príslušný výbor národnej rady prostredníctvom vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle národnej rady a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače.
Zákon č. 384/1997 o divadelnej činnosti
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 1
Predmet zákona
(1) Zákon upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie, postavenie a činnosť štátnych profesionálnych divadiel, profesionálnych divadiel v pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, iných profesionálnych divadiel a neprofesionálnych divadiel (ďalej len „divadlo”), pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov, upravuje vzťahy divadelných umelcov a ostatných zamestnancov divadla.
(2) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na divadlá, ktoré uvádzajú predstavenia v inom ako v štátnom jazyku, a na iné špecializované divadlá.
§ 3
Pôsobnosť orgánov štátnej správy a samosprávna pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov na úseku divadelnej činnosti
(1) Štátnu správu na úseku divadelnej činnosti vykonáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”), ktoré
a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5),
b) pripravuje koncepciu divadelnej činnosti,
c) podporuje vybrané okruhy divadelných aktivít formou účelových príspevkov,
d) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ním zriadených divadlách,
e) vydáva záväzné stanovisko k zrušeniu alebo zlúčeniu divadla podľa odsekov 3 a 4, alebo k prevodu zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie dohodou na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa,
f) poskytuje odbornú pomoc orgánom územnej samosprávy v oblasti divadelnej činnosti.
(2) Pôsobnosť územnej samosprávy na úseku divadelnej činnosti vykonáva
a) samosprávny kraj,
b) obec.
(3) Samosprávny kraj na úseku divadelnej činnosti
a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5),
b) podporuje vybrané okruhy divadelných aktivít formou účelových prostriedkov,
c) podporuje kultúrne aktivity národnostných menšín na svojom území a zabezpečuje činnosť menšinových kultúrnych inštitúcií; zabezpečuje činnosť profesionálnych národnostných divadiel, a to Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, Jókaiho divadla v Komárne, Divadla Romathan Romano teatro v Košiciach a Divadla Thália v Košiciach,
d) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ním zriadených divadlách,
e) v odbornej oblasti spolupracuje s ministerstvom.
(4) Obec na úseku divadelnej činnosti
a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5),
b) podporuje divadelné aktivity poskytovaním účelových prostriedkov,
c) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ňou zriadených divadlách,
d) v odbornej oblasti spolupracuje s ministerstvom.
(5) Zriaďovateľ alebo zakladateľ divadla uvedeného v § 12 ods. 3 prvej vete je povinný vyžiadať si pred zrušením alebo zlúčením divadla, alebo pri prevode zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie k nemu dohodou na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa záväzné stanovisko ministerstva. Rozhodnutie o zrušení alebo zlúčení vydané v rozpore so stanoviskom ministerstva je neplatné.
§ 11a
Osobitný príspevok
(1) Nárok na osobitný príspevok má spevák a hráč na dychový nástroj, ak najmenej 30 rokov, a tanečný umelec, ak najmenej 22 rokov, pôsobili ku dňu skončenia zamestnania v organizáciách podľa § 4, v Slovenskom ľudovom a umeleckom kolektíve, Slovenskej filharmónii, Štátnej filharmónii Košice, Štátnom komornom orchestri Žilina a v Maďarskom umeleckom súbore – Ifjú Szivek.
(2) Osoby podľa odseku 1 si uplatňujú nárok na osobitný príspevok žiadosťou podanou ministerstvu do jedného roka od skončenia zamestnania podľa odseku 1.
(3) Výška osobitného príspevku je 50 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
(4) Osobitný príspevok vypláca ministerstvo raz mesačne pozadu.
(5) Ak osoba, ktorá podala žiadosť podľa odseku 2, nespĺňa podmienky nároku na osobitný príspevok alebo ak nepreukáže rozhodujúce skutočnosti na posúdenie nároku, ministerstvo vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti.
(6) Nárok na osobitný príspevok zaniká vznikom nároku na predčasný starobný dôchodok a starobný dôchodok.
(7) Osobitný príspevok nepatrí, ak oprávnený na jeho poberanie je poberateľom
a) invalidného dôchodku vo vyššej alebo rovnakej výške, ako je osobitný príspevok, na ktorý by mal nárok,
b) úrazovej renty vo vyššej alebo rovnakej výške, ako je osobitný príspevok, na ktorý by mal nárok.
(8) Ak oprávnený na poberanie osobitného príspevku je súčasne poberateľom invalidného dôchodku alebo úrazovej renty, ktorých výška je nižšia ako osobitný príspevok, poskytuje sa osobitný príspevok len vo výške rozdielu medzi jeho plnou výškou a invalidným dôchodkom alebo medzi jeho plnou výškou a úrazovou rentou.
Zákon č. 206/2009 o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 7
Sústava múzeí a galérií
(1) Múzeum alebo galéria z územného hľadiska sú
a) celoštátne,
b) regionálne,
c) miestne.
(2) Múzeum alebo galéria z hľadiska zamerania a špecializácie sú
a) múzeum s komplexnou múzejnou dokumentáciou regiónu svojho pôsobenia,
b) galéria s komplexnou galerijnou dokumentáciou regiónu svojho pôsobenia,
c) špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou s komplexnou múzejnou dokumentáciou vo vybranej oblasti alebo vednom odbore,
d) špecializovaná galéria s galerijnou dokumentáciou vo vybraných oblastiach.
(3) Múzeum s múzejnou dokumentáciou vybraného regiónu a galériu s galerijnou dokumentáciou vybraného regiónu zriaďuje vyšší územný celok. Vyšší územný celok môže určiť vybrané múzeum alebo vybranú galériu ako pracovisko s koordinačnou, metodickou a odborno-poradenskou pôsobnosťou pre múzeá a galérie v územnom obvode vyššieho územného celku a pre vlastníkov a správcov predmetov kultúrnej hodnoty.
(4) Špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou vykonáva koordinačné, metodické, vzdelávacie a informačné činnosti v oblasti svojej špecializácie.
(5) Slovenské národné múzeum je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenské národné múzeum je vrcholnou zbierkotvornou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou pre oblasť základných odborných činností. Slovenské národné múzeum najmä
a) nadobúda zbierkové predmety a zbierky dokumentujúce stav a vývoj prírody, hospodársky, spoločensko-politický a kultúrny vývoj spoločnosti s dôrazom na územie Slovenskej republiky, slovenský národ a národnostné a etnické spoločenstvá, ktoré žili a žijú na území Slovenskej republiky, ako aj Slovákov, ktorí žili a žijú v zahraničí,
b) nadobúda predmety kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu aj v zahraničí, spracováva údaje o predmetoch kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu, ktoré sa trvalo nachádzajú v zbierkach najmä zahraničných múzeí a sprístupňuje ich verejnosti,
c) je metodickým, odborným, poradenským, koordinačným a vzdelávacím pracoviskom sústavy múzeí,
d) koordinuje informatizáciu a zavádzanie informačných technológií v rámci sústavy múzeí,
e) zabezpečuje digitalizáciu spracovania, spravovania a sprístupňovania údajov o zbierkových predmetoch v rámci sústavy múzeí,
f) vedie v elektronickej podobe centrálnu evidenciu zbierkových predmetov múzeí zapísaných v registri, vybrané údaje z centrálnej evidencie zbierkových predmetov v elektronickej podobe sprístupňuje verejnosti; centrálna evidencia zbierkových predmetov múzeí spoluvytvára vedomostný systém múzeí,
g) spracováva a vyhodnocuje štatistické a iné údaje o múzeách a o základných odborných činnostiach, sprístupňuje ich zriaďovateľom alebo zakladateľom múzeí a galérií a ostatnej verejnosti,
h) posudzuje žiadosti žiadateľov o zápis múzea do registra; preveruje podmienky na výkon základných odborných činností,
i) poskytuje odbornú pomoc vlastníkom a správcom predmetov kultúrnej hodnoty,
j) vedie evidenciu zariadení, ktorých aktivity majú charakter múzejnej prezentácie.
(6) Slovenská národná galéria je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenská národná galéria je vrcholnou zbierkotvornou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou. Dokumentuje a vedecky skúma najmä vývin výtvarného umenia v Slovenskej republike vo všetkých výtvarných disciplínach. Slovenská národná galéria najmä
a) nadobúda diela všetkých disciplín výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu jednotlivých historických období a súčasnosti s prihliadnutím na diela národnej kultúry,
b) nadobúda diela výtvarného umenia vysokej vedeckej a kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu aj v zahraničí, spracováva údaje o dielach výtvarného umenia slovenského pôvodu, ktoré sa trvalo nachádzajú najmä v zbierkach zahraničných múzeí a galérií a sprístupňuje ich verejnosti,
c) je metodickým, odborným, poradenským, koordinačným a vzdelávacím pracoviskom sústavy galérií,
d) koordinuje informatizáciu a zavádzanie informačných technológií v rámci sústavy galérií,
e) zabezpečuje digitalizáciu spracovania, spravovania a sprístupňovania údajov o zbierkových predmetoch,
f) vedie v elektronickej forme centrálnu evidenciu zbierkových predmetov galérií zapísaných v registri a vybrané údaje v elektronickej podobe sprístupňuje verejnosti,
g) spracováva a vyhodnocuje štatistické a iné údaje o galériách a základných odborných činnostiach, sprístupňuje ich zriaďovateľom a zakladateľom galérií a ostatnej verejnosti,
h) posudzuje žiadosti žiadateľov o zápis galérie do registra a preveruje podmienky na výkon základných odborných činností v galérii,
i) poskytuje odbornú pomoc a poradenstvo vlastníkom a správcom predmetov kultúrnej hodnoty z oblasti výtvarného umenia.
(7) Slovenské technické múzeum a Múzeum Slovenského národného povstania ako celoštátne špecializované múzeá sú právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenské technické múzeum v oblasti dejín vedy a techniky a Múzeum Slovenského národného povstania v oblasti dejín druhej svetovej vojny, protifašistického odboja a slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 až 1945 vykonávajú komplexnú múzejnú dokumentáciu a sú
a) vrcholné zbierkotvorné, vedecko-výskumné a kultúrno-vzdelávacie inštitúcie v oblasti svojej špecializácie,
b) ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrá pre múzejnú činnosť v oblasti svojej špecializácie.
(8) Vojenské historické múzeum ako celoštátne špecializované múzeum je súčasťou Vojenského historického ústavu, ktorý je právnickou osobou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vojenské historické múzeum vykonáva v oblasti vojenských dejín komplexnú múzejnú dokumentáciu a je
a) vrcholná zbierkotvorná, vedecko-výskumná a kultúrno-vzdelávacia inštitúcia v oblasti svojej špecializácie,
b) ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrum pre múzejnú činnosť v oblasti svojej špecializácie.
Zákon č. 479/2008 o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 7
Povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia
(1) Účastník podujatia je povinný
a) dodržiavať pokyny organizátora podujatia, usporiadateľskej služby, príslušníkov Policajného zboru, zástupcov obce a členov súkromnej bezpečnostnej služby zabezpečujúcich ochranu verejného poriadku na podujatí a zdržať sa všetkého, čo by porušovalo verejný poriadok alebo riadny a pokojný priebeh podujatia,
b) zdržať sa požívania alkoholických nápojov počas podujatia, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, zdržať sa požívania drog a iných omamných látok počas podujatia,
c) strpieť úkony organizátora, usporiadateľa alebo člena súkromnej bezpečnostnej služby súvisiace s porušením povinností účastníka podujatia,
d) po skončení podujatia sa pokojne rozísť.
(2) Účastníkovi podujatia sa zakazuje
a) vnášať na podujatie strelnú zbraň, 10) pyrotechnický výrobok alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším,
b) navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, drog a iných omamných látok,
c) vnášať alkoholické nápoje na podujatie, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, a vnášať drogy alebo iné omamné látky na podujatie,
d) mať zakrytú tvár spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a príslušník Policajného zboru ho na odkrytie tváre vyzval,
e) používať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia riadeného príslušným národným športovým zväzom,
f) vnášať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov na domáce podujatie riadené príslušným národným športovým zväzom, pri ktorom môže dôjsť k narušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu zdravia účastníkov podujatia.
§ 13
Priestupky
(1) Priestupku pri verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach sa dopustí ten, kto
a) ako organizátor podujatia nesplní povinnosť ustanovenú v § 3, 4 a § 11 ods. 1 až 6 alebo inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom,
b) ako usporiadateľ poruší povinnosť podľa § 5 ods. 3,
c) ako účastník podujatia poruší povinnosť podľa § 7 ods. 1,
d) ako účastník podujatia poruší zákaz podľa § 7 ods. 2.
(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 50 000 Sk; za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk; za priestupok podľa odseku 1 písm. c) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. d) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk. Obmedzujúce opatrenie najdlhšie na dva roky možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. c).
(3) Za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu v blokovom konaní do 1 000 Sk, pričom pokutu môže uložiť aj dozorný orgán pri výkone dozoru.
(4) Priestupky podľa odseku 1 prejednáva obec. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, 14) ak tento zákon neustanovuje inak.
(5) Výnosy z pokút sú príjmom rozpočtu obce.
(6) Obec doručí právoplatné rozhodnutie o uložení sankcie a obmedzujúceho opatrenia Policajnému zboru a príslušnému športovému zväzu.
Zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2a
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1)
(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
(5) Služobný úrad oboznámi policajtov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.
(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 policajtom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta.
§ 48
Základné práva a povinnosti policajta
(1) Policajt má právo
a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c) na prehlbovanie kvalifikácie,
d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,
e) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a.
(2) Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(3) Policajt je povinný
a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu,
d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu,
i) vykonávať štátnu službu nestranne,
j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,
n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby,
p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,
r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku,
s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,
t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,
u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu,
v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.
(4) Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.
(5) Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods. 2.
(6) Policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa). Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa) vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.13a)
(7) Zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, na výkon osobnej asistencie podľa osobitného zákona13aba), na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť policajta v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona, 13ab) vykonávanie funkcie člena orgánu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, 13ac) Fondu ochrany vkladov13ac) alebo Garančného fondu investícií13ac) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.
[gview file=”” height=”600px” width=”100%” save=”1″]
Zákon č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 16
(1) Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore.
(2) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.10a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania.
(4) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo príslušník, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.10a)
(5) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že príslušník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
[gview file=”” height=”600px” width=”100%” save=”1″]
Zákon č. 200/1998 o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 5a
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3) Občan pri vstupe do štátnej služby, colník alebo občan po skončení služobného pomeru, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1a)
(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
(5) Služobný úrad oboznámi colníkov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.
(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 colníkom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti colníka.
(7) Na štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby sa vzťahuje osobitný predpis;1a) ustanovenia tohto zákona tým nie sú dotknuté.
Zákon č. 282/2008 o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Zákaz diskriminácie
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako mládežníkom, mladým vedúcim, mládežníckym vedúcim, pracovníkom s mládežou a iným odborníkom pracujúcim s mládežou v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom. 5) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Zákon č. 569/2005 o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Zásada rovnakého zaobchádzania
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým evidovaným občanom povolaným na výkon alternatívnej služby. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku uvedené v osobitnom predpise.8)
Zákon č. 465/2003 o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
Zákon č. 570/2005 o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Zásada rovnakého zaobchádzania
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť podľa tohto zákona. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku.
Zákon č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 5
Výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca
(1) Miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis12) ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.
(2) Výberovým konaním na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca ustanoveného v odseku 1 (ďalej len „výberové konanie”) sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom.12a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3) Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet. Výberové konanie na miesto štatutárneho orgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ, u ktorého bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať, patrí. Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím. Oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje
a) názov zamestnávateľa vrátane obce, kde je sídlo zamestnávateľa,
b) funkciu, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním,
c) kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie podľa osobitného predpisu, 4)
d) iné kritériá a požiadavky v súvislosti s obsadzovanou funkciou,
e) zoznam požadovaných dokladov,
f) dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.
(4) Zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej komisie pri výberovom konaní na miesto štatutárneho orgánu vymenúva zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa alebo zakladateľa, členov výberovej komisie vymenuje orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny.
(5) Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 1 písm. a) až e) a g), výberová komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania. Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, alebo písomnou formou a pohovorom.
(6) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia.
(7) Výberová komisia písomne oznámi uchádzačovi výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.
(8) Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie.
(9) Voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
(10) Uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Zákon č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon)
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov
(1) Periodická tlač sú noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku.
(2) Vydanie periodickej tlače je súbor rovnakých alebo iba regionálnymi časťami alebo jazykom sa odlišujúcich výtlačkov periodickej tlače.
(3) Vydavateľ periodickej tlače je osoba, ktorá zabezpečuje vydávanie periodickej tlače na svoje náklady.
(4) Agentúrne spravodajstvo je súbor informácií šírený tlačovou agentúrou.
(5) Tlačová agentúra je osoba, ktorá vyhľadáva a spracúva informácie s cieľom sprostredkovať ich odplatne v agentúrnom spravodajstve verejnosti.
(6) Inzercia na účely tohto zákona je oznámenie uverejnené v periodickej tlači za odplatu alebo inú protihodnotu. Inzerciou je aj reklama podľa osobitného predpisu1) zverejnená v periodickej tlači bezodplatne.
(7) Oznámenie v naliehavom verejnom záujme je výzva v krízovej situácii, 2) dôležité oznámenie orgánu verejnej moci zverejňované z úradnej moci3) alebo neodkladné oznámenie orgánu Policajného zboru zverejňované na jeho žiadosť pri výkone činnosti podľa osobitného predpisu.4)
§ 6
Povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry
(1) Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní na požiadanie orgánu verejnej moci bezodplatne zverejniť oznámenie v naliehavom verejnom záujme, a to v čase určenom orgánom verejnej moci alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie oznámenia v naliehavom verejnom záujme.
(2) Vydavateľ periodickej tlače je povinný zabezpečiť, aby každé vydanie periodickej tlače obsahovalo
a) názov periodickej tlače,
b) názov regionálneho alebo jazykového vydania periodickej tlače a označenie, že ide o regionálne alebo jazykové vydanie periodickej tlače, ak je periodická tlač vydávaná v zmenenej podobe z hľadiska územného rozsahu rozširovania alebo jazyka vydávania,
c) periodicitu vydávania periodickej tlače,
d) údaje o vydavateľovi periodickej tlače, a to
1. názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou,
2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je fyzickou osobou – podnikateľom,
3. meno, priezvisko a adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak je fyzickou osobou,
e) dátum vydania, poradové číslo a ročník vydávania periodickej tlače,
f) cenu výtlačku periodickej tlače,
g) medzinárodné štandardné číslo seriálu (ISSN), ak bolo pridelené, 8)
h) evidenčné číslo periodickej tlače; to neplatí počas konania o zápis do zoznamu periodickej tlače (ďalej len „zoznam”) podľa § 11.
(3) Vydavateľ periodickej tlače, ktorý je právnickou osobou, je povinný v prvom čísle periodickej tlače vydanej v kalendárnom roku uverejniť oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v rozsahu údajov podľa § 11 ods. 4 písm. j).
(4) Tlačová agentúra je povinná zabezpečiť, aby agentúrne spravodajstvo bolo označené názvom tlačovej agentúry a dátumom zverejnenia.
§ 11
Evidovanie periodickej tlače
(1) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) eviduje periodickú tlač zápisom do zoznamu, zmenou zápisu v zozname a výmazom zápisu zo zoznamu.
(2) Zoznam je verejne prístupná evidencia periodickej tlače vydávanej na území Slovenskej republiky; každý má právo nahliadnuť do zoznamu a zhotovovať si z neho výpisy alebo odpisy. Zoznam obsahuje evidenčné číslo periodickej tlače pridelené ministerstvom, údaje o evidovanej periodickej tlači v rozsahu podľa odseku 4, dátum zápisu do zoznamu, dátum zmeny zápisu v zozname a dátum výmazu zo zoznamu.
(3) O zápis periodickej tlače do zoznamu požiada písomne osoba, ktorá mieni vydávať periodickú tlač alebo vydavateľ periodickej tlače (ďalej len „žiadateľ o zápis”) najneskôr v deň začiatku vydávania periodickej tlače.
(4) Žiadosť o zápis do zoznamu obsahuje
a) názov periodickej tlače,
b) názov regionálneho alebo jazykového vydania periodickej tlače, ak je periodická tlač vydávaná v zmenenej podobe z hľadiska územného rozsahu rozširovania alebo jazyka vydávania,
c) dátum začiatku vydávania periodickej tlače,
d) územný rozsah rozširovania periodickej tlače,
e) jazyk vydávania periodickej tlače,
f) periodicitu vydávania periodickej tlače,
g) obsahové zameranie periodickej tlače,
h) názov prílohy, periodicitu vydávania prílohy a jej obsahové zameranie, ak má periodická tlač pravidelnú prílohu,
i) údaje o vydavateľovi periodickej tlače, a to
1. názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou,
2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je fyzickou osobou – podnikateľom,
3. meno, priezvisko a adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak je fyzickou osobou,
j) oznámenie o podieloch vydavateľa periodickej tlače na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa,
k) oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače, ak je právnickou osobou; v oznámení sa uvádza meno, priezvisko a adresa pobytu alebo obchodné meno a miesto podnikania, alebo názov a sídlo spoločníka, akcionára alebo člena vydavateľa periodickej tlače, ktorého podiel na hlasovacích právach dosiahol aspoň 20 %, alebo ktorého majetková účasť dosiahla aspoň 20 %.
(5) Ak žiadosť o zápis do zoznamu neobsahuje všetky údaje podľa odseku 4, ministerstvo do piatich dní odo dňa doručenia tejto žiadosti vyzve žiadateľa o zápis na ich doplnenie. Ak žiadateľ o zápis v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy žiadosť o zápis do zoznamu nedoplní, ministerstvo zápis do zoznamu nevykoná, o čom žiadateľa o zápis vo výzve na doplnenie poučí.
(6) Ministerstvo vykoná zápis do zoznamu do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o zápis do zoznamu, ktorá obsahuje všetky údaje podľa odseku 4, alebo do 15 dní odo dňa doručenia doplnenia údajov k žiadosti o zápis do zoznamu.
(7) Ministerstvo písomne oznámi žiadateľovi o zápis pridelené evidenčné číslo periodickej tlače do piatich dní odo dňa vykonania zápisu do zoznamu.
(8) Vydavateľ periodickej tlače je povinný písomne oznámiť ministerstvu zmenu evidovaných údajov, prerušenie alebo ukončenie vydávania periodickej tlače, a to do 30 dní odo dňa, kedy táto skutočnosť nastala.
(9) Zmenu zápisu v zozname vykoná ministerstvo na základe písomnej žiadosti vydavateľa periodickej tlače s primeraným použitím odsekov 5 a 6. Na žiadosť o zmenu zápisu v zozname sa primerane vzťahuje odsek 4. K žiadosti o zmenu zápisu v zozname z dôvodu zmeny vydavateľa periodickej tlače sa prikladá osvedčené vyhlásenie pôvodného vydavateľa periodickej tlače o súhlase s touto zmenou.
(10) Výmaz zápisu zo zoznamu vykoná ministerstvo na základe oznámenia vydavateľa periodickej tlače o ukončení vydávania periodickej tlače.
(11) Ministerstvo vykoná výmaz zápisu zo zoznamu z vlastného podnetu, ak
a) sa zápis vykonal na základe nepravdivých údajov,
b) sa vydávanie periodickej tlače nezačalo do šiestich mesiacov od zápisu do zoznamu,
c) vydávanie periodickej tlače, vydávanej najmenej päťkrát do týždňa, bolo prerušené na čas dlhší ako šesť mesiacov a pri inej periodickej tlači bolo prerušené na čas dlhší ako jeden rok.
(12) Ministerstvo písomne oznámi vydavateľovi periodickej tlače zmenu zápisu v zozname alebo výmaz zápisu zo zoznamu do 15 dní odo dňa ich vykonania.
(13) Na evidovanie periodickej tlače sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.9)
Zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 11
Ovládanie štátneho jazyka
(1) Ak vzdelanie požadované týmto zákonom bolo získané v inom jazyku ako v štátnom jazyku, preukazuje sa ovládanie štátneho jazyka dokladom o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka (ďalej len „jazyková skúška”), ktorú pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec predloží zamestnávateľovi najneskôr do jedného roka od nástupu do zamestnania.
(2) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec podľa odseku 1 nemusí preukazovať ovládanie štátneho jazyka, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo štátneho jazyka alebo štátnu jazykovú skúšku zo štátneho jazyka.
(3) Jazykovú skúšku podľa odseku 1 organizujú a zabezpečujú
a) vysoké školy, ktoré sú oprávnené vykonávať štátne skúšky v študijných programoch slovenský jazyk a literatúra alebo učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry, pre absolventov vysokých škôl,
b) stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským pre absolventov stredných škôl.
(4) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný predložiť škole podľa odseku 3 žiadosť o vykonanie jazykovej skúšky, ktorá obsahuje tieto údaje o žiadateľovi:
a) titul, meno, priezvisko a rodné priezvisko,
b) dátum a miesto narodenia,
c) adresu trvalého pobytu,
d) stupeň dosiahnutého vzdelania,
e) dátum a miesto podania žiadosti,
f) podpis pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca a
g) úradne osvedčený doklad o získanom vzdelaní.
(5) Škola podľa odseku 3 môže pred vykonaním jazykovej skúšky požadovať od uchádzača poplatok na čiastočnú úhradu nákladov na vykonanie jazykovej skúšky v sume najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;28) suma poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá smerom nadol.
(6) Predmetom jazykovej skúšky je preukázanie znalosti štátneho jazyka potrebnej na výkon pedagogickej činnosti alebo na výkon odbornej činnosti. Jazyková skúška sa vykonáva pred trojčlennou skúšobnou komisiou. Predsedu skúšobnej komisie a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva rektor vysokej školy alebo riaditeľ strednej školy, v ktorej sa jazyková skúška vykonáva. O vykonanej jazykovej skúške sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíšu všetci členovia skúšobnej komisie. Ak člen skúšobnej komisie má výhradu k protokolu, uvedie to do tohto protokolu.
(7) Jazykovú skúšku tvorí ústna časť a písomná časť. Obsah jednotlivých častí jazykovej skúšky na preukázanie znalosti štátneho jazyka určí ministerstvo.29) Dokladom o vykonaní jazykovej skúšky je osvedčenie, ktoré vydá škola, v ktorej sa jazyková skúška vykonala.
(8) Osvedčenie obsahuje
a) evidenčné číslo osvedčenia,
b) titul, meno, priezvisko a rodné priezvisko absolventa,
c) dátum a miesto narodenia absolventa,
d) dátum vykonania jazykovej skúšky,
e) odtlačok pečiatky a podpis štatutárneho orgánu školy, v ktorej sa jazyková skúška vykonala.
(9) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec môže požiadať školu, na ktorej vykonal jazykovú skúšku neúspešne, o povolenie vykonať opravnú jazykovú skúšku. Opravnú jazykovú skúšku možno vykonať najskôr po uplynutí 30 dní a najneskôr do šiestich mesiacov od neúspešného vykonania jazykovej skúšky. Výška čiastočnej úhrady nákladov za opravnú jazykovú skúšku bude určená podľa odseku 5.
(10) Vykonanie jazykovej skúšky sa nepovažuje za splnenie kvalifikačných predpokladov na vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra.
(11) Ovládanie štátneho jazyka sa nevyžaduje od
a) učiteľa cudzieho jazyka v jazykových školách,
b) učiteľa vyučovacieho predmetu, ktorý sa vyučuje v cudzom jazyku v bilingválnom vzdelávaní,
c) zahraničného lektora, ktorý pôsobí v základnej škole, strednej škole alebo v jazykovej škole.
Zákon č. 300/1993 o mene a priezvisku
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
(1) Každému sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená. Pri zápise mena alebo mien (ďalej len „meno”) do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť.
(2) Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu.
§ 7
(1) Povolenie na zmenu mena nie je potrebné, ak ide o zmenu
a) cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak,
b) mena dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení,
c) mena z dôvodu zmeny pohlavia.
(2) Povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné, ak ide o zmenu priezviska
a) po rozvode manželstva, 3b)
b) po nadobudnutí plnoletosti spočívajúcu v používaní len jedného z dvoch alebo viac priezvisk,
c) spočívajúcu v zápise ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez koncovky slovenského prechyľovania, 3c)
d) spočívajúcu v úprave priezviska v súlade so slovenským pravopisom alebo s pravopisom jazyka národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu 3ca),
e) dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení,
f) z dôvodu zmeny pohlavia,
g) maloletého dieťaťa, ktorého rodičia uzavreli manželstvo po jeho narodení, na priezvisko určené pre ich ostatné deti,
h) maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, na priezvisko určené pre ostatné deti jeho matky a jej manžela.
(3) Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú nie je potrebné povolenie, sa v matrike vykonáva na základe písomného vyhlásenia osoby, o ktorej meno alebo priezvisko ide, alebo jej zákonného zástupcu; pri zmene mena alebo zmene priezviska z dôvodu zmeny pohlavia je potrebné predložiť aj lekársky posudok.
(4) Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom.
Zákon č. 473/2005 o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 19
Skúška odbornej spôsobilosti
(1) Skúška odbornej spôsobilosti (ďalej len „skúška”) je typu
a) S – pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany a pátrania a
b) P – pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva a pre prevádzkovateľov.
(2) Skúška sa vykonáva pred trojčlennou komisiou. Predsedom komisie je zástupca ministerstva, ktorý plní úlohy na úseku bezpečnostných služieb a získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb, alebo v inom študijnom odbore, ak najmenej desať rokov vykonával bezpečnostnú prax. Jeden člen skúšobnej komisie je zástupca krajského riaditeľstva, ktorý plní úlohy na úseku bezpečnostných služieb. Druhý člen komisie je zástupca okresného riaditeľstva Policajného zboru podľa miesta konania skúšky.
(3) Skúšku typu S ani odbornú prípravu podľa tohto zákona nemusí vykonať osoba, ktorá má ukončené vzdelanie v študijnom odbore v oblasti bezpečnostných služieb a vykonávala najmenej desať rokov bezpečnostnú prax v ozbrojenom zbore alebo ozbrojenom bezpečnostnom zbore.
(4) Skúšku typu P ani odbornú prípravu podľa tohto zákona nemusí vykonať osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb alebo získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v inom študijnom odbore ako právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb a získala špecializované policajné vzdelanie15) a táto osoba vykonávala najmenej desať rokov bezpečnostnú prax v ozbrojenom zbore alebo ozbrojenom bezpečnostnom zbore.
(5) Osobu po absolvovaní odbornej prípravy (ďalej len „uchádzač”) prihlasuje na skúšku podľa typu skúšky osoba akreditovaná ministerstvom na vykonávanie odbornej prípravy (ďalej len „akreditovaná osoba”). Uchádzača možno prihlásiť na skúšku najneskôr do šiestich mesiacov od ukončenia odbornej prípravy.
(6) Prihláška na skúšku sa podáva na ministerstve a obsahuje
a) zoznam uchádzačov, ktorí sú prihlásení na skúšku, s uvedením mena, priezviska, titulu, rodného priezviska, dátumu a miesta narodenia, rodného čísla a adresy pobytu,
b) čas a miesto konania odbornej prípravy,
c) navrhované miesto a čas konania skúšky,
d) údaj o tom, či uchádzač je prihlásený na prvú skúšku alebo na opravnú skúšku,
e) údaje podľa písmena a) o tlmočníkoch, ak sa zúčastnia skúšky.
(7) K prihláške na skúšku akreditovaná osoba pripojí
a) doklad o zaplatení správneho poplatku za podanie prihlášky na skúšku,
b) doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť uchádzača.
(8) Termín a miesto konania skúšky oznámi ministerstvo akreditovanej osobe najmenej 15 dní pred konaním skúšky. Skúška sa musí vykonať najneskôr do troch mesiacov od podania prihlášky na skúšku. Počet uchádzačov, ktorí sa zúčastnia jednej skúšky, určí ministerstvo. Za každého uchádzača prihláseného na skúšku akreditovaná osoba zaplatí správny poplatok. Ak prihláška na skúšku nespĺňa náležitosti ustanovené v odsekoch 6 a 7, ministerstvo vyzve akreditovanú osobu na doplnenie prihlášky na skúšku; ak akreditovaná osoba prihlášku na skúšku v určenom termíne nedoplní, ministerstvo termín konania skúšky neurčí. Akreditovaná osoba je povinná poskytnúť pomôcky, prostriedky a priestory na vykonanie skúšky.
(9) Súčasťou skúšky je písomný test a ústna skúška. O priebehu skúšky vypracuje komisia zápisnicu, ktorú podpíšu všetci členovia skúšobnej komisie. Zápisnicu o vykonaní skúšky je ministerstvo povinné uschovávať 15 rokov. Uchádzač, ktorý nevykoná úspešne skúšku, sa môže prihlásiť na vykonanie opravnej skúšky. Opravnú skúšku možno opakovať len raz. Uchádzač, ktorý nevykoná ani druhú opravnú skúšku, sa môže prihlásiť na novú skúšku najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa neúspešného vykonania druhej opravnej skúšky a až po novom ukončení odbornej prípravy.
(10) Skúška sa vykonáva v štátnom jazyku. Uchádzač, ktorý neovláda štátny jazyk, môže vykonať skúšku v jazyku, ktorý ovláda. Ak niektorý člen komisie neovláda jazyk, v ktorom uchádzač vykoná skúšku, skúška sa vykoná prostredníctvom tlmočníka. Náklady na tlmočenie hradí uchádzač.
(11) Činnosť v komisii sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.16)
(12) Podrobnosti o obsahu odbornej prípravy, obsahu a priebehu skúšky a o činnosti komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 59
Obmedzenie činnosti detektívnej služby
(1) Detektívnu službu nemožno vykonávať spôsobom, ktorým sa zasahuje do osobnostných alebo iných práv chránených zákonom.33)
(2) Pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po politickom, odborárskom alebo náboženskom presvedčení osoby alebo po jej príslušnosti k určitej rase, etnickej skupine alebo národnosti.
(3) Pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po zdravotnom stave osoby, jej sexuálnych stykoch a sklonoch, iba ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť k rozvodu manželstva a zmluvu o poskytovaní detektívnej služby uzavrel jeden z manželov, alebo ak ide o sexuálne styky a sklony, ktoré sú protiprávne alebo môžu viesť k protiprávnemu konaniu.
Zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
Príloha
č. 2 k zákonu č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 662/2007 Z. z.
NÁRODNÉ REGISTRE A ZISŤOVANIA S UVEDENÍM ZOZNAMU OSOBNÝCH ÚDAJOV, ÚČELU ICH SPRACOVÁVANIA A OKRUHU DOTKNUTÝCH OSÔB
1. Hlásenie o úmrtí a príčinách smrti
a) Zoznam spracovávaných osobných údajov
Údaje o zomretej osobe (meno a priezvisko, rodné meno, rodné číslo, kód obce trvalého pobytu), zdravotná poisťovňa, dátum, hodina a minúta úmrtia, miesto úmrtia, kde nastalo úmrtie, dátum narodenia, rodné číslo zomretého, miesto narodenia (okres, obec), pohlavie, štátne občianstvo, národnosť, trvalý pobyt (okres, obec, ulica a číslo, štát), povolenie pohrebu, (u detí zomretých do 1 roka života aj dĺžka života, kde nastalo úmrtie, pôrodná hmotnosť, údaje o pitve), bezprostredná príčina smrti, predchádzajúce príčiny smrti, prvotná príčina smrti, iné závažné choroby a stavy, úraz/násilná smrť, mechanizmus smrti, miesto prehliadky, dátum a čas prehliadky, prehliadajúci lekár (meno a kód), výsledky pitvy (bezprostredná príčina smrti, predchádzajúce príčiny smrti, prvotná príčina smrti, iné závažné choroby a stavy, mechanizmus smrti), miesto pitvy, dátum a čas pitvy, lekár vykonávajúci pitvu (meno a kód), kód štatistického spracovania príčiny smrti.
b) Účel spracovávania osobných údajov
Účelom spracovávania osobných údajov je získať podrobné informácie o úmrtnosti a príčinách smrti klasifikovanej podľa MKCH, získať informácie pre tvorbu a výkon štátnej zdravotnej politiky, pre skvalitnenie prevencie, zefektívnenie a trvalé zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a trvalé zlepšovanie zdravotníckych služieb a pre návrh, realizáciu a kontrolu opatrení zameraných na zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Údaje sú doplňujúcimi údajmi pre národné zdravotné registre, podkladom pre rezortné analýzy úmrtnosti a príčin smrti. Na účely štatistickej analýzy zdravotného stavu obyvateľov sú využívané ako administratívny zdroj údajov List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí a dátové súbory so zoznamom zomretých, vrátane všeobecne použiteľných identifikátorov, verifikovaným matrikami, ktoré pre národné centrum zbiera a poskytne Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Spracované údaje sú využívané štátnou štatistikou vykonávanou Štatistickým úradom Slovenskej republiky a v agregovanom tvare sú podkladom na medzinárodné porovnania a využíva ich Svetová zdravotnícka organizácia, OECD a Eurostat.
c) Okruh dotknutých osôb
Zomreté osoby a príbuzní zomretých osôb.
d) Účel poskytovania osobných údajov
Osobné údaje je možné poskytnúť iným prevádzkovateľom a sprostredkovateľom národných zdravotných registrov na účely zisťovania zomretých registrovaných osôb, pre registráciu osôb na základe určenej príčiny smrti (DCO prípady) a na zisťovanie úmrtnosti na registrované ochorenia.
e) Zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť
Meno a priezvisko, rodné meno, rodné číslo zomretého, kód obce trvalého pobytu v Slovenskej republike, dátum úmrtia, dátum narodenia, miesto narodenia (okres, obec), u detí zomretých do 1 roka života aj dĺžka života a pôrodná hmotnosť, bezprostredná príčina smrti, predchádzajúce príčiny smrti, prvotná príčina smrti, iné závažné choroby a stavy, úraz/násilná smrť, mechanizmus smrti, prehliadajúci lekár (meno a kód), výsledky pitvy (bezprostredná príčina smrti, predchádzajúce príčiny smrti, prvotná príčina smrti, iné závažné choroby a stavy, mechanizmus smrti), miesto pitvy, dátum pitvy, lekár vykonávajúci pitvu (meno a kód), kód štatistického spracovania príčiny smrti.
f) Tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú
Prevádzkovatelia a sprostredkovatelia3) národných zdravotných registrov podľa tohto zákona.
§ 11
Práva a povinnosti osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
(1) Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
(2) Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti ustanovenou osobitným predpisom.10) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu inej osoby. Osoba nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaná ani inak postihovaná za to, že podá na inú osobu, zdravotníckeho pracovníka, poskytovateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(4) Každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.11)
(5) Poskytovateľ nesmie osobu postihovať alebo znevýhodňovať preto, že osoba uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.
(6) Každý má právo na výber poskytovateľa. Toto právo sa nevzťahuje na
a) osobu, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
b) žiadateľa o azyl.12)
(7) Právo na výber poskytovateľa sa nevzťahuje ani na osobu, ktorá je príslušníkom
a) ozbrojených síl Slovenskej republiky,
b) Policajného zboru,
c) Slovenskej informačnej služby,
d) Národného bezpečnostného úradu,
e) Zboru väzenskej a justičnej stráže,
f) Železničnej polície,
g) Hasičského a záchranného zboru,
ak takejto osobe určil poskytovateľa služobný orgán alebo služobný úrad.
(8) Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na
a) ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity,
b) informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu,
c) informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 1),
d) odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 9),
e) rozhodnutie o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume,
f) odmietnutie odoberania a prenosu orgánov, tkanív a buniek po svojej smrti,
g) zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom13) nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti,
h) zmiernenie utrpenia,
i) humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov.
(9) Každý má právo na odmietnutie pitvy za podmienok ustanovených osobitným predpisom.14)
(10) Žena, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, má právo na osobitnú ochranu svojich osobných údajov.
(11) Ak zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti, ktoré prevádzkuje novorodenecké oddelenie, zriadi na účely záchrany novorodencov verejne prístupný inkubátor, možno novorodenca do neho odložiť.
(12) Každý je povinný poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomoc každej osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie.
(13) Osoba, ktorá má prenosnú chorobu, je povinná
a) správať sa tak, aby zabránila prenosu takejto choroby na iné osoby,
b) označiť ošetrujúcemu lekárovi zdroj nákazy, ak ho pozná, a poskytnúť mu všetky informácie na jeho určenie,
c) určiť okruh osôb, na ktorý mohla prenosnú chorobu preniesť.
Zákon č. 583/2008 o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 7
(1) Ministerstvo vnútra okrem pôsobnosti podľa § 6
a) spracúva údaje o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti vrátane osobných údajov podľa odseku 2, ktoré získava od orgánov verejnej moci v oblasti prevencie kriminality, iných právnických osôb, príslušných orgánov iných štátov, najmä z členských štátov Európskej únie a od medzinárodných organizácií,
b) zameriava sa na získavanie údajov týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi,
c) vykonáva typológiu páchateľov a obetí trestných činov,
d) poskytuje údaje o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti vrátane osobných údajov podľa odseku 2 orgánom verejnej moci v oblasti prevencie kriminality, iným právnickým osobám, príslušným orgánom iných štátov, najmä z členských štátov Európskej únie, a medzinárodným organizáciám, a to na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať účel, na ktorý sa majú tieto údaje poskytnúť.
(2) Ministerstvo vnútra na účel prevencie kriminality spracúva a poskytuje osobné údaje o páchateľoch a obetiach kriminality a inej protispoločenskej činnosti v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, pohlavie, adresa pobytu, vzdelanie, národnosť a štátna príslušnosť.
(3) Ministerstvo vnútra na výkon pôsobnosti podľa odsekov 1 a 2 zriaďuje Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality ako svoje zariadenie bez právnej subjektivity.
Zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 13a
(1) Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.
(2) Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora, alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu.
(3) Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku, 8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady a predpoklady odbornej inšpekčnej práce.
§ 15
Sieť
(1) Sieť je zoznam škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie.51)
(2) Sieť spravuje ministerstvo po vyjadrení príslušného krajského školského úradu, príslušného ústredného orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy a každoročne ju zverejňuje na internete. Sieť zdravotníckych škôl spravuje ministerstvo zdravotníctva.52)
(3) Školy, školské zariadenia, strediská praktického vyučovania a pracoviská praktického vyučovania, ktoré sú zaradené do siete, majú právo
a) vykonávať výchovu a vzdelávanie podľa osobitného predpisu, 51)
b) na zabezpečenie financovania podľa osobitného predpisu.31)
(4) V sieti sa pre každú školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania a pracovisko praktického vyučovania uvádzajú tieto údaje:
a) názov a adresa,
b) názov a adresa zriaďovateľa; meno a priezvisko a trvalý pobyt zriaďovateľa, ak je zriaďovateľom fyzická osoba,
c) zoznam študijných a učebných odborov a ich zameraní,
d) dátum začatia činnosti školy alebo školského zariadenia,
e) vyučovací jazyk a forma štúdia.
§ 16
Zaraďovanie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania do siete
(1) Žiadosť o zaradenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania do siete predkladá zriaďovateľ ministerstvu do 30. júna kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom má byť škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriadené; minister v odôvodnených prípadoch, najmä ak zriadenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, môže povoliť iný termín. Žiadosť obsahuje
a) názov, adresu a identifikačné číslo zriaďovateľa, štatutárny orgán a právnu formu, ak je zriaďovateľ právnická osoba; meno a priezvisko, štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu a rodné číslo zriaďovateľa, 53) ak je zriaďovateľ fyzická osoba,
b) názov a adresu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vrátane jeho súčastí,
c) predpokladaný počet všetkých detí alebo žiakov,
d) predpokladaný počet všetkých tried,
e) vyučovací jazyk alebo výchovný jazyk,
f) učebné plány a učebné osnovy, podľa ktorých sa bude v škole, školskom zariadení, stredisku praktického vyučovania alebo na pracovisku praktického vyučovania uskutočňovať výchovno-vzdelávací proces,
g) školský rok a dátum, v ktorom sa má škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriadiť,
h) doklad o zabezpečení priestorov,
i) doklad príslušných orgánov štátnej správy, že priestory školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vyhovujú hygienickým požiadavkám a predpisom týkajúcim sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predpisom o ochrane pred požiarmi,
j) predpokladaný rozpočet školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania,
k) vyjadrenie obce, ak nie je zriaďovateľom; ak ide o materské školy, jazykové školy, základné umelecké školy53a) a školské zariadenia53b) na území obce pre deti a žiakov do 15 rokov veku, súhlas obce,
l) súhlas samosprávneho kraja, ak ide o jazykové školy, základné umelecké školy53a) a školské zariadenia53b) na území samosprávneho kraja pre žiakov nad 15 rokov veku,
m) vyjadrenie samosprávneho kraja, ak ide o stredné odborné školy, ktorých nie je zriaďovateľom,
n) vyjadrenie príslušného orgánu školskej samosprávy,
o) v prípade odborného vzdelávania stanovisko príslušného ústredného orgánu štátnej správy, zamestnávateľského zväzu alebo právnickej osoby, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu53c),
p) vyjadrenie príslušného krajského školského úradu, ak ide o školy, v ktorých vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak nie je zriaďovateľom.
(2) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba, ktorá má oprávnenie podnikať, 54) alebo iná právnická osoba, k žiadosti na zaradenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania predloží doklad, že
a) nie je v konkurze alebo v likvidácii,
b) nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
c) nemá v Slovenskej republike alebo v krajine svojho sídla evidované daňové nedoplatky, nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, nedoplatky poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, nedoplatky príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia,
d) nebol on alebo jeho štatutárny zástupca, alebo člen štatutárneho orgánu právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a ani sa nezačalo trestné stíhanie.
(3) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie podnikať, vzťahujú sa na ňu ustanovenia odseku 2 písm. c) a d).
(4) Splnenie podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 žiadateľ preukazuje
a) v písm. a) a b) potvrdením súdu, že sa proti nemu nevedie konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie,
b) v písm. c) potvrdením príslušného úradu nie starším ako tri mesiace,
c) v písm. d) výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a čestným vyhlásením, že nebolo voči nemu začaté trestné stíhanie.
(5) Ministerstvo o zaradení do siete rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zaradenie; pri rozhodovaní prihliada na účelné a komplexné rozmiestnenie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania, ktoré zohľadňuje miestne a regionálne požiadavky. V rozhodnutí ministerstvo vyznačí termín začatia činnosti. Žiadosť, ktorá neobsahuje všetky náležitosti, sa vráti žiadateľovi. Ak sa žiadosť vráti žiadateľovi, lehota neplynie.
(6) Po zaradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania do siete vydá zriaďovateľ zriaďovaciu listinu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania.
§ 21
Označovanie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania
(1) Názov školy sa skladá z označenia druhu alebo typu školy a názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy. Názov školy sa uvádza v prvom páde. So súhlasom ministerstva môže škola na základe žiadosti používať jej historický názov. Ak bol škole udelený čestný názov, je súčasťou názvu školy a uvedie sa za druhom alebo typom školy. Názov školy musí byť zhodný s názvom školy uvedeným v sieti.
(2) Škola, kde sa výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje v triedach v slovenskom jazyku a súčasne v jazyku národnostných menšín, má vo svojom názve druh a typ školy uvedený v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
(3) Škola, kde sa výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje iba v jazyku národnostných menšín, má v názve uvedený aj vyučovací jazyk školy a druh a typ školy sa uvádza v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Sídlo školy sa uvádza v slovenskom jazyku; ak je sídlom školy obec, v ktorej príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, uvedie sa sídlo aj v jazyku národnostnej menšiny.61)
(4) Ak je zriaďovateľom cirkev alebo náboženská spoločnosť, v názve sa môže uviesť, že ide o cirkevnú školu, alebo v ňom môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje zriaďovateľa. Taktiež môže obsahovať meno významnej osobnosti príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, prípadne meno svätca.
(5) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba alebo iná právnická osoba, uvedie sa na začiatku názvu školy slovo „súkromná” v príslušnom tvare. V názve môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje zriaďovateľa.
(6) Ak sa škola zriadila pre nadané a talentované deti alebo žiakov, pred názvom školy alebo školského zariadenia sa uvedie slovo, ktoré primerane vyjadruje oblasť, na ktorú je škola zameraná (napríklad bilingválne gymnázium, športové gymnázium a pod.).
(7) Ak je súčasťou školy školský internát, 62) uvedie sa za názvom školy slovo „internátna” v príslušnom tvare.
(8) Škola, ktorá vznikla podľa osobitného predpisu, 63) sa označuje názvom „Združená stredná škola”.
(9) Škola, ktorá vznikla spojením základnej školy s predškolským zariadením podľa osobitného predpisu, 64) sa označuje názvom „Základná škola s materskou školou”.
(10) Názov školy, ktorá nezanikla po zlúčení so školou rovnakého druhu a typu podľa osobitného predpisu, 65) zostáva nezmenený.
(11) Názov školy sa používa na úradných pečiatkach a listinách vydaných touto školou, ak osobitný predpis neustanovuje inak.66)
(12) Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy.
(13) Ustanovenia odsekov 1 až 12 sa primerane vzťahujú aj na školské zariadenia, strediská praktického vyučovania alebo pracoviská praktického vyučovania.
§ 22
Zriaďovacia listina školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania
(1) Zriaďovaciu listinu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vydáva zriaďovateľ po zaradení školy alebo školského zariadenia do siete.
(2) Zriaďovacia listina školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania obsahuje
a) označenie zriaďovateľa,
b) názov školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vylučujúci možnosť zámeny s názvom iných právnických osôb, druh a typ, jej sídlo (adresa) a identifikačné číslo,
c) názov a adresu subjektu, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia,
d) výchovný jazyk alebo vyučovací jazyk,
e) formu hospodárenia,
f) dátum zriadenia školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania,
g) vymedzenie základných verejnoprospešných činností alebo verejných funkcií, pre ktoré sa škola alebo školské zariadenie zriaďuje, a tomu zodpovedajúci predmet činnosti,
h) označenie štatutárneho orgánu,
i) vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania spravuje,
j) určenie času, na ktorý sa škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriaďuje,
k) dátum a číslo rozhodnutia ministerstva o zaradení do siete.
(3) Zmeny údajov v zriaďovacej listine sa vykonávajú dodatkom k zriaďovacej listine.
Zákon č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 4
Zákaz diskriminácie
(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, 6) najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
(2) Právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom. 5a)
(3) V štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia.
(4) Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti.
(5) Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.
(6) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, 7) sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
§ 19
Podmienky prijatia do štátnej služby
(1) Do štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak spĺňa tieto predpoklady:
a) dosiahol vek 18 rokov,
b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný,
d) spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e) ovláda štátny jazyk,
f) úspešne absolvoval výberové konanie alebo výber, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:
a) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,
b) ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad,
c) spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom25) alebo určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.
(3) Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené; bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4, za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje aj ten,
a) kto ako obvinený uzavrel zmier26) v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,
b) proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba podľa osobitného predpisu, 27)
c) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené, 28)
d) kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, ak odsúdenie nebolo zahladené.
(4) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov29) nie starším ako tri mesiace, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto
a) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi vedúci úradu,
b) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán, ktorý nie je vedúcim úradu.
(5) Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa len úspešného uchádzača zúčastneného na výberovom konaní. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa trvale prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4; to neplatí, ak ide o trvalé preloženie vedúceho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 4.
(6) Odsekmi 3 až 5 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.30)
(7) Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je
a) vzdelanie, 31)
b) osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.32)
(8) Vzdelanie na účely tohto zákona je
a) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie”),
b) vyššie odborné vzdelanie,
c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
e) vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(9) Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v prílohe č. 1 alebo v osobitnom predpise.
(10) Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom; ak nie je lehota na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu ustanovená osobitným predpisom, štátny zamestnanec získava osobitný kvalifikačný predpoklad v lehote určenej služobným úradom.
(11) Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až d), ako aj predpoklad občianstva podľa § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.
Zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 4
Financovanie verejných škôl
(1) Rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zriaďovateľom verejných škôl na kalendárny rok vychádza z normatívne určených objemov finančných prostriedkov pre jednotlivé školy v pôsobnosti zriaďovateľa (ďalej len „normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok”).
(2) Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok je určený počtom jej žiakov a normatívnym objemom finančných prostriedkov prislúchajúcim na jedného žiaka školy na bežný kalendárny rok (ďalej len „normatív”). Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa skladá z normatívneho príspevku pre školu na bežný školský rok a normatívneho príspevku pre školu na nový školský rok.
(3) Normatívny príspevok pre školu na bežný školský rok sa určí ako dve tretiny súčinu normatívu a počtu žiakov školy v školskom roku, ktorý sa začal v predchádzajúcom kalendárnom roku. Normatívny príspevok pre školu na nový školský rok sa určí ako jedna tretina súčinu normatívu a počtu žiakov školy v školskom roku, ktorý sa začína v bežnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci pre počet žiakov použitý pri určovaní normatívneho príspevku určí ministerstvo podľa § 7 ods. 4.
(4) Normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu.
(5) Mzdový normatív vyjadruje normované ročné náklady na mzdy a platy vrátane poistného a príspevku zamestnávateľa do poisťovní (ďalej len „osobné náklady”) zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovno-vzdelávací proces, a zamestnancov, ktorí zabezpečujú prevádzku školy, pripadajúce na jedného žiaka. Mzdový normatív sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried, personálnej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia a vyučovacieho jazyka. Pri určovaní normatívu pre základné školy možno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti možno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok.
(6) Prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné náklady na výchovno-vzdelávací proces a prevádzku školy bez osobných nákladov (ďalej len „prevádzkové náklady”) pripadajúce na jedného žiaka. Prevádzkový normatív sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, ekonomickej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia, vyučovacieho jazyka a teplotných podmienok v mieste školy. Pri určovaní normatívu pre základné školy možno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti možno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok.
(7) Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte zriaďovateľovi verejnej školy výšku normatívnych príspevkov pre verejné školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 2 určených podľa odseku 3. Pre výpočet normatívneho príspevku pre školu na nový školský rok sa použije počet žiakov školy v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku nahlásený zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4.
(8) Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka zriaďovateľovi verejnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre verejné školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 7. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre verejné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre verejné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa odseku 3 z počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku.
(9) Zriaďovateľ verejnej školy do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku 7 rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Zriaďovateľ verejnej školy pridelí na kalendárny rok každej zo škôl finančné prostriedky najmenej v sume určenej ustanoveným percentuálnym podielom z časti normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 2 zodpovedajúcej osobným nákladom a ustanoveným percentuálnym podielom z časti normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 2 zodpovedajúcej prevádzkovým nákladom. Rozdiel medzi sumou pridelenou krajským školským úradom a sumou určenou ustanovenými minimálnymi percentuálnymi podielmi z normatívnych príspevkov pre školy na kalendárny rok prerozdelí zriaďovateľ najneskôr do konca kalendárneho roku jednotlivým školám v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa svojho rozhodnutia zohľadňujúceho ich potreby a úpravu podľa odseku 10.
(10) Zriaďovateľ verejnej školy do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku 8 upraví finančné prostriedky na nový školský rok pre jednotlivé školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Každá zo škôl musí mať po vykonanej úprave pridelené finančné prostriedky najmenej v sume určenej ustanoveným percentuálnym podielom podľa odseku 9 z časti upraveného normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 8 zodpovedajúcej osobným nákladom a ustanoveným percentuálnym podielom podľa odseku 9 z časti upraveného normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 8 zodpovedajúcej prevádzkovým nákladom.
(11) Zriaďovatelia verejných škôl spolupracujú pri rozpise finančných prostriedkov podľa odsekov 9 a 10 so štatutárnymi zástupcami škôl a školských zariadení. Výšku finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým verejným školám zriaďovatelia oznámia do 15 dní po rozpise krajskému školskému úradu, ktorý ju zverejní na svojej internetovej stránke do 15 dní od doručenia rozpisu.
(12) Krajský školský úrad poskytuje zriaďovateľovi verejnej školy finančné prostriedky z kapitoly ministerstva pridelené podľa odsekov 1 až 12 a § 4a až 4d v priebehu roku podľa osobitného predpisu.22)
(13) Financovanie škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami22a) a školských zariadení ustanoví nariadenie vlády.
(14) Zriaďovateľovi základnej školy spojenej s materskou školou, ktorým je obec, pridelí ministerstvo normatívny príspevok zodpovedajúci len žiakom základnej školy.
Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Princípy výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch
a) bezplatnosti vzdelania v materských školách jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,
b) bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna škola”),
c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,
d) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,
e) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,
f) celoživotného vzdelávania,
g) výchovného poradenstva podľa § 130,
h) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,
i) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja,
j) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
k) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy,
l) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,
m) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,
n) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,
o) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti3) alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti4) alebo k ďalším formám intolerancie,
p) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,
q) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevná škola”) a v školách zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len „súkromná škola”),
r) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.
§ 4
Ciele výchovy a vzdelávania
Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi
a) získať vzdelanie podľa tohto zákona,
b) získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie,
c) ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať,
d) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,
e) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
f) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,
g) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, 5)
h) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
i) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
j) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
k) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.
§ 11
Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia
(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania, a súbor písomností, podľa ktorých vydáva škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia.
(2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku.9) V školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
(3) Pedagogickú dokumentáciu tvoria
a) učebné plány,
b) výchovné plány,
c) učebné osnovy,
d) výchovné osnovy,
e) vzdelávacie štandardy,
f) výchovné štandardy,
g) triedna kniha,
h) triedny výkaz,
i) katalógový list dieťaťa,
j) katalógový list žiaka,
k) osobný spis dieťaťa,
l) osobný spis žiaka,
m) protokol o maturitnej skúške,
n) protokol o záverečnej skúške,
o) protokol o absolutóriu,
p) protokoly o komisionálnych skúškach,
q) denný záznam školského zariadenia,
r) rozvrh hodín,
s) protokol o štátnej jazykovej skúške,
t) školský poriadok školy,
u) školský poriadok školského zariadenia,
v) plán výchovno-vzdelávacej činnosti,
w) plán práce školy,
x) plán práce školského zariadenia,
y) denník výchovnej skupiny,
z) tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov.
(4) Pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia uvedenú v odseku 3 písm. a) až f) vydáva ministerstvo školstva. Pedagogickú dokumentáciu cirkevnej školy a školského zariadenia zriadeného štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevné školské zariadenie”) a súkromnej školy a školského zariadenia zriadeného fyzickou osobou alebo inou právnickou osobou (ďalej len „súkromné školské zariadenie”) uvedenú v odseku 3 písm. a) až d) vydáva zriaďovateľ po písomnom súhlase ministerstva školstva.
(5) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3 písm. g) až s) sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva.
(6) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu.10)
(7) Školy alebo školské zariadenia majú právo získavať a spracúvať osobné údaje11)
a) o deťoch a žiakoch v rozsahu
1. meno a priezvisko,
2. dátum a miesto narodenia,
3. bydlisko,
4. rodné číslo,
5. štátna príslušnosť,
6. národnosť,
7. fyzického zdravia a duševného zdravia,
8. mentálnej úrovne vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky,
b) o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka (meno a priezvisko, adresa zamestnávateľa, trvalé bydlisko, telefónny kontakt).
(8) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými údajmi podľa odseku 7, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.12) V prípade porušenia povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa osobitného predpisu.13)
(9) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.
(10) Ďalšiu dokumentáciu tvorí najmä
a) návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do základnej školy a do strednej školy,
b) správa zo psychologického alebo špeciálno-pedagogického vyšetrenia,
c) písomné vyjadrenie k školskému začleneniu,
d) individuálny výchovno-vzdelávací program individuálne začleneného žiaka,
e) štatút školského zariadenia,
f) organizačný poriadok,
g) zoznam škôl a školských zariadení, s ktorými školské zariadenie spolupracuje.
(11) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 písm. a), b), c) a d) sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva.
(12) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu.10)
§ 12
Výchovno-vzdelávací jazyk
(1) Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.
(2) Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny jazyk, 9) ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie.
(4) Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich.14)
(5) Podľa odseku 3 sa pre deti a žiakov občanov patriacim k národnostným menšinám výchova a vzdelávanie zaručuje
a) v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny,
b) v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova,
c) v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.
(6) Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku (ďalej len „bilingválne vzdelávanie”).
(7) Cudzím jazykom sa na účely tohto zákona rozumie jazyk iného štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela dohodu, podľa ktorej bola zriadená škola alebo trieda s druhým vyučovacím jazykom tohto štátu, alebo jazyk iného štátu, ktorého jazykom nie je jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V škole alebo v triede s bilingválnym vzdelávaním je druhým vyučovacím jazykom cudzí jazyk. Školu alebo triedu s bilingválnym vzdelávaním možno zriadiť aj bez uzavretia dohody s iným štátom, ak sa výchova a vzdelávanie zabezpečuje v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích predmetoch.
(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou vzdelávania povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.
(9) Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa skúška vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 13
Učebnice, učebné texty a pracovné zošity
(1) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom školstva; používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova podľa tohto zákona možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.
(2) V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledovným spôsobom:
a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006,
b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,
c) na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.
(3) Schválená učebnica, učebný text a pracovný zošit obsahujú schvaľovaciu doložku, ktorú vydáva ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia ich súladu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona so štátnym vzdelávacím programom, pri plnení ktorého sa majú používať. Schvaľovaciu doložku učebniciam, učebným textom a pracovným zošitom pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania udeľuje ministerstvo zdravotníctva, ktoré zverejňuje na svojej internetovej stránke. Zoznam učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bola udelená schvaľovacia doložka, zverejňuje ministerstvo školstva vo svojom publikačnom prostriedku a na internete.
(4) Súčasťou schvaľovacej doložky podľa odseku 3 je aj určenie lehoty platnosti schvaľovacej doložky. Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva jeden rok pred uplynutím určenej lehoty zabezpečí odborné posúdenie učebnice podľa odseku 2 a vydá novú schvaľovaciu doložku alebo zabezpečí vydanie novej učebnice.
(5) Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane ich prepisov do Braillovho písma alebo iných vhodných foriem prepisov poskytne ministerstvo školstva školám podľa tohto zákona na základe ich objednávky bezplatne.
(6) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj učebnice odporúčané ministerstvom školstva.
(7) Základné školy a stredné školy zapožičiavajú žiakom učebnice, učebné texty a pracovné zošity pre povinné vyučovacie predmety bezplatne.
(8) V stredných zdravotníckych školách schvaľuje učebnice, učebné texty a učebné pomôcky pre odborné predmety zdravotníckych odborov vzdelania ministerstvo zdravotníctva.
(9) V školách v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 schvaľuje učebnice, učebné texty a učebné pomôcky pre odborné predmety príslušný ústredný orgán štátnej správy a udeľuje schvaľovaciu doložku.
§ 18
Doklady o získanom vzdelaní
(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 2) a školy podľa § 109 zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy.
(2) Dokladom o získanom vzdelaní je
a) osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania,
b) vysvedčenie,
c) osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,
d) osvedčenie o zaškolení,
e) osvedčenie o zaučení,
f) vysvedčenie o záverečnej skúške,
g) vysvedčenie o maturitnej skúške,
h) vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške,
i) vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,
j) vysvedčenie s doložkou,
k) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.
(3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku.
(4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy.
(5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.
(6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.
(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.
(8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.
(9) K vysvedčeniu o záverečnej skúške, k vysvedčeniu o maturitnej skúške, k vysvedčeniu o záverečnej pomaturitnej skúške a k absolventskému diplomu vydá škola dodatok, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. Absolvent dostane dodatok k vysvedčeniu alebo k absolventskému diplomu súčasne s vysvedčením alebo diplomom.
(10) Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.
§ 20
Plnenie povinnej školskej dochádzky
(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis”). Zápis sa koná od 15. januára do 15. februára, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.
(3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí
a) obec všeobecne záväzným nariadením, 20)
b) orgán miestnej štátnej správy v školstve, 21)
c) zriaďovateľ cirkevnej školy,
d) zriaďovateľ súkromnej školy.
(4) Základná škola pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky vyžaduje osobné údaje
a) meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, miesto narodenia, národnosť, štátne občianstvo, trvalé bydlisko dieťaťa,
b) meno a priezvisko, adresa zamestnávateľa, trvalé bydlisko zákonných zástupcov.
(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, 22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola”), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Ak je žiak zapísaný na inú než spádovú školu, oznámi túto skutočnosť riaditeľ tejto školy riaditeľovi spádovej školy, a to najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku; riaditeľ spádovej školy v lehote do 15. apríla zašle zoznam všetkých detí, ktoré boli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky obci podľa trvalého bydliska žiaka a odseku 8.
(6) Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, 23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.24)
(7) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.
(8) Žiak podľa odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona.
(9) Žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.
§ 66
Prijímacia skúška
(1) Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.
(2) V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy.
(3) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z vyučovacích predmetov koná takto:
a) zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom odboru vzdelávania v základnej škole,
b) z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.
(4) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1. Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.
(5) Ak na prijatie uchádzača treba overiť špeciálne schopnosti, zručnosti alebo nadanie, riaditeľ strednej školy určí na toto overenie termín v čase od 25. marca do 15. apríla.
(6) Prijímacie skúšky do stredných škôl okrem skúšok podľa odseku 5 sa konajú v dvoch termínoch v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v utorok a v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v piatok. Ak termín konania prijímacích skúšok pripadne na deň pracovného pokoja, termín konania prijímacej skúšky sa posúva na nasledujúci pracovný deň.
(7) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom, či sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka. Toto rozhodnutie zverejní najneskôr do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.
(8) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred termínom ich konania.
(9) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.
(10) Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom roku, pre ktorý sa skúška vykonala.
§ 144
Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia
(1) Dieťa alebo žiak má právo na
a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách, 80)
c) bezplatné vzdelanie pre päťročné deti pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky v materských školách,
d) vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
e) individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety,
g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,
l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o) náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.80a)
(2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
(4) Dieťa alebo žiak je povinný
a) neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,
b) dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia,
c) chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d) chrániť pred poškodením učebnice, učebné texty a učebné pomôcky, ktoré im boli bezplatne zapožičané,
e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,
f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g) ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia,
h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.
(5) Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo
a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom,
c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia,
f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.
(7) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný
a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností,
b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,
c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
d) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.
(8) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.
(9) Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.
(10) Neprítomnosť maloletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára.
(11) Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 10.
(12) Ustanovenia v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade s osobitnými predpismi.28)
§ 145
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným predpisom.48)
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka, poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3) Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.48)
(4) Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.
(5) Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou, strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.
§ 158
Registrácia detí a žiakov
(1) Škola v školskom registri detí, žiakov a poslucháčov vedie najmä tieto údaje:
a) meno a priezvisko,
b) dátum narodenia,
c) rodné číslo,
d) pohlavie,
e) národnosť,
f) štátne občianstvo,
g) adresa trvalého bydliska,
h) adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,
i) číslo a dátum vydania rozhodnutia, na základe ktorého bol prijatý do školy alebo školského zariadenia,
j) ročník, do ktorého je zaradený,
k) trieda a číslo, pod ktorým je vedený v katalógu alebo v triednom výkaze,
l) odbor výchovy a vzdelávania,
m) informáciu o prerušení alebo skončení štúdia,
n) forma organizácie výchovy a vzdelávania podľa § 54,
o) zaradenie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa výchovno-vzdelávacích programov.
(2) Štruktúru informačnej vety registra detí, žiakov a poslucháčov v prevádzkovej databáze a jej technické podmienky stanoví ministerstvo školstva.
(3) Riaditeľ školy poskytuje zriaďovateľovi údaje podľa odseku 1 najmenej jedenkrát ročne podľa stavu k 15. septembru príslušného školského roka a následne ich zriaďovateľ poskytne príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(4) Orgán miestnej štátnej správy v školstve vedie údaje podľa odseku 1 zo všetkých škôl vo svojej územnej pôsobnosti v územnom školskom registri detí, žiakov a poslucháčov. Tieto údaje poskytuje ministerstvu školstva.
(5) Orgán miestnej štátnej správy v školstve využíva údaje podľa odseku 1 pri zabezpečovaní a kontrole financovania výchovy a vzdelávania v týchto školách.
(6) Ministerstvo školstva spracuje údaje poskytnuté orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa odseku 4 do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov. Údaje vedené v tomto registri využíva
a) pri zabezpečovaní a kontrole financovania výchovy a vzdelávania v školách,
b) pri overovaní dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného predpisu, 95)
c) na štatistické a rozpočtové účely.
(7) Na zber, spracovanie a vedenie osobných údajov uvedených v registri detí, žiakov a poslucháčov podľa tohto zákona sa vzťahujú osobitné predpisy.11)
Zákon č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 55
Základné ustanovenia
(1) Štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu a občan tretieho štátu má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.
(2) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom.35a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa, výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(4) Uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.35a)
(5) Vysoká škola alebo fakulta nesmie uchádzača alebo študenta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uchádzač alebo študent uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.
(6) Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v zozname študijných programov [§ 20 ods. 1 písm. a)].
(7) Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou.
(8) Vysoká škola je povinná poskytnúť uchádzačovi o štúdium informáciu o tom, či štúdium, o ktoré sa uchádza, zodpovedá požiadavkám na koordináciu vzdelávania pre potreby vzájomného uznávania odborných kvalifikácií podľa osobitných predpisov.36a)
§ 73
Register študentov vysokých škôl a centrálny register študentov vysokých škôl
(1) Vysoká škola vedie register študentov vysokej školy. Ministerstvo vedie centrálny register študentov vysokých škôl (ďalej len „centrálny register študentov”). Centrálny register študentov vznikne z registrov študentov vysokých škôl zlúčením registrov študentov vysokých škôl okrem registrov študentov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov. Register študentov vysokej školy a centrálny register študentov slúžia na evidenciu študentov a na štatistické účely a rozpočtové účely. Vysoká škola môže využívať údaje z registra študentov aj v elektronických preukazoch študentov podľa § 67. Na účely súvisiace s poskytovaním vzdelávania a s ním súvisiacich služieb vysokej školy študentovi môže vysoká škola využívať údaje z registra študentov vysokej školy v plnom rozsahu a údaje z centrálneho registra študentov týkajúce sa jej študentov. Ministerstvo vnútra môže využívať údaje o študentoch policajných vysokých škôl. Ministerstvo zdravotníctva môže využívať údaje o študentoch zdravotníckych vysokých škôl. Ministerstvo obrany môže využívať údaje o študentoch vojenských vysokých škôl, ktorí nevykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov.
(2) Do registra študentov vysokej školy sa zaznamenáva meno, priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia u cudzincov, miesto narodenia, rodinný stav a miesto trvalého pobytu študenta, pohlavie, miesto pobytu v Slovenskej republike, národnosť, štátne občianstvo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu u cudzincov. Štruktúru informačnej vety prevádzkovanej databázy a jej technické podmienky stanoví ministerstvo po prerokovaní s vysokou školou.
(3) V registri študentov vysokých škôl a v centrálnom registri študentov sú o jednotlivých študentoch zaznamenané údaje o
a) zápise na štúdium,
b) predchádzajúcom vzdelaní,
c) študijnom programe,
d) zápise do vyššieho ročníka alebo do ďalšej časti štúdia [§ 51 ods. 4 písm. j)],
e) pridelení ubytovania v študentskom domove,
f) poskytovaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1) a motivačného štipendia (§ 96 ods. 8),
g) absolvovanej štátnej skúške a udelenom akademickom titule,
h) prerušení štúdia,
i) skončení štúdia,
j) vysokoškolskom diplome [§ 68 ods. 1 písm. a)],
k) štúdiu na inej vysokej škole,
l) štúdiu spoločného študijného programu (§ 54a) na spolupracujúcej vysokej škole v príslušnom akademickom roku,
m) poskytovaní štipendia z vlastných zdrojov vysokej školy (§ 97),
n) povinnosti uhradiť školné a o jeho úhradách; ak ide o študentov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl (§ 92).
(4) Údaje v registri študentov vysokej školy môžu spracovávať38a) len osobitne poverení zamestnanci príslušnej vysokej školy; údaje podľa ods. 3 písm. a), c) až h) sa zaznamenajú do registra študentov príslušnej vysokej školy do troch dní po rozhodujúcej udalosti. Údaje v centrálnom registri študentov môžu spracovávať len osobitne poverení zamestnanci ministerstva alebo v rozsahu prípustnom podľa odseku 1 osobitne poverení zamestnanci vysokej školy.
(5) Vysoké školy môžu poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými majú uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu študenta, tieto údaje o študentovi:
a) meno a priezvisko vrátane titulov,
b) dátum narodenia,
c) názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,
d) formu štúdia,
e) informáciu o prerušení alebo skončení štúdia.
(6) Ministerstvo poskytuje Sociálnej poisťovni údaje z centrálneho registra študentov v rozsahu
a) meno a priezvisko vrátane titulov,
b) rodné číslo alebo dátum narodenia u cudzincov,
c) názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,
d) študijný program,
e) informácia o skončení štúdia.
(7) Zamestnanci podľa odseku 4 sú povinní pri práci s registrom dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane osobných údajov.40)
(8) Na uchovávanie údajov z registra študentov vysokej školy a centrálneho registra študentov sa vzťahuje osobitný predpis.40a)
Zákon č. 212/1997 o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov
(1) Periodická publikácia je periodická tlač alebo iné periodikum vydávané najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom, s označením periodicity a v úprave príznačnej pre tento druh tlačoviny.2)
(2) Periodická publikácia nie je tlačovina určená na úradné, služobné a prevádzkové potreby štátnych orgánov, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb.
(3) Neperiodická publikácia je účelová tlačovina, rozmnoženina literárneho, fotografického, vedeckého alebo umeleckého diela3) vydaná spravidla jednorazovo, a to aj po častiach, nezávisle od formy a spôsobu spracovania, vydania alebo výroby.
(4) Neperiodická publikácia nie je
a) trojrozmerné kartografické dielo, základné štátne mapové a tematické štátne mapové dielo podľa osobitného predpisu, 4)
b) trojrozmerná rozmnoženina výtvarného diela,
c) rozmnoženina určená na použitie v spoločenskom alebo rodinnom živote, najmä pozvánka a oznámenie,
d) bankovka, minca, známka, kolok, žreb, cenný papier, vkladový list, platobná karta a iné ceniny, telefónna karta,
e) voličský preukaz, zoznam voličov, hlasovací lístok a zápisnice o výsledkoch volieb a o výsledkoch referenda,
f) rozmnoženina literárneho, vedeckého alebo umeleckého diela, 3) ktorá má menej ako 50 výtlačkov.
(5) Povinný výtlačok periodickej publikácie a neperiodickej publikácie je časť nákladu periodickej publikácie a neperiodickej publikácie, ktorý je vydavateľ povinný odovzdať určeným právnickým osobám.
(6) Povinná rozmnoženina slovenského audiovizuálneho diela1) je časť vyrobeného nákladu audiovizuálneho diela, ktorú je výrobca audiovizuálneho diela6) povinný odovzdať určeným právnickým osobám podľa prílohy č. 2.
(7) Vydavateľ periodickej publikácie a vydavateľ neperiodickej publikácie je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov7) a uhradila náklady na ich vydanie alebo výrobu.
(8) Vydávanie periodických publikácií, neperiodických publikácií a výroba rozmnoženín audiovizuálnych diel v iných jazykoch ako v štátnom jazyku8) nie sú obmedzené pri dodržaní ustanovení tohto zákona a ustanovení osobitných predpisov.9)
Zákon č. 183/2000 o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č.68/1997 Z.z.o Matici slovenskej
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 14
Knižničný fond
(1) Knižničný fond je súbor knižničných dokumentov vybraných, usporiadaných, odborne spracovaných, uchovaných a sprístupňovaných v súlade s funkciami knižnice. (2) Utváranie knižničného fondu knižnice zriadenej podľa osobitného predpisu 4) nesmie podliehať nijakej forme ideologickej, politickej ani náboženskej cenzúry, ani komerčnému vplyvu. (3) V obciach, kde žijú občania patriaci k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, sa pri utváraní knižničného fondu verejnej knižnice prihliada na túto skutočnosť. (4) Knižničný fond sa podľa zamerania a úloh knižnice sústavne dopĺňa a obnovuje.
Zákon č. 61/2000 o osvetovej činnosti
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
Osvetová činnosť
(1) Osvetová činnosť podľa tohto zákona je súhrn aktivít, ktoré svojím pôsobením na základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej schopnosti ľudí prispievajú k rozvoju ich osobnosti a utváraniu kultúrneho spôsobu života. (2) Osvetová činnosť zvyšuje všeobecnú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň ľudí tým, že a) sprostredkúva informácie a poznatky z kultúry, vedy a techniky b) prehlbuje vzťah k vlastnému štátu, ku kultúrnej identite národa, národnostných menšín a etnických skupín a k starostlivosti o životné prostredie, c) vychováva umením a k umeniu najmä rozvíjaním záujmovej umeleckej činnosti, d) vyhľadáva, ochraňuje, uchováva a sprístupňuje ľudové tradície s dôrazom na tradičnú a ľudovú kultúru, tvorivo ich rozvíja a využíva, e) napomáha prevenciu protispoločenských javov a drogových závislostí f) umožňuje ľudom napĺňať ich voľný čas kultúrnymi aktivitami. (3) Osvetovú činnosť zabezpečuje osvetové zariadenie.
Zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Všeobecné požiadavky na reklamu
(1) Reklama musí byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže7) a dobrými mravmi.8)
(2) Reklama nesmie byť klamlivá.9)
(3) Reklama nesmie byť skrytá.
(4) Reklama nesmie mať znaky nekalej obchodnej praktiky.1a)
(5) Reklama nesmie
a) zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí,
b) prezentovať produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané,
c) obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu,
d) propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnosť a navádzať na protiprávne konanie alebo vyjadrovať s ním súhlas,
e) prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom,
f) prezentovať produkty poškodzujúce životné prostredie alebo produkty škodlivé životu alebo zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín bez toho, aby sa na škodlivosť výslovne a zreteľne neupozornilo,
g) ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana,
h) prezentovať produkty ako prospešné zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín, ak to nie je preukázané odborným posudkom,
i) prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinky liekov,
j) využívať zmyslové vnímanie, ktoré ovplyvňuje pamäť človeka bez toho, aby si to uvedomil (podprahové vnímanie),
k) obsahovať osobné údaje, údaje o majetkových pomeroch osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,
l) odvolávať sa na vyhlásenia iných osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,
m) zasahovať do práv iných osôb bez ich súhlasu,
n) zneužívať dôveru maloletých osôb, najmä
1. podnecovať na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin,
2. zobrazovať ich v nebezpečných situáciách,
3. nabádať ich na nákup nevhodných produktov alebo produktov, ktorých predaj je týmto osobám zakázaný, alebo na nákup produktov prostredníctvom telefónu, telefaxu alebo elektronickej počítačovej siete tak, že sa zneužije ich neskúsenosť a dôverčivosť,
4. obsahovať priamo výzvu maloletým osobám, aby nabádali rodičov alebo iné osoby na nákup produktov.
(6) Reklama musí spĺňať požiadavky na verejné rečové prejavy, dodržiavať zásady jazykovej kultúry, gramatické a pravopisné pravidlá, pravidlá výslovnosti slovenského jazyka a ustálenú odbornú terminológiu.
(7) Reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.
(8) Reklama sa nesmie šíriť adresne, ak adresát doručenie reklamy vopred odmieta.
(9) Reklama osobitnej ponuky produktov musí obsahovať
a) dátum začiatku lehoty, počas ktorej osobitná ponuka bude trvať, ak táto lehota ešte nezačala plynúť,
b) dátum skončenia lehoty osobitnej ponuky alebo údaj o tom, že osobitná ponuka platí až do vyčerpania zásob produktov.