Jogszabályok - a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky | Plenum of the Constitutional Court of the Slovak Republic

1 2 3
63 találat

Zákon č. 220/2007 zákon o digitálnom vysielaní

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov

(1) Jazyk vysielania je jazyk, v ktorom sa primárne vysiela programová služba na území Slovenskej republiky, alebo jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu;4) jazykom vysielania nie je jazyk jazykovej mutácie programovej služby, jazyk, ktorým sa vysiela mimo územia Slovenskej republiky, ani jazyk zaznamenaný na pôvodnej zvukovej stope relácie vysielania, ku ktorej vysielateľ umožňuje prístup koncovému užívateľovi alternatívne alebo popri jazykových mutáciách programovej služby.

(2) Multiplex je súhrnný dátový tok obsahujúci čiastkové dátové toky televíznych programových služieb, rozhlasových programových služieb alebo iných obsahových služieb, prípadne ďalších služieb vrátane hlasových služieb upravených na spoločné šírenie prostredníctvom príslušného technického prostriedku elektronickej komunikačnej siete (ďalej len „komunikačná sieť”).

(3) Multiplexor je telekomunikačné zariadenie slúžiace na zostavenie výsledného multiplexu.

(4) Poskytovateľ multiplexu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť uvádza alebo je oprávnená uvádzať signál multiplexu určený na príjem verejnosťou do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho z multiplexora na koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod komunikačnej siete; ak je v komunikačnej sieti viac multiplexorov, je poskytovateľom multiplexu tá osoba, ktorá ako posledná uviedla signál multiplexu do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod komunikačnej siete.

(5) Satelit je družica umiestnená na stacionárnej obežnej dráhe Zeme alebo podobné rádiové zariadenie, ktoré pracuje v príslušnom frekvenčnom spektre vyhradenom na vysielanie signálu určeného na príjem verejnosťou alebo na uzatvorenú komunikáciu z bodu do bodu.

(6) Štandard digitálneho mobilného príjmu je spôsob prenosu dátového toku umožňujúci príjem signálu na mobilné koncové zariadenie užívateľa.

(7) Štandard digitálneho rozhlasového príjmu je spôsob prenosu dátového toku umožňujúci príjem signálu na zariadenie pre digitálny rozhlas.

(8) Štandard digitálneho televízneho príjmu je spôsob prenosu dátového toku umožňujúci príjem signálu na zariadenie pre digitálnu televíziu.

(9) Terestriálne vysielanie je bezdrôtové analógové alebo digitálne vysielanie programovej služby alebo iné šírenie signálu pomocou rádiových zariadení umiestnených na zemskom povrchu.

(10) Terestriálny multiplex je multiplex, ktorého signál je šírený úplne alebo sčasti terestriálnym vysielaním prostredníctvom frekvencie vyhradenej Slovenskej republike alebo na území Slovenskej republiky, koordinovanej na digitálne vysielanie (ďalej len „digitálna frekvencia”).

(11) Verejná kapacita multiplexu je celková kapacita terestriálneho multiplexu znížená o kapacitu vyhradenú pre poskytovateľa multiplexu na prenos dát spojených s prevádzkou multiplexu, ktorý nie je obsahovou službou, najviac však o 10 % celkovej kapacity terestriálneho multiplexu.

(12) Verejnoprávny terestriálny multiplex je terestriálny multiplex obsahujúci čiastkové dátové toky televíznych programových služieb verejnoprávneho vysielateľa, rozhlasových programových služieb verejnoprávneho vysielateľa alebo iných obsahových služieb verejnoprávneho vysielateľa, prípadne ďalších služieb verejnoprávneho vysielateľa vrátane hlasových služieb verejnoprávneho vysielateľa upravených na spoločné šírenie prostredníctvom príslušného technického prostriedku komunikačnej siete.

(13) Zariadenie pre digitálnu televíziu je prídavné zariadenie určené na pripojenie k analógovému televíznemu prijímaču, integrovaný digitálny televízny prijímač alebo iné zariadenie umožňujúce príjem obsahových služieb vysielaných digitálne, najmä televíznych programových služieb.

(14) Zariadenie pre digitálny rozhlas je prídavné zariadenie určené na pripojenie k analógovému rozhlasovému alebo televíznemu prijímaču, integrovaný digitálny rozhlasový prijímač alebo iné zariadenie umožňujúce príjem obsahových služieb vysielaných digitálne, najmä rozhlasových programových služieb.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog
Törvény száma220
A törvény kelte2007-03-29
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2007-05-31
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID398235
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 14
Informovanie oprávnených voličov

(1) O vytvorených volebných okrskoch, o volebných miestnostiach a o čase voľby informuje obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 40 dní pred dňom voľby.

(2) Obec najneskôr 20 dní pred dňom voľby zašle každému voličovi zapísanému v stálom zozname voličov3) oznámenie, v ktorom uvedie čas konania voľby, volebný okrsok a miesto, kde môže oprávnený volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný opis spôsobu úpravy hlasovacieho lístka.

(3) Obec podľa osobitného predpisu8a) zašle oznámenie podľa odseku 2 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

(4) Ak sa kandidát na funkciu prezidenta vzdal svojej kandidatúry (§ 12) alebo ak kandidát na funkciu prezidenta zomrel po vyhotovení hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia o tom informuje oprávnených voličov vyvesením oznámenia vo volebnej miestnosti.

§ 43
Informovanie oprávnených voličov

(1) O vytvorených okrskoch na hlasovanie, o miestnostiach na hlasovanie a o čase a mieste hlasovania informuje obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 40 dní pred dňom ľudového hlasovania.

(2) Obec najneskôr 20 dní pred dňom ľudového hlasovania zašle každému oprávnenému voličovi zapísanému v stálom zozname voličov3) oznámenie, v ktorom uvedie čas konania ľudového hlasovania, okrsok a miesto na hlasovanie, kde môže oprávnený volič hlasovať; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný spôsob úpravy hlasovacieho lístka.

(3) Obec podľa osobitného predpisu8a) zašle oznámenie podľa odseku 2 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához
Törvény száma46
A törvény kelte1999-03-18
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1999-03-18
AláírásJozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID398231
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 215/1995 o geodézii a kartografii

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 18
NÁZVOSLOVIA

(1) O štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré sú obsahom základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, vžitých podobách slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky a názvov mimozemských objektov, ako aj o spôsobe prepisu názvov geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky z krajín používajúcich inú než latinkovú abecedu a iný než latinkový systém písma do latinky (ďalej len „štandardizácia geografických názvov”) rozhoduje úrad podľa pravidiel slovenského pravopisu so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

(2) Rozhodnúť o štandardizácii názvov vôd, chránených území a krasových javov z územia Slovenskej republiky môže úrad iba so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a rozhodnúť o názvoch hradov a zámkov môže iba so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

(3) O štandardizácii vžitých podôb slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky rozhoduje úrad v súlade s medzinárodnými zásadami štandardizácie geografických názvov.

(4) O štandardizácii geografického názvoslovia rozhoduje úrad; proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

(5) Neprípustné sú názvy nesídelných geografických objektov, ktoré sú dlhé, pozostávajúce z viac ako troch plnovýznamových slov, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a nepriliehavé vzhľadom na historický vývin územia.

(6) Na rozhodovanie o štandardizácii geografických názvov sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. 6)

(7) Štandardizované geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy; rovnako to platí pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií vydávaných v cudzom jazyku a na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie šírených v cudzom jazyku. Používanie označení geografických objektov v jazykoch národnostných menšín upravuje osobitný predpis.13b)

(8) Rozhodnutie o štandardizácii geografických názvov zverejňuje úrad v úradnom vestníku.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / Közigazgatási jog
Törvény száma215
A törvény kelte1995-09-12
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1996-01-01
AláírásMichal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398227
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 564/1992 o spôsobe vykonania referenda

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 16
Informovanie oprávnených občanov

(1) Obec najneskôr 25 dní pred konaním referenda zašle každému oprávnenému občanovi zapísanému v zozname oznámenie, v ktorom uvedie čas konania referenda, okrsok na konanie referenda a miesto, kde môže oprávnený občan hlasovať; v oznámení upozorní aj na povinnosť preukázať sa preukazom totožnosti, ktorým je na účely tohto zákona občiansky preukaz.

(2) Obec podľa osobitného predpisu8a) zašle oznámenie podľa odseku 1 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához
Törvény száma564
A törvény kelte1992-11-19
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1992-12-11
AláírásI.Gašparovič v.r. V.Mečiar v.r.
Rövid URL
ID398223
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 253/1998 o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 11
Evidencia pobytu občanov

Ohlasovňa v evidencii pobytu občanov vedie tieto údaje:

a) meno, priezvisko a rodné priezvisko,
b) dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí,
c) rodné číslo,
d) národnosť a akademický titul, ak ich občan uvedie,
e) okres pobytu,
f) obec pobytu,
g) časť obce,
h) ulicu, ak sa obec člení na ulice,
i) súpisné číslo a orientačné číslo domu, prípadne aj číslo bytu,
j) druh pobytu,
k) predchádzajúci trvalý pobyt v rozsahu podľa písmen e) až i),
l) dobu prechodného pobytu,
m) ak ide o občanov cestujúcich do zahraničia na viac ako 90 dní, štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu,
n) ak ide o občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, štát a miesto pobytu a údaj o poslednom trvalom pobyte.

§ 15

Register obsahuje o občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky tieto údaje:

a) osobné údaje:

1. meno,
2. priezvisko,
3. akademický titul,
4. rodné priezvisko,
5. rodné číslo,
6. dátum narodenia,
7. miesto narodenia,
8. okres narodenia,
9. štát narodenia,
10. pohlavie,
11. rodinný stav,
12. národnosť,
13. dátum a miesto úmrtia,

b) údaje o pobyte:

1. trvalý pobyt (dátum prihlásenia, skončenia):
1a. názov okresu,
1b. názov obce,
1c. názov časti obce,
1d. názov ulice,
1e. orientačné číslo,
1f. súpisné číslo,
2. prechodný pobyt (dátum prihlásenia, dobu pobytu):
2a. názov okresu,
2b. názov obce,
2c. názov časti obce,
2d. názov ulice,
2e. orientačné číslo,
2f. súpisné číslo,

c) údaje o vzťahoch k iným osobám:

1. osobné údaje manžela (manželky):
1a. meno,
1b. priezvisko,
1c. rodné priezvisko,
1d. rodné číslo,
2. osobné údaje otca:
2a. meno,
2b. priezvisko,
2c. rodné priezvisko,
2d. rodné číslo,
3. osobné údaje matky:
3a. meno,
3b. priezvisko,
3c. rodné priezvisko,
3d. rodné číslo,
4. osobné údaje dieťaťa:
4a. meno,
4b. priezvisko,
4c. rodné priezvisko,
4d. rodné číslo,

d) administratívne údaje o osobe

1. číslo a séria občianskeho preukazu,
2. číslo a druh cestovného dokladu, ak bol vydaný,
3. údaje o rozhodnutí súdu týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony,
4. údaje o rozhodnutí súdu o rozvode manželstva,
5. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení manželstva za neplatné,
6. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení občana za mŕtveho,
7. údaje o zákaze pobytu,
8. údaje o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a údaje o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

§ 16

Register obsahuje o občanoch, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, tieto údaje:

a) osobné údaje:

1. meno,
2. priezvisko,
3. akademický titul,
4. rodné priezvisko,
5. rodné číslo,
6. dátum narodenia,
7. miesto narodenia,
8. okres narodenia,
9. štát narodenia,
10. pohlavie,
11. rodinný stav,
12. národnosť,
13. dátum a miesto úmrtia,

b) údaje o pobyte:

1. začiatok pobytu v zahraničí,
2. štát pobytu,
3. miesto pobytu,
4. údaj o prechodnom pobyte na území Slovenskej republiky,
5. údaj o skončení trvalého pobytu,

c) údaje o vzťahoch k iným osobám:

1. osobné údaje manžela (manželky):
1a. meno,
1b. priezvisko,
1c. rodné priezvisko,
1d. rodné číslo,
2. osobné údaje otca:
2a. meno,
2b. priezvisko,
2c. rodné priezvisko,
2d. rodné číslo,
3. osobné údaje matky:
3a. meno,
3b. priezvisko,
3c. rodné priezvisko,
3d. rodné číslo,
4. osobné údaje dieťaťa:
4a. meno,
4b. priezvisko,
4c. rodné priezvisko,
4d. rodné číslo,

d) administratívne údaje o osobe

1. číslo a druh cestovného dokladu, ak bol vydaný,
2. údaje o rozhodnutí súdu týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony,
3. údaje o rozhodnutí súdu o rozvode manželstva,
4. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení manželstva za neplatné,
5. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení občana za mŕtveho,
6. údaje o zákaze pobytu,
7. údaje o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a údaje o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / belsőigazgatás / nemzetiség
Törvény száma253
A törvény kelte1998-08-11
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2000-01-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398211
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 3
Poslanie Rozhlasu a televízie Slovenska

(1) Rozhlas a televízia Slovenska je vysielateľom, 1) ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania.

(2) Služba verejnosti v oblasti vysielania je poskytovanie programovej služby, 2) ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s pocitom spoločenskej zodpovednosti a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň poslucháčov a divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov.

(3) Programovú službu Rozhlasu a televízie Slovenska tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré
a) sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti verejnosti,
b) poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov,
c) rozvíjajú národné povedomie a kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a aby podporovali rozvoj občianskej a vedomostnej spoločnosti,
d) utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti.

§ 5
Činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska

(1) Hlavná činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska je
a) vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb na dvoch celoplošných terestriálnych analógových okruhoch5) až do ukončenia svojho analógového televízneho vysielania na území Slovenskej republiky,
b) vysielanie najmenej štyroch rozhlasových programových služieb, z ktorých jedna je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky; ak Rozhlas a televízia Slovenska vysiela viac ako štyri rozhlasové programové služby, aspoň štyri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním6) a ak vysiela len štyri rozhlasové programové služby, aspoň tri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním, 6)
c) poskytovanie obsahových služieb prostredníctvom verejnoprávneho terestriálneho multiplexu, 7) z ktorých sú najmenej dve televízne programové služby,
d) zabezpečovanie tvorby, výroby a nákupu programov a ich šírenia,
e) vysielanie väčšinového podielu programov vo verejnom záujme8) vo vysielaní každej programovej služby,
f) zabezpečovanie regionálneho vysielania prostredníctvom rozhlasových a televíznych štúdií; regionálne vysielanie každého štúdia musí vyvážene obsahovať príspevky z celého územia jeho pôsobnosti,
g) vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva Slovenskej republiky; na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska samostatné organizačné útvary Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie,
h) zohľadňovanie potrieb nepočujúcich a iných sociálnych menšín vo vysielaní, 9)
i) poskytovanie priestoru činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností10) vo vysielaní,
j) uskutočňovanie prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrneho, náboženského, umeleckého a športového zamerania,
k) poskytovanie vysielacieho času na vysielanie politickej reklamy podľa osobitných predpisov, 11)
l) poskytovanie potrebného vysielacieho času štátnym orgánom na výzvy v krízových situáciách a na iné dôležité oznámenia určené verejnosti, 12)
m) rozhlasové vysielanie kultúrnych a informačných programov do zahraničia,
n) zabezpečovanie činnosti archívu Rozhlasu a televízie Slovenska, 3)
o) zabezpečovanie ochrany diel a umeleckých výkonov podľa osobitného predpisu, 13)
p) zúčastňovanie sa na činnosti medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vysielania,
q) zriaďovanie a riadenie umeleckých telies a súborov,
r) utváranie siete stálych spravodajcov a osobitných spravodajcov v Slovenskej republike a v zahraničí.

(2) Rozhlas a televízia Slovenska zaradí každý deň do vysielania v čase od 23:30 hodiny do 00:30 hodiny štátnu hymnu Slovenskej republiky tak, aby hranie štátnej hymny Slovenskej republiky bolo predelom medzi zložkami programovej služby a nebolo súčasťou mediálnej komerčnej komunikácie a ani nenasledovalo bezprostredne pred ňou alebo po nej.

(3) Rozhlas a televízia Slovenska vysiela mediálnu komerčnú komunikáciu podľa osobitného predpisu.14)

(4) Rozhlas a televízia Slovenska preberá do archívu Rozhlasu a televízie Slovenska archívne dokumenty z oblasti vysielania, ktorých je pôvodcom, ochraňuje a sprístupňuje ich a umožňuje k nim prístup. Rozhlas a televízia Slovenska poskytuje kópie archívnych dokumentov z oblasti vysielania za úhradu.

§ 9
Zloženie rady

(1) Rada má deväť členov. Členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov; členov rady volí z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady tak, aby v rade boli zastúpení:
a) traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania,
b) traja odborníci v oblasti televízneho vysielania,
c) dvaja odborníci v oblasti ekonómie a
d) jeden odborník v oblasti práva.

(2) Za odborníka sa považuje fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, najmenej päť rokov odbornej praxe a tri roky riadiacej praxe v požadovanej oblasti. Riadiaca prax podľa prvej vety sa nevyžaduje u odborníka v oblasti práva.

(3) Návrhy kandidátov na členov rady predkladajú príslušnému výboru národnej rady právnické osoby podľa osobitného predpisu25) pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.26) Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady zverejňuje príslušný výbor národnej rady prostredníctvom vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle národnej rady a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / közművelődésügy / médiák / kisebbségi nyelvű közvetítés
Törvény száma532
A törvény kelte2010-12-29
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2011-01-01
Aláírás Richard Sulík v. r. Iveta Radičová v. r.
Rövid URL
ID398162
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 40/1993 o štátnom občianstve Slovenskej republiky

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 9

(1) Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť

a) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť,
b) nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.

(2) Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky možno prepustiť osobu, ktorá preukáže, že má štátne občianstvo iného štátu, alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

(3) Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky nemožno prepustiť osobu,

a) proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, prípadne je vo výkone trestu, alebo nemá vykonaný trest uložený rozsudkom súdu Slovenskej republiky,
b) ktorá má nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike.

(4) Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky sa podáva osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.

(5) Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky obsahuje

a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, ak ho má pridelené, dátum a miesto narodenia žiadateľa,
b) adresu pobytu žiadateľa a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky,
c) dôvody žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a
d) dátum a podpis žiadateľa.

(6) Žiadateľ predloží k žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky

a) doklad totožnosti,
b) rodný list,
c) doklad o osobnom stave, ktorým je sobášny list, právoplatný rozsudok alebo potvrdenie o rozvode manželstva, úmrtný list manžela, ak je žiadateľ ženatý muž alebo vydatá žena, rozvedený alebo ovdovený,
d) výpis z registra trestov Slovenskej republiky nie starší ako šesť mesiacov,
e) prísľub udelenia štátneho občianstva iného štátu alebo doklad o jeho nadobudnutí,
f) potvrdenie, že žiadateľ nemá nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike.

(7) Manželia a maloleté deti od 14 rokov žiadajú o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky v samostatných žiadostiach o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Maloleté deti mladšie ako 14 rokov, ktoré rodič uviedol v žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, strácajú štátne občianstvo Slovenskej republiky spolu s rodičom.

(8) O prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky rozhoduje obvodný úrad v sídle kraja. Ak obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, vydá listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, ktorá obsahuje

a) názov „Slovenská republika” a názov obvodného úradu v sídle kraja,
b) číslo konania o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky,
c) ustanovenie tohto zákona, podľa ktorého sa osoba prepúšťa zo štátneho zväzku Slovenskej republiky,
d) meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia, adresu pobytu žiadateľa a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky,
e) miesto a dátum vydania listiny,
f) meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávnenej osoby,
g) odtlačok úradnej pečiatky.

(9) Obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky obvodnému úradu v sídle kraja.

(10) Obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o žiadosti o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky opätovne, ak v čase medzi vydaním listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a jej prevzatím žiadateľom vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí vo veci.

(11) Štátne občianstvo Slovenskej republiky sa stráca dňom prevzatia listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky odovzdáva obvodný úrad v sídle kraja, diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý ju osobne preberá. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky zašle bezodkladne obvodnému úradu v sídle kraja doklad o prevzatí listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

(12) Ak si žiadateľ bez vážneho dôvodu neprevezme listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky do šiestich mesiacov od doručenia písomnej výzvy, diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky vráti listinu príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja, ktorý konanie zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a žiadateľ sa o zastavení konania upovedomí.

(13) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 12 sa nemožno odvolať.

(14) Obvodný úrad v sídle kraja zasiela oznámenie o skutočnosti podľa odseku 11 obci trvalého pobytu žiadateľa, útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.

(15) Obvodný úrad v sídle kraja si môže vyžiadať od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov týkajúci sa žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

(16) Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.

(17) K strate štátneho občianstva podľa odseku 16 nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, a to za predpokladu, že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva.

(18) K strate štátneho občianstva podľa odseku 16 nedôjde ani vtedy, ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté narodením.

(19) Ten, kto stratil štátne občianstvo podľa odseku 16, je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja.

(20) Obvodný úrad v sídle kraja oznámi stratu štátneho občianstva podľa odseku 16 subjektom uvedeným v odseku 14.

(21) Ak osobitný zákon 13aa) neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 16 zaniká štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer alebo obdobný právny vzťah zakladajúci funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky.

(22) Ak osobitný zákon 13ab) neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 16 zaniká oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

§ 9b

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) nesplní povinnosť podľa § 18,
b) nevráti listinu o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky ministerstvu do 30 dní od doručenia oznámenia ministerstva podľa § 8b ods. 3,
c) nevráti vydané osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky ministerstvu do 30 dní od doručenia oznámenia ministerstva podľa § 9a ods. 11,
d) neoznámi bezodkladne stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 19.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) sa uloží pokuta od 33 eur do 331 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) sa uloží pokuta vo výške 3319 eur.

(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva Obvodný úrad Bratislava.

(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, 13a) ak tento zákon neustanovuje inak.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
Törvény száma40
A törvény kelte1993-02-15
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1993-02-15
AláírásIvan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398158
Módosítás dátuma2013. június 5.

Uznesenie č. 99/1996 Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky považuje podpísanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995 za dôležitý akt historického uzmierenia medzi našimi krajinami a národmi. Zmluva vytvára predpoklady pre rozvoj slovensko-maďarských vzťahov vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a predstavuje významný vklad pre naplnenie ich strategického cieľa – integráciu do európskych a euro-atlantických hospodárskych a bezpečnostných štruktúr aj prostredníctvom upevňovania stability v stredoeurópskom priestore.

Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že zmluva zakotvuje neporušiteľnosť a nemeniteľnosť spoločných štátnych hraníc a vylučuje vznášanie voči sebe akýchkoľvek územných požiadaviek aj v budúcnosti. Zmluva súčasne vymedzuje zákonný priestor – v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a prijatými medzinárodnými záväzkami – na uplatnenie práv osôb patriacich k národnostným menšinám v oblasti jazyka, kultúry a náboženstva s dôrazom na lojalitu voči štátu, ktorého sú občanmi.

Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že podpis a ratifikácia zmluvy demonštrujú pripravenosť oboch štátov vzájomne spolupracovať pri naplňovaní ich medzinárodnoprávnych a politických záväzkov. Podpora úsilia oboch krajín o uzavretie zmluvy – predovšetkým zo strany členských štátov Európskej únie, USA a predstaviteľov iných krajín – v procese prípravy tejto zmluvy bola povzbudzujúca a potvrdzuje záujem, aby sa slovensko–maďarské vzťahy rozvíjali pri plnom rešpektovaní všeobecne uznávaných zásad a noriem medzinárodného práva.

Slovenská republika plne rešpektuje a dodržiava všeobecne uznávané štandardy a normy v oblasti práv a povinností osôb patriacich k národnostným menšinám, ktoré sú založené na individuálnych občianskych právach ako neoddeliteľnej súčasti všeobecných ľudských práv. V tomto duchu aj ustanovenia základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou sú založené na koncepcii individuálnych ľudských práv osôb patriacich k menšinám, pretože akýkoľvek iný prístup by zákonite mohol viesť k porušovaniu ľudských a občianskych práv ostatných občanov štátu.

Slovenská republika na základe vlastných skúseností z nedávnej minulosti a v záujme upevňovania stability v Európe – podobne ako celé medzinárodné spoločenstvo – zásadne odmieta koncepciu kolektívnych práv menšín a akékoľvek pokusy o vytváranie autonómnych štruktúr alebo osobitných štatútov na etnickom základe, ktoré sú v priamom rozpore so základnou zmluvou. Historické skúsenosti nás dostatočne poučujú, že snahy o uplatňovanie kolektívnych práv viedli ku konfliktom s ťažkými dôsledkami a zostávajú potencionálnym zdrojom destabilizácie v Európe.

Slovenská republika považuje za mimoriadne dôležité rešpektovanie tých ustanovení zmluvy, kde sa obidve zmluvné strany zaväzujú nevyvíjať a nepodporovať takú činnosť, ktorá by bola v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva a najmä zvrchovanou rovnosťou, územnou celistvosťou a politickou nezávislosťou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Rovnako oceňuje zhodu obidvoch strán zakotvenú v článku 15 ods. 3 zmluvy, že na osoby, ktoré patria k národnostným menšinám, sa vzťahujú rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z ich štátneho občianstva ako na ostatných občanov daného štátu. Tým sa vytvárajú podmienky na plnohodnotné a rovnoprávne aktivity občanov patriacich k národnostným menšinám v rámci štátu ich príslušnosti vrátane ich povinnosti rešpektovať ústavu a ostatné právne predpisy tohto štátu.

Slovenská republika očakáva, že Maďarská republika urobí náležité kroky na zastavenie procesu asimilácie slovenskej menšiny v Maďarskej republike a na jej revitalizáciu v duchu zmluvy a príslušných medzinárodných dokumentov v tejto oblasti. Slovenská republika plní a bude plniť všetky svoje medzinárodnoprávne záväzky v oblasti úpravy právneho postavenia osôb patriacich k národnostným menšinám a vyjadruje presvedčenie, že rovnako bude postupovať aj zmluvný partner.

Národná rada Slovenskej republiky opätovne zdôrazňuje, že Slovenská republika a všetci jej občania majú mimoriadny záujem o rozvoj dobrých susedských vzťahov a o priateľskú spoluprácu s Maďarskou republikou a vyjadruje presvedčenie, že dôsledné naplnenie obsahu zmluvy vytvára na to všetky nevyhnutné predpoklady a prispeje k upevneniu stability a spolupráce v stredoeurópskom priestore.

Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby s týmto vyhlásením formálne oboznámila Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Radu Európy, Európsku úniu, Organizáciu severoatlantickej zmluvy a členské štáty týchto organizácií.

Csatolmányok:

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Állásfoglalás / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / nemzetiségi kisebbségek / nemzetközi jog
Törvény száma99
A törvény kelte1996-04-04
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma1996-04-04
AláírásIvan Gašparovič v. r.
Rövid URL
ID398138
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 384/1997 o divadelnej činnosti

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 1
Predmet zákona

(1) Zákon upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie, postavenie a činnosť štátnych profesionálnych divadiel, profesionálnych divadiel v pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, iných profesionálnych divadiel a neprofesionálnych divadiel (ďalej len „divadlo”), pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov, upravuje vzťahy divadelných umelcov a ostatných zamestnancov divadla.

(2) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na divadlá, ktoré uvádzajú predstavenia v inom ako v štátnom jazyku, a na iné špecializované divadlá.

§ 3
Pôsobnosť orgánov štátnej správy a samosprávna pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov na úseku divadelnej činnosti

(1) Štátnu správu na úseku divadelnej činnosti vykonáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”), ktoré
a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5),
b) pripravuje koncepciu divadelnej činnosti,
c) podporuje vybrané okruhy divadelných aktivít formou účelových príspevkov,
d) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ním zriadených divadlách,
e) vydáva záväzné stanovisko k zrušeniu alebo zlúčeniu divadla podľa odsekov 3 a 4, alebo k prevodu zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie dohodou na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa,
f) poskytuje odbornú pomoc orgánom územnej samosprávy v oblasti divadelnej činnosti.

(2) Pôsobnosť územnej samosprávy na úseku divadelnej činnosti vykonáva
a) samosprávny kraj,
b) obec.

(3) Samosprávny kraj na úseku divadelnej činnosti
a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5),
b) podporuje vybrané okruhy divadelných aktivít formou účelových prostriedkov,
c) podporuje kultúrne aktivity národnostných menšín na svojom území a zabezpečuje činnosť menšinových kultúrnych inštitúcií; zabezpečuje činnosť profesionálnych národnostných divadiel, a to Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, Jókaiho divadla v Komárne, Divadla Romathan Romano teatro v Košiciach a Divadla Thália v Košiciach,
d) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ním zriadených divadlách,
e) v odbornej oblasti spolupracuje s ministerstvom.

(4) Obec na úseku divadelnej činnosti
a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5),
b) podporuje divadelné aktivity poskytovaním účelových prostriedkov,
c) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ňou zriadených divadlách,
d) v odbornej oblasti spolupracuje s ministerstvom.

(5) Zriaďovateľ alebo zakladateľ divadla uvedeného v § 12 ods. 3 prvej vete je povinný vyžiadať si pred zrušením alebo zlúčením divadla, alebo pri prevode zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie k nemu dohodou na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa záväzné stanovisko ministerstva. Rozhodnutie o zrušení alebo zlúčení vydané v rozpore so stanoviskom ministerstva je neplatné.

§ 11a
Osobitný príspevok

(1) Nárok na osobitný príspevok má spevák a hráč na dychový nástroj, ak najmenej 30 rokov, a tanečný umelec, ak najmenej 22 rokov, pôsobili ku dňu skončenia zamestnania v organizáciách podľa § 4, v Slovenskom ľudovom a umeleckom kolektíve, Slovenskej filharmónii, Štátnej filharmónii Košice, Štátnom komornom orchestri Žilina a v Maďarskom umeleckom súbore – Ifjú Szivek.

(2) Osoby podľa odseku 1 si uplatňujú nárok na osobitný príspevok žiadosťou podanou ministerstvu do jedného roka od skončenia zamestnania podľa odseku 1.

(3) Výška osobitného príspevku je 50 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

(4) Osobitný príspevok vypláca ministerstvo raz mesačne pozadu.

(5) Ak osoba, ktorá podala žiadosť podľa odseku 2, nespĺňa podmienky nároku na osobitný príspevok alebo ak nepreukáže rozhodujúce skutočnosti na posúdenie nároku, ministerstvo vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti.

(6) Nárok na osobitný príspevok zaniká vznikom nároku na predčasný starobný dôchodok a starobný dôchodok.

(7) Osobitný príspevok nepatrí, ak oprávnený na jeho poberanie je poberateľom
a) invalidného dôchodku vo vyššej alebo rovnakej výške, ako je osobitný príspevok, na ktorý by mal nárok,
b) úrazovej renty vo vyššej alebo rovnakej výške, ako je osobitný príspevok, na ktorý by mal nárok.

(8) Ak oprávnený na poberanie osobitného príspevku je súčasne poberateľom invalidného dôchodku alebo úrazovej renty, ktorých výška je nižšia ako osobitný príspevok, poskytuje sa osobitný príspevok len vo výške rozdielu medzi jeho plnou výškou a invalidným dôchodkom alebo medzi jeho plnou výškou a úrazovou rentou.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / közművelődésügy / nemzetiségi kultúra / színházak / Ifjú Szivek Magyar Táncegyüttes / színjátszás
Törvény száma384
A törvény kelte1997-12-31
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1998-01-01
AláírásMichal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398134
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 206/2009 o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 7
Sústava múzeí a galérií

(1) Múzeum alebo galéria z územného hľadiska sú
a) celoštátne,
b) regionálne,
c) miestne.

(2) Múzeum alebo galéria z hľadiska zamerania a špecializácie sú
a) múzeum s komplexnou múzejnou dokumentáciou regiónu svojho pôsobenia,
b) galéria s komplexnou galerijnou dokumentáciou regiónu svojho pôsobenia,
c) špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou s komplexnou múzejnou dokumentáciou vo vybranej oblasti alebo vednom odbore,
d) špecializovaná galéria s galerijnou dokumentáciou vo vybraných oblastiach.

(3) Múzeum s múzejnou dokumentáciou vybraného regiónu a galériu s galerijnou dokumentáciou vybraného regiónu zriaďuje vyšší územný celok. Vyšší územný celok môže určiť vybrané múzeum alebo vybranú galériu ako pracovisko s koordinačnou, metodickou a odborno-poradenskou pôsobnosťou pre múzeá a galérie v územnom obvode vyššieho územného celku a pre vlastníkov a správcov predmetov kultúrnej hodnoty.

(4) Špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou vykonáva koordinačné, metodické, vzdelávacie a informačné činnosti v oblasti svojej špecializácie.

(5) Slovenské národné múzeum je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenské národné múzeum je vrcholnou zbierkotvornou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou pre oblasť základných odborných činností. Slovenské národné múzeum najmä
a) nadobúda zbierkové predmety a zbierky dokumentujúce stav a vývoj prírody, hospodársky, spoločensko-politický a kultúrny vývoj spoločnosti s dôrazom na územie Slovenskej republiky, slovenský národ a národnostné a etnické spoločenstvá, ktoré žili a žijú na území Slovenskej republiky, ako aj Slovákov, ktorí žili a žijú v zahraničí,
b) nadobúda predmety kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu aj v zahraničí, spracováva údaje o predmetoch kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu, ktoré sa trvalo nachádzajú v zbierkach najmä zahraničných múzeí a sprístupňuje ich verejnosti,
c) je metodickým, odborným, poradenským, koordinačným a vzdelávacím pracoviskom sústavy múzeí,
d) koordinuje informatizáciu a zavádzanie informačných technológií v rámci sústavy múzeí,
e) zabezpečuje digitalizáciu spracovania, spravovania a sprístupňovania údajov o zbierkových predmetoch v rámci sústavy múzeí,
f) vedie v elektronickej podobe centrálnu evidenciu zbierkových predmetov múzeí zapísaných v registri, vybrané údaje z centrálnej evidencie zbierkových predmetov v elektronickej podobe sprístupňuje verejnosti; centrálna evidencia zbierkových predmetov múzeí spoluvytvára vedomostný systém múzeí,
g) spracováva a vyhodnocuje štatistické a iné údaje o múzeách a o základných odborných činnostiach, sprístupňuje ich zriaďovateľom alebo zakladateľom múzeí a galérií a ostatnej verejnosti,
h) posudzuje žiadosti žiadateľov o zápis múzea do registra; preveruje podmienky na výkon základných odborných činností,
i) poskytuje odbornú pomoc vlastníkom a správcom predmetov kultúrnej hodnoty,
j) vedie evidenciu zariadení, ktorých aktivity majú charakter múzejnej prezentácie.

(6) Slovenská národná galéria je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenská národná galéria je vrcholnou zbierkotvornou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou. Dokumentuje a vedecky skúma najmä vývin výtvarného umenia v Slovenskej republike vo všetkých výtvarných disciplínach. Slovenská národná galéria najmä
a) nadobúda diela všetkých disciplín výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu jednotlivých historických období a súčasnosti s prihliadnutím na diela národnej kultúry,
b) nadobúda diela výtvarného umenia vysokej vedeckej a kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu aj v zahraničí, spracováva údaje o dielach výtvarného umenia slovenského pôvodu, ktoré sa trvalo nachádzajú najmä v zbierkach zahraničných múzeí a galérií a sprístupňuje ich verejnosti,
c) je metodickým, odborným, poradenským, koordinačným a vzdelávacím pracoviskom sústavy galérií,
d) koordinuje informatizáciu a zavádzanie informačných technológií v rámci sústavy galérií,
e) zabezpečuje digitalizáciu spracovania, spravovania a sprístupňovania údajov o zbierkových predmetoch,
f) vedie v elektronickej forme centrálnu evidenciu zbierkových predmetov galérií zapísaných v registri a vybrané údaje v elektronickej podobe sprístupňuje verejnosti,
g) spracováva a vyhodnocuje štatistické a iné údaje o galériách a základných odborných činnostiach, sprístupňuje ich zriaďovateľom a zakladateľom galérií a ostatnej verejnosti,
h) posudzuje žiadosti žiadateľov o zápis galérie do registra a preveruje podmienky na výkon základných odborných činností v galérii,
i) poskytuje odbornú pomoc a poradenstvo vlastníkom a správcom predmetov kultúrnej hodnoty z oblasti výtvarného umenia.

(7) Slovenské technické múzeum a Múzeum Slovenského národného povstania ako celoštátne špecializované múzeá sú právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenské technické múzeum v oblasti dejín vedy a techniky a Múzeum Slovenského národného povstania v oblasti dejín druhej svetovej vojny, protifašistického odboja a slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 až 1945 vykonávajú komplexnú múzejnú dokumentáciu a sú
a) vrcholné zbierkotvorné, vedecko-výskumné a kultúrno-vzdelávacie inštitúcie v oblasti svojej špecializácie,
b) ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrá pre múzejnú činnosť v oblasti svojej špecializácie.

(8) Vojenské historické múzeum ako celoštátne špecializované múzeum je súčasťou Vojenského historického ústavu, ktorý je právnickou osobou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vojenské historické múzeum vykonáva v oblasti vojenských dejín komplexnú múzejnú dokumentáciu a je
a) vrcholná zbierkotvorná, vedecko-výskumná a kultúrno-vzdelávacia inštitúcia v oblasti svojej špecializácie,
b) ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrum pre múzejnú činnosť v oblasti svojej špecializácie.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / közművelődésügy / nemzetiségi kisebbségek / nemzetiségi kultúra / múzeumok
Törvény száma206
A törvény kelte2009-05-30
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2009-06-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID398130
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 479/2008 o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 7
Povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia

(1) Účastník podujatia je povinný

a) dodržiavať pokyny organizátora podujatia, usporiadateľskej služby, príslušníkov Policajného zboru, zástupcov obce a členov súkromnej bezpečnostnej služby zabezpečujúcich ochranu verejného poriadku na podujatí a zdržať sa všetkého, čo by porušovalo verejný poriadok alebo riadny a pokojný priebeh podujatia,
b) zdržať sa požívania alkoholických nápojov počas podujatia, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, zdržať sa požívania drog a iných omamných látok počas podujatia,
c) strpieť úkony organizátora, usporiadateľa alebo člena súkromnej bezpečnostnej služby súvisiace s porušením povinností účastníka podujatia,
d) po skončení podujatia sa pokojne rozísť.

(2) Účastníkovi podujatia sa zakazuje

a) vnášať na podujatie strelnú zbraň, 10) pyrotechnický výrobok alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším,
b) navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, drog a iných omamných látok,
c) vnášať alkoholické nápoje na podujatie, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, a vnášať drogy alebo iné omamné látky na podujatie,
d) mať zakrytú tvár spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a príslušník Policajného zboru ho na odkrytie tváre vyzval,
e) používať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia riadeného príslušným národným športovým zväzom,
f) vnášať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov na domáce podujatie riadené príslušným národným športovým zväzom, pri ktorom môže dôjsť k narušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu zdravia účastníkov podujatia.

§ 13
Priestupky

(1) Priestupku pri verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach sa dopustí ten, kto

a) ako organizátor podujatia nesplní povinnosť ustanovenú v § 3, 4 a § 11 ods. 1 až 6 alebo inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom,
b) ako usporiadateľ poruší povinnosť podľa § 5 ods. 3,
c) ako účastník podujatia poruší povinnosť podľa § 7 ods. 1,
d) ako účastník podujatia poruší zákaz podľa § 7 ods. 2.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 50 000 Sk; za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk; za priestupok podľa odseku 1 písm. c) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. d) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk. Obmedzujúce opatrenie najdlhšie na dva roky možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. c).

(3) Za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu v blokovom konaní do 1 000 Sk, pričom pokutu môže uložiť aj dozorný orgán pri výkone dozoru.

(4) Priestupky podľa odseku 1 prejednáva obec. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, 14) ak tento zákon neustanovuje inak.

(5) Výnosy z pokút sú príjmom rozpočtu obce.

(6) Obec doručí právoplatné rozhodnutie o uložení sankcie a obmedzujúceho opatrenia Policajnému zboru a príslušnému športovému zväzu.

 

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / bírságok / állami szimbólumok / sportrendezvények
Törvény száma479
A törvény kelte2008-11-28
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2008-01-12
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID398126
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 63/1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 8
Spôsob používania štátnej vlajky

(1) Štátne orgány, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, Hasičský a záchranný zbor a orgány územnej samosprávy označujú štátnou vlajkou budovy, v ktorých sídlia, štátne orgány označujú aj úradnú miestnosť najvyššieho predstaviteľa.

(2) Štátna vlajka sa používa pri príležitosti štátnych sviatkov.

(3) Okrem príležitostí uvedených v odseku 2 sa štátna vlajka používa aj na výzvu, ktorú vydáva

a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak ide o významnú oficiálnu príležitosť celoštátneho charakteru (napr. oficiálna návšteva najvyššieho predstaviteľa iného štátu),
b) obec, ak ide o oficiálnu príležitosť miestneho charakteru (napr. oslavy výročia založenia obce).

(4) Výzva na použitie štátnej vlajky podľa odsekov 2 a 3 obsahuje dôvod vlajkovej výzdoby a údaj o jej začiatku a konci.

(5) Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar.

(6) Pri medzinárodných podujatiach v Slovenskej republike sa pri nepárnom počte vlajok štátna vlajka umiestňuje uprostred, pri párnom počte na ľavej strane z čelného pohľadu v prostrednej dvojici.

(7) Ak ide o významnú udalosť Slovenskej republiky alebo o významnú udalosť miestneho charakteru, používa sa vždy štátna vlajka; popri nej sa používa štátna vlajka iného štátu vtedy, ak je prítomná oficiálna delegácia iného štátu. V takom prípade sa používa štátna vlajka na čestnejšom mieste, vľavo z čelného pohľadu.

(8) Ak sa používa štátna vlajka spolu s vlajkou obce, obidve sú umiestnené v rovnakej výške vedľa seba, pričom sa štátna vlajka z čelného pohľadu umiestňuje vľavo.

(9) Na štátnej vlajke, ani na stožiari sa neumiestňujú nijaké ozdoby, nápisy, vyobrazenia, stuhy a pod. Stožiar štátnej vlajky na verejnom priestranstve sa umiestňuje vpravo od rečníckeho pultu pri pohľade od tohto pultu.

(10) Pri štátnom smútku sa štátna vlajka spúšťa do pol žrde. Pri smútočnom obrade sa z rakvy sníma pred jej spustením do hrobu alebo žiaroviska.

(11) Štátna vlajka sa nesmie použiť poškodená, ani zašpinená a nesmie sa zväzovať do ružice.

(12) Štátna vlajka sa vztyčuje a sníma bez prerušenia, pomaly a dôstojne; pri snímaní sa nesmie dotýkať zeme.

(13) Týmito ustanoveniami nie sú dotknuté zvyklosti pri označení budov diplomatických misií, stálych misií a konzulárnych úradov cudzích štátov a zvyklosti pri medzištátnych rokovaniach a pod.

§ 13
Štátna hymna Slovenskej republiky

(1) Štátnou hymnou Slovenskej republiky (ďalej len „štátna hymna”) sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.7)

(2) Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia.

(3) Štátna hymna sa hrá alebo spieva aj
a) pred začiatkom rokovania ustanovujúcej schôdze a poslednej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období,
b) pred začiatkom prvého a posledného rokovania vlády Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období,
c) pred prvým a posledným zasadnutím obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zasadnutím zastupiteľstva samosprávneho kraja v príslušnom volebnom období,
d) v školách so štátnym vzdelávacím programom na začiatku školského roka a na konci druhého školského polroka, 7a)
e) vo vysielaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 7b)
f) na začiatku športových podujatí, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.7c)

(4) Text štátnej hymny a jej notový záznam tvoria prílohu č. 5 tohto zákona.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / állami szimbólumok / állami lobogó / himnusz
Törvény száma63
A törvény kelte1993-03-22
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1993-03-22
AláírásIvan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398122
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 385/2008 o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 3
Hlavná činnosť tlačovej agentúry

(1) Hlavnou činnosťou tlačovej agentúry je služba verejnosti v oblasti spravodajstva.

(2) Služba verejnosti v oblasti spravodajstva je vyhľadávanie aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií, ktoré sú spracovávané formou textových súborov, zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov, obrazových záznamov alebo multimediálnych záznamov a sú sprostredkúvané v domácom a zahraničnom agentúrnom spravodajstve, ako aj uchovávanie zhromaždených informácií a ich sprístupňovanie.

(3) Tlačová agentúra vyhľadáva a spracováva informácie z územia Slovenskej republiky o

a) spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach na celoštátnej úrovni a na regionálnej úrovni,
b) orgánoch verejnej moci, nimi zriadených rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách a právnických osobách zriadených zákonom a o ich činnosti,
c) kultúrnych aktivitách s dôrazom na národnú kultúru a kultúru národnostných menšín a etnických skupín a ochrane kultúrneho dedičstva,
d) národnostných menšinách a etnických skupinách žijúcich na území Slovenskej republiky,

e) činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností, 1)
f) sociálne znevýhodnených a rizikových skupinách obyvateľstva,
g) školstve, vede, výskume,
h) zdravotníctve a životnom štýle,
i) verejnej bezpečnosti a prevencii pred kriminalitou,
j) ochrane maloletých a prevencii pred spoločensky negatívnymi vplyvmi,
k) iných významných oblastiach života spoločnosti.

(4) Tlačová agentúra vyhľadáva a spracováva informácie zo zahraničia o

a) spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach celosvetového významu, európskeho významu a regionálneho významu,
b) udalostiach, ktoré sa vzťahujú k Slovenskej republike,
c) činnosti a úspechoch občanov Slovenskej republiky v zahraničí,
d) živote a činnosti Slovákov žijúcich v zahraničí,
e) iných významných udalostiach.

(5) Tlačová agentúra vykonáva vo verejnom záujme v rámci hlavnej činnosti tieto služby:

a) vydáva v úplnom znení vyhlásenia prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, iných ústavných činiteľov, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie súdnej rady, Kancelárie verejného ochrancu práv a ústredných orgánov štátnej správy, ak o to požiadajú,
b) informuje o stanoviskách a oznámeniach prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, iných ústavných činiteľov, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie súdnej rady, Kancelárie verejného ochrancu práv a ústredných orgánov štátnej správy, ak o to požiadajú,
c) informuje o stanoviskách a oznámeniach iných orgánov verejnej moci, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a právnických osôb zriadených zákonom, ak o to požiada príslušný ústredný orgán štátnej správy alebo orgán verejnej moci, ktorý nemá nadriadený ústredný orgán štátnej správy,
d) zhromažďuje a sprístupňuje informácie o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie,
e) vyhľadáva a spracováva informácie o spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach z územia Slovenskej republiky pre zahraničie aspoň v dvoch cudzích jazykoch,
f) uchováva a sprístupňuje2) zhromaždené informácie,
g) zhromažďuje a sprístupňuje databázu obrazových záznamov, zvukových záznamov a videozáznamov v elektronickej podobe na študijné a vedecké účely.

(6) Tlačová agentúra zriaďuje regionálne spravodajské pracoviská tlačovej agentúry v sídlach krajov a spravodajské pracoviská v zahraničí.

(7) Tlačová agentúra plní ďalšie úlohy podľa osobitných predpisov.3)

(8) Agentúrne spravodajstvo tlačovej agentúry je vyvážené, pluralitné a objektívne a rešpektuje právo na informácie v demokratickej spoločnosti bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, zdravotný stav, majetok, rod alebo iné postavenie.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / nemzetiségi kisebbségek / nemzetiségi kultúra / hírügynökség / tudósítás / információhoz való jog
Törvény száma385
A törvény kelte2008-10-15
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2009-01-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID398110
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 2a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1)

(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

(5) Služobný úrad oboznámi policajtov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 policajtom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta.

§ 48
Základné práva a povinnosti policajta

(1) Policajt má právo

a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c) na prehlbovanie kvalifikácie,
d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,
e) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a.

(2) Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(3) Policajt je povinný

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu,
d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu,
i) vykonávať štátnu službu nestranne,
j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,
n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby,
p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,
r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku,
s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,
t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,
u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu,
v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.

(4) Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

(5) Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods. 2.

(6) Policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa). Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa) vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.13a)

(7) Zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, na výkon osobnej asistencie podľa osobitného zákona13aba), na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť policajta v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona, 13ab) vykonávanie funkcie člena orgánu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, 13ac) Fondu ochrany vkladov13ac) alebo Garančného fondu investícií13ac) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

[gview file=”” height=”600px” width=”100%” save=”1″]

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / rendőrség / az egyenlő bánásmód elve / diszkrimináció tilalma / Szlovák Információs Szolgálat / panasztétel
Törvény száma73
A törvény kelte1998-03-21
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1998-04-01
AláírásMichal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398106
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 16

(1) Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore.

(2) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.10a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania.

(4) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo príslušník, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.10a)

(5) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že príslušník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

[gview file=”” height=”600px” width=”100%” save=”1″]

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / az egyenlő bánásmód elve / diszkrimináció tilalma / tűzoltóság
Törvény száma315
A törvény kelte2001-08-11
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2002-04-01
AláírásRudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID398102
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 4
Povinnosti predávajúceho

(1) Predávajúci je povinný
a) predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov,
b) predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely,
c) predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny, 10)
d) správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb,
e) zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb,
f) dodržiavať pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podmienky skladovania výrobkov určené výrobcom alebo osobitným predpisom11) tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu,
g) predviesť spotrebiteľovi výrobok, ak to povaha výrobku umožňuje,
h) zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie,
i) poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie.

(2) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi
a) ukladať povinnosť bez právneho dôvodu,
b) upierať práva podľa § 3.

(3) Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.11a) Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja”) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov.12) Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo poskytovania služieb.

(4) Skutočnosti podľa odseku 3 písm. a) a b) je predávajúci povinný preukázať na výzvu orgánu dozoru.

(5) Ak na riadne užívanie výrobku alebo služby je potrebné užívanie iného výrobku alebo inej služby a tieto výrobky alebo služby nadobudol spotrebiteľ spoločne u toho istého predávajúceho a spotrebiteľovi vznikne právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe jedného z týchto výrobkov alebo služieb podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa tohto zákona, vzniká mu aj právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe druhého výrobku alebo služby, ktorých riadne užívanie je tým znemožnené.

(6) Ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

(7) Predávajúci je povinný rezervované výrobky po celý čas rezervácie osobitne označiť s uvedením času, dokedy sú rezervované; platí to aj o zaplatených výrobkoch, ktoré sa nachádzajú v prevádzkarni do času ich prevzatia spotrebiteľom alebo dodania spotrebiteľovi.

(8) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

(9) Povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a zákaz podľa odseku 2 písm. b) sa primerane vzťahujú aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa.

(10) Ak napriek upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom12a) zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, 12b) považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.12c)

§ 11
Informačné povinnosti

(1) Predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod.

(2) Ak výrobca alebo dovozca nevstupuje do priameho vzťahu s predávajúcim, sú povinní pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku predávajúceho. Informácie, ktoré výrobca, dovozca alebo dodávateľ musia poskytnúť, zahŕňajú

a) úplný opis rizika, ktoré výrobok predstavuje, vrátane rizika výrobku používaného na výkon služby,
b) všetky informácie dôležité pre používanie výrobku,
c) opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zabránenie vzniku rizika pre spotrebiteľa pri používaní výrobku.

(3) Povinností uvedených v odseku 1 sa nemôže predávajúci zbaviť tvrdením, že mu potrebné alebo správne informácie neposkytol výrobca, dovozca alebo dodávateľ; to neplatí, ak ide o všeobecne známe skutočnosti.

§ 12

(1) Výrobca je povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne informujú predávajúceho o vlastnostiach dodaného výrobku; ak výrobca nesplní svoju povinnosť, výrobok označí dovozca, ak ani dovozca neoznačí výrobok, označí ho dodávateľ.

(2) Predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov.16) Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť.

(3) Dovozca a dodávateľ nesmú odstraňovať, prekrývať ani meniť označenie výrobku ani iné údaje uvedené výrobcom; predávajúci nesmie odstraňovať, prekrývať ani meniť označenie výrobku ani iné údaje uvedené výrobcom, dovozcom alebo dodávateľom.

(4) Pri predaji použitého alebo upravovaného výrobku, výrobku s vadou alebo výrobku, ktorého úžitkové vlastnosti sú inak obmedzené, musí predávajúci na túto skutočnosť spotrebiteľa vopred upozorniť. Takýto výrobok je predajca povinný predávať oddelene od ostatných výrobkov.

(5) Na predaj použitého výrobku sa primerane vzťahuje odsek 1.

(6) Podrobnosti o označovaní materiálového zloženia jednotlivých druhov výrobkov, o metódach skúšania materiálového zloženia výrobkov a o spôsobe balenia a zaobchádzania s výrobkami určenými pre spotrebiteľa ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(7) Povinnosť podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa.

§ 13

Ak sa informácie uvedené v § 11 a 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka.17) Možnosť súbežného používania iných označení, najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá. Fyzikálne a technické veličiny musia byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách.18)

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Magánjog / Kereskedelmi jog / az egyenlő bánásmód elve / fogyasztóvédelem / tájékoztatási kötelezettség / nyelvhasználat / diszkrimináció / államnyelv
Törvény száma250
A törvény kelte2007-06-06
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2007-07-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID398094
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 200/1998 o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 5a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3) Občan pri vstupe do štátnej služby, colník alebo občan po skončení služobného pomeru, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1a)

(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

(5) Služobný úrad oboznámi colníkov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 colníkom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti colníka.

(7) Na štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby sa vzťahuje osobitný predpis;1a) ustanovenia tohto zákona tým nie sú dotknuté.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / az egyenlő bánásmód elve / diszkrimináció tilalma / vámőrök
Törvény száma200
A törvény kelte1998-06-30
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1998-07-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398090
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 282/2008 o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 3
Zákaz diskriminácie

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako mládežníkom, mladým vedúcim, mládežníckym vedúcim, pracovníkom s mládežou a iným odborníkom pracujúcim s mládežou v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom. 5) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / az egyenlő bánásmód elve / fiatalokkal való foglalkozás / fiatalok támogatása / diszkrimináció
Törvény száma282
A törvény kelte2008-07-31
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2008-09-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID398072
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 569/2005 o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 3
Zásada rovnakého zaobchádzania

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým evidovaným občanom povolaným na výkon alternatívnej služby. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku uvedené v osobitnom predpise.8)

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / hadügy / az egyenlő bánásmód elve / polgári szolgálat / diszkrimináció
Törvény száma569
A törvény kelte2005-12-14
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2006-01-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID398068
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 26
Základné povinnosti prokurátora

(1) Prokurátor je povinný

a) plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie,
b) chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu,
c) vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov,
d) nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e) konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné,
f) chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie,
g) prehlbovať svoju odbornú kvalifikáciu,
h) zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené,
i) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora na vlastný prospech alebo na prospech iného,
j) nevykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
k) neposkytovať služby právnej pomoci; za službu právnej pomoci sa nepovažuje zastupovanie podľa osobitného zákona, /16/
l) zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť,
m) dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky,
n) mať oblečený úradný odev (talár) v konaní pred súdmi na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí súdu v trestnom konaní a na pojednávaní súdu v občianskom súdnom konaní; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí vojenského súdu mať oblečenú vojenskú rovnošatu,
o) využívať služobný čas v plnom rozsahu a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas,
p) oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch,
r) oznámiť bez zbytočného odkladu služobnému úradu stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu.

(2) Prokurátor nie je oprávnený štrajkovať ani inak narúšať riadne plnenie úloh prokuratúry a nesmie vykonávať politickú činnosť.

(3) Prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona. Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru prokurátora.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / nemzetiség / emberi jogok és általános szabadságok védelme / ügyészek
Törvény száma154
A törvény kelte2001-04-28
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2001-05-01
AláírásRudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID398016
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 9
Zákaz diskriminácie

(1) Sporiteľovi patria práva pri výkone starobného dôchodkového sporenia bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu alebo rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon.

(2) Pri výkone starobného dôchodkového sporenia sa nesmie zisťovať sexuálna orientácia sporiteľa a poberateľa dôchodku starobného dôchodkového sporenia.

(3) Na účely zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa priamou diskrimináciou rozumie, ak sa s fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou fyzickou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriamou diskrimináciou je konanie, ktoré zvýhodňuje alebo znevýhodňuje jednu fyzickú osobu uvedenú v odseku 2 v porovnaní s druhou fyzickou osobou na základe rozlišovania podľa diskriminačných dôvodov uvedených v odseku 1 pri navonok pôsobiacom rovnakom prístupe k obidvom fyzickým osobám. Za priamu diskrimináciu alebo nepriamu diskrimináciu sa považuje aj pokyn na diskrimináciu.

(4) Za formu diskriminácie sa považuje aj nežiaduce správanie s úmyslom alebo účinkom porušiť ľudskú dôstojnosť a ktoré vytvára pre fyzickú osobu uvedenú v odseku 2 nepriateľské, zastrašujúce, zahanbujúce, ponižujúce alebo urážlivé prostredie.

(5) Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi.

(6) Fyzická osoba, ktorá sa cíti poškodená v dôsledku nedodržania podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 5, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak fyzická osoba, ktorá sa považuje za poškodenú z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo poisťovne preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Magánjog / szociális jog / nemzetiség / diszkrimináció tilalma / öregségi nyugdíj-takarékosság
Törvény száma43
A törvény kelte2004-01-31
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2004-04-15
AláírásPavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID398012
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 465/2003 o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
Címkeegyetem / Téma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / iskolaügy
Törvény száma465
A törvény kelte2003-11-27
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma2004-01-01
AláírásRudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID398000
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 331/2003 o voľbách do Európskeho parlamentu

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 20
Informovanie voličov

(1) Obec najneskôr 50 dní predo dňom volieb určí čas a miesto konania volieb v obci. Ak sa na území obce zriadilo viac volebných okrskov, ustanoví tiež, ktoré časti obce patria k jednotlivým volebným okrskom. Obec najneskôr 20 dní predo dňom volieb zašle každému voličovi zapísanému v zozname voličov oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie spôsob úpravy hlasovacieho lístka.

(2) Obec podľa osobitného predpisu17a) zašle oznámenie podľa odseku 1 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához / Politikai jogok / jog a választásra és választhatóságra / választójog / nemzetiségi kisebbségek nyelve / európai parlamenti választások
Törvény száma331
A törvény kelte2003-08-05
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma2003-08-05
AláírásRudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID397996
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 570/2005 o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 3

Zásada rovnakého zaobchádzania

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť podľa tohto zákona. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / hadügy / az egyenlő bánásmód elve / honvédelmi kötelezettség / diszkrimináció
Törvény száma570
A törvény kelte2005-12-14
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2006-01-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID397944
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 5
Výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca

(1) Miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis12) ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.

(2) Výberovým konaním na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca ustanoveného v odseku 1 (ďalej len „výberové konanie”) sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom.12a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(3) Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet. Výberové konanie na miesto štatutárneho orgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ, u ktorého bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať, patrí. Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím. Oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje

a) názov zamestnávateľa vrátane obce, kde je sídlo zamestnávateľa,
b) funkciu, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním,
c) kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie podľa osobitného predpisu, 4)
d) iné kritériá a požiadavky v súvislosti s obsadzovanou funkciou,
e) zoznam požadovaných dokladov,
f) dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.

(4) Zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej komisie pri výberovom konaní na miesto štatutárneho orgánu vymenúva zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa alebo zakladateľa, členov výberovej komisie vymenuje orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny.

(5) Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 1 písm. a) až e) a g), výberová komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania. Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, alebo písomnou formou a pohovorom.

(6) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia.

(7) Výberová komisia písomne oznámi uchádzačovi výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

(8) Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie.

(9) Voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov.

(10) Uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / Kollektív munkajog / Magánjog / Individuális munkajog / az egyenlő bánásmód elve / diszkrimináció tilalma
Törvény száma552
A törvény kelte2003-12-18
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2004-01-01
AláírásRudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID397940
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 308/1993 o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / emberi jogok és általános szabadságok védelme
Törvény száma308
A törvény kelte1993-12-30
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma1994-01-01
AláírásMichal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID397935
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 14
Právo na prístup k zamestnaniu

(1) Právo na prístup k zamestnaniu je právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby podľa tohto zákona zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

(2) Občan má právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.20c) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(3) Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého občana. Nikto nesmie byť v súvislosti s uplatňovaním práva na prístup k zamestnaniu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného občana na úrad alebo na zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(4) Občan má právo podať úradu sťažnosť v súvislosti s porušením práv a povinností ustanovených v odsekoch 1 až 3; úrad je povinný na sťažnosť občana bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

(5) Úrad nesmie občana postihovať alebo znevýhodňovať preto, že občan uplatňuje svoje práva vyplývajúce z práva na prístup k zamestnaniu.

(6) Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania práv podľa odsekov 1 až 5, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.20c)

(7) Občan má právo slobodne si zvoliť zamestnanie a vykonávať ho na celom území Slovenskej republiky alebo si môže zabezpečiť zamestnanie v zahraničí.

§ 62

(1) Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a v štruktúre vlastným výberom alebo za pomoci úradov na celom území Slovenskej republiky.

(2) Zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného stavu.

(3) Zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie, ktoré sa týkajú národnosti, rasového pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách, náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú dobrým mravom, a osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa ustanovených osobitným predpisom.22) Zamestnávateľ je povinný na požiadanie občana preukázať nutnosť vyžadovaného osobného údaja. Kritériá na výber zamestnanca musia zaručovať rovnosť príležitostí pre všetkých občanov.

(4) Povinnosti zamestnávateľa voči úradu pri hromadnom prepúšťaní ustanovuje osobitný predpis.20)

(5) Zamestnávateľ nesmie vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti s jeho prijatím do zamestnania a vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania v prospech osoby, ktorá sprostredkovala zamestnanie.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kollektív munkajog / Magánjog / Individuális munkajog / információ / nemzetiség / szociális és gazdasági jogok / személyi adatok / az egyenlő bánásmód elve / diszkrimináció tilalma / diszkrimináció / munkához való jog
Törvény száma5
A törvény kelte2004-01-13
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2004-02-01
AláírásRudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID397931
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon)

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov

(1) Periodická tlač sú noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku.

(2) Vydanie periodickej tlače je súbor rovnakých alebo iba regionálnymi časťami alebo jazykom sa odlišujúcich výtlačkov periodickej tlače.

(3) Vydavateľ periodickej tlače je osoba, ktorá zabezpečuje vydávanie periodickej tlače na svoje náklady.

(4) Agentúrne spravodajstvo je súbor informácií šírený tlačovou agentúrou.

(5) Tlačová agentúra je osoba, ktorá vyhľadáva a spracúva informácie s cieľom sprostredkovať ich odplatne v agentúrnom spravodajstve verejnosti.

(6) Inzercia na účely tohto zákona je oznámenie uverejnené v periodickej tlači za odplatu alebo inú protihodnotu. Inzerciou je aj reklama podľa osobitného predpisu1) zverejnená v periodickej tlači bezodplatne.

(7) Oznámenie v naliehavom verejnom záujme je výzva v krízovej situácii, 2) dôležité oznámenie orgánu verejnej moci zverejňované z úradnej moci3) alebo neodkladné oznámenie orgánu Policajného zboru zverejňované na jeho žiadosť pri výkone činnosti podľa osobitného predpisu.4)

§ 6
Povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry

(1) Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní na požiadanie orgánu verejnej moci bezodplatne zverejniť oznámenie v naliehavom verejnom záujme, a to v čase určenom orgánom verejnej moci alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie oznámenia v naliehavom verejnom záujme.

(2) Vydavateľ periodickej tlače je povinný zabezpečiť, aby každé vydanie periodickej tlače obsahovalo
a) názov periodickej tlače,
b) názov regionálneho alebo jazykového vydania periodickej tlače a označenie, že ide o regionálne alebo jazykové vydanie periodickej tlače, ak je periodická tlač vydávaná v zmenenej podobe z hľadiska územného rozsahu rozširovania alebo jazyka vydávania,
c) periodicitu vydávania periodickej tlače,
d) údaje o vydavateľovi periodickej tlače, a to
1. názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou,
2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je fyzickou osobou – podnikateľom,
3. meno, priezvisko a adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak je fyzickou osobou,
e) dátum vydania, poradové číslo a ročník vydávania periodickej tlače,
f) cenu výtlačku periodickej tlače,
g) medzinárodné štandardné číslo seriálu (ISSN), ak bolo pridelené, 8)
h) evidenčné číslo periodickej tlače; to neplatí počas konania o zápis do zoznamu periodickej tlače (ďalej len „zoznam”) podľa § 11.

(3) Vydavateľ periodickej tlače, ktorý je právnickou osobou, je povinný v prvom čísle periodickej tlače vydanej v kalendárnom roku uverejniť oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v rozsahu údajov podľa § 11 ods. 4 písm. j).

(4) Tlačová agentúra je povinná zabezpečiť, aby agentúrne spravodajstvo bolo označené názvom tlačovej agentúry a dátumom zverejnenia.

§ 11
Evidovanie periodickej tlače

(1) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) eviduje periodickú tlač zápisom do zoznamu, zmenou zápisu v zozname a výmazom zápisu zo zoznamu.

(2) Zoznam je verejne prístupná evidencia periodickej tlače vydávanej na území Slovenskej republiky; každý má právo nahliadnuť do zoznamu a zhotovovať si z neho výpisy alebo odpisy. Zoznam obsahuje evidenčné číslo periodickej tlače pridelené ministerstvom, údaje o evidovanej periodickej tlači v rozsahu podľa odseku 4, dátum zápisu do zoznamu, dátum zmeny zápisu v zozname a dátum výmazu zo zoznamu.

(3) O zápis periodickej tlače do zoznamu požiada písomne osoba, ktorá mieni vydávať periodickú tlač alebo vydavateľ periodickej tlače (ďalej len „žiadateľ o zápis”) najneskôr v deň začiatku vydávania periodickej tlače.

(4) Žiadosť o zápis do zoznamu obsahuje
a) názov periodickej tlače,
b) názov regionálneho alebo jazykového vydania periodickej tlače, ak je periodická tlač vydávaná v zmenenej podobe z hľadiska územného rozsahu rozširovania alebo jazyka vydávania,
c) dátum začiatku vydávania periodickej tlače,
d) územný rozsah rozširovania periodickej tlače,
e) jazyk vydávania periodickej tlače,
f) periodicitu vydávania periodickej tlače,
g) obsahové zameranie periodickej tlače,
h) názov prílohy, periodicitu vydávania prílohy a jej obsahové zameranie, ak má periodická tlač pravidelnú prílohu,
i) údaje o vydavateľovi periodickej tlače, a to
1. názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou,
2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je fyzickou osobou – podnikateľom,
3. meno, priezvisko a adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak je fyzickou osobou,
j) oznámenie o podieloch vydavateľa periodickej tlače na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa,
k) oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače, ak je právnickou osobou; v oznámení sa uvádza meno, priezvisko a adresa pobytu alebo obchodné meno a miesto podnikania, alebo názov a sídlo spoločníka, akcionára alebo člena vydavateľa periodickej tlače, ktorého podiel na hlasovacích právach dosiahol aspoň 20 %, alebo ktorého majetková účasť dosiahla aspoň 20 %.

(5) Ak žiadosť o zápis do zoznamu neobsahuje všetky údaje podľa odseku 4, ministerstvo do piatich dní odo dňa doručenia tejto žiadosti vyzve žiadateľa o zápis na ich doplnenie. Ak žiadateľ o zápis v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy žiadosť o zápis do zoznamu nedoplní, ministerstvo zápis do zoznamu nevykoná, o čom žiadateľa o zápis vo výzve na doplnenie poučí.

(6) Ministerstvo vykoná zápis do zoznamu do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o zápis do zoznamu, ktorá obsahuje všetky údaje podľa odseku 4, alebo do 15 dní odo dňa doručenia doplnenia údajov k žiadosti o zápis do zoznamu.

(7) Ministerstvo písomne oznámi žiadateľovi o zápis pridelené evidenčné číslo periodickej tlače do piatich dní odo dňa vykonania zápisu do zoznamu.

(8) Vydavateľ periodickej tlače je povinný písomne oznámiť ministerstvu zmenu evidovaných údajov, prerušenie alebo ukončenie vydávania periodickej tlače, a to do 30 dní odo dňa, kedy táto skutočnosť nastala.

(9) Zmenu zápisu v zozname vykoná ministerstvo na základe písomnej žiadosti vydavateľa periodickej tlače s primeraným použitím odsekov 5 a 6. Na žiadosť o zmenu zápisu v zozname sa primerane vzťahuje odsek 4. K žiadosti o zmenu zápisu v zozname z dôvodu zmeny vydavateľa periodickej tlače sa prikladá osvedčené vyhlásenie pôvodného vydavateľa periodickej tlače o súhlase s touto zmenou.

(10) Výmaz zápisu zo zoznamu vykoná ministerstvo na základe oznámenia vydavateľa periodickej tlače o ukončení vydávania periodickej tlače.

(11) Ministerstvo vykoná výmaz zápisu zo zoznamu z vlastného podnetu, ak
a) sa zápis vykonal na základe nepravdivých údajov,
b) sa vydávanie periodickej tlače nezačalo do šiestich mesiacov od zápisu do zoznamu,
c) vydávanie periodickej tlače, vydávanej najmenej päťkrát do týždňa, bolo prerušené na čas dlhší ako šesť mesiacov a pri inej periodickej tlači bolo prerušené na čas dlhší ako jeden rok.

(12) Ministerstvo písomne oznámi vydavateľovi periodickej tlače zmenu zápisu v zozname alebo výmaz zápisu zo zoznamu do 15 dní odo dňa ich vykonania.

(13) Na evidovanie periodickej tlače sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.9)

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Közigazgatási jog / tájékoztatás / sajtótörvény / periodikus sajtó
Törvény száma167
A törvény kelte2008-05-15
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2008-06-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.
Rövid URL
ID397927
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 300/2005 TRESTNÝ ZÁKON

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 5a
Osobná pôsobnosť

Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi (§ 171 a 172), falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov (§ 270), uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov (§ 271), výroby a držby falšovateľského náčinia (§ 272), falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok (§ 274), falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru (§ 275), založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena (§ 297), nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov (§ 298 a 299), úkladov proti Slovenskej republike (§ 312), teroru (§ 313 a 314), záškodníctva (§ 315 a 316), sabotáže (§ 317), vyzvedačstva (§ 318), útoku na orgán verejnej moci (§ 321), útoku na verejného činiteľa (§ 323), falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky (§ 352), ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti (§ 353), prevádzačstva (§ 355), ohrozenia mieru (§ 417), genocídia (§ 418), terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme (§ 419), neľudskosti (§ 425), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 426), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 427), zneužívania medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov (§ 428), vojnovej krutosti (§ 431), perzekúcie obyvateľstva (§ 432), vojnového bezprávia (§ 433) aj vtedy, ak taký trestný čin spáchal mimo územia Slovenskej republiky cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 28
Výkon práva a povinnosti

(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin genocídia podľa § 418, trestný čin nedobrovoľného zmiznutia podľa § 420a alebo trestný čin neľudskosti podľa § 425 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin vojnového bezprávia podľa § 433 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného, okrem prípadu, ak osoba, ktorá plnila také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn,
a) mala zákonnú povinnosť splniť také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn,
b) nevedela, že také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn je nezákonné, a
c) obsah takého nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu nenasvedčoval, že je nezákonné.

§ 30
Plnenie úlohy agenta

(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ním agent ustanovený podľa osobitného predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa ohrozí alebo poruší záujem chránený týmto zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.

(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak agent spácha trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201, všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 2 až 4, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, vlastizrady podľa § 311, úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313, § 314, záškodníctva podľa § 315, § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425 alebo ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(3) Čin inak trestný uvedený v § 332 až 335 a v § 336 ods. 2 spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu podľa § 326, § 328 až 331 alebo § 336 ods. 1 spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom.

§ 37
Poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti

Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ

a) spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
b) spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,
c) spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,
d) spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť,
e) zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody,
f) spáchal trestný čin verejne,
g) spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného,
h) spáchal viac trestných činov,
i) zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
j) zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,
k) spáchal trestný čin ako organizátor,
l) spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, alebo
m) bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

§ 39
Mimoriadne zníženie trestu

(1) Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

(2) Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa

a) za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,
b) ktorý významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo napomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil tým, že oznámil jeho činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré by inak nezískali, a tak im pomohol zabrániť alebo zmierniť následky trestného činu, zistiť alebo usvedčiť páchateľov alebo zabezpečiť dôkazy o trestnom čine v prospech usvedčenia zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny,
c) ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie,
d) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, alebo
e) ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.

(3) Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť

a) trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 3 a 4, neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2,
b) trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov,
c) trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov,
d) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov,
e) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a
f) trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.

(4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

§ 47
Trest odňatia slobody na doživotie

(1) Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že

a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.

(2) Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

§ 85
Účinná ľútosť

Trestnosť trestných činov šírenia nebezpečnej ľudskej nákazlivej choroby podľa § 163, ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi podľa § 168, brania rukojemníka podľa § 185, legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233, § 234, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238, porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254, porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami podľa § 255, § 256, § 257, ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 258, skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 260, poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 263, ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264, skrátenia dane a poistného podľa § 276, všeobecného ohrozenia podľa § 284, poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286, ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 300, § 301, vlastizrady podľa § 311, úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313, § 314, záškodníctva podľa § 315, § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318, ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 319, § 320, ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353, vzbury väzňov podľa § 358, šírenia poplašnej správy podľa § 361, § 362, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419, neľudskosti podľa § 425 a používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja podľa § 426 zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a) škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo
b) urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť; oznámenie treba urobiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

§ 88
Premlčanie trestného stíhania

Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.

§ 91
Premlčanie výkonu trestu

Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa nepremlčuje okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.

§ 120
Ukladanie sankcií a výchovných opatrení mladistvému-Premlčanie výkonu trestu

(1) Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je

a) desať rokov, ak bol uložený trest odňatia slobody podľa § 117 ods. 3, alebo
b) tri roky pri ostatných trestných činoch.

(2) Výkon trestu uloženého za trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa ani u mladistvého nepremlčuje okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.

§ 129
Skupina osôb a organizácia

(1) Skupinou osôb sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.

(2) Organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.

(3) Extrémistickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu.

(4) Zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.

(5) Teroristickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia na účely spáchania trestného činu teroru alebo trestného činu terorizmu.

(6) Činnosťou pre zločineckú skupinu alebo teroristickú skupinu sa rozumie úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné konanie na účel

a) zachovania existencie takej skupiny, alebo
b) spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.

(7) Podporou zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí finančných alebo iných prostriedkov, služieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účel

a) založenia alebo zachovania existencie takej skupiny, alebo
b) spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.

§ 130
Vec

(1) Vecou sa na účely tohto zákona rozumie

a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,
b) ovládateľná prírodná sila alebo energia, alebo
c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu.

(2) Za vec sa považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.

(3) Zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.

(4) Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.

(5) Návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.

(6) Prostriedkom hromadnej prepravy sa na účely tohto zákona rozumie vec spôsobilá na prepravu najmenej deviatich osôb.

(8) Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie
a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
c) obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody,

d) ospravedlňujúce alebo schvaľujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak takýto rozsudok nebol v predpísanom konaní zrušený, alebo
e) popierajúce alebo vážne zľahčujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika.

(9) Za extrémistický materiál sa považuje materiál podľa odseku 8, ak sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody a replika extrémistického materiálu alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom.

§ 140
Osobitný motív

Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu

a) na objednávku,
b) z pomsty,
c) v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin,
d) v úmysle verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov,
e) v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419,
f) z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, alebo
g) so sexuálnym motívom.

§ 140a
Trestné činy extrémizmu

Trestné činy extrémizmu sú trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) a f).

§ 190
Hrubý nátlak

(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti poskytnúť plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy pre seba alebo pre tretiu osobu za služby vlastné alebo služby tretej osoby, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucuje, a to aj vtedy, ak také služby predstiera, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto skupinu osôb pre ich národnosť, rasu, farbu pleti, etnický pôvod, vek, zdravotný stav alebo pohlavie alebo v úmysle dosiahnuť pre seba alebo pre iného neoprávnené alebo neprimerané výhody

a) násilím alebo hrozbou násilia neoprávnene núti, aby v rozpore so svojimi základnými ľudskými právami niečo konali, opomenuli alebo trpeli, alebo
b) týra, mučí alebo s nimi zaobchádza podobným iným neľudským a krutým spôsobom.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.

(5) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 339
Nadržovanie

(1) Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky; ak však takto pomáha páchateľovi trestného činu, na ktorý tento zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom.

(2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1 v prospech osoby jemu blízkej, nie je trestný okrem prípadu, že by tak urobil v úmysle

a) pomôcť osobe, ktorá spáchala trestný čin vlastizrady podľa § 311, úklady proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313 a § 314, záškodníctva podľa § 315 a § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318 alebo genocídia podľa § 418, alebo
b) zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech.

(3) Kto spácha čin uvedený v odseku 1 nie je trestný, ak bol k pomoci donútený a túto nemohol odmietnuť bez toho, aby seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy.

§ 418
Genocídium

(1) Kto v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorý národ alebo niektorú národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu

a) spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí,
c) násilne prevádza deti z jednej takej skupiny do druhej, alebo
d) uvedie príslušníkov takej skupiny do životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie,
potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.

(2) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu.

(3) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť viacerých osôb.

§ 421
Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd

(1) Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) verejne,
b) ako člen extrémistickej skupiny
c) závažnejším spôsobom konania, alebo
d) za krízovej situácie.

§ 422
Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd

(1) Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.

§ 422a
Výroba extrémistických materiálov

(1) Kto vyrába extrémistické materiály alebo sa podieľa na takejto výrobe, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) verejne, alebo
c) ako člen extrémistickej skupiny.

§ 422b
Rozširovanie extrémistických materiálov

(1) Kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela alebo rozširuje extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) verejne, alebo
c) ako člen extrémistickej skupiny.

§ 422c
Prechovávanie extrémistických materiálov

Kto prechováva extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 422d

Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 423
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia

(1) Kto verejne hanobí
a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo
b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.

(2) Odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) najmenej s dvoma osobami,
b) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
c) ako verejný činiteľ,
d) za krízovej situácie, alebo
e) z osobitného motívu.

§ 424
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti

(1) Kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v odseku 1.

(3) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
b) verejne,
c) z osobitného motívu,
d) ako verejný činiteľ,
e) ako člen extrémistickej skupiny, alebo
f) za krízovej situácie.

§ 424a
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu

(1) Kto verejne
a) podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre podnecovanie z predchádzajúcich dôvodov, alebo

b) hanobí takú skupinu alebo jednotlivca alebo sa im vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin považovaný článkami 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za genocídium, zločin proti ľudskosti alebo vojnový zločin alebo čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi za zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, ak taký čin je spáchaný na takejto skupine osôb alebo jednotlivcovi, alebo ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu, ak nebol v predpísanom konaní zrušený, verejne popiera alebo vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo jednotlivcovi,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.

(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 z osobitného motívu.

§ 432
Perzekúcia obyvateľstva

(1) Kto počas vojny pácha neľudské činy vyplývajúce z národnostnej, rasovej alebo etnickej diskriminácie alebo terorizuje bezbranné civilné obyvateľstvo násilím alebo hrozbou jeho použitia, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v dobe uvedenej v odseku 1

a) zničí alebo vážne naruší zdroj základných životných potrieb civilného obyvateľstva na obsadenom území alebo v dotykovej zóne, alebo svojvoľne neposkytne obyvateľstvu pomoc nevyhnutnú na prežitie,
b) bezdôvodne odďaľuje návrat civilného obyvateľstva alebo vojnových zajatcov,
c) bezdôvodne presídľuje civilné obyvateľstvo obsadeného územia,
d) osídľuje obsadené územie obyvateľstvom vlastnej krajiny, alebo
e) svojvoľne znemožní civilnému obyvateľstvu alebo vojnovým zajatcom, aby sa o ich trestných činoch rozhodovalo v spravodlivom konaní.

(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.

Zákon č. 301/2005 TRESTNÝ PORIADOK

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 2
Základné zásady trestného konania

(1) Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

(2) Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje sudca pre prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.

(4) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

(5) Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva”) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.

(6) Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.

(7) Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

(9) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

(10) Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

(11) Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

(12) Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

(13) Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie.

(14) Strany sú si v konaní pred súdom rovné.

(15) Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.

(16) V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami, ak to zákon výslovne ustanovuje.

(17) Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.

(18) Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.

(19) Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

(20) Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.

§ 28
Tlmočník a prekladateľ

(1) Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, alebo nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ.

(2) Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorému táto osoba rozumie.

(3) Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ opatrením. Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane.

§ 58
Zápisnica

(1) O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať

a) označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,
b) miesto, čas a predmet úkonu,
c) meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania,
d) stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,
e) návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f) námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.

(2) V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá neovláda slovenský jazyk.

(3) Predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní upovedomia.

(4) Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica diktovaním predsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov a iných osôb. Ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu, ich výpoveď za zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim výpovediam. Ak výpoveď takej osoby neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim výpovediam, v zápisnici sa poznačí len dátum predchádzajúcej výpovede a číslo listov spisu, v ktorom sa nachádza. Predseda senátu však môže v takom prípade súčasne nariadiť aj vyhotovenie zvukového záznamu.

(5) Ak sa zápisnica o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotovuje rýchlopisným záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, súčasťou zápisnice sú aj údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a obsah záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového zariadenia tak, aby poskytol prehľad o vykonaných úkonoch a rozhodnutiach. Táto súčasť zápisnice sa vyhotovuje počas vykonávaného úkonu. Rýchlopisný záznam alebo nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového zariadenia, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone. Ak sa nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu, uchováva mimo spisu, v zápisnici sa poznačí, kde je uložený.

(6) Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica rýchlopisným záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov a iných osôb sa zaznamenávajú v úplnom znení. Ak to nariadi predseda senátu, rýchlopisný záznam alebo záznam získaný použitím iného vhodného záznamového zariadenia sa bezodkladne prepíše do obyčajného písma a pripojí sa k súčasti zápisnice vyhotovovanej počas vykonávaného úkonu. Ak to nariadi predseda senátu sám alebo na žiadosť strany, vyhotoví sa ďalšia kópia záznamu. Náklady na vyhotovenie kópie záznamu hradí s výnimkou prokurátora ten, kto o kópiu požiadal.

(7) O použití iného vhodného záznamového zariadenia môže v prípravnom konaní rozhodnúť aj policajt alebo prokurátor. V takom prípade sa primerane použijú odseky 3 až 6, vždy sa však vyhotoví prepis do obyčajného písma.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Büntetőjog / eljárásjog / tolmácsolás / alapelvek / tolmácshoz és fordítóhoz való jog / jegyzőkönyv
Törvény száma301
A törvény kelte2005-07-02
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2006-01-01
AláírásIvan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID397919
Módosítás dátuma2013. június 5.

1 2 3
63 találat