Zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 11
Ovládanie štátneho jazyka
(1) Ak vzdelanie požadované týmto zákonom bolo získané v inom jazyku ako v štátnom jazyku, preukazuje sa ovládanie štátneho jazyka dokladom o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka (ďalej len „jazyková skúška”), ktorú pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec predloží zamestnávateľovi najneskôr do jedného roka od nástupu do zamestnania.
(2) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec podľa odseku 1 nemusí preukazovať ovládanie štátneho jazyka, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo štátneho jazyka alebo štátnu jazykovú skúšku zo štátneho jazyka.
(3) Jazykovú skúšku podľa odseku 1 organizujú a zabezpečujú
a) vysoké školy, ktoré sú oprávnené vykonávať štátne skúšky v študijných programoch slovenský jazyk a literatúra alebo učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry, pre absolventov vysokých škôl,
b) stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským pre absolventov stredných škôl.
(4) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný predložiť škole podľa odseku 3 žiadosť o vykonanie jazykovej skúšky, ktorá obsahuje tieto údaje o žiadateľovi:
a) titul, meno, priezvisko a rodné priezvisko,
b) dátum a miesto narodenia,
c) adresu trvalého pobytu,
d) stupeň dosiahnutého vzdelania,
e) dátum a miesto podania žiadosti,
f) podpis pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca a
g) úradne osvedčený doklad o získanom vzdelaní.
(5) Škola podľa odseku 3 môže pred vykonaním jazykovej skúšky požadovať od uchádzača poplatok na čiastočnú úhradu nákladov na vykonanie jazykovej skúšky v sume najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;28) suma poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá smerom nadol.
(6) Predmetom jazykovej skúšky je preukázanie znalosti štátneho jazyka potrebnej na výkon pedagogickej činnosti alebo na výkon odbornej činnosti. Jazyková skúška sa vykonáva pred trojčlennou skúšobnou komisiou. Predsedu skúšobnej komisie a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva rektor vysokej školy alebo riaditeľ strednej školy, v ktorej sa jazyková skúška vykonáva. O vykonanej jazykovej skúške sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíšu všetci členovia skúšobnej komisie. Ak člen skúšobnej komisie má výhradu k protokolu, uvedie to do tohto protokolu.
(7) Jazykovú skúšku tvorí ústna časť a písomná časť. Obsah jednotlivých častí jazykovej skúšky na preukázanie znalosti štátneho jazyka určí ministerstvo.29) Dokladom o vykonaní jazykovej skúšky je osvedčenie, ktoré vydá škola, v ktorej sa jazyková skúška vykonala.
(8) Osvedčenie obsahuje
a) evidenčné číslo osvedčenia,
b) titul, meno, priezvisko a rodné priezvisko absolventa,
c) dátum a miesto narodenia absolventa,
d) dátum vykonania jazykovej skúšky,
e) odtlačok pečiatky a podpis štatutárneho orgánu školy, v ktorej sa jazyková skúška vykonala.
(9) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec môže požiadať školu, na ktorej vykonal jazykovú skúšku neúspešne, o povolenie vykonať opravnú jazykovú skúšku. Opravnú jazykovú skúšku možno vykonať najskôr po uplynutí 30 dní a najneskôr do šiestich mesiacov od neúspešného vykonania jazykovej skúšky. Výška čiastočnej úhrady nákladov za opravnú jazykovú skúšku bude určená podľa odseku 5.
(10) Vykonanie jazykovej skúšky sa nepovažuje za splnenie kvalifikačných predpokladov na vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra.
(11) Ovládanie štátneho jazyka sa nevyžaduje od
a) učiteľa cudzieho jazyka v jazykových školách,
b) učiteľa vyučovacieho predmetu, ktorý sa vyučuje v cudzom jazyku v bilingválnom vzdelávaní,
c) zahraničného lektora, ktorý pôsobí v základnej škole, strednej škole alebo v jazykovej škole.
Zákon č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 4
Zákaz diskriminácie
(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, 6) najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
(2) Právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom. 5a)
(3) V štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia.
(4) Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti.
(5) Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.
(6) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, 7) sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
§ 19
Podmienky prijatia do štátnej služby
(1) Do štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak spĺňa tieto predpoklady:
a) dosiahol vek 18 rokov,
b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný,
d) spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e) ovláda štátny jazyk,
f) úspešne absolvoval výberové konanie alebo výber, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:
a) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,
b) ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad,
c) spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom25) alebo určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.
(3) Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené; bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4, za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje aj ten,
a) kto ako obvinený uzavrel zmier26) v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,
b) proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba podľa osobitného predpisu, 27)
c) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené, 28)
d) kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, ak odsúdenie nebolo zahladené.
(4) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov29) nie starším ako tri mesiace, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto
a) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi vedúci úradu,
b) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán, ktorý nie je vedúcim úradu.
(5) Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa len úspešného uchádzača zúčastneného na výberovom konaní. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa trvale prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4; to neplatí, ak ide o trvalé preloženie vedúceho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 4.
(6) Odsekmi 3 až 5 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.30)
(7) Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je
a) vzdelanie, 31)
b) osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.32)
(8) Vzdelanie na účely tohto zákona je
a) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie”),
b) vyššie odborné vzdelanie,
c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
e) vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(9) Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v prílohe č. 1 alebo v osobitnom predpise.
(10) Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom; ak nie je lehota na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu ustanovená osobitným predpisom, štátny zamestnanec získava osobitný kvalifikačný predpoklad v lehote určenej služobným úradom.
(11) Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až d), ako aj predpoklad občianstva podľa § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.