Zákon č. 583/2008 o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 7
(1) Ministerstvo vnútra okrem pôsobnosti podľa § 6
a) spracúva údaje o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti vrátane osobných údajov podľa odseku 2, ktoré získava od orgánov verejnej moci v oblasti prevencie kriminality, iných právnických osôb, príslušných orgánov iných štátov, najmä z členských štátov Európskej únie a od medzinárodných organizácií,
b) zameriava sa na získavanie údajov týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi,
c) vykonáva typológiu páchateľov a obetí trestných činov,
d) poskytuje údaje o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti vrátane osobných údajov podľa odseku 2 orgánom verejnej moci v oblasti prevencie kriminality, iným právnickým osobám, príslušným orgánom iných štátov, najmä z členských štátov Európskej únie, a medzinárodným organizáciám, a to na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať účel, na ktorý sa majú tieto údaje poskytnúť.
(2) Ministerstvo vnútra na účel prevencie kriminality spracúva a poskytuje osobné údaje o páchateľoch a obetiach kriminality a inej protispoločenskej činnosti v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, pohlavie, adresa pobytu, vzdelanie, národnosť a štátna príslušnosť.
(3) Ministerstvo vnútra na výkon pôsobnosti podľa odsekov 1 a 2 zriaďuje Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality ako svoje zariadenie bez právnej subjektivity.
Zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 13a
(1) Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.
(2) Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora, alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu.
(3) Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku, 8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady a predpoklady odbornej inšpekčnej práce.
§ 15
Sieť
(1) Sieť je zoznam škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie.51)
(2) Sieť spravuje ministerstvo po vyjadrení príslušného krajského školského úradu, príslušného ústredného orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy a každoročne ju zverejňuje na internete. Sieť zdravotníckych škôl spravuje ministerstvo zdravotníctva.52)
(3) Školy, školské zariadenia, strediská praktického vyučovania a pracoviská praktického vyučovania, ktoré sú zaradené do siete, majú právo
a) vykonávať výchovu a vzdelávanie podľa osobitného predpisu, 51)
b) na zabezpečenie financovania podľa osobitného predpisu.31)
(4) V sieti sa pre každú školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania a pracovisko praktického vyučovania uvádzajú tieto údaje:
a) názov a adresa,
b) názov a adresa zriaďovateľa; meno a priezvisko a trvalý pobyt zriaďovateľa, ak je zriaďovateľom fyzická osoba,
c) zoznam študijných a učebných odborov a ich zameraní,
d) dátum začatia činnosti školy alebo školského zariadenia,
e) vyučovací jazyk a forma štúdia.
§ 16
Zaraďovanie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania do siete
(1) Žiadosť o zaradenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania do siete predkladá zriaďovateľ ministerstvu do 30. júna kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom má byť škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriadené; minister v odôvodnených prípadoch, najmä ak zriadenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, môže povoliť iný termín. Žiadosť obsahuje
a) názov, adresu a identifikačné číslo zriaďovateľa, štatutárny orgán a právnu formu, ak je zriaďovateľ právnická osoba; meno a priezvisko, štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu a rodné číslo zriaďovateľa, 53) ak je zriaďovateľ fyzická osoba,
b) názov a adresu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vrátane jeho súčastí,
c) predpokladaný počet všetkých detí alebo žiakov,
d) predpokladaný počet všetkých tried,
e) vyučovací jazyk alebo výchovný jazyk,
f) učebné plány a učebné osnovy, podľa ktorých sa bude v škole, školskom zariadení, stredisku praktického vyučovania alebo na pracovisku praktického vyučovania uskutočňovať výchovno-vzdelávací proces,
g) školský rok a dátum, v ktorom sa má škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriadiť,
h) doklad o zabezpečení priestorov,
i) doklad príslušných orgánov štátnej správy, že priestory školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vyhovujú hygienickým požiadavkám a predpisom týkajúcim sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predpisom o ochrane pred požiarmi,
j) predpokladaný rozpočet školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania,
k) vyjadrenie obce, ak nie je zriaďovateľom; ak ide o materské školy, jazykové školy, základné umelecké školy53a) a školské zariadenia53b) na území obce pre deti a žiakov do 15 rokov veku, súhlas obce,
l) súhlas samosprávneho kraja, ak ide o jazykové školy, základné umelecké školy53a) a školské zariadenia53b) na území samosprávneho kraja pre žiakov nad 15 rokov veku,
m) vyjadrenie samosprávneho kraja, ak ide o stredné odborné školy, ktorých nie je zriaďovateľom,
n) vyjadrenie príslušného orgánu školskej samosprávy,
o) v prípade odborného vzdelávania stanovisko príslušného ústredného orgánu štátnej správy, zamestnávateľského zväzu alebo právnickej osoby, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu53c),
p) vyjadrenie príslušného krajského školského úradu, ak ide o školy, v ktorých vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak nie je zriaďovateľom.
(2) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba, ktorá má oprávnenie podnikať, 54) alebo iná právnická osoba, k žiadosti na zaradenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania predloží doklad, že
a) nie je v konkurze alebo v likvidácii,
b) nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
c) nemá v Slovenskej republike alebo v krajine svojho sídla evidované daňové nedoplatky, nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, nedoplatky poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, nedoplatky príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia,
d) nebol on alebo jeho štatutárny zástupca, alebo člen štatutárneho orgánu právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a ani sa nezačalo trestné stíhanie.
(3) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie podnikať, vzťahujú sa na ňu ustanovenia odseku 2 písm. c) a d).
(4) Splnenie podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 žiadateľ preukazuje
a) v písm. a) a b) potvrdením súdu, že sa proti nemu nevedie konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie,
b) v písm. c) potvrdením príslušného úradu nie starším ako tri mesiace,
c) v písm. d) výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a čestným vyhlásením, že nebolo voči nemu začaté trestné stíhanie.
(5) Ministerstvo o zaradení do siete rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zaradenie; pri rozhodovaní prihliada na účelné a komplexné rozmiestnenie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania, ktoré zohľadňuje miestne a regionálne požiadavky. V rozhodnutí ministerstvo vyznačí termín začatia činnosti. Žiadosť, ktorá neobsahuje všetky náležitosti, sa vráti žiadateľovi. Ak sa žiadosť vráti žiadateľovi, lehota neplynie.
(6) Po zaradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania do siete vydá zriaďovateľ zriaďovaciu listinu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania.
§ 21
Označovanie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania
(1) Názov školy sa skladá z označenia druhu alebo typu školy a názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy. Názov školy sa uvádza v prvom páde. So súhlasom ministerstva môže škola na základe žiadosti používať jej historický názov. Ak bol škole udelený čestný názov, je súčasťou názvu školy a uvedie sa za druhom alebo typom školy. Názov školy musí byť zhodný s názvom školy uvedeným v sieti.
(2) Škola, kde sa výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje v triedach v slovenskom jazyku a súčasne v jazyku národnostných menšín, má vo svojom názve druh a typ školy uvedený v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
(3) Škola, kde sa výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje iba v jazyku národnostných menšín, má v názve uvedený aj vyučovací jazyk školy a druh a typ školy sa uvádza v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Sídlo školy sa uvádza v slovenskom jazyku; ak je sídlom školy obec, v ktorej príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, uvedie sa sídlo aj v jazyku národnostnej menšiny.61)
(4) Ak je zriaďovateľom cirkev alebo náboženská spoločnosť, v názve sa môže uviesť, že ide o cirkevnú školu, alebo v ňom môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje zriaďovateľa. Taktiež môže obsahovať meno významnej osobnosti príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, prípadne meno svätca.
(5) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba alebo iná právnická osoba, uvedie sa na začiatku názvu školy slovo “súkromná” v príslušnom tvare. V názve môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje zriaďovateľa.
(6) Ak sa škola zriadila pre nadané a talentované deti alebo žiakov, pred názvom školy alebo školského zariadenia sa uvedie slovo, ktoré primerane vyjadruje oblasť, na ktorú je škola zameraná (napríklad bilingválne gymnázium, športové gymnázium a pod.).
(7) Ak je súčasťou školy školský internát, 62) uvedie sa za názvom školy slovo “internátna” v príslušnom tvare.
(8) Škola, ktorá vznikla podľa osobitného predpisu, 63) sa označuje názvom “Združená stredná škola”.
(9) Škola, ktorá vznikla spojením základnej školy s predškolským zariadením podľa osobitného predpisu, 64) sa označuje názvom “Základná škola s materskou školou”.
(10) Názov školy, ktorá nezanikla po zlúčení so školou rovnakého druhu a typu podľa osobitného predpisu, 65) zostáva nezmenený.
(11) Názov školy sa používa na úradných pečiatkach a listinách vydaných touto školou, ak osobitný predpis neustanovuje inak.66)
(12) Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy.
(13) Ustanovenia odsekov 1 až 12 sa primerane vzťahujú aj na školské zariadenia, strediská praktického vyučovania alebo pracoviská praktického vyučovania.
§ 22
Zriaďovacia listina školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania
(1) Zriaďovaciu listinu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vydáva zriaďovateľ po zaradení školy alebo školského zariadenia do siete.
(2) Zriaďovacia listina školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania obsahuje
a) označenie zriaďovateľa,
b) názov školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vylučujúci možnosť zámeny s názvom iných právnických osôb, druh a typ, jej sídlo (adresa) a identifikačné číslo,
c) názov a adresu subjektu, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia,
d) výchovný jazyk alebo vyučovací jazyk,
e) formu hospodárenia,
f) dátum zriadenia školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania,
g) vymedzenie základných verejnoprospešných činností alebo verejných funkcií, pre ktoré sa škola alebo školské zariadenie zriaďuje, a tomu zodpovedajúci predmet činnosti,
h) označenie štatutárneho orgánu,
i) vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania spravuje,
j) určenie času, na ktorý sa škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriaďuje,
k) dátum a číslo rozhodnutia ministerstva o zaradení do siete.
(3) Zmeny údajov v zriaďovacej listine sa vykonávajú dodatkom k zriaďovacej listine.
Zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 4
Financovanie verejných škôl
(1) Rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zriaďovateľom verejných škôl na kalendárny rok vychádza z normatívne určených objemov finančných prostriedkov pre jednotlivé školy v pôsobnosti zriaďovateľa (ďalej len “normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok”).
(2) Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok je určený počtom jej žiakov a normatívnym objemom finančných prostriedkov prislúchajúcim na jedného žiaka školy na bežný kalendárny rok (ďalej len “normatív”). Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa skladá z normatívneho príspevku pre školu na bežný školský rok a normatívneho príspevku pre školu na nový školský rok.
(3) Normatívny príspevok pre školu na bežný školský rok sa určí ako dve tretiny súčinu normatívu a počtu žiakov školy v školskom roku, ktorý sa začal v predchádzajúcom kalendárnom roku. Normatívny príspevok pre školu na nový školský rok sa určí ako jedna tretina súčinu normatívu a počtu žiakov školy v školskom roku, ktorý sa začína v bežnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci pre počet žiakov použitý pri určovaní normatívneho príspevku určí ministerstvo podľa § 7 ods. 4.
(4) Normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu.
(5) Mzdový normatív vyjadruje normované ročné náklady na mzdy a platy vrátane poistného a príspevku zamestnávateľa do poisťovní (ďalej len “osobné náklady”) zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovno-vzdelávací proces, a zamestnancov, ktorí zabezpečujú prevádzku školy, pripadajúce na jedného žiaka. Mzdový normatív sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried, personálnej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia a vyučovacieho jazyka. Pri určovaní normatívu pre základné školy možno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti možno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok.
(6) Prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné náklady na výchovno-vzdelávací proces a prevádzku školy bez osobných nákladov (ďalej len “prevádzkové náklady”) pripadajúce na jedného žiaka. Prevádzkový normatív sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, ekonomickej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia, vyučovacieho jazyka a teplotných podmienok v mieste školy. Pri určovaní normatívu pre základné školy možno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti možno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok.
(7) Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte zriaďovateľovi verejnej školy výšku normatívnych príspevkov pre verejné školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 2 určených podľa odseku 3. Pre výpočet normatívneho príspevku pre školu na nový školský rok sa použije počet žiakov školy v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku nahlásený zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4.
(8) Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka zriaďovateľovi verejnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre verejné školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 7. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre verejné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre verejné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa odseku 3 z počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku.
(9) Zriaďovateľ verejnej školy do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku 7 rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Zriaďovateľ verejnej školy pridelí na kalendárny rok každej zo škôl finančné prostriedky najmenej v sume určenej ustanoveným percentuálnym podielom z časti normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 2 zodpovedajúcej osobným nákladom a ustanoveným percentuálnym podielom z časti normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 2 zodpovedajúcej prevádzkovým nákladom. Rozdiel medzi sumou pridelenou krajským školským úradom a sumou určenou ustanovenými minimálnymi percentuálnymi podielmi z normatívnych príspevkov pre školy na kalendárny rok prerozdelí zriaďovateľ najneskôr do konca kalendárneho roku jednotlivým školám v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa svojho rozhodnutia zohľadňujúceho ich potreby a úpravu podľa odseku 10.
(10) Zriaďovateľ verejnej školy do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku 8 upraví finančné prostriedky na nový školský rok pre jednotlivé školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Každá zo škôl musí mať po vykonanej úprave pridelené finančné prostriedky najmenej v sume určenej ustanoveným percentuálnym podielom podľa odseku 9 z časti upraveného normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 8 zodpovedajúcej osobným nákladom a ustanoveným percentuálnym podielom podľa odseku 9 z časti upraveného normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 8 zodpovedajúcej prevádzkovým nákladom.
(11) Zriaďovatelia verejných škôl spolupracujú pri rozpise finančných prostriedkov podľa odsekov 9 a 10 so štatutárnymi zástupcami škôl a školských zariadení. Výšku finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým verejným školám zriaďovatelia oznámia do 15 dní po rozpise krajskému školskému úradu, ktorý ju zverejní na svojej internetovej stránke do 15 dní od doručenia rozpisu.
(12) Krajský školský úrad poskytuje zriaďovateľovi verejnej školy finančné prostriedky z kapitoly ministerstva pridelené podľa odsekov 1 až 12 a § 4a až 4d v priebehu roku podľa osobitného predpisu.22)
(13) Financovanie škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami22a) a školských zariadení ustanoví nariadenie vlády.
(14) Zriaďovateľovi základnej školy spojenej s materskou školou, ktorým je obec, pridelí ministerstvo normatívny príspevok zodpovedajúci len žiakom základnej školy.
Zákon č. 61/2000 o osvetovej činnosti
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
Osvetová činnosť
(1) Osvetová činnosť podľa tohto zákona je súhrn aktivít, ktoré svojím pôsobením na základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej schopnosti ľudí prispievajú k rozvoju ich osobnosti a utváraniu kultúrneho spôsobu života. (2) Osvetová činnosť zvyšuje všeobecnú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň ľudí tým, že a) sprostredkúva informácie a poznatky z kultúry, vedy a techniky b) prehlbuje vzťah k vlastnému štátu, ku kultúrnej identite národa, národnostných menšín a etnických skupín a k starostlivosti o životné prostredie, c) vychováva umením a k umeniu najmä rozvíjaním záujmovej umeleckej činnosti, d) vyhľadáva, ochraňuje, uchováva a sprístupňuje ľudové tradície s dôrazom na tradičnú a ľudovú kultúru, tvorivo ich rozvíja a využíva, e) napomáha prevenciu protispoločenských javov a drogových závislostí f) umožňuje ľudom napĺňať ich voľný čas kultúrnymi aktivitami. (3) Osvetovú činnosť zabezpečuje osvetové zariadenie.
Zákon č. 63/1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 8
Spôsob používania štátnej vlajky
(1) Štátne orgány, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, Hasičský a záchranný zbor a orgány územnej samosprávy označujú štátnou vlajkou budovy, v ktorých sídlia, štátne orgány označujú aj úradnú miestnosť najvyššieho predstaviteľa.
(2) Štátna vlajka sa používa pri príležitosti štátnych sviatkov.
(3) Okrem príležitostí uvedených v odseku 2 sa štátna vlajka používa aj na výzvu, ktorú vydáva
a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak ide o významnú oficiálnu príležitosť celoštátneho charakteru (napr. oficiálna návšteva najvyššieho predstaviteľa iného štátu),
b) obec, ak ide o oficiálnu príležitosť miestneho charakteru (napr. oslavy výročia založenia obce).
(4) Výzva na použitie štátnej vlajky podľa odsekov 2 a 3 obsahuje dôvod vlajkovej výzdoby a údaj o jej začiatku a konci.
(5) Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar.
(6) Pri medzinárodných podujatiach v Slovenskej republike sa pri nepárnom počte vlajok štátna vlajka umiestňuje uprostred, pri párnom počte na ľavej strane z čelného pohľadu v prostrednej dvojici.
(7) Ak ide o významnú udalosť Slovenskej republiky alebo o významnú udalosť miestneho charakteru, používa sa vždy štátna vlajka; popri nej sa používa štátna vlajka iného štátu vtedy, ak je prítomná oficiálna delegácia iného štátu. V takom prípade sa používa štátna vlajka na čestnejšom mieste, vľavo z čelného pohľadu.
(8) Ak sa používa štátna vlajka spolu s vlajkou obce, obidve sú umiestnené v rovnakej výške vedľa seba, pričom sa štátna vlajka z čelného pohľadu umiestňuje vľavo.
(9) Na štátnej vlajke, ani na stožiari sa neumiestňujú nijaké ozdoby, nápisy, vyobrazenia, stuhy a pod. Stožiar štátnej vlajky na verejnom priestranstve sa umiestňuje vpravo od rečníckeho pultu pri pohľade od tohto pultu.
(10) Pri štátnom smútku sa štátna vlajka spúšťa do pol žrde. Pri smútočnom obrade sa z rakvy sníma pred jej spustením do hrobu alebo žiaroviska.
(11) Štátna vlajka sa nesmie použiť poškodená, ani zašpinená a nesmie sa zväzovať do ružice.
(12) Štátna vlajka sa vztyčuje a sníma bez prerušenia, pomaly a dôstojne; pri snímaní sa nesmie dotýkať zeme.
(13) Týmito ustanoveniami nie sú dotknuté zvyklosti pri označení budov diplomatických misií, stálych misií a konzulárnych úradov cudzích štátov a zvyklosti pri medzištátnych rokovaniach a pod.
§ 13
Štátna hymna Slovenskej republiky
(1) Štátnou hymnou Slovenskej republiky (ďalej len “štátna hymna”) sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.7)
(2) Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia.
(3) Štátna hymna sa hrá alebo spieva aj
a) pred začiatkom rokovania ustanovujúcej schôdze a poslednej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období,
b) pred začiatkom prvého a posledného rokovania vlády Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období,
c) pred prvým a posledným zasadnutím obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zasadnutím zastupiteľstva samosprávneho kraja v príslušnom volebnom období,
d) v školách so štátnym vzdelávacím programom na začiatku školského roka a na konci druhého školského polroka, 7a)
e) vo vysielaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 7b)
f) na začiatku športových podujatí, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.7c)
(4) Text štátnej hymny a jej notový záznam tvoria prílohu č. 5 tohto zákona.
Zákon č. 68/1997 o Matici slovenskej
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc zo skutočnosti, že Matica slovenská je historicky osvedčená významná ustanovizeň slovenského národa v oblasti kultúrnej, spoločenskej a vedeckej činnosti, sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
Úlohy Matice Slovenskej
(1) Úlohy zverené Matici slovenskej štátom sú najmä
a) upevňovať slovenské vlastenectvo,
b) prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti,
c) robiť základný slovakistický výskum,
d) podieľať sa na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry,
e) pôsobiť najmä na mládež v duchu národných, mravných a demokratických hodnôt,
f) zvyšovať národné povedomie Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky,
g) posilňovať vzťahy kultúr občanov hlásiacich sa k národnostným menšinám a etnickým skupinám na území Slovenskej republiky so slovenskou národnou kultúrou,
h) združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete,
i) podporovať propagáciu Slovenskej republiky aj vlastnými informačnými a kultúrnymi strediskami utvorenými v zahraničí,
j) rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt,
k) zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti,
l) spolupracovať so štátnymi orgánmi a s orgánmi územnej samosprávy pri rozvoji kultúry a spoločenského života,
m) vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku,
n) spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné školy a stredné školy na základe poverenia Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
(2) Ďalšie úlohy Matice slovenskej vyplývajú z činnosti jej orgánov (§ 4 a 5).
§ 3
Ustanovizne vykonávajúce úlohy zverené Matici slovenskej štátom
(1) Matica slovenská spolupracuje a spolupôsobí pri plnení úloh štátu v oblasti kultúry a vedy. Tieto úlohy plnia najmä tieto jej ustanovizne: a) Slovenský literárny ústav a Slovenský historický ústav, b) Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej, c) Krajanské múzeum Matice slovenskej, d) informačné a kultúrne strediská Matice slovenskej v zahraničí, e) oblastné strediská Matice slovenskej. (2) Slovenský literárny ústav a Slovenský historický ústav sú vedecké pracoviská Matice slovenskej pre základný slovakistický výskum. Sú právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je Matica slovenská. Riaditeľov vymenúva a odvoláva predseda Matice slovenskej. (3) Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej je organizačná zložka Matice slovenskej.Pôsobí ako koordinátor výskumu a dokumentácie vzťahov medzi slovenským národom a národnostnými menšinami žijúcimi v Slovenskej republike, ako aj na konzultovanie otázok z tejto problematiky so zainteresovanými subjektmi. Riaditeľa vymenúva a odvoláva predseda Matice slovenskej. (4) Krajanské múzeum Matice slovenskej pôsobí ako jej ústredné pracovisko pre styk a spoluprácu so Slovákmi žijúcimi mimo územia Slovenskej republiky a na udržiavanie a rozvíjanie ich národnej identity a vzťahov k Slovenskej republike. Vedúceho Krajanského múzea vymenúva a odvoláva predseda Matice slovenskej. (5) Informačné a kultúrne strediská Matice slovenskej v zahraničí sú pracoviská Matice slovenskej na informovanie o Slovensku, na propagáciu Slovenska vo svete a na spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. (6) Oblastné strediská Matice slovenskej sú odborné pracoviská, ktoré plnia kultúrne, spoločenské a metodické ciele voči širokej verejnosti i voči členskej základni Matice slovenskej na vymedzenom území. Pôsobia ako pracoviská s právnou subjektivitou (domy Matice slovenskej) alebo bez právnej subjektivity (oblastné pracoviská Matice slovenskej). Riaditeľov týchto pracovísk s právnou subjektivitou vymenúva a odvoláva predseda Matice slovenskej.
Zákon č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok)
Részletek
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Základné pravidlá konania
(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
(6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.
(7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.
Zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2a
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1)
(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
(5) Služobný úrad oboznámi policajtov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.
(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 policajtom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta.
§ 48
Základné práva a povinnosti policajta
(1) Policajt má právo
a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c) na prehlbovanie kvalifikácie,
d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,
e) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a.
(2) Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(3) Policajt je povinný
a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu,
d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu,
i) vykonávať štátnu službu nestranne,
j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,
n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby,
p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,
r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku,
s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,
t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,
u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu,
v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.
(4) Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.
(5) Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods. 2.
(6) Policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa). Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa) vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.13a)
(7) Zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, na výkon osobnej asistencie podľa osobitného zákona13aba), na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť policajta v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona, 13ab) vykonávanie funkcie člena orgánu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, 13ac) Fondu ochrany vkladov13ac) alebo Garančného fondu investícií13ac) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.
[gview file=”” height=”600px” width=”100%” save=”1″]
Zákon č. 83/1990 o združovaní občanov
Részletek
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 4
Nie sú dovolené združenia
a) ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony;
b) ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi;
c) ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami; za také sa nepovažujú združenia, ktorých členovia držia alebo používajú strelné zbrane na športové účely.
Zákon č. 84/1990 o zhromažďovacom práve
Részletek
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 10
(1) Obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve:
a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;
b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
c) inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(2) Obec zhromaždenie zakáže aj vtedy, ak
a) sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie,
b) na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať zhromaždenie a medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času jeho konania; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľov žrebovaním,
c) sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie.1a)
(3) Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.
(4) Obec nemôže zhromaždenie zakázať z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3, ak zvolávateľ prijal návrh obce podľa § 8.