Zákon č. 385/2008 o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Hlavná činnosť tlačovej agentúry
(1) Hlavnou činnosťou tlačovej agentúry je služba verejnosti v oblasti spravodajstva.
(2) Služba verejnosti v oblasti spravodajstva je vyhľadávanie aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií, ktoré sú spracovávané formou textových súborov, zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov, obrazových záznamov alebo multimediálnych záznamov a sú sprostredkúvané v domácom a zahraničnom agentúrnom spravodajstve, ako aj uchovávanie zhromaždených informácií a ich sprístupňovanie.
(3) Tlačová agentúra vyhľadáva a spracováva informácie z územia Slovenskej republiky o
a) spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach na celoštátnej úrovni a na regionálnej úrovni,
b) orgánoch verejnej moci, nimi zriadených rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách a právnických osobách zriadených zákonom a o ich činnosti,
c) kultúrnych aktivitách s dôrazom na národnú kultúru a kultúru národnostných menšín a etnických skupín a ochrane kultúrneho dedičstva,
d) národnostných menšinách a etnických skupinách žijúcich na území Slovenskej republiky,
e) činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností, 1)
f) sociálne znevýhodnených a rizikových skupinách obyvateľstva,
g) školstve, vede, výskume,
h) zdravotníctve a životnom štýle,
i) verejnej bezpečnosti a prevencii pred kriminalitou,
j) ochrane maloletých a prevencii pred spoločensky negatívnymi vplyvmi,
k) iných významných oblastiach života spoločnosti.
(4) Tlačová agentúra vyhľadáva a spracováva informácie zo zahraničia o
a) spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach celosvetového významu, európskeho významu a regionálneho významu,
b) udalostiach, ktoré sa vzťahujú k Slovenskej republike,
c) činnosti a úspechoch občanov Slovenskej republiky v zahraničí,
d) živote a činnosti Slovákov žijúcich v zahraničí,
e) iných významných udalostiach.
(5) Tlačová agentúra vykonáva vo verejnom záujme v rámci hlavnej činnosti tieto služby:
a) vydáva v úplnom znení vyhlásenia prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, iných ústavných činiteľov, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie súdnej rady, Kancelárie verejného ochrancu práv a ústredných orgánov štátnej správy, ak o to požiadajú,
b) informuje o stanoviskách a oznámeniach prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, iných ústavných činiteľov, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie súdnej rady, Kancelárie verejného ochrancu práv a ústredných orgánov štátnej správy, ak o to požiadajú,
c) informuje o stanoviskách a oznámeniach iných orgánov verejnej moci, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a právnických osôb zriadených zákonom, ak o to požiada príslušný ústredný orgán štátnej správy alebo orgán verejnej moci, ktorý nemá nadriadený ústredný orgán štátnej správy,
d) zhromažďuje a sprístupňuje informácie o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie,
e) vyhľadáva a spracováva informácie o spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach z územia Slovenskej republiky pre zahraničie aspoň v dvoch cudzích jazykoch,
f) uchováva a sprístupňuje2) zhromaždené informácie,
g) zhromažďuje a sprístupňuje databázu obrazových záznamov, zvukových záznamov a videozáznamov v elektronickej podobe na študijné a vedecké účely.
(6) Tlačová agentúra zriaďuje regionálne spravodajské pracoviská tlačovej agentúry v sídlach krajov a spravodajské pracoviská v zahraničí.
(7) Tlačová agentúra plní ďalšie úlohy podľa osobitných predpisov.3)
(8) Agentúrne spravodajstvo tlačovej agentúry je vyvážené, pluralitné a objektívne a rešpektuje právo na informácie v demokratickej spoločnosti bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, zdravotný stav, majetok, rod alebo iné postavenie.
Zákon č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 4
Zákaz diskriminácie
(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, 6) najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
(2) Právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom. 5a)
(3) V štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia.
(4) Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti.
(5) Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.
(6) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, 7) sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
§ 19
Podmienky prijatia do štátnej služby
(1) Do štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak spĺňa tieto predpoklady:
a) dosiahol vek 18 rokov,
b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný,
d) spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e) ovláda štátny jazyk,
f) úspešne absolvoval výberové konanie alebo výber, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:
a) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,
b) ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad,
c) spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom25) alebo určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.
(3) Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené; bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4, za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje aj ten,
a) kto ako obvinený uzavrel zmier26) v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,
b) proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba podľa osobitného predpisu, 27)
c) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené, 28)
d) kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, ak odsúdenie nebolo zahladené.
(4) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov29) nie starším ako tri mesiace, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto
a) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi vedúci úradu,
b) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán, ktorý nie je vedúcim úradu.
(5) Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa len úspešného uchádzača zúčastneného na výberovom konaní. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa trvale prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4; to neplatí, ak ide o trvalé preloženie vedúceho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 4.
(6) Odsekmi 3 až 5 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.30)
(7) Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je
a) vzdelanie, 31)
b) osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.32)
(8) Vzdelanie na účely tohto zákona je
a) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len “úplné stredné vzdelanie”),
b) vyššie odborné vzdelanie,
c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
e) vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(9) Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v prílohe č. 1 alebo v osobitnom predpise.
(10) Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom; ak nie je lehota na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu ustanovená osobitným predpisom, štátny zamestnanec získava osobitný kvalifikačný predpoklad v lehote určenej služobným úradom.
(11) Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až d), ako aj predpoklad občianstva podľa § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.
Zákon č. 40/1993 o štátnom občianstve Slovenskej republiky
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 9
(1) Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť
a) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť,
b) nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.
(2) Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky možno prepustiť osobu, ktorá preukáže, že má štátne občianstvo iného štátu, alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
(3) Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky nemožno prepustiť osobu,
a) proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, prípadne je vo výkone trestu, alebo nemá vykonaný trest uložený rozsudkom súdu Slovenskej republiky,
b) ktorá má nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike.
(4) Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky sa podáva osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.
(5) Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky obsahuje
a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, ak ho má pridelené, dátum a miesto narodenia žiadateľa,
b) adresu pobytu žiadateľa a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky,
c) dôvody žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a
d) dátum a podpis žiadateľa.
(6) Žiadateľ predloží k žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky
a) doklad totožnosti,
b) rodný list,
c) doklad o osobnom stave, ktorým je sobášny list, právoplatný rozsudok alebo potvrdenie o rozvode manželstva, úmrtný list manžela, ak je žiadateľ ženatý muž alebo vydatá žena, rozvedený alebo ovdovený,
d) výpis z registra trestov Slovenskej republiky nie starší ako šesť mesiacov,
e) prísľub udelenia štátneho občianstva iného štátu alebo doklad o jeho nadobudnutí,
f) potvrdenie, že žiadateľ nemá nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike.
(7) Manželia a maloleté deti od 14 rokov žiadajú o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky v samostatných žiadostiach o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Maloleté deti mladšie ako 14 rokov, ktoré rodič uviedol v žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, strácajú štátne občianstvo Slovenskej republiky spolu s rodičom.
(8) O prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky rozhoduje obvodný úrad v sídle kraja. Ak obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, vydá listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, ktorá obsahuje
a) názov “Slovenská republika” a názov obvodného úradu v sídle kraja,
b) číslo konania o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky,
c) ustanovenie tohto zákona, podľa ktorého sa osoba prepúšťa zo štátneho zväzku Slovenskej republiky,
d) meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia, adresu pobytu žiadateľa a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky,
e) miesto a dátum vydania listiny,
f) meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávnenej osoby,
g) odtlačok úradnej pečiatky.
(9) Obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky obvodnému úradu v sídle kraja.
(10) Obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o žiadosti o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky opätovne, ak v čase medzi vydaním listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a jej prevzatím žiadateľom vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí vo veci.
(11) Štátne občianstvo Slovenskej republiky sa stráca dňom prevzatia listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky odovzdáva obvodný úrad v sídle kraja, diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý ju osobne preberá. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky zašle bezodkladne obvodnému úradu v sídle kraja doklad o prevzatí listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
(12) Ak si žiadateľ bez vážneho dôvodu neprevezme listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky do šiestich mesiacov od doručenia písomnej výzvy, diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky vráti listinu príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja, ktorý konanie zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a žiadateľ sa o zastavení konania upovedomí.
(13) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 12 sa nemožno odvolať.
(14) Obvodný úrad v sídle kraja zasiela oznámenie o skutočnosti podľa odseku 11 obci trvalého pobytu žiadateľa, útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.
(15) Obvodný úrad v sídle kraja si môže vyžiadať od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov týkajúci sa žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
(16) Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.
(17) K strate štátneho občianstva podľa odseku 16 nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, a to za predpokladu, že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva.
(18) K strate štátneho občianstva podľa odseku 16 nedôjde ani vtedy, ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté narodením.
(19) Ten, kto stratil štátne občianstvo podľa odseku 16, je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja.
(20) Obvodný úrad v sídle kraja oznámi stratu štátneho občianstva podľa odseku 16 subjektom uvedeným v odseku 14.
(21) Ak osobitný zákon 13aa) neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 16 zaniká štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer alebo obdobný právny vzťah zakladajúci funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky.
(22) Ak osobitný zákon 13ab) neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 16 zaniká oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.
§ 9b
(1) Priestupku sa dopustí ten, kto
a) nesplní povinnosť podľa § 18,
b) nevráti listinu o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky ministerstvu do 30 dní od doručenia oznámenia ministerstva podľa § 8b ods. 3,
c) nevráti vydané osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky ministerstvu do 30 dní od doručenia oznámenia ministerstva podľa § 9a ods. 11,
d) neoznámi bezodkladne stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 19.
(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) sa uloží pokuta od 33 eur do 331 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) sa uloží pokuta vo výške 3319 eur.
(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva Obvodný úrad Bratislava.
(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, 13a) ak tento zákon neustanovuje inak.
Zákon č. 428/2002 o ochrane osobných údajov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Osobné údaje
Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
§ 8
Osobitná kategória osobných údajov
(1) Spracúvať osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života, sa zakazuje. (2) Pri spracúvaní osobných údajov možno využiť na účely určenia fyzickej osoby všeobecne použiteľný identifikátor ustanovený osobitným zákonom 11) len vtedy, ak jeho použitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Spracúvať iný identifikátor, ktorý v sebe skrýva charakteristiky dotknutej osoby, alebo zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor sa zakazuje. (3) Spracúvanie osobných údajov o porušení ustanovení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva, ako aj o výkone právoplatných rozsudkov alebo rozhodnutí môže vykonávať len ten, komu to umožňuje osobitný zákon.12) (4) Spracúvanie biometrických údajov možno vykonávať len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone, ak a) to prevádzkovateľovi vyplýva výslovne zo zákona, alebo b) na spracúvanie dala písomný súhlas dotknutá osoba. (5) Spracúvanie osobných údajov o psychickej identite fyzickej osoby alebo o jej psychickej pracovnej spôsobilosti môže vykonávať len psychológ alebo ten, komu to umožňuje osobitný zákon.13)
Zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 9
Zákaz diskriminácie
(1) Sporiteľovi patria práva pri výkone starobného dôchodkového sporenia bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu alebo rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon.
(2) Pri výkone starobného dôchodkového sporenia sa nesmie zisťovať sexuálna orientácia sporiteľa a poberateľa dôchodku starobného dôchodkového sporenia.
(3) Na účely zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa priamou diskrimináciou rozumie, ak sa s fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou fyzickou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriamou diskrimináciou je konanie, ktoré zvýhodňuje alebo znevýhodňuje jednu fyzickú osobu uvedenú v odseku 2 v porovnaní s druhou fyzickou osobou na základe rozlišovania podľa diskriminačných dôvodov uvedených v odseku 1 pri navonok pôsobiacom rovnakom prístupe k obidvom fyzickým osobám. Za priamu diskrimináciu alebo nepriamu diskrimináciu sa považuje aj pokyn na diskrimináciu.
(4) Za formu diskriminácie sa považuje aj nežiaduce správanie s úmyslom alebo účinkom porušiť ľudskú dôstojnosť a ktoré vytvára pre fyzickú osobu uvedenú v odseku 2 nepriateľské, zastrašujúce, zahanbujúce, ponižujúce alebo urážlivé prostredie.
(5) Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi.
(6) Fyzická osoba, ktorá sa cíti poškodená v dôsledku nedodržania podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 5, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak fyzická osoba, ktorá sa považuje za poškodenú z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo poisťovne preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
Zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
Részletek
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 5a
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým osobám v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.24f) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.24f)
(3) Živnostenský úrad nesmie osobu postihovať alebo znevýhodňovať preto, že táto uplatňuje svoje práva vyplývajúce z tohto zákona.
§ 66ba
Úlohy jednotného kontaktného miesta
(1) Jednotné kontaktné miesto poskytuje informácie o
a) všeobecných a osobitných podmienkach podnikania a o podmienkach poskytovania služieb na území Slovenskej republiky,
b) postupoch vybavovania náležitostí spojených s možnosťou získania oprávnenia na podnikanie a prístupu k poskytovaniu služieb,
c) kontaktoch na orgány, ktoré sú podľa osobitných predpisov príslušné na rozhodovanie vo veciach podnikania a poskytovania služieb, a na iné subjekty, 41ab) ktoré môžu poskytovateľom služieb alebo príjemcom služieb ponúknuť praktickú pomoc,
d) možnostiach prístupu k verejnej časti registra s databázami poskytovateľov služieb,
e) všeobecne dostupných spôsoboch riešenia sporov súvisiacich so vznikom oprávnenia na podnikanie alebo s možnosťou poskytovania služieb a vlastným poskytovaním služieb.
(2) Poskytovanie informácií nemá charakter právneho poradenstva, informácie majú iba všeobecný a vysvetľujúci charakter. Poskytujú sa v štátnom jazyku bezodkladne po prijatí žiadosti, ktorá môže byť doručená aj elektronickými prostriedkami.
(3) Jednotné kontaktné miesto prijíma od fyzických osôb alebo právnických osôb uchádzajúcich sa o oprávnenie prevádzkovať živnosť alebo o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia
a) ohlásenia živnosti podľa tohto zákona,
b) údaje a doklady vrátane správnych poplatkov, ktoré sú vyžadované podľa osobitných zákonov na účely predloženia žiadosti o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov,
c) údaje potrebné na registráciu a oznámenia daňovníka podľa osobitného predpisu, 41ac)
d) údaje potrebné na prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia, 41ad)
e) údaje a doklady vrátane súdnych poplatkov, vyžadované podľa osobitného zákona na účely zápisu údajov do obchodného registra, 41ae)
f) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.
(4) Doklady podľa odseku 3 písm. b) a e) možno predložiť
a) v listinnej podobe, ktoré jednotné kontaktné miesto po uhradení správneho poplatku prevedie do elektronickej podoby, alebo
b) elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
(5) Jednotné kontaktné miesto údaje podľa odseku 3 písm. b) až f) preverí a zapíše do informačného systému jednotných kontaktných miest a zodpovedá za ich správnosť. V pochybnostiach o správnosti údajov podľa odseku 3 sprístupní dokumentáciu príslušnému orgánu. Správcom informačného systému jednotných kontaktných miest je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
(6) Jednotné kontaktné miesto prijaté údaje a doklady podľa odseku 3 písm. b) a f) zasiela v elektronickej podobe bezodkladne príslušnému orgánu; ak ide o údaje podľa odseku 3 písm. c) a d), tieto zasiela bezodkladne po vzniku živnostenského oprávnenia alebo po získaní informácie o udelení oprávnenia na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovni, a v prípade podľa odseku 3 písm. e) príslušnému registrovému súdu.
(7) K zasielaným údajom a dokladom pripojí jednotné kontaktné miesto pridelené identifikačné číslo, 36ca) a ak to vyžadujú osobitné zákony, aj výpis z registra trestov alebo informáciu o bezúhonnosti dotknutých fyzických osôb.
(8) Jednotné kontaktné miesto plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.39)
Zákon č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 14
Informovanie oprávnených voličov
(1) O vytvorených volebných okrskoch, o volebných miestnostiach a o čase voľby informuje obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 40 dní pred dňom voľby.
(2) Obec najneskôr 20 dní pred dňom voľby zašle každému voličovi zapísanému v stálom zozname voličov3) oznámenie, v ktorom uvedie čas konania voľby, volebný okrsok a miesto, kde môže oprávnený volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný opis spôsobu úpravy hlasovacieho lístka.
(3) Obec podľa osobitného predpisu8a) zašle oznámenie podľa odseku 2 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.
(4) Ak sa kandidát na funkciu prezidenta vzdal svojej kandidatúry (§ 12) alebo ak kandidát na funkciu prezidenta zomrel po vyhotovení hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia o tom informuje oprávnených voličov vyvesením oznámenia vo volebnej miestnosti.
§ 43
Informovanie oprávnených voličov
(1) O vytvorených okrskoch na hlasovanie, o miestnostiach na hlasovanie a o čase a mieste hlasovania informuje obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 40 dní pred dňom ľudového hlasovania.
(2) Obec najneskôr 20 dní pred dňom ľudového hlasovania zašle každému oprávnenému voličovi zapísanému v stálom zozname voličov3) oznámenie, v ktorom uvedie čas konania ľudového hlasovania, okrsok a miesto na hlasovanie, kde môže oprávnený volič hlasovať; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný spôsob úpravy hlasovacieho lístka.
(3) Obec podľa osobitného predpisu8a) zašle oznámenie podľa odseku 2 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.
Zákon č. 465/2003 o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
Zákon č. 473/2005 o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 19
Skúška odbornej spôsobilosti
(1) Skúška odbornej spôsobilosti (ďalej len “skúška”) je typu
a) S – pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany a pátrania a
b) P – pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva a pre prevádzkovateľov.
(2) Skúška sa vykonáva pred trojčlennou komisiou. Predsedom komisie je zástupca ministerstva, ktorý plní úlohy na úseku bezpečnostných služieb a získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb, alebo v inom študijnom odbore, ak najmenej desať rokov vykonával bezpečnostnú prax. Jeden člen skúšobnej komisie je zástupca krajského riaditeľstva, ktorý plní úlohy na úseku bezpečnostných služieb. Druhý člen komisie je zástupca okresného riaditeľstva Policajného zboru podľa miesta konania skúšky.
(3) Skúšku typu S ani odbornú prípravu podľa tohto zákona nemusí vykonať osoba, ktorá má ukončené vzdelanie v študijnom odbore v oblasti bezpečnostných služieb a vykonávala najmenej desať rokov bezpečnostnú prax v ozbrojenom zbore alebo ozbrojenom bezpečnostnom zbore.
(4) Skúšku typu P ani odbornú prípravu podľa tohto zákona nemusí vykonať osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb alebo získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v inom študijnom odbore ako právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb a získala špecializované policajné vzdelanie15) a táto osoba vykonávala najmenej desať rokov bezpečnostnú prax v ozbrojenom zbore alebo ozbrojenom bezpečnostnom zbore.
(5) Osobu po absolvovaní odbornej prípravy (ďalej len “uchádzač”) prihlasuje na skúšku podľa typu skúšky osoba akreditovaná ministerstvom na vykonávanie odbornej prípravy (ďalej len “akreditovaná osoba”). Uchádzača možno prihlásiť na skúšku najneskôr do šiestich mesiacov od ukončenia odbornej prípravy.
(6) Prihláška na skúšku sa podáva na ministerstve a obsahuje
a) zoznam uchádzačov, ktorí sú prihlásení na skúšku, s uvedením mena, priezviska, titulu, rodného priezviska, dátumu a miesta narodenia, rodného čísla a adresy pobytu,
b) čas a miesto konania odbornej prípravy,
c) navrhované miesto a čas konania skúšky,
d) údaj o tom, či uchádzač je prihlásený na prvú skúšku alebo na opravnú skúšku,
e) údaje podľa písmena a) o tlmočníkoch, ak sa zúčastnia skúšky.
(7) K prihláške na skúšku akreditovaná osoba pripojí
a) doklad o zaplatení správneho poplatku za podanie prihlášky na skúšku,
b) doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť uchádzača.
(8) Termín a miesto konania skúšky oznámi ministerstvo akreditovanej osobe najmenej 15 dní pred konaním skúšky. Skúška sa musí vykonať najneskôr do troch mesiacov od podania prihlášky na skúšku. Počet uchádzačov, ktorí sa zúčastnia jednej skúšky, určí ministerstvo. Za každého uchádzača prihláseného na skúšku akreditovaná osoba zaplatí správny poplatok. Ak prihláška na skúšku nespĺňa náležitosti ustanovené v odsekoch 6 a 7, ministerstvo vyzve akreditovanú osobu na doplnenie prihlášky na skúšku; ak akreditovaná osoba prihlášku na skúšku v určenom termíne nedoplní, ministerstvo termín konania skúšky neurčí. Akreditovaná osoba je povinná poskytnúť pomôcky, prostriedky a priestory na vykonanie skúšky.
(9) Súčasťou skúšky je písomný test a ústna skúška. O priebehu skúšky vypracuje komisia zápisnicu, ktorú podpíšu všetci členovia skúšobnej komisie. Zápisnicu o vykonaní skúšky je ministerstvo povinné uschovávať 15 rokov. Uchádzač, ktorý nevykoná úspešne skúšku, sa môže prihlásiť na vykonanie opravnej skúšky. Opravnú skúšku možno opakovať len raz. Uchádzač, ktorý nevykoná ani druhú opravnú skúšku, sa môže prihlásiť na novú skúšku najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa neúspešného vykonania druhej opravnej skúšky a až po novom ukončení odbornej prípravy.
(10) Skúška sa vykonáva v štátnom jazyku. Uchádzač, ktorý neovláda štátny jazyk, môže vykonať skúšku v jazyku, ktorý ovláda. Ak niektorý člen komisie neovláda jazyk, v ktorom uchádzač vykoná skúšku, skúška sa vykoná prostredníctvom tlmočníka. Náklady na tlmočenie hradí uchádzač.
(11) Činnosť v komisii sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.16)
(12) Podrobnosti o obsahu odbornej prípravy, obsahu a priebehu skúšky a o činnosti komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 59
Obmedzenie činnosti detektívnej služby
(1) Detektívnu službu nemožno vykonávať spôsobom, ktorým sa zasahuje do osobnostných alebo iných práv chránených zákonom.33)
(2) Pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po politickom, odborárskom alebo náboženskom presvedčení osoby alebo po jej príslušnosti k určitej rase, etnickej skupine alebo národnosti.
(3) Pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po zdravotnom stave osoby, jej sexuálnych stykoch a sklonoch, iba ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť k rozvodu manželstva a zmluvu o poskytovaní detektívnej služby uzavrel jeden z manželov, alebo ak ide o sexuálne styky a sklony, ktoré sú protiprávne alebo môžu viesť k protiprávnemu konaniu.
Zákon č. 479/2008 o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 7
Povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia
(1) Účastník podujatia je povinný
a) dodržiavať pokyny organizátora podujatia, usporiadateľskej služby, príslušníkov Policajného zboru, zástupcov obce a členov súkromnej bezpečnostnej služby zabezpečujúcich ochranu verejného poriadku na podujatí a zdržať sa všetkého, čo by porušovalo verejný poriadok alebo riadny a pokojný priebeh podujatia,
b) zdržať sa požívania alkoholických nápojov počas podujatia, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, zdržať sa požívania drog a iných omamných látok počas podujatia,
c) strpieť úkony organizátora, usporiadateľa alebo člena súkromnej bezpečnostnej služby súvisiace s porušením povinností účastníka podujatia,
d) po skončení podujatia sa pokojne rozísť.
(2) Účastníkovi podujatia sa zakazuje
a) vnášať na podujatie strelnú zbraň, 10) pyrotechnický výrobok alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším,
b) navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, drog a iných omamných látok,
c) vnášať alkoholické nápoje na podujatie, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, a vnášať drogy alebo iné omamné látky na podujatie,
d) mať zakrytú tvár spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a príslušník Policajného zboru ho na odkrytie tváre vyzval,
e) používať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia riadeného príslušným národným športovým zväzom,
f) vnášať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov na domáce podujatie riadené príslušným národným športovým zväzom, pri ktorom môže dôjsť k narušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu zdravia účastníkov podujatia.
§ 13
Priestupky
(1) Priestupku pri verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach sa dopustí ten, kto
a) ako organizátor podujatia nesplní povinnosť ustanovenú v § 3, 4 a § 11 ods. 1 až 6 alebo inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom,
b) ako usporiadateľ poruší povinnosť podľa § 5 ods. 3,
c) ako účastník podujatia poruší povinnosť podľa § 7 ods. 1,
d) ako účastník podujatia poruší zákaz podľa § 7 ods. 2.
(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 50 000 Sk; za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk; za priestupok podľa odseku 1 písm. c) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. d) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk. Obmedzujúce opatrenie najdlhšie na dva roky možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. c).
(3) Za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu v blokovom konaní do 1 000 Sk, pričom pokutu môže uložiť aj dozorný orgán pri výkone dozoru.
(4) Priestupky podľa odseku 1 prejednáva obec. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, 14) ak tento zákon neustanovuje inak.
(5) Výnosy z pokút sú príjmom rozpočtu obce.
(6) Obec doručí právoplatné rozhodnutie o uložení sankcie a obmedzujúceho opatrenia Policajnému zboru a príslušnému športovému zväzu.