Legislation

398235
1. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397680|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-1841999-o-pouzivani-jazykov-narodnostnych-mensin/|Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, rešpektujúc ochranu a rozvoj základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, prihliadajúc na doteraz existujúce platné zákony upravujúce používanie jazykov národnostných menšín, uznávajúc a oceňujúc význam materinských jazykov občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ako prejav kultúrneho bohatstva štátu, majúc na zreteli vytvorenie demokratickej, tolerantnej a prosperujúcej spoločnosti v podmienkach integrujúceho sa Európskeho spoločenstva, uvedomujúc si, že slovenský jazyk je štátnym jazykom Slovenskej republiky a je želateľné ustanoviť používanie jazykov občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, uzniesla sa na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 1

(1) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo okrem štátneho jazyka 1) používať jazyk národnostnej menšiny (ďalej len jazyk menšiny). Účelom tohto zákona je ustanoviť v nadväznosti na medzinárodné dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná, a osobitné zákony2) pravidlá používania jazyka menšiny v úradnom styku a v oblastiach upravených týmto zákonom. (2) Jazykom menšiny sa na účely tohto zákona rozumie kodifikovaný alebo štandardizovaný jazyk tradične používaný na území Slovenskej republiky jej občanmi patriacimi k národnostnej menšine, ktorý je odlišný od štátneho jazyka; jazykom menšiny je bulharský jazyk, český jazyk, chorvátsky jazyk, maďarský jazyk, nemecký jazyk, poľský jazyk, rómsky jazyk, rusínsky jazyk a ukrajinský jazyk.

§ 2 Používanie jazyka menšiny v úradnom styku

(1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. (2) Zoznam obcí podľa odseku 1, ako aj zoznam označení obcí podľa odseku 1 v jazykoch menšín ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo v obci 2a) podľa odseku 1 komunikovať v ústnom a písomnom styku pred orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenou právnickou osobou (ďalej len orgán verejnej správy) vrátane predkladania písomných listín a dôkazov aj v jazyku menšiny a orgán verejnej správy poskytne odpoveď na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou vydávania verejných listín, pričom táto výnimka sa netýka verejných listín podľa odsekov 4 a 5. V pochybnostiach je rozhodujúce znenie odpovede orgánu verejnej správy v štátnom jazyku. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podľa prvej vety adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy zabezpečí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste. (4) Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní3) v obci podľa odseku 1 sa v prípade, ak sa konanie začalo podaním v jazyku menšiny alebo na požiadanie, vydáva okrem štátneho jazyka v rovnopise aj v jazyku menšiny. V pochybnostiach je rozhodujúci text rozhodnutia v štátnom jazyku. (5) Rodný list, sobášny list, úmrtný list, povolenia, oprávnenia, potvrdenia, vyjadrenia a vyhlásenia v obci podľa odseku 1 sa na požiadanie vydávajú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny. V pochybnostiach je rozhodujúci text verejnej listiny v štátnom jazyku. (6) Označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách sa v obci podľa odseku 1 uvádza popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny. (7) Orgán verejnej správy v obci podľa odseku 1 poskytuje občanom úradné formuláre vydané v rozsahu jeho pôsobnosti na požiadanie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny. (8) Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nespĺňa podmienky podľa odseku 1, pri ústnej komunikácii používať jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúčastnené na konaní súhlasia. (9) Používanie českého jazyka v úradnom styku upravuje osobitný zákon.3a)

§ 3

(1) Rokovanie orgánu verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. (2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Ostatní účastníci rokovania obecného zastupiteľstva môžu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní poslanci obecného zastupiteľstva a starosta obce. Tlmočenie zabezpečí obec. (3) Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny. (4) Úradná agenda, najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, informácie určené pre verejnosť a agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť okrem matriky, sa v obci podľa § 2 ods. 1 môže viesť popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.

§ 4 Označenia v jazyku menšiny

(1) V obci podľa § 2 ods. 1 sa popri názve obce v štátnom jazyku uvádza aj označenie obce v jazyku menšiny, a to na dopravných značkách označujúcich začiatok obce a koniec obce, budovách orgánov verejnej správy alebo rozhodnutiach vydaných v jazyku menšiny, ak je takéto označenie uvedené v nariadení vlády podľa § 2 ods. 2. (2) Dopravné značky s označením obce v jazyku menšiny sa umiestňujú v obci podľa § 2 ods. 1 pod dopravnými značkami s názvom obce, ktorý sa uvádza vždy v štátnom jazyku. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom dopravnú značku na účely informatívneho označovania obcí v jazykoch menšín, ktorá sa bude odlišovať od dopravnej značky s názvom obce. (3) Označenie obce v jazyku menšiny sa v obci podľa § 2 ods. 1 môže uvádzať aj pri označení železničnej stanice, autobusovej stanice, letiska a prístavu. Označenie obce v jazyku menšiny sa zobrazuje pod názvom v štátnom jazyku s rovnakým alebo menším typom písma. (4) Obec podľa § 2 ods. 1 môže na svojom území označovať ulice a iné miestne geografické značenia aj v jazyku menšiny. (5) V odborných publikáciách, v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, ak sa v nich používa jazyk menšiny, sa popri štandardizovaných geografických názvoch3b) môžu uvádzať aj označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku menšiny, aj v jazyku menšiny. (6) V obci podľa § 2 ods. 1 sa informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky uvádzajú na miestach prístupných pre verejnosť popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny. Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny. (7) Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa môžu uvádzať popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny. (8) Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti v obci podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny. Obec podľa § 2 ods. 1 môže vydávať všeobecne záväzné nariadenia v rámci svojej pôsobnosti popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny; v takomto prípade je rozhodujúce znenie v štátnom jazyku.

§ 4a Miestne referendum o zmene označenia obce

(1) Obec podľa § 2 ods. 1 môže formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku menšiny uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky. (2) Na miestne referendum o zmene označenia obce sa vzťahuje osobitný zákon.3c)

§ 5

(1) Právo používať jazyk menšiny v konaní pred súdmi a v iných oblastiach upravujú aj osobitné zákony. /2/ (2) Ustanovenie § 2 ods. 1 sa nevzťahuje na oblasť predškolskej výchovy, základných škôl, stredných škôl a kultúry. Používanie jazyka menšiny v týchto oblastiach upravujú osobitné zákony. /4/ (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže pri komunikácii s personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v obci podľa § 2 ods. 1 používať jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa predchádzajúcej vety umožní používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú.

§ 5a Informovanie verejnosti v jazyku menšiny

(1) Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa v obci podľa § 2 ods. 1 môžu zverejňovať popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny. (2) Obec podľa § 2 ods. 1 zverejňuje dôležité informácie uvedené na úradnej tabuli obce, na webovom sídle obce a vo vydávanej periodickej tlači, 5) popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny, a to: a) informácie o zložení a právomoci orgánov samosprávy obce, b) prehľad právnych predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých obec koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k obci, c) miesto, čas a spôsob, akým je možné získavať informácie a informácie o tom, kde môžu podať fyzické osoby alebo právnické osoby žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie, d) postup, ktorý musí obec dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je potrebné dodržať, e) sadzobník správnych poplatkov, 6) ktoré obec vyberá za úkony a konania správnych orgánov, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií, f) informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami a nakladaní s majetkom obce. (3) Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa v obci podľa § 2 ods. 1 môžu vydávať v jazyku menšiny, pričom základné informácie musia byť uvedené aj v štátnom jazyku.

§ 5b

Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, majú právo rozširovať a prijímať informácie v jazyku menšiny prostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska. Regionálne a lokálne vysielanie televíznej programovej služby alebo rozhlasovej programovej služby v jazykoch menšín sa realizuje za podmienok upravených osobitnými zákonmi.7)

§ 7

(1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk /1/ a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi používajú aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny. (2) Orgán verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 je povinný vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov. /4/ (3) V obci podľa § 2 ods. 1 sa v obecnej polícii môže v služobnom styku používať okrem štátneho jazyka aj jazyk menšiny, ak s tým prítomní súhlasia. (4) Ak príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a obecnej polície ovládajú jazyk menšiny, v obci podľa § 2 ods. 1 môžu používať jazyk menšiny pri komunikácii s občanmi Slovenskej republiky, ktorí patria k národnostnej menšine.

§ 7a Právomoc podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny

(1) Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny8) (ďalej len podpredseda vlády) poskytuje odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy a organizačným zložkám bezpečnostných a záchranných zborov pri vykonávaní tohto zákona. (2) Podpredseda vlády predkladá vláde Slovenskej republiky raz za dva roky správu o stave používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky. K správe podľa prvej vety pred jej predložením zaujme stanovisko Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. (3) Na účel podľa odseku 2 je podpredseda vlády oprávnený vyžadovať od orgánov verejnej správy informácie a písomné podklady o používaní jazyka menšín v oblasti ich pôsobnosti. (4) Prvú správu podľa odseku 2 predloží podpredseda vlády do 31. decembra 2012.
|Zákon č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín |Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => államnyelv [2] => anyanyelv [3] => az anyanyelv hivatalos használatához való jog [4] => Bírósági eljárás jog [5] => emberi jog [6] => jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához [7] => Jogi területek struktúrái [8] => jogvédelem [9] => Kisebbségi jogok [10] => közigazgatás [11] => Közigazgatási jog [12] => Közjog [13] => nyelvhasználat [14] => nyelvtörvény [15] => önkormányzat [16] => Téma ) |184|1999-07-24|Részlet|1999-09-01|Rudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2003-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9134916b3690040ac5'2. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397684|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-5642001-o-verejnom-ochrancovi-prav/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 11

(1) Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. (2) Fyzické osoby môžu v styku s verejným ochrancom práv používať svoj materinský jazyk. Trovy tlmočného znáša štát.
|Zákon č. 564/2001 o verejnom ochrancovi práv|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => anyanyelv [2] => az anyanyelv hivatalos használatához való jog [3] => emberi jog [4] => Jogi területek struktúrái [5] => jogvédelem [6] => Kisebbségi jogok [7] => Közjog [8] => nyelvhasználat [9] => ombudsman [10] => Téma ) |564|2001-12-23|Részlet|2002-01-01|Rudolf Schuster v.r. Jozef Migaš v.r. Mikuláš Dzurinda v.r.|2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9134916b3690040ac6'3. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397688|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-991963-obciansky-sudny-poriadok/|Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 18 Účastníci

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
|Zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok|Array ( [0] => a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => anyanyelv [2] => az anyanyelv hivatalos használatához való jog [3] => Bírósági eljárás jog [4] => emberi jog [5] => Jogi területek struktúrái [6] => jogvédelem [7] => Kisebbségi jogok [8] => Közjog [9] => Magánjog [10] => nyelvhasználat [11] => Polgárjog [12] => Téma ) |99|1963-12-04|Részlet|1964-04-01|Novotný v. r. Fierlinger v. r. Lenárt v. r.|2003-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9134916b3690040ac7'4. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397692|https://adatbank.sk/jogszabaly/nariadenie-vlady-c-2211999-ktorym-sa-vydava-zoznam-obci-v-ktorych-tvoria-obcania-sr-patriaci-k-narodnostnej-mensine-najmenej-20/|Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín nariaďuje:

§ 1

Zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov najmenej 20 % obyvateľstva, je uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu.|Nariadenie vlády č. 221/1999 ktorým sa vydáva zoznam obcí v ktorých tvoria občania SR patriaci k národnostnej menšine najmenej 20%|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Kormánya [2] => Kormányrendelet ) |Array ( [0] => Jogi területek struktúrái [1] => kissebbségi jogok [2] => közigazgatás [3] => Közigazgatási jog [4] => Közjog [5] => nemzetiségi kisebbségek [6] => népszámlálás [7] => település [8] => Téma ) |221|1999-08-31|Részlet|1999-09-01|Mikuláš Dzurinda v. r.|2003-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9134916b3690040ac8'5. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397696|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-5882001-a-regionalis-vagy-kisebbsegi-nyelvek-europai-kartaja/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 5. novembra 1992 bola v Štrasburgu otvorená na podpis členským štátom Rady Európy Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. V mene Slovenskej republiky bola charta podpísaná v Štrasburgu 20. februára 2001. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila uznesením č. 1497 z 19. júna 2001 súhlas s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov. Prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 20. júla 2001 a ratifikačná listina bola uložená a zaregistrovaná u depozitára, generálneho tajomníka Rady Európy, 5. septembra 2001. Charta nadobudla platnosť 1. marca 1998 na základe článku 19 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. januára 2002 na základe článku 19 ods. 2. Pri uložení ratifikačnej listiny urobila Slovenská republika vyhlásenie, ktoré znie: 1. Slovenská republika vyhlasuje, že prijatú chartu bude uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a príslušnými medzinárodnými dohovormi, ktoré zaručujú rovnosť občanov pred zákonom bez ohľadu na ich pôvod, rasu, náboženstvo alebo národnosť, s cieľom podporovať európske jazykové dedičstvo bez ujmy na používaní štátneho jazyka. 2. Slovenská republika vyhlasuje podľa článku 1 písm. b) charty, že pojem územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk, sa vzťahuje na obce podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva z 25. augusta 1999, a to vrátane uplatňovania jej článku 10. 3. Podľa článku 3 ods. 1 charty regionálnymi alebo menšinovými jazykmi v Slovenskej republike sú jazyky: bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský; uplatňovanie ustanovení charty podľa jej článku 2 ods. 2, ak ide o bulharský, český, chorvátsky, nemecký, poľský a rómsky jazyk: článok 8 ods. 1 písm. a) bod iii, písm. b) bod iii, písm. c) bod iii, písm. d) bod iii, písm. e) bod ii, písm. f) bod ii, písm. g), h), i); článok 9 ods. 1 písm. a) body ii a iii, písm. b) body ii a iii, písm. c) body ii a iii, písm. d); článok 10 ods. 1 písm. a) body iii a iv, ods. 2 písm. b), c), d), f), g), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), c), ods. 5; článok 11 ods. 1 písm. a) bod iii, písm. b) bod ii, písm. c) bod ii, písm. d), písm. e) bod i, písm. f) bod ii, ods. 2 a 3; článok 12 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), ods. 2 a 3; článok 13 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. c); článok 14 písm. a); článok 14 písm. b) len pre český, nemecký a poľský jazyk; rusínsky a ukrajinský jazyk: článok 8 ods. 1 písm. a) bod ii, písm. b) bod ii, písm. c) bod ii, písm. d) bod ii, písm. e) bod ii, písm. f) bod ii, písm. g), h), i); článok 9 ods. 1 písm. a) body ii a iii, písm. b) body ii a iii, písm. c) body ii a iii, písm. d), ods. 3; článok 10 ods. 1 písm. a) body iii a iv, ods. 2 písm. b), c), d), f), g), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), c), ods. 5; článok 11 ods. 1 písm. a) bod iii, písm. b) bod ii, písm. c) bod ii, písm. d), písm. e) bod i, písm. f) bod ii, ods. 2 a 3; článok 12 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), ods. 2 a 3; článok 13 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. c); článok 14 písm. a); článok 14 písm. b) len pre ukrajinský jazyk; maďarský jazyk: článok 8 ods. 1 písm. a) bod i, písm. b) bod i, písm. c) bod i, písm. d) bod i, písm. e) bod i, písm. f) bod i, písm. g), h), i); článok 9 ods. 1 písm. a) body ii a iii, písm. b) body ii a iii, písm. c) body ii a iii, písm. d), ods. 2 písm. a), ods. 3; článok 10 ods. 1 písm. a) bod ii, ods. 2 písm. a), b), c), d), f), g), ods. 3 písm. b), c), ods. 4 písm. a), c), ods. 5; článok 11 ods. 1 písm. a) bod iii, písm. b) bod ii, písm. c) bod ii, písm. d), písm. e) bod i, písm. f) bod i, ods. 2 a 3; článok 12 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), ods. 2 a 3; článok 13 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. c); článok 14 písm. a), b). 4. Slovenská republika vyhlasuje, že článok 8 ods. 1 písm. e) bod i sa vzťahuje na prípravu pedagógov, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov bez ujmy na výučbe v štátnom jazyku s tým, že väčšina predmetov vrátane profilových sa zabezpečuje v menšinovom jazyku pri rešpektovaní právnych noriem Slovenskej republiky v oblasti vysokého školstva. 5. Slovenská republika vyhlasuje, že článok 10 ods. 1 písm. a) bod ii, článok 10 ods. 2 písm. a) a článok 10 ods. 3 písm. b) sa budú interpretovať bez ujmy na používaní štátneho jazyka podľa Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. 6. Slovenská republika vyhlasuje, že článok 12 ods. 1 písm. e) a článok 13 ods. 2 písm. c) možno použiť, ak účinky jeho použitia neodporujú iným ustanoveniam právneho poriadku Slovenskej republiky o zákaze diskriminácie občanov Slovenskej republiky v pracovnoprávnych vzťahoch na území Slovenskej republiky. Csatolmányok:
|Oznámenie č. 588/2001 A Regionális vagy Kisebbségi Nyelvek Európai Kartája|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => anyanyelv [1] => Jogi területek struktúrái [2] => kissebbségi jogok [3] => Közjog [4] => nemzetközi egyezmények [5] => nemzetközi jog [6] => nyelvhasználat [7] => Téma ) |588|2001-12-29|Teljes|2002-01-01||2003-08-08 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9134916b3690040ac9'6. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397708|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-2112000-o-slobodnom-pristupe-k-informaciam-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-zakon-o-slobode-informacii/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 6

(1) Informácie podľa § 5 sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup. Táto povinnosť sa nevzťahuje na fyzické osoby a na obce, ktoré nie sú mestami. 8) (2) Informácie podľa § 5 ods. 1 sa ďalej zverejňujú v sídle povinnej osoby a na všetkých jej pracoviskách na verejne prístupnom mieste. (3) Povinné osoby, ktoré prevádzkujú informačné systémy 9) obsahujúce informácie, pri ktorých osobitný zákon nevylučuje verejnú prístupnosť, 10) sú povinné informácie obsiahnuté v týchto registroch a zoznamoch uverejňovať na voľne prístupnej internetovej stránke. Také zverejnenie nie je porušením osobitných predpisov. 9) (4) Povinné osoby môžu informácie podľa predchádzajúcich odsekov zverejniť aj ďalšími spôsobmi. Okrem informácií podľa predchádzajúcich odsekov môže povinná osoba zverejniť aj ďalšie informácie. (5) V obciach, ktoré sú vymedzené osobitným zákonom, 11) povinná osoba zverejní tieto informácie aj v jazyku národnostných menšín. Ak takáto obec zverejňuje informácie podľa § 5 spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, je povinná ich uvádzať aj v jazyku národnostných menšín. (6) Na obmedzenia zverejňovania informácií sa použijú ustanovenia § 8 až 12.

§ 16 Spôsob sprístupnenia informácií na žiadosť

(1) Informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. (2) Za prístupnú formu sprístupnenia informácie žiadateľovi, ktorý je osobou nevidiacou alebo slabozrakou, sa podľa tohto zákona považuje informácia napísaná a) slepeckým (Braillovým) písmom alebo b) zväčšeným typom písma. (3) Nevidiaca osoba je oprávnená požadovať sprístupnenie informácie prístupnou formou uvedenou v odseku 2 písm. a). Pri podaní žiadosti predloží kópiu preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s červeným pásom, na ktorého zadnej strane je vyznačený druh zdravotného postihnutia Nevidiaci - Blind. (4) Slabozraká osoba je oprávnená požadovať sprístupnenie informácie prístupnou formou uvedenou v odseku 2 písm. b). Pri podaní žiadosti predloží kópiu preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. (5) Ak žiadateľ podľa odseku 2 v žiadosti uvedie, že požaduje sprístupnenie informácie v prístupnej forme, povinná osoba je povinná sprístupniť informáciu v požadovanej prístupnej forme. Povinná osoba, ktorá nemá k dispozícii špeciálne zariadenia prispôsobené na písmo a tlač slepeckého písma, môže požiadať osobu, ktorá má takéto zariadenie k dispozícii, bezodkladne o vyhotovenie prekladu sprístupňovanej informácie. Ak ide o taký rozsah informácie, ktorý by presiahol primeraný rozsah v prístupnej forme, povinná osoba sprístupní požadovanú informáciu alebo jej časť iným vhodným spôsobom podľa § 16 ods. 1. Povinná osoba nie je oprávnená obmedzovať celkový rozsah sprístupňovanej informácie, na ktorú má žiadateľ právo zo zákona. (6) Ak je žiadateľom osoba nepočujúca alebo nedoslýchavá v žiadosti uvedie, akým spôsobom podľa § 16 ods. 1 požaduje sprístupnenie informácie. (7) Žiadateľ podľa odsekov 3, 4 a 6 a povinná osoba môžu dohodnúť aj iný spôsob sprístupnenia informácie. (8) Ak je žiadateľom občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, 11) obec vymedzená osobitným predpisom, 11) pokiaľ je to možné, sprístupní informácie aj v jazyku národnostnej menšiny. (9) Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie. (10) Povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12.
|Zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => anyanyelv [2] => emberi jog [3] => információ [4] => jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához [5] => Jogi területek struktúrái [6] => Kisebbségi jogok [7] => Közigazgatási jog [8] => Közjog [9] => nemzetiségi kisebbségek nyelve [10] => nyelvhasználat [11] => polgári és politikai szabadságjogok [12] => tájékoztatás [13] => Téma ) |211|2000-07-13|Részlet|2001-01-01|Rudolf Schuster v.r. Jozef Migaš v.r. Mikuláš Dzurinda v.r.|2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9134916b3690040aca'7. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397712|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3082000-o-vysielani-a-retransmisii-a-o-zmene-zakona-c-1952000-z-z-o-telekomunikaciach/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 3 Vymedzenie pojmov

k) program vo verejnom záujme je program zameraný na uspokojovanie informačných a kultúrnych potrieb poslucháčov alebo divákov na území, ktoré vysielateľ svojím signálom pokrýva; je to najmä 1. program pre maloletých zameraný na vzdelávacie, výchovné a informačné účely, 2. spravodajstvo, 3. program zameraný na vzdelávanie a výcvik, vedu a výskum, 4. program, ktorý poskytuje právne a iné informácie, podporuje zdravý životný štýl, ochranu prírody, ochranu životného prostredia, ochranu života, zdravia a majetku a bezpečnosť na cestách, 5. program, ktorý prezentuje kultúru s dôrazom na slovenskú národnú kultúru a kultúru národnostných menšín a etnických skupín, ich život a názory, 6. program, ktorý prezentuje náboženskú činnosť, 7. program, ktorý je určený skupinám občanov v sociálnej núdzi 5),

§ 6a Výročná správa

(1) Výročná správa obsahuje všetky dôležité informácie o činnosti rady, o stave vysielania, o poskytovaní služieb retransmisie a o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie za príslušný kalendárny rok, a to a) menný zoznam členov rady s údajmi o zastávanej funkcii v rade a časovom rozsahu funkčného obdobia príslušného člena rady, b) vyhodnotenie činnosti rady za príslušný kalendárny rok vrátane stanovených hlavných úloh a prioritných činností, c) stanovenie hlavných úloh a prioritných činností na ďalší kalendárny rok, d) účtovnú závierku podľa osobitného predpisu, 13a) e) správu o zastupovaní Slovenskej republiky v Stálom výbore pre cezhraničnú televíziu Rady Európy a záveroch prijatých týmto výborom, f) zoznam významných podujatí pre verejnosť (§ 31 ods. 2) a hodnotenie z hľadiska jeho vplyvu na vysielanie, ako aj jeho návrh alebo návrh na jeho zmeny, g) vyhodnotenie činnosti rady vo vzťahu k významným podujatiam iných členských štátov Európskej únie alebo členských štátov Rady Európy (§ 31 ods. 8), h) aktualizovaný zoznam vysielateľov podľa podmienok rozhodujúcich pre prístup verejnosti k významným podujatiam (§ 31 ods. 3), i) štatistiky o odvysielanom programe a štatistiky vysielania európskych diel a nezávislej produkcie a štatistiky podielu európskych diel v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a ich vyhodnotenie [§ 5 ods. 1 písm. l)], j) analýzu 1. programových služieb vysielateľa na základe zákona a vysielateľov s licenciou, 2. audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, 3 majetkových vzťahov a personálnych vzťahov vo vysielaní (§ 42 až 44) vrátane prehľadu vlastníckych štruktúr vysielateľov, 4 podielov odvysielaných programov vo verejnom záujme, 5 jazykovej rozmanitosti odvysielaných programov s dôrazom na podiel štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín vo vysielaní, 6 povinností prevádzkovateľov retransmisie, najmä povinnosti zabezpečiť základný rozsah retransmisie [§ 17 ods. 1 písm. a)], a dosahu týchto povinností na poskytovanie retransmisie v Slovenskej republike, ako aj zoznam prevádzkovateľov retransmisie, ktorým rada udelila výnimku podľa § 17 ods. 4 s uvedením rozsahu udelenej výnimky a dôvodov, na ktorých základe bola výnimka udelená, 7 sťažností vybavených podľa tohto zákona (§ 14a), 8 žiadostí o prístup k informáciám podľa osobitného predpisu, 12) 9. samoregulačných orgánov a samoregulačných systémov pre oblasť upravenú týmto zákonom, k) vyhodnotenie a prehľad činnosti rady ako správneho orgánu a prehľad radou uložených sankcií, l) prehľad a stručnú charakteristiku súdnych sporov rady s vysielateľmi, prevádzkovateľmi retransmisie, poskytovateľmi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo inými osobami, m) štatistické prehľady podľa § 5 ods. 2 písm. g), n) zoznam vysielateľov s licenciou, registrovaných prevádzkovateľov retransmisie, poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a vysielateľov prostredníctvom internetu.

§ 16 Základné povinnosti vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

(1) Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie sú povinní zabezpečiť ľahký, priamy a stály prístup verejnosti najmä k týmto informáciám: a) názov, obchodné meno alebo meno a priezvisko vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, b) adresa sídla, miesta podnikania alebo bydliska vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, c) telefónne číslo, adresa elektronickej pošty alebo internetovej stránky. (2) Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie sú povinní a) na základe rozhodnutia rady pozastaviť vysielanie alebo poskytovanie programu alebo jeho časti, b) vysielať alebo poskytovať audiovizuálne diela len v čase a za podmienok dohodnutých s nositeľmi práv k týmto dielam, c) zabezpečiť, aby programy a ostatné zložky programovej služby a audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie vysielané a poskytované v rámci volebnej kampane boli v súlade s osobitnými predpismi.22) (3) Vysielateľ je povinný a) zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, b) zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru, c) začať vysielať do 360 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie okrem vysielateľa, ktorému bola licencia udelená podľa osobitného predpisu;26a) ak bolo vysielanie zastavené v súvislosti s konaním o odňatie licencie a toto konanie sa zastavilo, vysielateľ má na obnovenie vysielania rovnakú lehotu, d) vysielať v súlade s udelenou licenciou, e) zabezpečiť pri vysielaní programov a ostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka, jazykov národnostných menšín a cudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi, 26) f) pri vysielaní rozhlasovej programovej služby najmenej raz za hodinu označovať svoju programovú službu nezameniteľným zvukovým signálom, ak sa tým nenaruší celistvosť programu, g) pri vysielaní televíznej programovej služby trvalo označiť na obrazovke svoju programovú službu nezameniteľným obrazovým symbolom (logom) okrem vysielania reklamy a telenákupu, h) zapísať činnosť vykonávanú podľa tohto zákona ako predmet činnosti do obchodného registra; návrh na zápis činnosti je povinný podať najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie, i) zabezpečiť, aby sa program vo vysielaní televíznej programovej služby neprerušoval, ak tento zákon neustanovuje inak; program možno prerušovať vysielaním mimoriadneho spravodajstva, j) poskytnúť bezplatne v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom na ich požiadanie nevyhnutný vysielací čas na odvysielanie dôležitého a neodkladného oznamu, výzvy alebo rozhodnutia v rozsahu podľa osobitných predpisov23) alebo odvysielanie informácie civilnej ochrany24) v čase a v rozsahu, ktorý by nebezpečenstvo z omeškania znížil na najnižšiu mieru, k) odvysielať oznam o porušení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu (ďalej len oznam o porušení zákona) a udelenej licencie v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom radou, l) uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom, m) viesť štatistiku o odvysielanom programe televíznej programovej služby obsahujúcu vyhodnotenie podielov programových typov, podielu programov vo verejnom záujme, podielov programov s multimodálnym prístupom, podielu európskej produkcie a podielu programov európskej nezávislej produkcie; štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac je vysielateľ povinný doručiť rade do 15 dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca okrem vysielateľa prostredníctvom internetu a vysielateľa s licenciou udelenou podľa tohto zákona na iné ako terestriálne vysielanie, ktorý je povinný doručiť štatistiku do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti rady o túto štatistiku. (4) Ustanovenia odseku 3 písm. a) až e), h) a l) sa nevzťahujú na vysielanie prostredníctvom internetu.

§ 19 Ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudskosti

(1) Audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, programová služba a ich zložky nesmú a) spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných, b) propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, c) propagovať vojnu alebo opisovať kruté alebo inak neľudské konanie spôsobom, ktorý je ich nevhodným zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním, d) bezdôvodne zobrazovať scény reálneho násilia, kde sa nenáležitou formou zdôrazňuje skutočný priebeh umierania alebo sa zobrazujú osoby vystavované fyzickému či psychickému utrpeniu spôsobom, ktorý sa považuje za neoprávnený zásah do ľudskej dôstojnosti; platí to aj vtedy, ak dotknuté osoby s takým zobrazením súhlasili, e) otvorene alebo skrytou formou propagovať alkoholizmus, fajčenie, užívanie omamných látok, jedov a prekurzorov alebo zľahčovať následky užívania uvedených látok, f) nenáležitou formou zobrazovať maloletých, ktorí sú vystavovaní fyzickému alebo psychickému utrpeniu, g) zobrazovať detskú pornografiu alebo pornografiu obsahujúcu patologické sexuálne praktiky. (2) Upútavka na program v rámci televíznej programovej služby nesmie obsahovať výňatky z diel, ktoré znázorňujú scény násilia a pohlavného styku, devastácie životného prostredia a zábery, ktoré by mohli navodiť dojem skrytej formy propagácie alkoholizmu, fajčenia a používania omamných látok, jedov a prekurzorov.

§ 31a Mediálna komerčná komunikácia

(1) Mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a a) je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo b) je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú propagáciu. (2) Mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8. (3) Skrytá mediálna komerčná komunikácia je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu. (4) Skrytá mediálna komerčná komunikácia je zakázaná. (5) Mediálna komerčná komunikácia musí byť zreteľne rozoznateľná od iných zložiek programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. (6) Mediálna komerčná komunikácia využívajúca podprahové vnímanie človeka sa zakazuje. (7) Mediálna komerčná komunikácia nesmie a) porušovať slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach ľudí, b) obsahovať a podporovať diskrimináciu na základe pohlavia, rasy, farby pleti, veku, jazyka, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia, náboženstva alebo viery, národného alebo sociálneho pôvodu alebo príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, c) nabádať na konanie, ktorým sa poškodzuje alebo ohrozuje zdravie alebo bezpečnosť, d) nabádať na konanie, ktorým sa hrubo poškodzuje životné prostredie. (8) Mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa cigariet a iných tabakových výrobkov sa zakazuje. Obchádzanie tohto zákazu prostredníctvom používania značkových názvov, ochranných známok, emblémov alebo iných výrazných znakov týchto výrobkov sa zakazuje. (9) Mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa alkoholických nápojov a) sa nesmie zameriavať na maloletých, b) nesmie nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov. (10) Mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa liekov, ktoré sú dostupné len na lekársky predpis, a zdravotných výkonov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov32) sa zakazuje. (11) Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby mediálna komerčná komunikácia nemohla spôsobiť fyzickú alebo morálnu ujmu maloletým, a preto mediálna komerčná komunikácia nesmie a) priamo vyzývať maloletých na zakúpenie alebo požičanie tovaru alebo služby tak, že zneužijú ich neskúsenosť a dôverčivosť, b) priamo nabádať maloletých, aby presviedčali svojich rodičov alebo iné osoby o potrebe kúpiť im ponúkané výrobky alebo služby, c) zneužívať osobitnú dôveru maloletých voči rodičom, učiteľom alebo iným osobám alebo d) bezdôvodne zobrazovať maloletých v nebezpečných situáciách.

§ 61 Pozastavenie retransmisie programovej služby

(1) V súlade so záväzkami z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, môže rada rozhodnúť o pozastavení retransmisie takej programovej služby, ktorej obsah zjavne, závažne a hrubo ohrozuje fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo ak zjavne, závažne a hrubo podnecuje k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva, či národnosti. (2) O pozastavení retransmisie programovej služby môže rada rozhodnúť, ak sa vysielateľ počas predchádzajúcich 12 mesiacov najmenej dvakrát dopustil porušenia uvedeného v odseku 1. Pred pozastavením retransmisie programovej služby rada oznámi vysielateľovi, štátu vysielateľa a Komisii svoj zámer pozastaviť retransmisiu programovej služby podľa odseku 1. Ak rokovania so štátom vysielateľa a s Komisiou nepriniesli do 15 dní od oznámenia zámeru urovnanie sporu a uvádzané porušovanie trvá, rada môže rozhodnúť o pozastavení retransmisie programovej služby. (3) V rozhodnutí podľa odseku 1 rada určí lehotu, v ktorej je prevádzkovateľ retransmisie povinný pozastaviť retransmisiu danej programovej služby. (4) Proti rozhodnutiu o pozastavení retransmisie programovej služby môže prevádzkovateľ retransmisie podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady. (5) Pokiaľ Komisia rozhodne do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia o pozastavení retransmisie programovej služby o tom, že opatrenia sú nezlučiteľné s právnymi predpismi Európskeho spoločenstva, rada je povinná rozhodnúť o zrušení rozhodnutia o pozastavení retransmisie programovej služby. (6) Ustanovenia odsekov 2 a 5 sa použijú, ak sa konania podľa odseku 1 dopustí vysielateľ spadajúci pod právomoc členského štátu Európskej únie.
|Zákon č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.195/2000 Z.z. o telekomunikáciách|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => anyanyelv [2] => diszkrimináció [3] => emberi jog [4] => jog a kisebbségi kultúra fejlesztésére [5] => Jogi területek struktúrái [6] => jogvédelem [7] => Kisebbségi jogok [8] => Közigazgatási jog [9] => Közjog [10] => közművelődésügy [11] => kultúra [12] => médiák [13] => nyelvhasználat [14] => Téma ) |308|2000-10-04|Részlet|2000-09-14|Rudolf Schuster v.r. Jozef Migaš v.r. Mikuláš Dzurinda v.r.|2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9134916b3690040acb'8. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397718|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-1541994-o-matrikach/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 16

Ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti sa zapíše bez koncovky slovenského prechyľovania, a) ak o to požiadajú rodičia 9) pri zápise priezviska ich dieťaťa ženského pohlavia do knihy narodení podľa § 13 ods. 1 alebo osvojitelia pri zápise priezviska osvojeného dieťaťa, ak ide o osvojenie podľa osobitného predpisu 9a), b) ak o to požiada žena pri zápise uzavretia manželstva do knihy manželstiev podľa § 14, c) ak o to požiada žena v súvislosti so zápisom rozhodnutia o zmene priezviska podľa osobitného zákona. 10)

§ 19

(1) Úradný výpis z knihy narodení (ďalej len rodný list) obsahuje a) názov dokladu a označenie matričného úradu, ktorý vyhotovuje doklad, b) deň, mesiac, rok, miesto narodenia a rodné číslo dieťaťa, c) meno 5) a priezvisko dieťaťa, d) pohlavie dieťaťa, e) meno 6), priezvisko, rodné priezvisko, dátum a miesto narodenia, štátne občianstvo a rodné číslo rodičov, f) deň, mesiac a rok vyhotovenia rodného listu, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky matričného úradu. (2) Úradný výpis z knihy manželstiev (ďalej len sobášny list) obsahuje a) názov dokladu a označenie matričného úradu, ktorý vyhotovuje doklad, b) deň, mesiac, rok a miesto uzavretia manželstva, c) meno 6), priezvisko, prípadne rodné priezvisko manželov a ich rodné čísla, d) deň, mesiac, rok, miesto narodenia manželov, e) meno 6), priezvisko, prípadne rodné priezvisko rodičov manželov, f) dohodu manželov o priezvisku a dohodu o priezvisku ich spoločných detí; dohodnuté priezviská sa uvedú v mužskom aj ženskom tvare. g) deň, mesiac a rok vyhotovenia sobášneho listu, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky matričného úradu. (3) V rodnom liste osoby inej ako slovenskej národnosti, ktorej meno nebolo do 31. decembra 1993 zapísané v matrike v jej materinskom jazyku, ale v slovenskom ekvivalente, sa uvedie v jej materinskom jazyku latinkou, ak o to písomne požiada; o tejto skutočnosti sa v matrike urobí písomný záznam. Žiadosť musí obsahovať vyhlásenie o národnosti žiadateľa. Všetky ďalšie úradné výpisy a potvrdenia sa vyhotovia s takýmto tvarom mena. (4) Osoba, ktorej meno je zapísané v matrike v inom ako slovenskom jazyku a neskorší výpis z matriky jej bol vyhotovený s menom v slovenskom ekvivalente, môže požiadať o výpis z matriky s menom v pôvodnom znení. Matričný úrad je povinný tejto žiadosti vyhovieť. (5) Úradný výpis z knihy úmrtí (ďalej len úmrtný list) obsahuje a) názov dokladu a označenie matričného úradu, ktorý vyhotovuje doklad, b) deň, mesiac, rok, miesto úmrtia a rodné číslo zomretého; posledný deň mesiaca úmrtia nájdenej zomretej osoby, ktorej lekár určil len mesiac úmrtia, alebo posledný deň roka úmrtia nájdenej zomretej osoby, ktorej lekár určil rok úmrtia, c) meno 6), priezvisko, prípadne rodné priezvisko zomretého, d) pohlavie, miesto trvalého pobytu zomretého, e) deň, mesiac, rok a miesto narodenia zomretého, f) deň, mesiac a rok vyhotovenia úmrtného listu, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky matričného úradu. (6) V rodnom liste alebo sobášnom liste ženy, ktorej sa tento úradný výpis týka, sa jej priezvisko uvedie bez koncovky slovenského prechyľovania, ak o to písomne požiada; o tejto skutočnosti sa v matrike urobí záznam. Všetky ďalšie úradné výpisy a potvrdenia o údajoch zapísaných v matrike sa vyhotovia s takýmto tvarom priezviska. Písomná žiadosť podľa prvej vety sa založí do zbierky listín. (7) Písomnú žiadosť podľa odsekov 3, 4 a 6 môžu podať, ak ide o neplnoletú osobu, jej rodičia. (8) Na zapísanie zmeny tvaru mena a priezviska podľa odsekov 3, 4 a 6 v úradnom výpise sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o zmene mena a zmene priezviska 10) a tento úkon nepodlieha poplatkovej povinnosti podľa osobitného zákona. 13) (9) Žiadosť o zapísanie ženského priezviska s koncovkou slovenského prechyľovania v úradnom výpise vyhotovenom po tom, čo bolo uplatnené právo podľa odsekov 3, 4 a 6 alebo podľa § 16 sa považuje za žiadosť o zmenu priezviska podľa osobitného zákona. 10) (10) Ak ide o zomretú osobu, ktorej meno je zapísané v matrike v inom ako slovenskom jazyku a neskorší úradný výpis z matriky jej bol vyhotovený s menom v slovenskom ekvivalente, matričný úrad vyhotoví úradný výpis z matriky v pôvodnom znení, ak o to písomne požiada člen rodiny, ktorým je manžel alebo deti zomretej osoby, a ak ich niet, rodičia zomretej osoby. (11) Matričný úrad vyhotoví úradný výpis z matriky s menom v pôvodnom znení aj v prípade, ak osoba, ktorej sa zápis týka, alebo člen jej rodiny preukáže, že k zápisu mena v slovenskom ekvivalente došlo až dodatočne, bez súhlasu osoby, ktorej sa zápis týka.
|Zákon č. 154/1994 o matrikách|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => anyakönyv [2] => anyanyelv [3] => az anyanyelv hivatalos használatához való jog [4] => belsőigazgatás [5] => emberi jog [6] => Jogi területek struktúrái [7] => Kisebbségi jogok [8] => Közigazgatási jog [9] => Közjog [10] => nemzetiség [11] => névhasználat [12] => nyelvhasználat [13] => Téma ) |154|1994-05-27|Részlet|1995-01-01|Michal Kováč v.r. Ivan Gašparovič v.r. Jozef Moravčík v.r.|2003-09-16 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040acc'9. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397722|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3081991-o-slobode-nabozenskej-viery-a-postaveni-cirkvi-a-nabozenskych-spolocnosti/|Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 5

(1) Veriaci majú právo sa združovať a tieto cirkvi a náboženské spoločnosti zakladať, ako aj vstupovať do už existujúcich cirkví a náboženských spoločností a podieľať sa na ich živote, najmä: a) zúčastňovať sa na náboženských úkonoch; b) zúčastňovať sa na bohoslužbách alebo iných obradoch; c) v náboženskom duchu byť vychovávaní, prípadne po splnení podmienok ustanovených vnútornými predpismi cirkví a náboženských spoločností a všeobecne záväznými právnymi predpismi náboženstvo vyučovať;4) d) nadväzovať a udržiavať náboženské styky aj medzinárodne; e) vlastniť náboženskú literatúru v ľubovoľnom jazyku a za podmienok ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi ju šíriť; f) voliť si duchovný alebo rehoľný stav a rozhodovať sa pre život v komunitách, rádoch a podobných spoločenstvách. (2) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä ustanovujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zriaďujú rehoľné a iné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. 1)
|Zákon č. 308/1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností|Array ( [0] => a Cseh és Szlovák Föderatív Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Törvény ) |Array ( [0] => egyház [1] => Jogi területek struktúrái [2] => Közigazgatási jog [3] => Közjog [4] => közművelődésügy [5] => nyelvhasználat [6] => Téma [7] => vallás és világnézet ) |308|1991-07-04|Részlet|1991-09-01|Havel v.r. Dubček v.r. Čalfa v.r. |2003-09-10 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040acd'10. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397726|https://adatbank.sk/jogszabaly/ustava-slovenskej-republiky-c-4601992-ustava-slovenskej-republiky/|Csatolmányok:

Čl. 6

(1) Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. (2) Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.

Čl. 7

(1) Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom. (2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. (3) Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. (4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. (5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Čl. 12

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. (3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. (4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Čl. 13

(1) Povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. (2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. (3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. (4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Čl. 14

Každý má spôsobilosť na práva.

Čl. 15

(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. (2) Nikto nesmie byť pozbavený života. (3) Trest smrti sa nepripúšťa. (4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.

Čl. 16

(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Čl. 17

(1) Osobná sloboda sa zaručuje. (2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. (3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu. (4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu. (5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. (6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní. (7) Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný príkaz súdu.

Čl. 18

(1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, nahrádzajúci trest odňatia slobody, b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby, c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty, d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných. e) menšie obecné služby na základe zákona.

Čl. 19

(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. (3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Čl. 20

(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. (5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

Čl. 21

(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. (2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon. (3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Čl. 22

(1) Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. (2) Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Čl. 23

(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. (2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť. (3) Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. (4) Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky . Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť. (5) Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Čl. 24

(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. (2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní. (3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. (4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Čl. 25

(1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti. (2) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl. 26

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (3) Cenzúra sa zakazuje. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Čl. 27

(1) Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. (2) Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd. (3) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu.

Čl. 28

(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje. (2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.

Čl. 29

(1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. (2) Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. (3) Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. (4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.

Čl. 30

(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. (2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom. (3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. (4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Čl. 31

Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a je výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Čl. 32

Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.

Čl. 33

Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.

Čl. 34

(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon. (2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj a) právo na vzdelanie v ich jazyku, b) právo používať ich jazyk v úradnom styku, c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín. (3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

Čl. 35

(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. (2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. (3) Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. (4) Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov.

Čl. 36

Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnaniaa diskriminácii v zamestnaní, c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, e) primeraný odpočinok po práci, f) najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie, g) právo na kolektívne vyjednávanie.

Čl. 37

(1) Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. (2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné. (3) Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých. (4) Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.

Čl. 38

(1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. (2) Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie. (3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Čl. 39

(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. (2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. (3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Čl. 40

Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Čl. 41

(1) Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých. (2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. (3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva. (4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. (5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu. (6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

Čl. 42

(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. (2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách. (3) Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu. (4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.

Čl. 43

(1) Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon. (2) Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených zákonom. om.

Čl. 44

(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. (5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.

Čl. 45

Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Čl. 46

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. (3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. (4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Čl. 47

(1) Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. (2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. (3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. (4) Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.

Čl. 48

(1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. (2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Čl. 49

Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Čl. 50

(1) Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. (2) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. (3) Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. (4) Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom. (5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. (6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Čl. 51

(1) Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. (2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.

Čl. 52

(1) Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem občan, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky. (2) Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom. (3) Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojemobčan, rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.

Čl. 53

Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl. 54

Zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo na podnikanie a inú hospodársku činnosť a právo uvedené v čl. 29 ods. 2, zamestnancom štátnej správy a územnej samosprávy vo funkciách, ktoré určí aj právo uvedené v čl. 37 ods. 4, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov aj práva uvedené v čl. 27 a 28, pokiaľ súvisia s výkonom služby. Osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk.

Čl. 93

(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. (2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. (3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

Čl. 94

Každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, má právo sa zúčastniť na referende.

Čl. 125

(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd. (2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. (3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. (4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom. (5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté. (6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.

Čl. 127

(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. (2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením. (3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. (4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.

Čl. 149

Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

Čl. 151a

(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť. (2) Verejný ochranca práv môže predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa čl. 125, ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe. (3) Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia. (4) Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, alebo stratou voliteľnosti. (5) Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. (6) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany, o predkladaní návrhov na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 1 písm. f) a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanoví zákon.

Čl. 154c

(1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. (2) Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.
|Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Ústava Slovenskej republiky|Array ( [0] => a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => A Szlovák Köztársaság alkotmánya ) |Array ( [0] => alkotmány [1] => Alkotmány/Államjog [2] => Alkotmánybíróság [3] => alkotmányjog [4] => államnyelv [5] => anyanyelv [6] => az anyanyelv hivatalos használatához való jog [7] => Bírósági eljárás jog [8] => diszkrimináció [9] => egyesülési jog [10] => egyház [11] => ellenállás [12] => emberi jog [13] => emberi jogok [14] => etnikai csoportok [15] => gyülekezési jog [16] => információ [17] => információhoz való jog [18] => Jogi területek struktúrái [19] => jogvédelem [20] => Kisebbségi jogok [21] => kissebbségi jogok [22] => környezetvédelem [23] => közigazgatás [24] => Közjog [25] => kultúra [26] => kutatás [27] => nemzetiség [28] => nemzetközi egyezmények [29] => népszavazás [30] => nyelvhasználat [31] => oktatás [32] => ombudsman [33] => petíció [34] => polgári és politikai szabadságjogok [35] => politikai pártok [36] => szociális és gazdasági jogok [37] => szólásszabadság [38] => Téma [39] => ügyészség [40] => választások [41] => vallás és világnézet ) |460|1992-10-01|Részlet|1992-10-01|I.Gašparovič v.r. V.Mečiar v.r. |2003-09-24 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ace'11. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397730|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-831990-o-zdruzovani-obcanov/|Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 4

Nie sú dovolené združenia a) ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony; b) ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi; c) ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami; za také sa nepovažujú združenia, ktorých členovia držia alebo používajú strelné zbrane na športové účely.
|Zákon č. 83/1990 o združovaní občanov|Array ( [0] => a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => belsőigazgatás [2] => diszkrimináció [3] => egyesülési jog [4] => emberi jog [5] => Jogi területek struktúrái [6] => Közigazgatási jog [7] => Közjog [8] => nemzetiség [9] => Politikai jogok [10] => Téma ) |83|1990-03-29|Részlet|1990-05-01|Havel v.r. Dubček v.r. Čalfa v.r.|2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040acf'12. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397734|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-841990-o-zhromazdovacom-prave/|Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 10

(1) Obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve: a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov; b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti; c) inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. (2) Obec zhromaždenie zakáže aj vtedy, ak a) sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie, b) na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať zhromaždenie a medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času jeho konania; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľov žrebovaním, c) sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie.1a) (3) Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia. (4) Obec nemôže zhromaždenie zakázať z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3, ak zvolávateľ prijal návrh obce podľa § 8.
|Zákon č. 84/1990 o zhromažďovacom práve|Array ( [0] => a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => belsőigazgatás [2] => diszkrimináció [3] => emberi jog [4] => gyülekezési jog [5] => Jogi területek struktúrái [6] => Közigazgatási jog [7] => Közjog [8] => nemzetiség [9] => Politikai jogok [10] => Téma ) |84|1990-03-29|Részlet|1990-03-29|Havel v.r. Dubček v.r. Čalfa v.r.|2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ad0'13. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397738|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-851990-o-peticnom-prave/|Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 1

(1) Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy (ďalej len orgán verejnej správy) so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalej len petícia). (2) Petíciou sa nesmie zasahovať do nezávislosti súdu. (3) Petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy, zákonov a právne záväzných aktov Európskej únie, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv.

|Zákon č. 85/1990 o petičnom práve|Array ( [0] => a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => belsőigazgatás [2] => diszkrimináció [3] => emberi jog [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Közigazgatási jog [6] => Közjog [7] => petíció [8] => petícióhoz való jog [9] => Politikai jogok [10] => Téma ) |85|1990-03-29|Részlet|1990-03-29|Havel v.r. Dubček v.r. Čalfa v.r.|2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ad1'14. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397742|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3032001-o-volbach-do-organov-samospravnych-krajov-a-o-doplneni-obcianskeho-sudneho-poriadku/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:
|Zákon č. 303/2001 o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => emberi jog [2] => jog a választásra és választhatóságra [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közigazgatási jog [5] => Közjog [6] => Politikai jogok [7] => Téma [8] => választások [9] => választójog ) |303|2001-07-27|Teljes|2001-07-27|Rudolf Schuster v.r. Jozef Migaš v.r. Mikuláš Dzurinda v.r.|2003-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ad2'15. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397748|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3461990-o-volbach-do-organov-samospravy-obci/|Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 27 Informovanie voličov

(1) Obec najneskôr 25 dní pred dňom volieb zašle každému voličovi zapísanému v zozname voličov oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný spôsob úpravy hlasovacieho lístka. (2) Obec podľa osobitného predpisu5a)zašle oznámenie podľa odseku 1 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.
|Zákon č. 346/1990 o voľbách do orgánov samosprávy obcí|Array ( [0] => a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => emberi jog [2] => jog a választásra és választhatóságra [3] => jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Kisebbségi jogok [6] => Közigazgatási jog [7] => Közjog [8] => Politikai jogok [9] => Téma [10] => választások [11] => választójog ) |346|1990-08-28|Teljes|1990-08-28|F.Mikloško v.r. V.Mečiar v.r.|2003-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ad3'16. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397752|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-4282002-o-ochrane-osobnych-udajov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 3 Osobné údaje

Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

§ 8 Osobitná kategória osobných údajov

(1) Spracúvať osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života, sa zakazuje. (2) Pri spracúvaní osobných údajov možno využiť na účely určenia fyzickej osoby všeobecne použiteľný identifikátor ustanovený osobitným zákonom 11) len vtedy, ak jeho použitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Spracúvať iný identifikátor, ktorý v sebe skrýva charakteristiky dotknutej osoby, alebo zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor sa zakazuje. (3) Spracúvanie osobných údajov o porušení ustanovení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva, ako aj o výkone právoplatných rozsudkov alebo rozhodnutí môže vykonávať len ten, komu to umožňuje osobitný zákon.12) (4) Spracúvanie biometrických údajov možno vykonávať len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone, ak a) to prevádzkovateľovi vyplýva výslovne zo zákona, alebo b) na spracúvanie dala písomný súhlas dotknutá osoba. (5) Spracúvanie osobných údajov o psychickej identite fyzickej osoby alebo o jej psychickej pracovnej spôsobilosti môže vykonávať len psychológ alebo ten, komu to umožňuje osobitný zákon.13)
|Zákon č. 428/2002 o ochrane osobných údajov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => belsőigazgatás [2] => emberi jog [3] => információ [4] => Jogi területek struktúrái [5] => jogvédelem [6] => Közigazgatási jog [7] => Közjog [8] => személyi adatok [9] => személyi adatok védelme [10] => Téma ) |428|2002-07-31|Részlet|2002-09-01|Rudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r. |2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ad4'17. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397758|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-5532002-o-spristupneni-dokumentov-o-cinnosti-bezpecnostnych-zloziek-statu-1939-1989-a-o-zalozeni-ustavu-pamati-naroda-a-o-doplneni-niektorych-zakonov-zakon-o-pamati-naroda/|Národná rada Slovenskej republiky, majúc na pamäti - veľké množstvo obetí, strát a škôd, ktoré utrpel slovenský národ a príslušníci národností žijúci na Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny a po jej ukončení, - vlastenecké tradície boja slovenského národa s okupantmi, fašizmom a komunizmom, činy občanov, ktoré konali v záujme slobodného a demokratického Slovenska a na obranu slobody a ľudskej dôstojnosti, - povinnosť stíhať zločiny proti mieru, ľudskosti a vojnové zločiny a tiež - povinnosť nášho štátu učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony, - povinnosť nášho štátu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 - 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva, zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely ako výraz nášho presvedčenia, že ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať a že žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené tajomstvom ani nemôže byť zabudnuté, uzniesla sa na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 1 Predmet zákona

Tento zákon upravuje a) zriadenie Ústavu pamäti národa, b) evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie dokumentov bezpečnostných orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie“) a ktoré sa týkali zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských občanoch iných národností, teda 1. nacistických zločinov, 2. komunistických zločinov, 3. iných zločinov, ktoré sú zločinmi proti mieru, zločinmi proti ľudskosti alebo vojnovými zločinmi, 4. iných represií z politických dôvodov, ktorých sa dopustili príslušníci slovenských a česko-slovenských orgánov činných v trestnom konaní alebo osoby, ktoré konali z ich poverenia a ktoré boli zverejnené v súdnych rozhodnutiach, voči osobám postihnutým za konanie v záujme slobody, demokracie a existencie slobodného a demokratického Slovenska, 5. činnosti bezpečnostných zložiek, ako sú uvedené v § 2, c) spôsob konania pri odhaľovaní alebo stíhaní trestných činov podľa písmena b), d) ochranu osobných údajov prenasledovaných osôb (§ 5), e) činnosť v oblasti verejného vzdelávania.

§ 4 Zločiny proti ľudskosti

Zločinmi proti ľudskosti na účely tohto zákona sú predovšetkým zločiny genocídy, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v zmysle Dohovoru o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, mučenie v zmysle Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež iné závažné prenasledovanie z dôvodu príslušnosti prenasledovaných osôb k určitej národnostnej, politickej, spoločenskej, rasovej alebo náboženskej skupine, ak boli vykonávané funkcionármi štátu alebo nimi inšpirované alebo tolerované. 2)
|Zákon č. 553/2002 o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) |Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => állambiztonsági szervek [1] => belsőigazgatás [2] => jogfosztottság [3] => Jogi területek struktúrái [4] => jogvédelem [5] => Közigazgatási jog [6] => Közjog [7] => nemzetiség [8] => Téma ) |553|2002-09-28|Részlet|2002-09-28|Jozef Migaš v.r. Mikuláš Dzurinda v.r.|2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ad5'18. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397764|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-2701995-a-szlovak-koztarsasag-allamnyelverol/|A Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa, abból a tényből kiindulva, hogy a szlovák nyelv a szlovák nemzet egyediségének legfontosabb jegye, kulturális örökségének legbecsesebb értéke, a Szlovák Köztársasát szuverenitásának kifejezője és állampolgárainak általános érintkezési eszköze, amely biztosítja a szabadságukat és egyenlőségüket jogaikban és méltóságukban 1) a Szlovák Köztársaság területén, meghozta az alábbi törvényt: Csatolmányok:

§ 1 Bevezető rendelkezések

(1) A Szlovák Köztársaság területén a szlovák nyelv az államnyelv. 2) (2) A szlovák nyelv előnyt élvez a Szlovák Köztársaság területén használt többi nyelvvel szemben. (3) A törvény nem rendelkezik a liturgiai nyelvek használatáról. Ezen nyelvek használatáról az egyházak és vallásközösségek előírásai rendelkeznek. 3) (4) Amennyiben jelen törvény nem rendelkezik másként, a nemzetiségi kisebbségek és etnikai csoportok nyelveinek használatára külön jogszabályok vonatkoznak. 4)

§ 2 Az államnyelv és annak védelme

(1) Az állam a) az oktatási, tudományos és információs rendszerekben olyan feltételeket alakít ki, hogy a Szlovák Köztársaság minden állampolgára szóban és írásban elsajátíthassa és használhassa az államnyelvet, b) kialakítja feltételeit az államnyelv, az államnyelv történeti fejlődése tudományos kutatásának, a nyelvjárások és a társadalmi nyelvváltozatok kutatásának, gondoskodik az államnyelv kodifikálásáról és a nyelvi kultúra emeléséről. (2) Az államnyelv kodifikált változatát a szakmai szlovakisztikai kutatóintézetek és az államnyelv területe szakértőinek kezdeményezésére a Szlovák Köztársaság Kulturális Minisztériuma (továbbiakban csak „Kulturális Minisztérium”) hagyja jóvá és teszi közzé a honlapján. (3) Az államnyelv kodifikált változatába történő, annak szabályszerűségeivel ellentétes bármilyen beavatkozás megengedhetetlen.

§ 3 Államnyelv használata hivatalos érintkezés során

(1) Az állami szervek, a területi önkormányzati szervek, az egyéb közigazgatási szervek, az általuk alapított jogi személyek és a törvénnyel alapított jogi személyek 5) hivatalos érintkezésben az államnyelvet használják, valamint alkalmazottaik, állami alkalmazottaik, az önkormányzati rendőrség tagjai, a Szlovák Köztársaság fegyveres erőinek (a továbbiakban csak „fegyveres erők”), a fegyveres rendvédelmi testületeknek és más fegyveres testületeknek és a Tűzoltó és Mentőszolgálatnak tagjai kötelesek ismerni és a hivatalos érintkezésben használni az államnyelvet, ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek külön előírás 5aa) szerinti használatát hivatalos érintkezésben, és más nyelvek használatát a külfölddel való hivatalos érintkezés során a nemzetközi kapcsolatokban bevett gyakorlattal összhangban. (2) Államnyelven a) hirdetik ki a törvényeket, a kormányrendeleteket és az egyéb általánosan kötelező érvényű jogszabályokat – beleértve a területi önkormányzat szerveinek előírásait is –, adják ki a határozatokat és egyéb közokiratokat, ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek és idegen nyelveknek külön előírás szerinti használatát 5b). b) folynak az (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek tanácskozásai¬; ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek külön előírás szerinti használatát 5c) c) vezetik az összes hivatali ügyiratot (anyakönyvek, jegyzőkönyvek, határozatok, statisztikák, nyilvántartások, mérleg, hivatalos feljegyzések, nyilvánosságnak szóló tájékoztatás stb.), valamint az egyházaknak és vallási közösségeknek a nyilvánosságnak szánt ügyiratait; ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek külön előírás szerinti használatát 5aa). d) vezetik a települési krónikákat. Az esetleges másnyelvű változatnak tartalmilag azonosnak kell lennie az államnyelvű változattal, ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek külön előírás szerinti használatát 5d) (3) Az (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek minden információs rendszerben és az egymás közötti kapcsolatban is az államnyelvet használják, az államnyelv mellett az információs rendszerekben más nyelvet is használhatnak, amennyiben külön előírás 6a) így rendelkezik. (4) Természetes személy és jogi személy az (1) bekezdés szerinti szervvel való hivatalos érintkezésben és az (1) bekezdés szerinti jogi személlyel való hivatalos érintkezésben az államnyelvet használja, amennyiben ez a törvény, külön előírás, vagy törvény által meghatározott módon kihirdetett nemzetközi szerződés másként nem rendelkezik 6b). Az a személy, akinek anyanyelve az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményének megfelel, az (1) bekezdés szerinti szervvel és az (1) bekezdés szerinti jogi személlyel való hivatalos érintkezésben használhatja anyanyelvét. Az (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek kötelesek elfogadni az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményének megfelelő nyelvű okiratot, amennyiben a Cseh Köztársaság illetékes szervei által kiadott vagy hitelesített okiratról van szó. (5) A Szlovák Köztársaság minden állampolgárának joga van arra, hogy utónevét és családi nevét 7) a szlovák helyesírás szabályainak megfelelő névformára illetékmentesen módosíttassa. Azon polgárok, akik nemzeti kisebbséghez tartozó személyek, utó- és családnevüket hivatalos érintkezésben külön előírásban meghatározott feltételek szerint használják.7aa)

§ 3a Az államnyelv használata a földrajzi megnevezések területén

Államnyelven tüntetik fel a települések és azok részeinek neveit 7a), az utcák és más közterületek neveit, más földrajzi neveket 7b), valamint az állami térképészeti munkák adatait, beleértve az ingatlan-nyilvántartási (kataszteri) térképeket is; ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek külön előírás szerinti használatát 7c).

§ 4 Az államnyelv használata az iskolaügyben

(1) Az államnyelv oktatása minden alapiskolában és középiskolában kötelező. Az államnyelvtől eltérő nyelv külön előírások 5a) szabályozta mértékben oktatási és vizsgáztatási nyelv. (2) A külföldi pedagógusok és lektorok kivételével a Szlovák Köztársaság területén működő valamennyi iskola és oktatási intézmény pedagógusai kötelesek az államnyelvet szóban és írásban ismerni és használni. (3) A teljes pedagógiai dokumentációt és a további dokumentációt az iskolákban és az oktatási intézményekben államnyelven vezetik. Azokban az iskolákban és oktatási intézményekben, melyekben a nevelés és az oktatás a nemzeti kisebbségek nyelvén 8a) folyik, a pedagógiai dokumentációt kétnyelvűen vezetik, mégpedig államnyelven és az adott nemzeti kisebbség nyelvén 8b). A további dokumentáció terjedelmét, amelyet nem kell államnyelven vezetni azokban az iskolákban és oktatási intézményekben, melyekben a nevelés és az oktatás a nemzeti kisebbségek nyelvén 8a) folyik, általános érvényű jogi előírás állapítja meg, amelyet a Kulturális Minisztérium az Iskola-, tudomány-, kutatás- és sportügyi Minisztériummal való megegyezést követően ad ki. (4) A Szlovák Köztársaságban az oktató-nevelő tevékenység során használt tankönyveket és oktatási segédanyagokat szlovák nyelven adják ki, ez alól kivételt a nemzeti kisebbségek és etnikai csoportok nyelvén és más idegen nyelven folyó oktatás céljaira készült tankönyvek és oktatási segédanyagok képeznek. Ezek kiadását és használatát külön előírások szabályozzák 9). (5) Az (1), (2) és (4) bekezdések rendelkezései nem vonatkoznak az államnyelv használatára a felsőoktatásban, az államnyelvtől eltérő más nyelveknek tantárgyként való oktatására vagy az államnyelvtől eltérő nyelvnek nevelési és oktatási nyelvként 5a) való használatára, sem pedig a felsőoktatásban használt tankönyvekre és oktatási segédanyagokra.

§ 5 Az államnyelv használata a nyilvános érintkezés egyes területein

(1) A rádiós programszolgáltatás közvetítése és televíziós programszolgáltatás közvetítése a Szlovák Köztársaság területén államnyelven történik az alábbiak közvetítésének kivételével a) más nyelvű televíziós műsorok 9a) államnyelvű feliratozással vagy közvetlenül következő államnyelvű sugárzásával, b) más nyelvű rádióműsorok közvetlenül következő államnyelvű sugárzásával, valamint a regionális vagy helyi műsorszórásban a nemzeti kisebbség tagjai számára készült rádiós műsorok, beleértve az élőadásban közvetített rendezvényeket, c) a Szlovák Rádió külföldre sugárzott kulturális és tájékoztató műsorai 10), d) televíziós és rádiós nyelvtanfolyamok és a hasonló célú műsorok, e) az eredeti szöveggel előadott zeneművek, f) nemzeti kisebbségek és etnikai csoportok nyelvein történő közvetítés a Szlovák Rádióban 11), g) a műsorszórással terjesztett audiovizuális művek vagy művészeti teljesítmények hangfelvételeinek az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményét teljesítő eredeti nyelven történő közvetítése 11a), h) audiovizuális művek, amelyeknek az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményét teljesítő nyelvű szinkronja a külön előírás 11b) hatálybalépése előtt lett elkészítve, és amelyek a Szlovák Köztársaság területén ennek a külön előírásnak a hatálybalépése előtt le lettek közvetítve, i) az egyes személyeknek eredeti nyelvi megnyilvánulásai az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményét teljesítő nyelven a hír-, publicisztikai és szórakoztató televíziós vagy rádiós műsorok keretében, j) rendezvények élő adásban való közvetítése az államnyelvbe történő szimultán tolmácsolással másnyelvű műsor keretében. (2) A 12 éven aluli kiskorúak számára készült műsorszórással terjesztett másnyelvű audiovizuális művet az államnyelvre kell szinkronizálni, kivéve a nemzeti kisebbségek nyelvein sugárzott a 12 éven aluli kiskorúak számára készült audiovizuális mű (1) bekezdés a) pontja szerinti másnyelvű műsorok keretében történő sugárzását. (3) A nyilvánosság tájékoztatására szánt közleményeket helyi rádión vagy más technikai berendezéseken keresztül államnyelven teszik közzé, ezeket a közleményeket más nyelven is közzé lehet tenni, az államnyelven történő közzétételüket követően. (4) Amennyiben külön előírás 11c) nem rendelkezik másként, az államnyelvet használják a) az időszaki nyomtatott sajtóban vagy ügynökségi hírszolgálatban 11d) vagy b) a nem időszaki kiadványokban 11e). (5) A nyilvánosság számára készült kulturális célú alkalmi nyomtatványok, galériák, múzeumok, könyvtárak katalógusai, mozik, színházak, koncertek és egyéb kulturális rendezvények programjai államnyelven jelennek meg, kivéve azokat, amelyek nemzeti kisebbségek nyelvén jelennek meg, az ilyen nemzeti kisebbség nyelvén kiadott nyomtatványnak, katalógusnak vagy programnak alapinformációkat kell tartalmaznia államnyelven. Az államnyelven megjelent előző mondat szerinti nyomtatványok, katalógusok és programok tartalmazhatnak más nyelvű szövegváltozatokat is szükség szerinti terjedelemben, amelyek alapvetően tartalmilag azonosak az államnyelvi szövegváltozattal és csak az államnyelvi szövegváltozat után következnek. (6) A kulturális és nevelési-oktatási célú rendezvények államnyelven valósulnak meg. Kivételt képeznek a nemzeti kisebbségek, etnikai csoportok, vendégszereplő külföldi művészek és az idegen nyelvek oktatására irányuló nevelési-oktatási célú rendezvények, akárcsak az eredeti szöveggel előadott zeneművek és színdarabok, valamint irodalmi művek előadása eredeti nyelven. A programok kísérő felvezetése államnyelven is megvalósul, kivétel képez ez alól a jelen bekezdés második mondata szerinti műsorok felvezetése, amennyiben ezek az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményét teljesítő nyelven valósulnak meg. (7) Az emlékművek, síremlékek és emléktáblák feliratait államnyelven tüntetik fel. Ha más nyelveken is tartalmaznak szöveget, a másnyelvű szövegek csak az államnyelvű szöveg után következnek és tartalmilag azonosnak kell lenniük az államnyelvű szöveggel. A másnyelvű szöveget egyenlő vagy kisebb betűmérettel tüntetik fel, mint az államnyelvű szöveget. Az építtető a Kulturális Minisztériumtól kötelező érvényű állásfoglalást kérhet az emlékművön, síremléken és emléktáblán szereplő felirat e törvénnyel való összhangjára vonatkozóan. Ez a rendelkezés nem vonatkozik a történelmi feliratokra, amelyek külön előírás 11f) alapján védelem alatt álló emlékműveken, síremlékeken és emléktáblákon találhatóak. Az emlékműveken, síremlékeken és emléktáblákon, amelyek nemzeti kisebbségi nyelvű és államnyelvű feliratot tartalmaznak, olyan településeken, ahol a hivatalos érintkezésben külön előírás 11g) alapján használják a nemzeti kisebbség nyelvét, a szövegek sorrendje nincs meghatározva. (8) A Szlovák Köztársaság területén megvalósuló nyilvános gyűlés vagy nyilvános rendezvény mindegyik résztvevőjének joga van felszólalását államnyelven előadni.

§ 6 Az államnyelv használata a fegyveres erőknél, a fegyveres testületeknél és a tűzoltó egységeknél

(1) A fegyveres erőknél, a Rendőrségnél, a Nemzetbiztonsági Hivatalban, a Szlovák Köztársaság Büntetés-végrehajtási Szervezeténél és Bírósági Őrségénél, a Vasúti Rendőrségnél, a Tűzoltó és Mentőszolgálatnál, a szolgálati érintkezésben kötelezően az államnyelvet használják. (2) A fegyveres erők, a fegyveres rendvédelmi testületek, valamint más fegyveres testületek és tűzoltó egységek teljes ügyintézését és dokumentációját államnyelven vezetik. (3) Az (1) bekezdés rendelkezése nem vonatkozik a repülési tevékenység során a légierőre, valamint a fegyveres erők és fegyveres testületek nemzetközi tevékenységére.

§ 7 Az államnyelv használata a bírósági eljárás, közigazgatási eljárás során, illetve a bűnüldöző szervek előtti eljáráskor

(1) A bíróságok és az állampolgárok kölcsönös érintkezése, a bírósági eljárás, a közigazgatási eljárás, a büntetőeljárásban résztvevő szervek előtti eljárás, valamint a bíróságok, a közigazgatási szervek és a büntetőeljárásban résztvevő szervek határozatai és jegyzőkönyvei államnyelven folynak, illetve kerülnek kiadásra. (2) A nemzeti kisebbségekhez és etnikai csoportokhoz tartozó személyek jogai vagy az államnyelvet nem ismerő személyeknek külön előírásokból 12) eredő jogai érintetlenek maradnak.

§ 8 Az államnyelv használata a nyilvános érintkezés egyéb területein

(1) A fogyasztó védelmének érdekében kötelező az államnyelv használata a hazai vagy behozott áru tartalmának megjelölésekor, főként élelmiszerek, gyógyszerek, szórakoztató elektronika és háztartási vegyi áruk használati utasításaiban, jótállásokban valamint egyéb, a fogyasztónak szánt tájékoztatásokban, a külön előírások 13) által meghatározott terjedelemben és feltételeknek megfelelően. (2) A munkajogi viszonyban vagy munkavégzésre irányuló egyéb jogviszonyban az írásbeli jogügyletek államnyelven készülnek, az államnyelvi szövegváltozat mellett készíthető tartalmilag azonos másnyelvű szövegváltozat is. (3) Államnyelven vezetik a könyvelést 13a), készítik el a zárszámadást13a), a műszaki dokumentációt, amelynek elkészítését és felmutatását külön előírás 13b) alapján történő eljárás céljából követelik meg, és a társulások, az egyesületek, a politikai pártok, a politikai mozgalmak és a gazdasági társaságok nyilvántartásba vételhez szükséges alapszabályát; az államnyelvi szövegváltozat mellett készíthető tartalmilag azonos másnyelvű szövegváltozat is. Az államnyelv használatát a szlovák műszaki szabványokban külön előírás 14) szabályozza. (4) Az egészségügyi létesítmények és szociális szolgáltató létesítmények ügyvitelét államnyelven vezetik. Ezen létesítmények személyzetének a páciensekkel vagy ügyfelekkel való kommunikációja rendszerint államnyelven folyik; ha olyan páciensről vagy ügyfélről van szó, akinek anyanyelve más, mint az államnyelv, akkor olyan nyelven is folytatható a kommunikáció, amelyen a pácienssel vagy ügyféllel értekezni lehet. A személyzet tagjai nem kötelesek ismerni idegen nyelvet, sem a nemzeti kisebbség nyelvét. Az a páciens vagy ügyfél, aki nemzeti kisebbséghez tatozó személy, ezekben az intézményekben olyan településen, ahol a hivatali érintkezésben külön előírás 11g) alapján használják a nemzeti kisebbség nyelvét, használhatja a személyzettel folytatott kommunikációban anyanyelvét. (5) A 3. § (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek előtt kötelmi viszonyokat szabályozó szerződések tárgyában folyó eljárások során az államnyelvi változat mellett az Európai Unió más hivatalos nyelvén készült szövegváltozat is elfogadott. Nem egyértelműség vagy ellentmondások keletkezése esetén az államnyelvű változat érvényes. (6) A nyilvánosság tájékoztatására szánt összes feliratot, reklámot és közleményt, főleg az elárusító helyeken, sportlétesítményekben, éttermekben, utcákon, utak mellett és felett, repülőtereken, autóbusz- és vasútállomásokon és a tömegközlekedési járművekben államnyelven tüntetik fel. Ha más nyelvű szöveget tartalmaznak, a másnyelvű szövegek csak az államnyelvű szöveg után következnek, és tartalmilag azonosnak kell lenniük az államnyelvű szöveggel. A másnyelvű szöveg egyenlő vagy kisebb betűméretben kerül feltüntetésre, mint az államnyelvű szöveg. A nyilvánosság tájékoztatására szánt nemzeti kisebbségi nyelvű és államnyelvű feliratokban és közleményekben, olyan településeken, ahol a hivatalos érintkezésben külön előírás 11g) alapján használják a nemzeti kisebbség nyelvét, és a reklámokban a szövegek sorrendje nincs meghatározva. (7) A (6) bekezdésben megállapított kötelesség nem vonatkozik a Szlovák Köztársaság hatályos törvényei alapján vagy az Európai Unió más tagállamában vagy az Európai Gazdasági Térségről szóló Egyezmény szerződő államában bejegyzett vagy nyilvántartásba vett kereskedelmi névre, védjegyre, vagy intézmény nevére, és a nyilvánosság tájékoztatására szánt felirat, reklám és közlemény részét képező utónévre és családi névre, valamint némely bevett idegen nyelvű kifejezésre, amelyet szokásosan használnak a reklámok szövegében a kereskedelmi névvel együtt, amelyek a legszélesebb nyilvánosság számára ismertek és a reklám részei.

§ 9 Felügyelet

(1) A Kulturális Minisztérium látja el a 3. § (1)-(3) bekezdései, 3a§ és 4 §, az 5. § (3) bekezdése és (4) bekezdése b) pontja, (5)-(7) bekezdése és 6. § szerinti, a közigazgatási eljárásban és a büntető eljárásban résztvevő szervek előtti eljárások során a 7.§, a 8. § (2)-(6) bekezdése szerinti – az egészségügyi intézmények és szociális szolgáltató intézmények személyzetének páciensekkel és ügyfelekkel való érintkezése és olyan reklám kivételével, amelynek felügyeletét külön előírás 16) szerinti szervek végzik –, és a 11b. § szerinti kötelességek betartásának felügyeletét. A felügyelet ellátása során a Kulturális Minisztérium az államnyelvnek 2. § (2) bekezdése szerinti kodifikált változatára is tekintettel van. (2) Azok a személyek, akik az (1) bekezdés szerinti felügyelet ellátásával vannak megbízva, összhangban az államigazgatási ellenőrzésről szóló előírással 17) e tevékenység ellátása során: a) kötelesek igazolni magukat a felügyeletre illetékes felügyeleti szerv igazolványával és a felügyelet ellátására vonatkozó írásos megbízással b) jogosultak a szükséges együttműködést megkövetelni, főleg információ- és adatszolgáltatást, írásos felvilágosítást vagy szóbeli felvilágosítást, okmányokat és vonatkozó irományokat, c) kötelesek jegyzőkönyvet írni az elvégzett felügyeletről (3) A 3. § (1) bekezdése szerinti szervek és jogi személyek, egyéni vállalkozók és jogi személyek kötelesek lehetővé tenni a felügyelet elvégzését a jogosult személyeknek és a szükséges együttműködést nyújtani.

§ 9a Bírságok

(1) Amennyiben a Kulturális Minisztérium e törvény terjedelmében a kötelességek megszegését állapítja meg és a közigazgatás nyilvánosságnak szóló információiról vagy a Szlovák Köztársaság polgárai életének, egészségének, biztonságának vagy vagyonának veszélyeztetését érintő információkról van szó és írásbeli figyelmeztetést követően sem szüntetik meg a jogellenes állapotot a megszabott határidőben vagy a megszabott határidőben nem orvosolják a megállapított hiányosságokat, a Kulturális Minisztérium 50-től 2500 Euróig terjedő bírságot szabhat ki. (2) A bírság kiszabásáról szóló határozatnak a jogellenes állapot megszüntetésére határidőt kell tartalmaznia. Amennyiben az e törvénnyel való összhang nem valósult meg a határozatban megszabott határidőben, a Kulturális Minisztérium az eredetileg kiszabott bírság kétszeresének megfelelő összegű további bírságot szab ki 18). További bírságot két éven belül lehet kiszabni attól a naptól számítva, amikor a bírságot kiszabó határozatban megállapított hiányosságok kijavítására tett intézkedéseket el kellett volna végezni. (3) A bírságot attól a naptól számított egy éven belül lehet kiszabni, amikor a Kulturális Minisztérium a kötelességszegésről tudomást szerzett, legkésőbb azonban három éven belül a kötelességszegés napjától. A bírság kiszabása főként a jogellenes cselekmény terjedelmére, következményeire, időtartamára és ismétlődésére tekintettel történik. (4) A bírság megfizetése a bírságot kiszabó határozat jogerőre emelkedését követő 30 napon belül esedékes, amennyiben abban nem szerepel későbbi határidő. A bírság kiszabása során követett eljárásra a közigazgatási eljárásra vonatkozó általános előírás vonatkozik.18) (5) Az e törvény alapján kiszabott bírságok az állami költségvetés bevételei.

§ 10 Az államnyelv használatának állapotáról szóló jelentés

(1) A Kulturális Minisztérium kétévente jelentést terjeszt a Szlovák Köztársaság kormánya elé az államnyelv használatának állapotáról a Szlovák Köztársaság területén. A Kulturális Minisztérium a jelentés elkészítése során együttműködik a tudományos-kutató, oktatási és kulturális intézményekkel, akárcsak a közigazgatás szerveivel és az államnyelvhasználat felügyeletét végző más szervekkel. (2) Az (1) bekezdés szerinti célból a Kulturális Minisztérium jogosult a 3. § (1) bekezdése szerinti szervektől és jogi személyektől tájékoztatást és írásos háttéranyagokat kérni az államnyelv hatáskörükben való használatáról. (3) Az (1) bekezdés szerinti első jelentést a Kulturális Minisztérium 2012. március 31-ig terjeszti elő.

§ 11 Közös és átmeneti rendelkezések

A 3.- 8. § céljaira vonatkozóan államnyelv alatt a szlovák nyelvnek 2. § (2) bekezdés szerinti kodifikált változata értendő, ezzel nincs kizárva másnyelvű új szakkifejezéseknek, fogalmaknak vagy új jelenségek megnevezéseinek használata, amelyekre még nem állandósult és nem lett kodifikálva az államnyelvben megfelelő egyenértékű kifejezés, valamint a nem irodalmi nyelvi eszközök használata, amennyiben célzatos (funkcionális) használatukról van szó, főként művészi alkotásban és publicisztikában.

§ 11a 2009. szeptember 1-től hatályos átalakításokhoz fűződő átmeneti rendelkezések

A 3. § (1) bekezdése szerinti szervek és jogi személyek, jogi személyek, egyéni vállalkozók és természetes személyek kötelesek 2009. december 31.-ig megszüntetni a 3. § (3) bekezdése d) pontjának, az 5. § (5) és (7) bekezdéseinek és a 8. §. (6) bekezdésének előírásaival ellenkező állapotot. Amennyiben emlékmű, síremlék és emléktábla nemzeti kisebbségi nyelvű szöveggel ellátott feliratáról van szó, amely 2009. szeptember 1. előtt került az emlékműre, síremlékre és emléktáblára és a nemzeti kisebbségi nyelvű szöveget egyenlő vagy nagyobb betűméretű tartalmilag azonos államnyelvű szöveg követi, az ilyen feliratra nem vonatkozik az előző mondatban szereplő kötelesség.

§ 11b Átmeneti rendelkezések

(1) A 3. § (1) bekezdése szerinti szervek és jogi személyek, jogi személyek és egyéni vállalkozók kötelesek 2011. október 31.-ig megszüntetni a 3. § (2) bekezdése d) pontjának, valamint az 1996. január 1. után elhelyezett feliratok esetében az 5. § (7) bekezdésének és a 8. §. (6) bekezdésének előírásaival ellenkező állapotot. Amennyiben emlékmű, síremlék és emléktábla nemzeti kisebbségi nyelvű szöveggel ellátott és tartalmilag azonos államnyelvű szöveget tartalmazó feliratáról van szó, amely 2009. szeptember 1. előtt került az emlékműre, síremlékre és emléktáblára, az ilyen feliratra nem vonatkozik az előző mondatban szereplő kötelesség. (2) A 11a § rendelkezését 2011. március 1. után nem alkalmazzák.
|Zákon č. 270/1995 a Szlovák Köztársaság államnyelvéről|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => anyanyelv [2] => asszimiláció [3] => az anyanyelv hivatalos használatához való jog [4] => bírságok [5] => emberi jog [6] => emlékművek [7] => földrajzi nevek [8] => hivatalos érintkezés [9] => információ [10] => iskolaügy [11] => jog az anyanyelvükön való művelődéshez [12] => jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához [13] => Jogi területek struktúrái [14] => jogvédelem [15] => Kisebbségi jogok [16] => kissebbségi jogok [17] => Közjog [18] => nemzetiségi kisebbségek nyelve [19] => nyelvhasználat [20] => nyelvtörvény [21] => tankönyvek [22] => Téma ) |270|1995-12-09|Részlet|1996-01-01|Michal Kováč v.r. Ivan Gašparovič v.r. Vladimír Mečiar v.r. |2003-09-16 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ad6'19. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397770|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-681997-o-matici-slovenskej/|Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc zo skutočnosti, že Matica slovenská je historicky osvedčená významná ustanovizeň slovenského národa v oblasti kultúrnej, spoločenskej a vedeckej činnosti, sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 2 Úlohy Matice Slovenskej

(1) Úlohy zverené Matici slovenskej štátom sú najmä a) upevňovať slovenské vlastenectvo, b) prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti, c) robiť základný slovakistický výskum, d) podieľať sa na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry, e) pôsobiť najmä na mládež v duchu národných, mravných a demokratických hodnôt, f) zvyšovať národné povedomie Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky, g) posilňovať vzťahy kultúr občanov hlásiacich sa k národnostným menšinám a etnickým skupinám na území Slovenskej republiky so slovenskou národnou kultúrou, h) združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete, i) podporovať propagáciu Slovenskej republiky aj vlastnými informačnými a kultúrnymi strediskami utvorenými v zahraničí, j) rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt, k) zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti, l) spolupracovať so štátnymi orgánmi a s orgánmi územnej samosprávy pri rozvoji kultúry a spoločenského života, m) vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, n) spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné školy a stredné školy na základe poverenia Ministerstva školstva Slovenskej republiky. (2) Ďalšie úlohy Matice slovenskej vyplývajú z činnosti jej orgánov (§ 4 a 5).

§ 3 Ustanovizne vykonávajúce úlohy zverené Matici slovenskej štátom

(1) Matica slovenská spolupracuje a spolupôsobí pri plnení úloh štátu v oblasti kultúry a vedy. Tieto úlohy plnia najmä tieto jej ustanovizne: a) Slovenský literárny ústav a Slovenský historický ústav, b) Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej, c) Krajanské múzeum Matice slovenskej, d) informačné a kultúrne strediská Matice slovenskej v zahraničí, e) oblastné strediská Matice slovenskej. (2) Slovenský literárny ústav a Slovenský historický ústav sú vedecké pracoviská Matice slovenskej pre základný slovakistický výskum. Sú právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je Matica slovenská. Riaditeľov vymenúva a odvoláva predseda Matice slovenskej. (3) Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej je organizačná zložka Matice slovenskej.Pôsobí ako koordinátor výskumu a dokumentácie vzťahov medzi slovenským národom a národnostnými menšinami žijúcimi v Slovenskej republike, ako aj na konzultovanie otázok z tejto problematiky so zainteresovanými subjektmi. Riaditeľa vymenúva a odvoláva predseda Matice slovenskej. (4) Krajanské múzeum Matice slovenskej pôsobí ako jej ústredné pracovisko pre styk a spoluprácu so Slovákmi žijúcimi mimo územia Slovenskej republiky a na udržiavanie a rozvíjanie ich národnej identity a vzťahov k Slovenskej republike. Vedúceho Krajanského múzea vymenúva a odvoláva predseda Matice slovenskej. (5) Informačné a kultúrne strediská Matice slovenskej v zahraničí sú pracoviská Matice slovenskej na informovanie o Slovensku, na propagáciu Slovenska vo svete a na spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. (6) Oblastné strediská Matice slovenskej sú odborné pracoviská, ktoré plnia kultúrne, spoločenské a metodické ciele voči širokej verejnosti i voči členskej základni Matice slovenskej na vymedzenom území. Pôsobia ako pracoviská s právnou subjektivitou (domy Matice slovenskej) alebo bez právnej subjektivity (oblastné pracoviská Matice slovenskej). Riaditeľov týchto pracovísk s právnou subjektivitou vymenúva a odvoláva predseda Matice slovenskej.
|Zákon č. 68/1997 o Matici slovenskej|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => etnikai csoportok [1] => Jogi területek struktúrái [2] => Közigazgatási jog [3] => Közjog [4] => közművelődésügy [5] => kultúra [6] => nemzetiségi kisebbségek [7] => Téma ) |68|1997-03-11|Részlet|1997-03-11|Michal Kováč v.r. Ivan Gašparovič v.r. Vladimír Mečiar v.r. |2003-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ad7'20. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397774|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3112001-zakonnik-prace/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

Čl. 1

Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

§ 5 Pôsobnosť Zákonníka práce

(1) Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú týmto zákonom, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak. (2) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorých zamestnávatelia vysielajú na výkon prác z územia členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, sa spravujú týmto zákonom, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú a) dĺžku pracovného času a odpočinok, b) dĺžku dovolenky, c) minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, d) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, e) pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, f) rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie, g) pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania. (3) Ustanovenie odseku 2 nebráni uplatňovaniu zásad a podmienok zamestnávania výhodnejších pre zamestnancov. Výhodnosť sa posudzuje pri každom pracovnoprávnom nároku samostatne. (4) Vyslaným zamestnancom je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu na území iného členského štátu, ako je štát, v ktorom bežne pracuje. (5) Ustanovenia odseku 2 písm. b) a c) sa nepoužijú v prípade počiatočnej montáže alebo prvej inštalácie tovaru, ktoré sú hlavnou súčasťou zmluvy o dodávke tovaru a sú potrebné na uvedenie dodaného tovaru do užívania a sú vykonávané kvalifikovanými zamestnancami alebo odborníkmi dodávateľského podniku, ak čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, nepresiahne osem dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania; to neplatí pre tieto práce: a) hĺbenie (výkopy), b) zemné práce (premiestňovanie zeminy), c) vlastné stavebné práce, d) montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov, e) interiérové alebo inštalačné práce, f) úpravy, g) renovačné práce, h) opravy, i) rozoberanie (demontáž), j) demolačné práce, k) údržba, l) maliarske a čistiace práce v rámci údržby, m) rekonštrukcie. (6) Ak je zamestnanec vyslaný podľa § 58 do členského štátu Európskej únie, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého území prácu vykonáva.

§ 13

(1) Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). (2) V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. (3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. (4) Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním podmienok podľa odseku 3; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. (5) Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

§ 41

(1) Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. (2) Ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná spôsobilosť na prácu alebo psychická spôsobilosť na prácu, alebo iný predpoklad podľa osobitného zákona, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad podľa osobitného zákona. (3) Zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu s mladistvým iba po predchádzajúcom lekárskom vyšetrení mladistvého. (4) Na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie jeho zákonného zástupcu. (5) Zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie, vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. Zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá už bola zamestnávaná, požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní. (6) Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie a) o tehotenstve, b) o rodinných pomeroch, c) o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať, d) o politickej príslušnosti a náboženskej príslušnosti, (7) Fyzická osoba je povinná informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa ak ide o mladistvého. (8) Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu ( § 13 ods. 1 a 3 ). (9) Ak zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru poruší povinnosti ustanovené v odsekoch 5, 6 a 8, fyzická osoba má právo na primeranú peňažnú náhradu.
|Zákon č. 311/2001 Zákonník práce|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => az egyenlő bánásmód elve [1] => diszkrimináció [2] => Individuális munkajog [3] => Jogi területek struktúrái [4] => jogvédelem [5] => Kollektív munkajog [6] => Közjog [7] => Magánjog [8] => nemzetiség [9] => szociális és gazdasági jogok [10] => Téma ) |311|2001-08-08|Részlet|2002-04-01|Rudolf Schuster v.r. Pavol Hrušovský v.r. Mikuláš Dzurinda v.r.|2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ad8'21. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397780|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-871991-o-mimo-sudnych-rehabilitaciach/|Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v snahe zmierniť následky niektorých majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1989, vedomé si, že tieto krivdy tým menej potom rôzne nespravodlivosti z období ešte vzdialenejších, včítane krívd na občanoch nemeckej a maďarskej národnosti, nemožno nikdy úplne napraviť, chcejúc však potvrdiť svoju vôľu, aby k podobným krivdám už nikdy nedochádzalo, uznieslo sa na tomto zákone:

§ 1

(1) Zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktmi, urobenými v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len rozhodné obdobie) v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadvädzujúcimi medzinárodnými paktmi o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. 1) (2) Zákon tiež upravuje podmienky uplatňovania nárokov vyplývajúcich zo zrušených výrokov o treste prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci, ako aj spôsob náhrady a rozsah týchto nárokov. 2) (3) Tento zákon sa nepoužije na zmiernenie krívd, ktoré sú predmetom úpravy osobitného zákona. 3) (4) Tento zákon sa nepoužije na zmiernenie krívd, ktoré vznikli prevzatím poľnohospodárskej pôdy využívanej na poľnohospodársku výrobu, včítane súvisiacich obytných a hospodárskych budov, lesnej pôdy a vodných plôch. (5) Tento zákon nemožno použiť pre prípady, keď majetok získali v čase neslobody osoby štátne nespoľahlivé alebo v dôsledku rasovej perzekúcie.

§ 2

(1) Zmiernenie následkov majetkových a iných krívd spôsobených občianskoprávnymi úkonmi, správnymi aktmi alebo inými protiprávnymi postupmi, ku ktorým došlo v rozhodnom období, spočíva vo vydaní veci alebo v poskytnutí finančnej náhrady alebo v zrušení niektorých správnych aktov, prípadne v úpravách v oblasti sociálneho zabezpečenia, a) ak je to v zákone výslovne ustanovené, b) ak k nim došlo na základe ustanovení právnych predpisov, ktoré tento zákon zrušuje, alebo c) ak bol dôsledkom politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. (2) Politickou perzekúciou sa na účely tohto zákona rozumie postihnutie osôb, ktoré vzniklo a) v priamej súvislosti s ich demokraticky motivovaným politickým a spoločenským konaním a občianskymi postojmi, alebo b) ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboženskej, majetkovej alebo inej skupine alebo vrstve. (3) Postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody sa na účely tohto zákona rozumie také konanie, ktoré je v rozpore so zásadami uvedenými v § 1 ods. 1 zákona. V prípade, že k odňatiu vlastníckeho práva podľa predpisov o znárodnení z rokov 1945 až 1948 došlo v rozhodnom období bez toho, aby bola poskytnutá príslušná náhrada, vzniká osobám oprávneným podľa tohto zákona nárok, ktorý možno uplatniť podľa osobitného zákona. 4)

§ 6

(1) Povinnosť vydať vec sa vzťahuje na tie prípady, keď v rozhodnom období vec prešla na štát a) podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. v znení zákona č. 67/1952 Zb., b) na základe vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), c) v prípadoch, keď občan zdržiavajúci sa v cudzine vec zanechal na území republiky, d) zmluvou o darovaní nehnuteľnosti uzavretou darcom v tiesni, e) v dražobnom konaní vykonanom skrátenou formou na úhradu pohľadávky štátu, f) na základe súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky. V takom prípade je však oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť, g) na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, h) na základe odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní, urobeného v tiesni, i) vyvlastnením za náhradu, pokiaľ vec existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, j) vyvlastnením bez vyplatenia náhrady, k) znárodnením vykonaným v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi. (2) Povinnosť vydať vec sa vzťahuje aj na ďalšie prípady neuvedené v odseku 1, ktoré spadajú pod § 2 ods. 1 písm. c) zákona, ako aj na prípady, keď štát prevzal vec bez právneho|Zákon č. 87/1991 o mimo súdnych rehabilitáciách |Array ( [0] => a Cseh és Szlovák Föderatív Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Törvény ) |Array ( [0] => államosítás [1] => jogfosztottság [2] => Jogi területek struktúrái [3] => Magánjog [4] => Polgárjog [5] => restitúció [6] => Téma ) |87|1991-03-21|Részlet|1991-04-01|Havel v.r. Dubček v.r. Čalfa v.r.|2003-08-22 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ad9'22. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397784|https://adatbank.sk/jogszabaly/uznesenie-c-1141993-spravovaci-a-rokovaci-poriadok-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky/|Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa §79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov schválilo tento Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky: Csatolmányok:

§ 16 Ústne pojednávanie

(1) Ústne pojednávanie sa koná vo veciach, v ktorých Ústavný súd rozhoduje o súlade právnych predpisov (čl.125 Ústavy), kompetenčných sporoch (čl.126 Ústavy), ústavných sťažnostiach (čl.127 Ústavy) a o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi (čl.129 ods.4 Ústavy). (2) Pre konanie o obžalobe prezidenta republiky (čl.107 a 129 ods.5 Ústavy) sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku. (3) Upustenie od ústneho pojednávania a prítomnosť účastníkov konania, vedľajších účastníkov konania a ich zástupcov na tomto pojednávaní upravuje § 30 ods.2 až 4 zákona. (4) Ústne pojednávanie je verejné vo veciach podľa čl.125, 125, 129 ods.4 Ústavy, a pokiaľ Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na pojednávaní alebo na jeho časti nevylúči, aj v ostatných prípadoch (§ 30 ods.4 zákona). O verejnosti pojednávania primerane platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, prípadne Trestného poriadku (§ 30 ods.5 zákona). (5) Predvolanie na ústne pojednávanie sa doručuje do vlastných rúk účastníkov konania a ich zástupcov tak, aby po doručení predvolania mali dostatok času pripraviť sa na pojednávanie, spravidla najmenej 5 dní. (6) Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku primerane platia pre doručovanie písomností, počítanie lehôt, nazeranie do spisov, predvolanie a predvádzanie, povinnosť svedčiť, právo odoprieť výpoveď, uplatnenie nároku na svedočné a znalečné a pre vykonanie a hodnotenie dôkazov. (7) Ak účastník konania alebo vedľajší účastník konania ako fyzická osoba koná alebo ak svedok alebo znalec vypovedá pred Ústavným súdom v inom ako slovenskom jazyku, priberie súd tlmočníka. Pribratie tlmočníka sa uvedie v zápisnici. Obdobne sa postupuje, ak ide o hluché, nemé alebo hluchonemé osoby a nemožno sa s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom. (8) Na ústnom pojednávaní spravodajca oboznámi s obsahom návrhu na začatie konania a s výsledkom doterajšieho konania pred Ústavným súdom, pričom nesmie vysloviť názor, ako by sa malo o návrhu rozhodnúť. Návrh na rozhodnutie spravodajca predloží až na porade a hlasovaní pléna alebo senátu. (9) Ak o veci rozhoduje plénum, na porade a hlasovaní sa môžu zúčastniť len sudcovia, ktorí boli prítomní na celom ústnom pojednávaní bezprostredne predchádzajúcom porade a hlasovaniu.
|Uznesenie č. 114/1993 Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => Állásfoglalás [2] => az SzK Alkotmánybíróságának plénuma ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => Alkotmánybíróság [2] => anyanyelv [3] => az anyanyelv hivatalos használatához való jog [4] => Bírósági eljárás jog [5] => emberi jog [6] => Jogi területek struktúrái [7] => Kisebbségi jogok [8] => Közigazgatási jog [9] => Közjog [10] => nyelvhasználat [11] => Téma ) |114|1993-05-19|Részlet|1993-04-08|Milan Čič v.r.|2003-09-24 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ada'23. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397788|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-381993-o-organizacii-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky-o-konani-pred-nim-a-o-postaveni-jeho-sudcov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 23

Fyzické osoby môžu na ústnom pojednávaní alebo pri inom osobnom rokovaní používať svoj materinský jazyk. Trovy tlmočenia znáša Ústavný súd.
|Zákon č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => Alkotmánybíróság [2] => anyanyelv [3] => az anyanyelv hivatalos használatához való jog [4] => Bírósági eljárás jog [5] => emberi jog [6] => Jogi területek struktúrái [7] => jogvédelem [8] => Kisebbségi jogok [9] => Közigazgatási jog [10] => Közjog [11] => nyelvhasználat [12] => Téma ) |38|1993-02-15|Részlet|1993-02-15|Ivan Gašparovič v.r. Vladimír Mečiar v.r.|2003-09-24 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040adb'24. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397792|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-2091992-federalneho-ministerstva-zahranicnych-veci-o-dojednani-dohovoru-o-ochrane-ludskych-prav-a-zakladnych-slobod-a-protokolov-na-tento-dohovor-nadvazujucich/|Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 21. februára 1991 bol v Madride podpísaný v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 dojednaný v Ríme 4. novembra 1950 a tieto ďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúce: Dodatkový protokol dojednaný v Paríži 20. marca 1952,Protokol č. 2 dojednaný v Štrasburgu 6. mája 1963,Protokol č. 4 dojednaný v Štrasburgu 16. septembra 1963,Protokol č. 6 dojednaný v Štrasburgu 28. apríla 1983, a Protokol č. 7 dojednaný v Štrasburgu 22. novembra 1984. S Dohovorom i Protokolmi vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ich ratifikoval s tým, že Česká a Slovenská Federatívna Republika podľa článku 64 Dohovoru robí výhradu k článkom 5 a 6 Dohovoru v tom zmysle, že tieto ustanovenia nebránia ukladaniu disciplinárneho trestu väzenia podľa § 17 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov. Ratifikačné listiny boli uložené u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára Dohovoru, 18. marca 1992. Pri ratifikácii Dohovoru sa urobilo vyhlásenie: Česká a Slovenská Federatívna Republika vyhlasuje, že po dobu piatich rokov, ktorá sa bude mlčky predlžovať vždy o obdobie ďalších piatich rokoch, pokiaľ Česká a Slovenská Federatívna Republika svoje vyhlásenie neodvolá pred uplynutím prebiehajúceho obdobia: a) uznáva právomoc Európskej komisie pre ľudská práva prijímať podľa článku 25 Dohovoru sťažnosti osôb, nevládnych organizácií alebo skupín osôb považujúcich sa za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článkami 1-4 Protokolu č. 4 a článkami 1-5 Protokolu č. 7, pokiaľ k porušeniu práv vyplývajúcich z týchto dokumetov došlo po nadobudnutí ich platnosti pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku; b) uznáva na základe vzájomnosti právomoc Európskeho súdu pre ľudské práva podľa článku 46 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na výklad a použitie Dohovoru, článkov 1-4 Protokolu č. 4 a článkov 1-5 Protokolu č. 7, pokiaľ k porušeniu práv vyplývajúcich z týchto dokumentov došlo po nadobudnutí ich platnosti pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku. Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 66 ods. 2 dňom 3. septembra 1953. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade s článkom 66 ods. 3 dňom 18. marca 1992. Dodatkový protokol nadobudol platnosť na základe svojho článku 6 dňom 18. mája 1954 a pre ČSFR nadobudol platnosť na základe toho istého článku 18. májom 1992. Protokol č. 2 nadobudol platnosť na základe svojho článku 5 ods. 2 dňom 21. septembra 1970 a pre ČSFR nadobudol platnosť na základe toho istého článku ods. 1 b) 18. marcom 1992. Protokol č. 4 nadobudol platnosť na základe svojho článku 7 ods. 1 dňom 2. mája 1968 a pre ČSFR nadobudol platnosť podľa toho istého článku 18. marcom 1992. Protokol č. 6 nadobudol platnosť na základe svojho článku 8 ods. 1 dňom 1. marca 1985 a pre ČSFR podľa toho istého článku ods. 2 dňom 1. apríla 1992. Protokol č. 7. nadobudol platnosť na základe svojho článku 9 ods. 1 dňom 1. novembra 1988 a pre ČSFR podľa toho istého článku ods. 2 nadobudne platnosť 1. júnom 1992. České preklady Dohovoru i Protokolov sa vyhlasujú samostatne. DOHOVOR o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 Podpísané vlády, členovia Rady Európy, majúc na zreteli Všeobecnú deklaráciu ľudských práv vyhlásenú Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948; majúc na zreteli, že táto deklarácia smeruje k zabezpečeniu všeobecného a účinného uznávania a dodržiavania práv v nej vyhlásených; majúc na zreteli, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi, a že jedným zo spôsobov, ako sa má tento cieľ uskutočňovať, je ochrana a ďalší rozvoj ľudských práv a základných slobôd; znovu potvrdzujúc svoju hlbokú vieru v tie základné slobody, ktoré sú základom spravodlivosti a mieru vo svete a ktoré sú najlepšie zachovávané na jednej strane účinnou politickou demokraciou a na druhej strane spoločným poňatím a dodržiavaním ľudských práv, od ktorého závisia; rozhodnuté, ako vlády európskych štátov, ktoré sú rovnakého zmýšľania a majú spoločné dedičstvo politických tradícií, ideálov, slobody a právneho štátu, podniknúť prvé kroky ku kolektívnemu zaručeniu niektorých práv vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii; dohodli sa na nasledujúcom:|Oznámenie č. 209/1992 Federálneho ministerstva zahraničných vecí o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich|Array ( [0] => a Cseh és Szlovák Federatív Köztársaság Külügyminisztériuma [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => diszkrimináció [1] => emberi jogok [2] => emberi jogok és általános szabadságok védelme [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közjog [5] => nemzetközi egyezmények [6] => nemzetközi jog [7] => Téma ) |209|1992-03-18|Teljes|1992-10-10||2003-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040adc'25. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397798|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-1472001-o-reklame-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 3 Všeobecné požiadavky na reklamu

(1) Reklama musí byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže7) a dobrými mravmi.8) (2) Reklama nesmie byť klamlivá.9) (3) Reklama nesmie byť skrytá. (4) Reklama nesmie mať znaky nekalej obchodnej praktiky.1a) (5) Reklama nesmie a) zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí, b) prezentovať produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané, c) obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu, d) propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnosť a navádzať na protiprávne konanie alebo vyjadrovať s ním súhlas, e) prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, f) prezentovať produkty poškodzujúce životné prostredie alebo produkty škodlivé životu alebo zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín bez toho, aby sa na škodlivosť výslovne a zreteľne neupozornilo, g) ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana, h) prezentovať produkty ako prospešné zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín, ak to nie je preukázané odborným posudkom, i) prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinky liekov, j) využívať zmyslové vnímanie, ktoré ovplyvňuje pamäť človeka bez toho, aby si to uvedomil (podprahové vnímanie), k) obsahovať osobné údaje, údaje o majetkových pomeroch osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, l) odvolávať sa na vyhlásenia iných osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, m) zasahovať do práv iných osôb bez ich súhlasu, n) zneužívať dôveru maloletých osôb, najmä 1. podnecovať na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin, 2. zobrazovať ich v nebezpečných situáciách, 3. nabádať ich na nákup nevhodných produktov alebo produktov, ktorých predaj je týmto osobám zakázaný, alebo na nákup produktov prostredníctvom telefónu, telefaxu alebo elektronickej počítačovej siete tak, že sa zneužije ich neskúsenosť a dôverčivosť, 4. obsahovať priamo výzvu maloletým osobám, aby nabádali rodičov alebo iné osoby na nákup produktov. (6) Reklama musí spĺňať požiadavky na verejné rečové prejavy, dodržiavať zásady jazykovej kultúry, gramatické a pravopisné pravidlá, pravidlá výslovnosti slovenského jazyka a ustálenú odbornú terminológiu. (7) Reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy. (8) Reklama sa nesmie šíriť adresne, ak adresát doručenie reklamy vopred odmieta. (9) Reklama osobitnej ponuky produktov musí obsahovať a) dátum začiatku lehoty, počas ktorej osobitná ponuka bude trvať, ak táto lehota ešte nezačala plynúť, b) dátum skončenia lehoty osobitnej ponuky alebo údaj o tom, že osobitná ponuka platí až do vyčerpania zásob produktov.
|Zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov |Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => diszkrimináció [1] => Jogi területek struktúrái [2] => Közigazgatási jog [3] => Közjog [4] => közművelődésügy [5] => reklám [6] => Téma ) |147|2001-04-27|Részlet|2001-05-01|Rudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r. |2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040add'26. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397804|https://adatbank.sk/jogszabaly/nalez-c-2601997-vo-veci-vyslovenia-nesuladu-niektorych-ustanoveni-zakona-narodnej-rady-slovenskej-republiky-c-2701995-z-z-o-statnom-jazyku-slovenskej-republiky-s-ustavou-slovenskej-republiky-a-s/|V mene Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na verejnom zasadnutí 26. augusta 1997 prerokoval návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom Detvaiom, proti Národnej rade Slovenskej republiky, zastúpenej poslancom JUDr. Jánom Cuperom, vo veci súladu preambuly zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky s čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 2 citovaného zákona s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 ods. 1 a s čl. 2 ods. 1 písm. a) a c) Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, § 1 ods. 3 druhá veta citovaného zákona s čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 2 citovaného zákona s čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1 citovaného zákona s čl. 33, čl. 34 ods. 2 písm. b), čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 36 písm. b) a s čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 2 ods. 2, čl. 4 a 6 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 5 písm. c) a i) Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, § 3 ods. 2 a 3 písm. b) a e) citovaného zákona s čl. 67 a 69 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 4, 5 a 6 citovaného zákona s čl. 34 ods. 2 písm. b) a s čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky, § 4 ods. 3 a 4 citovaného zákona s čl. 13 ods. 2, čl. 26 ods. 2 a s čl. 34 ods. 2 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, § 5 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 7 citovaného zákona s čl. 24 ods. 1, čl. 26 ods. 2 a 4 a s čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, § 8 ods. 3, 5 a 6 citovaného zákona s čl. 11, čl. 26 ods. 2 a s čl. 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 12 citovaného zákona s čl. 12 ods. 1 a čl. 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a 26. augusta 1997 takto rozhodol: 1. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v spojení s ustanovením § 12 citovaného zákona v rozsahu, v akom sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, n i e j e v súlade s čl. 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. 2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 3 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky účinnosť v rozsahu, v akom sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, ustanovenie v uvedenom rozsahu stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť|Nález č. 260/1997 vo veci vyslovenia nesúladu niektorých ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami o ĺudských právach a základných slobodách|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => az SzK Alkotmánybíróságának plénuma [2] => Határozat ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => Alkotmánybíróság [2] => alkotmányjog [3] => Jogi területek struktúrái [4] => jogvédelem [5] => kissebbségi jogok [6] => Közjog [7] => nyelvtörvény [8] => Téma ) |260|1997-10-04|Teljes|1997-10-04|Predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky M.Čič v.r.|2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ade'27. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397806|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-3291998-europska-socialna-charta/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 18. októbra 1961 bola v Turíne otvorená na podpis členským štátom Rady Európy Európska sociálna charta. V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bola podpísaná 27. mája 1992 v Štrasburgu. Slovenská republika ako jeden z nástupníckych štátov po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sukcedovala do podpisu. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Európskou sociálnou chartou súhlas svojím uznesením č. 1026 z 27. marca 1998. Predseda vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky ju ratifikoval 29. mája 1998 a ratifikačná listina bola uložená a zaregistrovaná u depozitára, generálneho tajomníka Rady Európy, 22. júna 1998. Charta nadobudla platnosť 26. februára 1965 na základe článku 35 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 21. júla 1998 na základe článku 35 ods. 3. Pri uložení ratifikačnej listiny urobila Slovenská republika vyhlásenie v tomto znení: V súlade s článkom 20 ods. 2 Európskej sociálnej charty sa Slovenská republika považuje za viazanú týmito ustanoveniami Európskej sociálnej charty: Článok 1 Právo na prácu (odseky 1 - 4), Článok 2 Právo na riadne podmienky práce (odseky 1 - 5), Článok 3 Právo na bezpečné a zdravé pracovné podmienky (odseky 1 - 3), Článok 4 Právo na primeranú odmenu (odseky 1 - 5), Článok 5 Právo organizovať sa, Článok 6 Právo kolektívne vyjednávať (odseky 1 - 4), Článok 7 Právo detí a mladistvých na ochranu (odseky 1 - 10), Článok 8 Právo zamestnaných žien na ochranu (odseky 1 - 4), Článok 9 Právo na poradenstvo pri voľbe povolania, Článok 10 Právo na odborné vzdelávanie (odseky 1 - 4), Článok 11 Právo na ochranu zdravia (odseky 1 - 3), Článok 12 Právo na sociálne zabezpečenie (odseky 1 - 4), Článok 13 Právo na sociálnu a lekársku pomoc (odseky 1 - 3), Článok 14 Právo na prospech zo sociálnych služieb (odseky 1 a 2), Článok 15 Právo telesne alebo duševne postihnutých osôb na odbornú prípravu, na pracovnú rehabilitáciu a na sociálnu readaptáciu (odseky 1 a 2), Článok 16 Právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu, Článok 17 Právo matiek a detí na sociálnu a hospodársku ochranu, Článok 18 Právo vykonávať zárobkovú činnosť na území ostatných zmluvných strán (odseky 1, 2, 4).

Csatolmányok:
|Oznámenie č. 329/1998 Európska sociálna charta|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Okatatási minisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => Jogi területek struktúrái [1] => Közjog [2] => nemzetközi egyezmények [3] => nemzetközi jog [4] => szociális és gazdasági jogok [5] => Téma ) |329|1998-07-21|Teljes|1998-07-21|V.Mečiar v.r.|2003-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040adf'28. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397810|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-612000-o-osvetovej-cinnosti/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 2 Osvetová činnosť

(1) Osvetová činnosť podľa tohto zákona je súhrn aktivít, ktoré svojím pôsobením na základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej schopnosti ľudí prispievajú k rozvoju ich osobnosti a utváraniu kultúrneho spôsobu života. (2) Osvetová činnosť zvyšuje všeobecnú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň ľudí tým, že a) sprostredkúva informácie a poznatky z kultúry, vedy a techniky b) prehlbuje vzťah k vlastnému štátu, ku kultúrnej identite národa, národnostných menšín a etnických skupín a k starostlivosti o životné prostredie, c) vychováva umením a k umeniu najmä rozvíjaním záujmovej umeleckej činnosti, d) vyhľadáva, ochraňuje, uchováva a sprístupňuje ľudové tradície s dôrazom na tradičnú a ľudovú kultúru, tvorivo ich rozvíja a využíva, e) napomáha prevenciu protispoločenských javov a drogových závislostí f) umožňuje ľudom napĺňať ich voľný čas kultúrnymi aktivitami. (3) Osvetovú činnosť zabezpečuje osvetové zariadenie.
|Zákon č. 61/2000 o osvetovej činnosti|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Jogi területek struktúrái [1] => Közigazgatási jog [2] => Közjog [3] => közművelődési [4] => közművelődésügy [5] => kultúra [6] => nemzetiségi kisebbségek [7] => Téma ) |61|2000-02-23|Részlet|2000-03-01|R.Schuster v.r. J.Migaš v.r. M.Dzurinda v.r.|2003-09-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ae0'29. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397816|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-1832000-o-knizniciach-o-doplneni-zakona-slovenskej-narodnej-rady-c-271987-zb-o-statnej-pamiatkovej-starostlivosti-a-o-zmene-a-doplneni-zakona-c-681997-z-z-o-matici-slovenskej/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 14 Knižničný fond

(1) Knižničný fond je súbor knižničných dokumentov vybraných, usporiadaných, odborne spracovaných, uchovaných a sprístupňovaných v súlade s funkciami knižnice. (2) Utváranie knižničného fondu knižnice zriadenej podľa osobitného predpisu 4) nesmie podliehať nijakej forme ideologickej, politickej ani náboženskej cenzúry, ani komerčnému vplyvu. (3) V obciach, kde žijú občania patriaci k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, sa pri utváraní knižničného fondu verejnej knižnice prihliada na túto skutočnosť. (4) Knižničný fond sa podľa zamerania a úloh knižnice sústavne dopĺňa a obnovuje.
|Zákon č. 183/2000 o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č.68/1997 Z.z.o Matici slovenskej|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => emberi jog [2] => jog a kisebbségi kultúra fejlesztésére [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Kisebbségi jogok [5] => könyvtár [6] => Közigazgatási jog [7] => Közjog [8] => közművelődésügy [9] => kultúra [10] => nemzetiségi kisebbségek [11] => Téma ) |183|2000-06-15|Részlet|2000-07-01|R.Schuster v.r. J.Migaš v.r. M.Dzurinda v.r.|2003-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ae1'30. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397822|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-2121993-o-uzavreti-zmluvy-medzi-slovenskou-republikou-a-ceskou-republikou-o-dobrom-susedstve-priatelskych-vztahoch-a-spolupraci/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 23. novembra 1992 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci. So Zmluvou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval. Zmluva nadobudla platnosť dňom výmeny ratifikačných listín 1. júlom 1993 na základe jej článku 21. Csatolmányok:
|Oznámenie č. 212/1993 o uzavretí zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => Jogi területek struktúrái [1] => Közjog [2] => nemzetiségi kisebbségek [3] => nemzetközi egyezmények [4] => nemzetközi jog [5] => Téma ) |212|1993-07-01|Teljes|1993-07-01| Za Slovenskú republiku: Vladimír Mečiar v.r. Za Českú republiku: Ivan Kočárník v.r.|2003-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ae2'31. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397826|https://adatbank.sk/jogszabaly/vyhlaska-c-312003-ktorou-sa-oznacuju-podrobnosti-o-oznacovani-ulic-a-inych-verejnych-priestranstiev-a-o-cislovani-stavieb/|Minsterstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 27a ods.1 zákona Slovenskej národnej rady č.369/1990 o obecnom zriadení v znení zákona č.453/2001 Z.z. ustanovuje:

§ 3 Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev

(1) Názvy ulíc a ďaľšie údaje sa uvádzajú v štátnom jazyku. 3) (2) Obce, ktoré sú uvedené v osobitnom predpise, 4) môžu označiť názvy ulíc a ďaľšie orientačné údaje aj v jazyku národnostnej menšiny.5) (3) Názvy ulíc v jazyku národnostnej menšiny sa uvádzajú spravidla na jednej orientačnej tabuli pod názvom ulice v štátnom jazyku; to platí aj o označovaní ulíc ďalšími orientačnými údajmi v jazyku národnostnej menšiny.  |Vyhláška č. 31/2003 ktorou sa označujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A Szlovák Köztársaság Belügyminisztériuma [2] => Hirdetmény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => anyanyelv [2] => az anyanyelv hivatalos használatához való jog [3] => emberi jog [4] => jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához [5] => Jogi területek struktúrái [6] => Kisebbségi jogok [7] => Közigazgatási jog [8] => Közjog [9] => nyelvhasználat [10] => nyelvtörvény [11] => Téma ) |31|2003-02-07|Részlet|2003-03-01|Vladimír Palko v.r.|2003-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ae3'32. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397832|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-2121997-o-povinnych-vytlackoch-periodickych-publikacii-neperiodickych-publikacii-a-rozmnozenin-audiovizualnych-diel/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:  

§ 2 Vymedzenie niektorých pojmov

(1) Periodická publikácia je periodická tlač alebo iné periodikum vydávané najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom, s označením periodicity a v úprave príznačnej pre tento druh tlačoviny.2) (2) Periodická publikácia nie je tlačovina určená na úradné, služobné a prevádzkové potreby štátnych orgánov, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb. (3) Neperiodická publikácia je účelová tlačovina, rozmnoženina literárneho, fotografického, vedeckého alebo umeleckého diela3) vydaná spravidla jednorazovo, a to aj po častiach, nezávisle od formy a spôsobu spracovania, vydania alebo výroby. (4) Neperiodická publikácia nie je a) trojrozmerné kartografické dielo, základné štátne mapové a tematické štátne mapové dielo podľa osobitného predpisu, 4) b) trojrozmerná rozmnoženina výtvarného diela, c) rozmnoženina určená na použitie v spoločenskom alebo rodinnom živote, najmä pozvánka a oznámenie, d) bankovka, minca, známka, kolok, žreb, cenný papier, vkladový list, platobná karta a iné ceniny, telefónna karta, e) voličský preukaz, zoznam voličov, hlasovací lístok a zápisnice o výsledkoch volieb a o výsledkoch referenda, f) rozmnoženina literárneho, vedeckého alebo umeleckého diela, 3) ktorá má menej ako 50 výtlačkov. (5) Povinný výtlačok periodickej publikácie a neperiodickej publikácie je časť nákladu periodickej publikácie a neperiodickej publikácie, ktorý je vydavateľ povinný odovzdať určeným právnickým osobám. (6) Povinná rozmnoženina slovenského audiovizuálneho diela1) je časť vyrobeného nákladu audiovizuálneho diela, ktorú je výrobca audiovizuálneho diela6) povinný odovzdať určeným právnickým osobám podľa prílohy č. 2. (7) Vydavateľ periodickej publikácie a vydavateľ neperiodickej publikácie je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov7) a uhradila náklady na ich vydanie alebo výrobu. (8) Vydávanie periodických publikácií, neperiodických publikácií a výroba rozmnoženín audiovizuálnych diel v iných jazykoch ako v štátnom jazyku8) nie sú obmedzené pri dodržaní ustanovení tohto zákona a ustanovení osobitných predpisov.9)
|Zákon č. 212/1997 o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel |Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => emberi jog [2] => jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Kisebbségi jogok [5] => Közigazgatási jog [6] => Közjog [7] => közművelődésügy [8] => nyelvhasználat [9] => Téma ) |212|1997-07-30|Részlet|1997-09-01|Michal Kováč v.r. Ivan Gašparovič v.r. Vladimír Mečiar v.r. |2003-08-22 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ae4'33. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397838|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3652004-o-rovnakom-zaobchadzani-v-niektorych-oblastiach-a-o-ochrane-pred-diskriminaciou-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-antidiskriminacny-zakon/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 2 Základné ustanovenia

(1) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. (2) Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. (3) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

§ 2a Základné ustanovenia

(1) Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. (2) Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. (3) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. (4) Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. (5) Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie. (6) Pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby. (7) Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby. (8) Neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. (9) Diskriminácia právnickej osoby je nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z dôvodov podľa § 2 ods. 1, ak ide o jej členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, jej zamestnancov, osôb konajúcich v jej mene alebo osôb, v mene ktorých koná táto právnická osoba. (10) Odmietnutie alebo strpenie diskriminácie osobou nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť následné zaobchádzanie s touto osobou alebo správanie sa k tejto osobe alebo byť základom pre rozhodnutie, ktoré sa týka tejto osoby. (11) Za diskrimináciu z dôvodu a) pohlavia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu tehotenstva alebo materstva, ako aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie, b) rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, c) náboženského vyznania alebo viery sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého náboženského vyznania alebo viery a aj diskriminácia fyzickej osoby bez náboženského vyznania, d) zdravotného postihnutia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím.
|Zákon č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => anti-diszkriminációs törvény [1] => az egyenlő bánásmód elve [2] => diszkrimináció [3] => diszkrimináció tilalma [4] => nemzetiségi származás [5] => Téma ) |365|2004-06-24|Részlet|2004-07-01|Rudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-07-19 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ae5'34. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397842|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-1312002-o-vysokych-skolach-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 55 Základné ustanovenia

(1) Štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu a občan tretieho štátu má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4. (2) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom.35a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. (3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa, výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. (4) Uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.35a) (5) Vysoká škola alebo fakulta nesmie uchádzača alebo študenta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uchádzač alebo študent uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona. (6) Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v zozname študijných programov [§ 20 ods. 1 písm. a)]. (7) Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou. (8) Vysoká škola je povinná poskytnúť uchádzačovi o štúdium informáciu o tom, či štúdium, o ktoré sa uchádza, zodpovedá požiadavkám na koordináciu vzdelávania pre potreby vzájomného uznávania odborných kvalifikácií podľa osobitných predpisov.36a)

§ 73 Register študentov vysokých škôl a centrálny register študentov vysokých škôl

(1) Vysoká škola vedie register študentov vysokej školy. Ministerstvo vedie centrálny register študentov vysokých škôl (ďalej len centrálny register študentov). Centrálny register študentov vznikne z registrov študentov vysokých škôl zlúčením registrov študentov vysokých škôl okrem registrov študentov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov. Register študentov vysokej školy a centrálny register študentov slúžia na evidenciu študentov a na štatistické účely a rozpočtové účely. Vysoká škola môže využívať údaje z registra študentov aj v elektronických preukazoch študentov podľa § 67. Na účely súvisiace s poskytovaním vzdelávania a s ním súvisiacich služieb vysokej školy študentovi môže vysoká škola využívať údaje z registra študentov vysokej školy v plnom rozsahu a údaje z centrálneho registra študentov týkajúce sa jej študentov. Ministerstvo vnútra môže využívať údaje o študentoch policajných vysokých škôl. Ministerstvo zdravotníctva môže využívať údaje o študentoch zdravotníckych vysokých škôl. Ministerstvo obrany môže využívať údaje o študentoch vojenských vysokých škôl, ktorí nevykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov. (2) Do registra študentov vysokej školy sa zaznamenáva meno, priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia u cudzincov, miesto narodenia, rodinný stav a miesto trvalého pobytu študenta, pohlavie, miesto pobytu v Slovenskej republike, národnosť, štátne občianstvo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu u cudzincov. Štruktúru informačnej vety prevádzkovanej databázy a jej technické podmienky stanoví ministerstvo po prerokovaní s vysokou školou. (3) V registri študentov vysokých škôl a v centrálnom registri študentov sú o jednotlivých študentoch zaznamenané údaje o a) zápise na štúdium, b) predchádzajúcom vzdelaní, c) študijnom programe, d) zápise do vyššieho ročníka alebo do ďalšej časti štúdia [§ 51 ods. 4 písm. j)], e) pridelení ubytovania v študentskom domove, f) poskytovaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1) a motivačného štipendia (§ 96 ods. 8), g) absolvovanej štátnej skúške a udelenom akademickom titule, h) prerušení štúdia, i) skončení štúdia, j) vysokoškolskom diplome [§ 68 ods. 1 písm. a)], k) štúdiu na inej vysokej škole, l) štúdiu spoločného študijného programu (§ 54a) na spolupracujúcej vysokej škole v príslušnom akademickom roku, m) poskytovaní štipendia z vlastných zdrojov vysokej školy (§ 97), n) povinnosti uhradiť školné a o jeho úhradách; ak ide o študentov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl (§ 92). (4) Údaje v registri študentov vysokej školy môžu spracovávať38a) len osobitne poverení zamestnanci príslušnej vysokej školy; údaje podľa ods. 3 písm. a), c) až h) sa zaznamenajú do registra študentov príslušnej vysokej školy do troch dní po rozhodujúcej udalosti. Údaje v centrálnom registri študentov môžu spracovávať len osobitne poverení zamestnanci ministerstva alebo v rozsahu prípustnom podľa odseku 1 osobitne poverení zamestnanci vysokej školy. (5) Vysoké školy môžu poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými majú uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu študenta, tieto údaje o študentovi: a) meno a priezvisko vrátane titulov, b) dátum narodenia, c) názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje, d) formu štúdia, e) informáciu o prerušení alebo skončení štúdia. (6) Ministerstvo poskytuje Sociálnej poisťovni údaje z centrálneho registra študentov v rozsahu a) meno a priezvisko vrátane titulov, b) rodné číslo alebo dátum narodenia u cudzincov, c) názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje, d) študijný program, e) informácia o skončení štúdia. (7) Zamestnanci podľa odseku 4 sú povinní pri práci s registrom dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane osobných údajov.40) (8) Na uchovávanie údajov z registra študentov vysokej školy a centrálneho registra študentov sa vzťahuje osobitný predpis.40a)
|Zákon č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => adatok [1] => az egyenlő bánásmód elve [2] => diszkrimináció tilalma [3] => egyetem [4] => iskolaügy [5] => Jogi területek struktúrái [6] => Közigazgatási jog [7] => Közjog [8] => nemzetiség [9] => regiszter [10] => Téma ) |131|2002-03-26|Részlet|2002-04-01|Rudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-07-19 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ae6'35. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397846|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-2452008-o-vychove-a-vzdelavani-skolsky-zakon-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 3 Princípy výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch a) bezplatnosti vzdelania v materských školách jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, b) bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len štátna škola), c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie, d) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie, e) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese, f) celoživotného vzdelávania, g) výchovného poradenstva podľa § 130, h) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy, i) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja, j) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie, k) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy, l) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície, m) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť, n) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní, o) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti3) alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti4) alebo k ďalším formám intolerancie, p) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa, q) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len cirkevná škola) a v školách zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len súkromná škola), r) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.

§ 4 Ciele výchovy a vzdelávania

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi a) získať vzdelanie podľa tohto zákona, b) získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie, c) ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať, d) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť, e) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce, f) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre, g) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, 5) h) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie, i) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť, j) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty, k) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.

§ 11 Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia

(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania, a súbor písomností, podľa ktorých vydáva škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia. (2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku.9) V školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. (3) Pedagogickú dokumentáciu tvoria a) učebné plány, b) výchovné plány, c) učebné osnovy, d) výchovné osnovy, e) vzdelávacie štandardy, f) výchovné štandardy, g) triedna kniha, h) triedny výkaz, i) katalógový list dieťaťa, j) katalógový list žiaka, k) osobný spis dieťaťa, l) osobný spis žiaka, m) protokol o maturitnej skúške, n) protokol o záverečnej skúške, o) protokol o absolutóriu, p) protokoly o komisionálnych skúškach, q) denný záznam školského zariadenia, r) rozvrh hodín, s) protokol o štátnej jazykovej skúške, t) školský poriadok školy, u) školský poriadok školského zariadenia, v) plán výchovno-vzdelávacej činnosti, w) plán práce školy, x) plán práce školského zariadenia, y) denník výchovnej skupiny, z) tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov. (4) Pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia uvedenú v odseku 3 písm. a) až f) vydáva ministerstvo školstva. Pedagogickú dokumentáciu cirkevnej školy a školského zariadenia zriadeného štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len cirkevné školské zariadenie) a súkromnej školy a školského zariadenia zriadeného fyzickou osobou alebo inou právnickou osobou (ďalej len súkromné školské zariadenie) uvedenú v odseku 3 písm. a) až d) vydáva zriaďovateľ po písomnom súhlase ministerstva školstva. (5) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3 písm. g) až s) sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva. (6) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu.10) (7) Školy alebo školské zariadenia majú právo získavať a spracúvať osobné údaje11) a) o deťoch a žiakoch v rozsahu 1. meno a priezvisko, 2. dátum a miesto narodenia, 3. bydlisko, 4. rodné číslo, 5. štátna príslušnosť, 6. národnosť, 7. fyzického zdravia a duševného zdravia, 8. mentálnej úrovne vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky, b) o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka (meno a priezvisko, adresa zamestnávateľa, trvalé bydlisko, telefónny kontakt). (8) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými údajmi podľa odseku 7, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.12) V prípade porušenia povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa osobitného predpisu.13) (9) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení. (10) Ďalšiu dokumentáciu tvorí najmä a) návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do základnej školy a do strednej školy, b) správa zo psychologického alebo špeciálno-pedagogického vyšetrenia, c) písomné vyjadrenie k školskému začleneniu, d) individuálny výchovno-vzdelávací program individuálne začleneného žiaka, e) štatút školského zariadenia, f) organizačný poriadok, g) zoznam škôl a školských zariadení, s ktorými školské zariadenie spolupracuje. (11) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 písm. a), b), c) a d) sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva. (12) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu.10)

§ 12 Výchovno-vzdelávací jazyk

(1) Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk. (2) Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny jazyk, 9) ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie. (4) Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich.14) (5) Podľa odseku 3 sa pre deti a žiakov občanov patriacim k národnostným menšinám výchova a vzdelávanie zaručuje a) v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, b) v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova, c) v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny. (6) Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku (ďalej len bilingválne vzdelávanie). (7) Cudzím jazykom sa na účely tohto zákona rozumie jazyk iného štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela dohodu, podľa ktorej bola zriadená škola alebo trieda s druhým vyučovacím jazykom tohto štátu, alebo jazyk iného štátu, ktorého jazykom nie je jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V škole alebo v triede s bilingválnym vzdelávaním je druhým vyučovacím jazykom cudzí jazyk. Školu alebo triedu s bilingválnym vzdelávaním možno zriadiť aj bez uzavretia dohody s iným štátom, ak sa výchova a vzdelávanie zabezpečuje v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích predmetoch. (8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou vzdelávania povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra. (9) Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa skúška vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13 Učebnice, učebné texty a pracovné zošity

(1) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom školstva; používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova podľa tohto zákona možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou. (2) V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledovným spôsobom: a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006, b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku, c) na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku. (3) Schválená učebnica, učebný text a pracovný zošit obsahujú schvaľovaciu doložku, ktorú vydáva ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia ich súladu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona so štátnym vzdelávacím programom, pri plnení ktorého sa majú používať. Schvaľovaciu doložku učebniciam, učebným textom a pracovným zošitom pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania udeľuje ministerstvo zdravotníctva, ktoré zverejňuje na svojej internetovej stránke. Zoznam učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bola udelená schvaľovacia doložka, zverejňuje ministerstvo školstva vo svojom publikačnom prostriedku a na internete. (4) Súčasťou schvaľovacej doložky podľa odseku 3 je aj určenie lehoty platnosti schvaľovacej doložky. Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva jeden rok pred uplynutím určenej lehoty zabezpečí odborné posúdenie učebnice podľa odseku 2 a vydá novú schvaľovaciu doložku alebo zabezpečí vydanie novej učebnice. (5) Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane ich prepisov do Braillovho písma alebo iných vhodných foriem prepisov poskytne ministerstvo školstva školám podľa tohto zákona na základe ich objednávky bezplatne. (6) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj učebnice odporúčané ministerstvom školstva. (7) Základné školy a stredné školy zapožičiavajú žiakom učebnice, učebné texty a pracovné zošity pre povinné vyučovacie predmety bezplatne. (8) V stredných zdravotníckych školách schvaľuje učebnice, učebné texty a učebné pomôcky pre odborné predmety zdravotníckych odborov vzdelania ministerstvo zdravotníctva. (9) V školách v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 schvaľuje učebnice, učebné texty a učebné pomôcky pre odborné predmety príslušný ústredný orgán štátnej správy a udeľuje schvaľovaciu doložku.

§ 18 Doklady o získanom vzdelaní

(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 2) a školy podľa § 109 zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy. (2) Dokladom o získanom vzdelaní je a) osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania, b) vysvedčenie, c) osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu, d) osvedčenie o zaškolení, e) osvedčenie o zaučení, f) vysvedčenie o záverečnej skúške, g) vysvedčenie o maturitnej skúške, h) vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške, i) vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom, j) vysvedčenie s doložkou, k) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške. (3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku. (4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy. (5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy. (6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné. (7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje. (8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania. (9) K vysvedčeniu o záverečnej skúške, k vysvedčeniu o maturitnej skúške, k vysvedčeniu o záverečnej pomaturitnej skúške a k absolventskému diplomu vydá škola dodatok, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. Absolvent dostane dodatok k vysvedčeniu alebo k absolventskému diplomu súčasne s vysvedčením alebo diplomom. (10) Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.

§ 20 Plnenie povinnej školskej dochádzky

(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len zápis). Zápis sa koná od 15. januára do 15. februára, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku. (3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí a) obec všeobecne záväzným nariadením, 20) b) orgán miestnej štátnej správy v školstve, 21) c) zriaďovateľ cirkevnej školy, d) zriaďovateľ súkromnej školy. (4) Základná škola pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky vyžaduje osobné údaje a) meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, miesto narodenia, národnosť, štátne občianstvo, trvalé bydlisko dieťaťa, b) meno a priezvisko, adresa zamestnávateľa, trvalé bydlisko zákonných zástupcov. (5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, 22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len spádová škola), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Ak je žiak zapísaný na inú než spádovú školu, oznámi túto skutočnosť riaditeľ tejto školy riaditeľovi spádovej školy, a to najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku; riaditeľ spádovej školy v lehote do 15. apríla zašle zoznam všetkých detí, ktoré boli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky obci podľa trvalého bydliska žiaka a odseku 8. (6) Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, 23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.24) (7) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená. (8) Žiak podľa odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona. (9) Žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.

§ 66 Prijímacia skúška

(1) Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí. (2) V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy. (3) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z vyučovacích predmetov koná takto: a) zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom odboru vzdelávania v základnej škole, b) z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole. (4) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1. Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole. (5) Ak na prijatie uchádzača treba overiť špeciálne schopnosti, zručnosti alebo nadanie, riaditeľ strednej školy určí na toto overenie termín v čase od 25. marca do 15. apríla. (6) Prijímacie skúšky do stredných škôl okrem skúšok podľa odseku 5 sa konajú v dvoch termínoch v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v utorok a v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v piatok. Ak termín konania prijímacích skúšok pripadne na deň pracovného pokoja, termín konania prijímacej skúšky sa posúva na nasledujúci pracovný deň. (7) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom, či sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka. Toto rozhodnutie zverejní najneskôr do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu. (8) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred termínom ich konania. (9) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka. (10) Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom roku, pre ktorý sa skúška vykonala.

§ 144 Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

(1) Dieťa alebo žiak má právo na a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu, b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách, 80) c) bezplatné vzdelanie pre päťročné deti pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky v materských školách, d) vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, e) individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, f) bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety, g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti, h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním, i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí, j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny, k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu, l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom, m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov, n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24, o) náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.80a) (2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú. (3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania. (4) Dieťa alebo žiak je povinný a) neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania, b) dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia, c) chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie, d) chrániť pred poškodením učebnice, učebné texty a učebné pomôcky, ktoré im boli bezplatne zapožičané, e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak, f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní, g) ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia, h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi. (5) Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy. (6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona, b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom, c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa, d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa, e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia, f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy, g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy. (7) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností, b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom, c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, d) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania, e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil. (8) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom. (9) Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach. (10) Neprítomnosť maloletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára. (11) Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 10. (12) Ustanovenia v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade s osobitnými predpismi.28)

§ 145

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným predpisom.48) (2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka, poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. (3) Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.48) (4) Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona. (5) Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou, strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.

§ 158 Registrácia detí a žiakov

(1) Škola v školskom registri detí, žiakov a poslucháčov vedie najmä tieto údaje: a) meno a priezvisko, b) dátum narodenia, c) rodné číslo, d) pohlavie, e) národnosť, f) štátne občianstvo, g) adresa trvalého bydliska, h) adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy, i) číslo a dátum vydania rozhodnutia, na základe ktorého bol prijatý do školy alebo školského zariadenia, j) ročník, do ktorého je zaradený, k) trieda a číslo, pod ktorým je vedený v katalógu alebo v triednom výkaze, l) odbor výchovy a vzdelávania, m) informáciu o prerušení alebo skončení štúdia, n) forma organizácie výchovy a vzdelávania podľa § 54, o) zaradenie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa výchovno-vzdelávacích programov. (2) Štruktúru informačnej vety registra detí, žiakov a poslucháčov v prevádzkovej databáze a jej technické podmienky stanoví ministerstvo školstva. (3) Riaditeľ školy poskytuje zriaďovateľovi údaje podľa odseku 1 najmenej jedenkrát ročne podľa stavu k 15. septembru príslušného školského roka a následne ich zriaďovateľ poskytne príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve. (4) Orgán miestnej štátnej správy v školstve vedie údaje podľa odseku 1 zo všetkých škôl vo svojej územnej pôsobnosti v územnom školskom registri detí, žiakov a poslucháčov. Tieto údaje poskytuje ministerstvu školstva. (5) Orgán miestnej štátnej správy v školstve využíva údaje podľa odseku 1 pri zabezpečovaní a kontrole financovania výchovy a vzdelávania v týchto školách. (6) Ministerstvo školstva spracuje údaje poskytnuté orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa odseku 4 do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov. Údaje vedené v tomto registri využíva a) pri zabezpečovaní a kontrole financovania výchovy a vzdelávania v školách, b) pri overovaní dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného predpisu, 95) c) na štatistické a rozpočtové účely. (7) Na zber, spracovanie a vedenie osobných údajov uvedených v registri detí, žiakov a poslucháčov podľa tohto zákona sa vzťahujú osobitné predpisy.11)
|Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => anyanyelv iránti tisztelet [2] => az egyenlő bánásmód elve [3] => az elért végzettséget igazoló okmányok [4] => diszkrimináció [5] => diszkrimináció tilalma [6] => egyéb dokumentáció [7] => emberi jog [8] => felvételi vizsga [9] => földrajzi nevek [10] => iskolaügy [11] => iskolaválasztás joga [12] => jog az anyanyelvükön való művelődéshez [13] => Jogi területek struktúrái [14] => jogvédelem [15] => Kisebbségi jogok [16] => kisebbségi tannyelvű iskolák [17] => kötelező iskolalátogatás [18] => Közigazgatási jog [19] => Közjog [20] => közoktatási törvény [21] => nemzetiség [22] => nemzetiségi kisebbségek [23] => nemzetiségi kisebbségek nyelve [24] => nevelés és művelődés alapelvei [25] => nevelés és művelődés céljai [26] => oktatás [27] => pedagógiai dokumentáció [28] => személyi adatok [29] => tanítási nyelv [30] => tankönyvek [31] => Téma ) |245|2008-07-02|Részlet|2008-09-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-07-19 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ae7'36. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397850|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-5972003-o-financovani-zakladnych-skol-strednych-skol-a-skolskych-zariadeni/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 4

Financovanie verejných škôl

(1) Rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zriaďovateľom verejných škôl na kalendárny rok vychádza z normatívne určených objemov finančných prostriedkov pre jednotlivé školy v pôsobnosti zriaďovateľa (ďalej len normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok). (2) Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok je určený počtom jej žiakov a normatívnym objemom finančných prostriedkov prislúchajúcim na jedného žiaka školy na bežný kalendárny rok (ďalej len normatív). Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa skladá z normatívneho príspevku pre školu na bežný školský rok a normatívneho príspevku pre školu na nový školský rok. (3) Normatívny príspevok pre školu na bežný školský rok sa určí ako dve tretiny súčinu normatívu a počtu žiakov školy v školskom roku, ktorý sa začal v predchádzajúcom kalendárnom roku. Normatívny príspevok pre školu na nový školský rok sa určí ako jedna tretina súčinu normatívu a počtu žiakov školy v školskom roku, ktorý sa začína v bežnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci pre počet žiakov použitý pri určovaní normatívneho príspevku určí ministerstvo podľa § 7 ods. 4. (4) Normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. (5) Mzdový normatív vyjadruje normované ročné náklady na mzdy a platy vrátane poistného a príspevku zamestnávateľa do poisťovní (ďalej len osobné náklady) zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovno-vzdelávací proces, a zamestnancov, ktorí zabezpečujú prevádzku školy, pripadajúce na jedného žiaka. Mzdový normatív sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried, personálnej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia a vyučovacieho jazyka. Pri určovaní normatívu pre základné školy možno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti možno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok. (6) Prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné náklady na výchovno-vzdelávací proces a prevádzku školy bez osobných nákladov (ďalej len prevádzkové náklady) pripadajúce na jedného žiaka. Prevádzkový normatív sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, ekonomickej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia, vyučovacieho jazyka a teplotných podmienok v mieste školy. Pri určovaní normatívu pre základné školy možno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti možno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok. (7) Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte zriaďovateľovi verejnej školy výšku normatívnych príspevkov pre verejné školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 2 určených podľa odseku 3. Pre výpočet normatívneho príspevku pre školu na nový školský rok sa použije počet žiakov školy v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku nahlásený zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4. (8) Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka zriaďovateľovi verejnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre verejné školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 7. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre verejné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre verejné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa odseku 3 z počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku. (9) Zriaďovateľ verejnej školy do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku 7 rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Zriaďovateľ verejnej školy pridelí na kalendárny rok každej zo škôl finančné prostriedky najmenej v sume určenej ustanoveným percentuálnym podielom z časti normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 2 zodpovedajúcej osobným nákladom a ustanoveným percentuálnym podielom z časti normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 2 zodpovedajúcej prevádzkovým nákladom. Rozdiel medzi sumou pridelenou krajským školským úradom a sumou určenou ustanovenými minimálnymi percentuálnymi podielmi z normatívnych príspevkov pre školy na kalendárny rok prerozdelí zriaďovateľ najneskôr do konca kalendárneho roku jednotlivým školám v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa svojho rozhodnutia zohľadňujúceho ich potreby a úpravu podľa odseku 10. (10) Zriaďovateľ verejnej školy do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku 8 upraví finančné prostriedky na nový školský rok pre jednotlivé školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Každá zo škôl musí mať po vykonanej úprave pridelené finančné prostriedky najmenej v sume určenej ustanoveným percentuálnym podielom podľa odseku 9 z časti upraveného normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 8 zodpovedajúcej osobným nákladom a ustanoveným percentuálnym podielom podľa odseku 9 z časti upraveného normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok podľa odseku 8 zodpovedajúcej prevádzkovým nákladom. (11) Zriaďovatelia verejných škôl spolupracujú pri rozpise finančných prostriedkov podľa odsekov 9 a 10 so štatutárnymi zástupcami škôl a školských zariadení. Výšku finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým verejným školám zriaďovatelia oznámia do 15 dní po rozpise krajskému školskému úradu, ktorý ju zverejní na svojej internetovej stránke do 15 dní od doručenia rozpisu. (12) Krajský školský úrad poskytuje zriaďovateľovi verejnej školy finančné prostriedky z kapitoly ministerstva pridelené podľa odsekov 1 až 12 a § 4a až 4d v priebehu roku podľa osobitného predpisu.22) (13) Financovanie škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami22a) a školských zariadení ustanoví nariadenie vlády. (14) Zriaďovateľovi základnej školy spojenej s materskou školou, ktorým je obec, pridelí ministerstvo normatívny príspevok zodpovedajúci len žiakom základnej školy.
|Zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => alapiskola [1] => finanszírozás [2] => Jogi területek struktúrái [3] => középiskola [4] => Közigazgatási jog [5] => Közjog [6] => Pénzügyi jog [7] => tanítási nyelv [8] => Téma ) |597|2003-12-31|Részlet|2004-01-01|Rudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-07-24 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9234916b3690040ae8'37. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397854|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-4002009-o-statnej-sluzbe-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 4 Zákaz diskriminácie

(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, 6) najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. (2) Právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom. 5a) (3) V štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia. (4) Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti. (5) Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru. (6) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, 7) sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.

§ 19 Podmienky prijatia do štátnej služby

(1) Do štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak spĺňa tieto predpoklady: a) dosiahol vek 18 rokov, b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, c) je bezúhonný, d) spĺňa kvalifikačné predpoklady, e) ovláda štátny jazyk, f) úspešne absolvoval výberové konanie alebo výber, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (2) Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky: a) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis, b) ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad, c) spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom25) alebo určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. (3) Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené; bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4, za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje aj ten, a) kto ako obvinený uzavrel zmier26) v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky, b) proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba podľa osobitného predpisu, 27) c) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené, 28) d) kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, ak odsúdenie nebolo zahladené. (4) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov29) nie starším ako tri mesiace, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto a) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi vedúci úradu, b) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán, ktorý nie je vedúcim úradu. (5) Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa len úspešného uchádzača zúčastneného na výberovom konaní. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa trvale prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4; to neplatí, ak ide o trvalé preloženie vedúceho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 4. (6) Odsekmi 3 až 5 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.30) (7) Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je a) vzdelanie, 31) b) osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.32) (8) Vzdelanie na účely tohto zákona je a) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len úplné stredné vzdelanie), b) vyššie odborné vzdelanie, c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, e) vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. (9) Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v prílohe č. 1 alebo v osobitnom predpise. (10) Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom; ak nie je lehota na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu ustanovená osobitným predpisom, štátny zamestnanec získava osobitný kvalifikačný predpoklad v lehote určenej služobným úradom. (11) Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až d), ako aj predpoklad občianstva podľa § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.
|Zákon č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => államnyelv ismerete [1] => diszkrimináció tilalma [2] => Individuális munkajog [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Kollektív munkajog [5] => közalkalmazottak [6] => Közigazgatási jog [7] => Közjog [8] => Magánjog [9] => nemzetiségi származás [10] => Téma ) |400|2009-09-16|Részlet|2009-11-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-07-24 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040ae9'38. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397858|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-5962003-o-statnej-sprave-v-skolstve-a-skolskej-samosprave-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 13a

(1) Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie. (2) Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora, alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu. (3) Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku, 8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady a predpoklady odbornej inšpekčnej práce.

§ 15 Sieť

(1) Sieť je zoznam škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie.51) (2) Sieť spravuje ministerstvo po vyjadrení príslušného krajského školského úradu, príslušného ústredného orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy a každoročne ju zverejňuje na internete. Sieť zdravotníckych škôl spravuje ministerstvo zdravotníctva.52) (3) Školy, školské zariadenia, strediská praktického vyučovania a pracoviská praktického vyučovania, ktoré sú zaradené do siete, majú právo a) vykonávať výchovu a vzdelávanie podľa osobitného predpisu, 51) b) na zabezpečenie financovania podľa osobitného predpisu.31) (4) V sieti sa pre každú školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania a pracovisko praktického vyučovania uvádzajú tieto údaje: a) názov a adresa, b) názov a adresa zriaďovateľa; meno a priezvisko a trvalý pobyt zriaďovateľa, ak je zriaďovateľom fyzická osoba, c) zoznam študijných a učebných odborov a ich zameraní, d) dátum začatia činnosti školy alebo školského zariadenia, e) vyučovací jazyk a forma štúdia.

§ 16 Zaraďovanie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania do siete

(1) Žiadosť o zaradenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania do siete predkladá zriaďovateľ ministerstvu do 30. júna kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom má byť škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriadené; minister v odôvodnených prípadoch, najmä ak zriadenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, môže povoliť iný termín. Žiadosť obsahuje a) názov, adresu a identifikačné číslo zriaďovateľa, štatutárny orgán a právnu formu, ak je zriaďovateľ právnická osoba; meno a priezvisko, štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu a rodné číslo zriaďovateľa, 53) ak je zriaďovateľ fyzická osoba, b) názov a adresu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vrátane jeho súčastí, c) predpokladaný počet všetkých detí alebo žiakov, d) predpokladaný počet všetkých tried, e) vyučovací jazyk alebo výchovný jazyk, f) učebné plány a učebné osnovy, podľa ktorých sa bude v škole, školskom zariadení, stredisku praktického vyučovania alebo na pracovisku praktického vyučovania uskutočňovať výchovno-vzdelávací proces, g) školský rok a dátum, v ktorom sa má škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriadiť, h) doklad o zabezpečení priestorov, i) doklad príslušných orgánov štátnej správy, že priestory školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vyhovujú hygienickým požiadavkám a predpisom týkajúcim sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predpisom o ochrane pred požiarmi, j) predpokladaný rozpočet školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania, k) vyjadrenie obce, ak nie je zriaďovateľom; ak ide o materské školy, jazykové školy, základné umelecké školy53a) a školské zariadenia53b) na území obce pre deti a žiakov do 15 rokov veku, súhlas obce, l) súhlas samosprávneho kraja, ak ide o jazykové školy, základné umelecké školy53a) a školské zariadenia53b) na území samosprávneho kraja pre žiakov nad 15 rokov veku, m) vyjadrenie samosprávneho kraja, ak ide o stredné odborné školy, ktorých nie je zriaďovateľom, n) vyjadrenie príslušného orgánu školskej samosprávy, o) v prípade odborného vzdelávania stanovisko príslušného ústredného orgánu štátnej správy, zamestnávateľského zväzu alebo právnickej osoby, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu53c), p) vyjadrenie príslušného krajského školského úradu, ak ide o školy, v ktorých vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak nie je zriaďovateľom. (2) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba, ktorá má oprávnenie podnikať, 54) alebo iná právnická osoba, k žiadosti na zaradenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania predloží doklad, že a) nie je v konkurze alebo v likvidácii, b) nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, c) nemá v Slovenskej republike alebo v krajine svojho sídla evidované daňové nedoplatky, nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, nedoplatky poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, nedoplatky príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia, d) nebol on alebo jeho štatutárny zástupca, alebo člen štatutárneho orgánu právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a ani sa nezačalo trestné stíhanie. (3) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie podnikať, vzťahujú sa na ňu ustanovenia odseku 2 písm. c) a d). (4) Splnenie podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 žiadateľ preukazuje a) v písm. a) a b) potvrdením súdu, že sa proti nemu nevedie konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie, b) v písm. c) potvrdením príslušného úradu nie starším ako tri mesiace, c) v písm. d) výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a čestným vyhlásením, že nebolo voči nemu začaté trestné stíhanie. (5) Ministerstvo o zaradení do siete rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zaradenie; pri rozhodovaní prihliada na účelné a komplexné rozmiestnenie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania, ktoré zohľadňuje miestne a regionálne požiadavky. V rozhodnutí ministerstvo vyznačí termín začatia činnosti. Žiadosť, ktorá neobsahuje všetky náležitosti, sa vráti žiadateľovi. Ak sa žiadosť vráti žiadateľovi, lehota neplynie. (6) Po zaradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania do siete vydá zriaďovateľ zriaďovaciu listinu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania.

§ 21 Označovanie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania

(1) Názov školy sa skladá z označenia druhu alebo typu školy a názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy. Názov školy sa uvádza v prvom páde. So súhlasom ministerstva môže škola na základe žiadosti používať jej historický názov. Ak bol škole udelený čestný názov, je súčasťou názvu školy a uvedie sa za druhom alebo typom školy. Názov školy musí byť zhodný s názvom školy uvedeným v sieti. (2) Škola, kde sa výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje v triedach v slovenskom jazyku a súčasne v jazyku národnostných menšín, má vo svojom názve druh a typ školy uvedený v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. (3) Škola, kde sa výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje iba v jazyku národnostných menšín, má v názve uvedený aj vyučovací jazyk školy a druh a typ školy sa uvádza v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Sídlo školy sa uvádza v slovenskom jazyku; ak je sídlom školy obec, v ktorej príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, uvedie sa sídlo aj v jazyku národnostnej menšiny.61) (4) Ak je zriaďovateľom cirkev alebo náboženská spoločnosť, v názve sa môže uviesť, že ide o cirkevnú školu, alebo v ňom môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje zriaďovateľa. Taktiež môže obsahovať meno významnej osobnosti príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, prípadne meno svätca. (5) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba alebo iná právnická osoba, uvedie sa na začiatku názvu školy slovo súkromná v príslušnom tvare. V názve môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje zriaďovateľa. (6) Ak sa škola zriadila pre nadané a talentované deti alebo žiakov, pred názvom školy alebo školského zariadenia sa uvedie slovo, ktoré primerane vyjadruje oblasť, na ktorú je škola zameraná (napríklad bilingválne gymnázium, športové gymnázium a pod.). (7) Ak je súčasťou školy školský internát, 62) uvedie sa za názvom školy slovo internátna v príslušnom tvare. (8) Škola, ktorá vznikla podľa osobitného predpisu, 63) sa označuje názvom Združená stredná škola. (9) Škola, ktorá vznikla spojením základnej školy s predškolským zariadením podľa osobitného predpisu, 64) sa označuje názvom Základná škola s materskou školou. (10) Názov školy, ktorá nezanikla po zlúčení so školou rovnakého druhu a typu podľa osobitného predpisu, 65) zostáva nezmenený. (11) Názov školy sa používa na úradných pečiatkach a listinách vydaných touto školou, ak osobitný predpis neustanovuje inak.66) (12) Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy. (13) Ustanovenia odsekov 1 až 12 sa primerane vzťahujú aj na školské zariadenia, strediská praktického vyučovania alebo pracoviská praktického vyučovania.

§ 22 Zriaďovacia listina školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania

(1) Zriaďovaciu listinu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vydáva zriaďovateľ po zaradení školy alebo školského zariadenia do siete. (2) Zriaďovacia listina školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania obsahuje a) označenie zriaďovateľa, b) názov školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vylučujúci možnosť zámeny s názvom iných právnických osôb, druh a typ, jej sídlo (adresa) a identifikačné číslo, c) názov a adresu subjektu, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, d) výchovný jazyk alebo vyučovací jazyk, e) formu hospodárenia, f) dátum zriadenia školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania, g) vymedzenie základných verejnoprospešných činností alebo verejných funkcií, pre ktoré sa škola alebo školské zariadenie zriaďuje, a tomu zodpovedajúci predmet činnosti, h) označenie štatutárneho orgánu, i) vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania spravuje, j) určenie času, na ktorý sa škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriaďuje, k) dátum a číslo rozhodnutia ministerstva o zaradení do siete. (3) Zmeny údajov v zriaďovacej listine sa vykonávajú dodatkom k zriaďovacej listine.
|Zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => adatok [1] => alapiskola [2] => Alkotmány/Államjog [3] => államnyelv [4] => az anyanyelv hivatalos használatához való jog [5] => emberi jog [6] => hivatalos érintkezés [7] => iskolaügy [8] => Jogi területek struktúrái [9] => Kisebbségi jogok [10] => középiskola [11] => Közigazgatási jog [12] => Közjog [13] => nemzetiségi kisebbségek nyelve [14] => nyelvhasználat [15] => tanfelügyelő [16] => tanítási nyelv [17] => Téma ) |596|2003-12-31|Részlet|2004-01-01|Rudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-07-27 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040aea'39. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397862|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-5832008-o-prevencii-kriminality-a-inej-protispolocenskej-cinnosti-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 7

(1) Ministerstvo vnútra okrem pôsobnosti podľa § 6 a) spracúva údaje o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti vrátane osobných údajov podľa odseku 2, ktoré získava od orgánov verejnej moci v oblasti prevencie kriminality, iných právnických osôb, príslušných orgánov iných štátov, najmä z členských štátov Európskej únie a od medzinárodných organizácií, b) zameriava sa na získavanie údajov týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi, c) vykonáva typológiu páchateľov a obetí trestných činov, d) poskytuje údaje o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti vrátane osobných údajov podľa odseku 2 orgánom verejnej moci v oblasti prevencie kriminality, iným právnickým osobám, príslušným orgánom iných štátov, najmä z členských štátov Európskej únie, a medzinárodným organizáciám, a to na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať účel, na ktorý sa majú tieto údaje poskytnúť. (2) Ministerstvo vnútra na účel prevencie kriminality spracúva a poskytuje osobné údaje o páchateľoch a obetiach kriminality a inej protispoločenskej činnosti v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, pohlavie, adresa pobytu, vzdelanie, národnosť a štátna príslušnosť. (3) Ministerstvo vnútra na výkon pôsobnosti podľa odsekov 1 a 2 zriaďuje Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality ako svoje zariadenie bez právnej subjektivity.
|Zákon č. 583/2008 o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => bűnmegelőzés [1] => Jogi területek struktúrái [2] => költségvetési jog [3] => Közigazgatási jog [4] => Közjog [5] => nemzetiség [6] => Pénzügyi jog [7] => személyi adatok [8] => Téma ) |583|2008-12-03|Részlet|2008-12-31|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-07-28 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040aeb'40. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397866|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-1532001-o-prokurature/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 5

Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný a) podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, b) rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie, c) chrániť verejný záujem, d) postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.
|Zákon č. 153/2001 o prokuratúre|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => diszkrimináció tilalma [2] => emberi jogok és általános szabadságok védelme [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közjog [5] => Téma [6] => ügyészség ) |153|2001-04-28|Részlet|2001-05-01|Rudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-07-28 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040aec'41. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397870|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-5762004-o-zdravotnej-starostlivosti-sluzbach-suvisiacich-s-poskytovanim-zdravotnej-starostlivosti-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

Príloha č. 2 k zákonu č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 662/2007 Z. z.

NÁRODNÉ REGISTRE A ZISŤOVANIA S UVEDENÍM ZOZNAMU OSOBNÝCH ÚDAJOV, ÚČELU ICH SPRACOVÁVANIA A OKRUHU DOTKNUTÝCH OSÔB 1. Hlásenie o úmrtí a príčinách smrti a) Zoznam spracovávaných osobných údajov Údaje o zomretej osobe (meno a priezvisko, rodné meno, rodné číslo, kód obce trvalého pobytu), zdravotná poisťovňa, dátum, hodina a minúta úmrtia, miesto úmrtia, kde nastalo úmrtie, dátum narodenia, rodné číslo zomretého, miesto narodenia (okres, obec), pohlavie, štátne občianstvo, národnosť, trvalý pobyt (okres, obec, ulica a číslo, štát), povolenie pohrebu, (u detí zomretých do 1 roka života aj dĺžka života, kde nastalo úmrtie, pôrodná hmotnosť, údaje o pitve), bezprostredná príčina smrti, predchádzajúce príčiny smrti, prvotná príčina smrti, iné závažné choroby a stavy, úraz/násilná smrť, mechanizmus smrti, miesto prehliadky, dátum a čas prehliadky, prehliadajúci lekár (meno a kód), výsledky pitvy (bezprostredná príčina smrti, predchádzajúce príčiny smrti, prvotná príčina smrti, iné závažné choroby a stavy, mechanizmus smrti), miesto pitvy, dátum a čas pitvy, lekár vykonávajúci pitvu (meno a kód), kód štatistického spracovania príčiny smrti. b) Účel spracovávania osobných údajov Účelom spracovávania osobných údajov je získať podrobné informácie o úmrtnosti a príčinách smrti klasifikovanej podľa MKCH, získať informácie pre tvorbu a výkon štátnej zdravotnej politiky, pre skvalitnenie prevencie, zefektívnenie a trvalé zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a trvalé zlepšovanie zdravotníckych služieb a pre návrh, realizáciu a kontrolu opatrení zameraných na zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Údaje sú doplňujúcimi údajmi pre národné zdravotné registre, podkladom pre rezortné analýzy úmrtnosti a príčin smrti. Na účely štatistickej analýzy zdravotného stavu obyvateľov sú využívané ako administratívny zdroj údajov List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí a dátové súbory so zoznamom zomretých, vrátane všeobecne použiteľných identifikátorov, verifikovaným matrikami, ktoré pre národné centrum zbiera a poskytne Štatistický úrad Slovenskej republiky. Spracované údaje sú využívané štátnou štatistikou vykonávanou Štatistickým úradom Slovenskej republiky a v agregovanom tvare sú podkladom na medzinárodné porovnania a využíva ich Svetová zdravotnícka organizácia, OECD a Eurostat. c) Okruh dotknutých osôb Zomreté osoby a príbuzní zomretých osôb. d) Účel poskytovania osobných údajov Osobné údaje je možné poskytnúť iným prevádzkovateľom a sprostredkovateľom národných zdravotných registrov na účely zisťovania zomretých registrovaných osôb, pre registráciu osôb na základe určenej príčiny smrti (DCO prípady) a na zisťovanie úmrtnosti na registrované ochorenia. e) Zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť Meno a priezvisko, rodné meno, rodné číslo zomretého, kód obce trvalého pobytu v Slovenskej republike, dátum úmrtia, dátum narodenia, miesto narodenia (okres, obec), u detí zomretých do 1 roka života aj dĺžka života a pôrodná hmotnosť, bezprostredná príčina smrti, predchádzajúce príčiny smrti, prvotná príčina smrti, iné závažné choroby a stavy, úraz/násilná smrť, mechanizmus smrti, prehliadajúci lekár (meno a kód), výsledky pitvy (bezprostredná príčina smrti, predchádzajúce príčiny smrti, prvotná príčina smrti, iné závažné choroby a stavy, mechanizmus smrti), miesto pitvy, dátum pitvy, lekár vykonávajúci pitvu (meno a kód), kód štatistického spracovania príčiny smrti. f) Tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú Prevádzkovatelia a sprostredkovatelia3) národných zdravotných registrov podľa tohto zákona.

§ 11 Práva a povinnosti osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

(1) Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (2) Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti ustanovenou osobitným predpisom.10) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia. (3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu inej osoby. Osoba nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaná ani inak postihovaná za to, že podá na inú osobu, zdravotníckeho pracovníka, poskytovateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. (4) Každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.11) (5) Poskytovateľ nesmie osobu postihovať alebo znevýhodňovať preto, že osoba uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona. (6) Každý má právo na výber poskytovateľa. Toto právo sa nevzťahuje na a) osobu, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, b) žiadateľa o azyl.12) (7) Právo na výber poskytovateľa sa nevzťahuje ani na osobu, ktorá je príslušníkom a) ozbrojených síl Slovenskej republiky, b) Policajného zboru, c) Slovenskej informačnej služby, d) Národného bezpečnostného úradu, e) Zboru väzenskej a justičnej stráže, f) Železničnej polície, g) Hasičského a záchranného zboru, ak takejto osobe určil poskytovateľa služobný orgán alebo služobný úrad. (8) Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na a) ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity, b) informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu, c) informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 1), d) odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 9), e) rozhodnutie o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume, f) odmietnutie odoberania a prenosu orgánov, tkanív a buniek po svojej smrti, g) zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom13) nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti, h) zmiernenie utrpenia, i) humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov. (9) Každý má právo na odmietnutie pitvy za podmienok ustanovených osobitným predpisom.14) (10) Žena, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, má právo na osobitnú ochranu svojich osobných údajov. (11) Ak zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti, ktoré prevádzkuje novorodenecké oddelenie, zriadi na účely záchrany novorodencov verejne prístupný inkubátor, možno novorodenca do neho odložiť. (12) Každý je povinný poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomoc každej osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie. (13) Osoba, ktorá má prenosnú chorobu, je povinná a) správať sa tak, aby zabránila prenosu takejto choroby na iné osoby, b) označiť ošetrujúcemu lekárovi zdroj nákazy, ak ho pozná, a poskytnúť mu všetky informácie na jeho určenie, c) určiť okruh osôb, na ktorý mohla prenosnú chorobu preniesť.
|Zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => adatfeldolgozás [1] => az egészségügyi ellátáshoz való jog [2] => az egyenlő bánásmód elve [3] => diszkrimináció [4] => egészségügy [5] => egészségügyi ellátás [6] => Jogi területek struktúrái [7] => Közigazgatási jog [8] => Közjog [9] => nemzetiség [10] => személyi adatok [11] => Téma ) |576|2004-11-01|Részlet|2005-01-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-07-28 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040aed'42. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397874|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3052005-o-socialnopravnej-ochrane-deti-a-o-socialnej-kuratele-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 5

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom.5) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického zmýšľania alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného pôvodu alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia. (2) Každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.5)

§ 34 Vedenie prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť

(1) Prehľad detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, vedie určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Do tohto prehľadu bezodkladne, najneskôr do 30 dní od doručenia správy o príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť zapíše určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dieťa na základe spisovej dokumentácie zabezpečenej orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v spolupráci so zariadením, ak je v ňom dieťa umiestnené, a s akreditovaným subjektom, ak vykonával prípravu dieťaťa. Spisová dokumentácia obsahuje a) rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo predbežného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu, 30) b) rozhodnutie súdu, že dieťa je osvojiteľné, ak bolo vydané, c) sociálnu správu o dieťati, d) správu o zdravotnom stave dieťaťa, e) rodný list dieťaťa; ak je získanie rodného listu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, doloží orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately písomnú informáciu o dôvodoch, pre ktoré nie je možné doložiť rodný list do spisovej dokumentácie a rodný list dieťaťa doloží dodatočne, f) obrazový a zvukový záznam o podstatných udalostiach v živote dieťaťa, g) fotografiu dieťaťa nie staršiu ako dva mesiace, h) posudok o zdravotnom postihnutí dieťaťa podľa osobitného predpisu, 32) ak bol vydaný, i) správu o príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorej súčasťou je vyjadrenie k citovým väzbám dieťaťa k súrodencom. (2) Ak je splnená podmienka podľa osobitného predpisu36a) alebo ak ide o dieťa, ktoré zanechala žena po pôrode v zdravotníckom zariadení, 36b) alebo ak nie je známy ani jeden z rodičov, 36c) orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zašle základné údaje o dieťati podľa odseku 3 písm. a), časti dokumentácie podľa odseku 1 písm. d) a g) určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni, keď sa dozvedel o tejto skutočnosti. Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zapíše toto dieťa do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť dňom doručenia základných náležitostí spisovej dokumentácie podľa prvej vety. Ostatné náležitosti spisovej dokumentácie podľa odseku 1 doručuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do spisovej dokumentácie priebežne. (3) Sociálna správa o dieťati obsahuje a) základné údaje o dieťati, b) základné údaje o rodičoch dieťaťa okrem prípadov podľa osobitného predpisu, 4) jeho starých rodičoch, súrodencoch a iných fyzických osobách, ku ktorým má dieťa blízky vzťah, c) informácie o psychickom vývine, fyzickom vývine a sociálnom vývine dieťaťa a o ich aktuálnej úrovni, o zvykoch dieťaťa a dôležitých udalostiach jeho života, d) dôvody, pre ktoré bolo dieťa odňaté zo starostlivosti rodičov, e) informácie o možnostiach úpravy rodinných pomerov dieťaťa, f) odporúčanie formy náhradnej rodinnej starostlivosti. (4) Základné údaje o dieťati na účely sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti sú meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné číslo, štátna príslušnosť a národnosť dieťaťa. (5) Základné údaje o rodičoch dieťaťa, starých rodičoch dieťaťa, súrodencoch dieťaťa a iných fyzických osobách, ku ktorým má dieťa blízky vzťah, na účely sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti sú meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, štátna príslušnosť a národnosť týchto fyzických osôb. Získavaním základných údajov o fyzických osobách podľa prvej vety nie je dotknutý osobitný predpis.4)

§ 53

(1) Ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie sa vykonávajú podľa § 52 ods. 1 písm. a) najmä pre dieťa, ktoré a) bolo odňaté zo starostlivosti rodičov na prechodný čas potrebný na úpravu pomerov dieťaťa alebo bolo prijaté do detského domova podľa § 51 ods. 2, b) vyžaduje na základe výsledkov odbornej diagnostiky liečebno-výchovnú starostlivosť alebo vyžaduje na základe vyjadrenia podľa osobitného predpisu22a) osobitnú starostlivosť z dôvodu zdravotného stavu c) vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu porúch správania, d) vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu, že je drogovo závislé alebo inak závislé, e) vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu, že bolo týrané, pohlavne zneužívané alebo bol na ňom spáchaný trestný čin ohrozujúci jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin alebo je dôvodné podozrenie, že bol na ňom spáchaný takýto trestný čin. (2) Detský domov je povinný utvárať podmienky v detskom domove tak, aby každé dieťa do troch rokov veku, ktoré sa prijíma do detského domova, bolo najneskôr po štvortýždňovej diagnostike zaradené do profesionálnej rodiny; to neplatí v prípade dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine podľa odseku 4 písm. c) piateho bodu, v prípade dieťaťa uvedeného v odseku 4 písm. e), alebo ak je to v záujme dieťaťa z dôvodu zachovania súrodeneckých väzieb. (3) Ak sa dieťa premiestňuje do profesionálnej rodiny detského domova alebo z iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, detský domov utvára podmienky na zoznámenie dieťaťa s profesionálnym rodičom a na uľahčenie nadviazania výchovného vzťahu medzi dieťaťom a profesionálnym rodičom. (4) Ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie sa vykonávajú podľa § 52 ods. 1 písm. b) a) v samostatnej diagnostickej skupine nevyhnutne potrebný čas na určenie odbornej diagnózy, najdlhšie dvanásť týždňov; to neplatí, ak je dĺžka trvania výchovného opatrenia určená súdom, b) v samostatnej skupine, c) v špecializovanej samostatnej skupine v prípade, že nemožno túto vykonať podľa písmena a) alebo b), a to 1. pre deti s poruchami správania, ktoré vyžadujú starostlivosť na základe odbornej diagnostiky, 2. pre deti drogovo závislé a inak závislé po skončení liečby na základe odporúčania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, 3. pre deti, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, pohlavne zneužívané alebo boli na nich spáchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin, 4. pre maloletých bez sprievodu, ktorí vyžadujú osobitnú starostlivosť pre jazykové, kultúrne a náboženské odlišnosti, 5. pre deti s duševnou poruchou na základe vyjadrenia podľa osobitného predpisu, 22a) s mentálnym postihnutím, telesným postihnutím, zmyslovým postihnutím, kombináciou postihnutí a pre deti, ktorých zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť výlučne pobytovou formou na základe vyjadrenia podľa osobitného predpisu22a), d) v samostatnej skupine pre mladých dospelých, e) v samostatnej skupine pre maloleté matky s deťmi; na maloleté matky s deťmi sa § 57 nevzťahuje. (5) V profesionálnej rodine zabezpečujú starostlivosť o deti manželia, ktorí sú zamestnanci detského domova, alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnancom detského domova. Ak starostlivosť zabezpečuje jeden zamestnanec detského domova, na manžela tohto zamestnanca sa vzťahuje § 39 ods. 4 a ods. 11 písm. b) rovnako. (6) Manželia môžu zabezpečovať starostlivosť v profesionálnej rodine, ktorá je zriadená v samostatnom dome alebo byte, ktorý je vymedzenou časťou detského domova, len ak sú obaja zamestnanci detského domova. (7) Mladý dospelý môže zotrvať po skončení ústavnej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti v samostatnej skupine, špecializovanej samostatnej skupine podľa odseku 4 písm. c) prvého až tretieho bodu a piateho bodu alebo v profesionálnej rodine, ak o to požiada, a ak je to vhodné a účelné. Podmienky zotrvania mladého dospelého dohodne detský domov písomne s mladým dospelým. Súčasťou písomnej dohody je aj konkrétny plán prípravy na osamostatnenie sa mladého dospelého podľa § 55 ods. 2 vypracovaný pre mladého dospelého. (8) Určený počet detí v samostatnej skupine, špecializovanej samostatnej skupine alebo profesionálnej rodine možno prekročiť len so súhlasom zriaďovateľa a v odôvodnených prípadoch. (9) Ústavnú starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie môže vykonávať v profesionálnej rodine len fyzická osoba, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad najmenej úplného stredného vzdelania, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu43) a absolvovala prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v rozsahu 40 hodín alebo spĺňa kvalifikačný predpoklad najmenej úplného stredného vzdelania a absolvovala prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v rozsahu najmenej 60 hodín. (10) Ak ide o dieťa podľa odseku 1 písm. c) a d), môže vykonávať ústavnú starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie v profesionálnej rodine len fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a spĺňa osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu43) a absolvovala prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v rozsahu najmenej 40 hodín. (11) Príprava na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti spočíva najmä a) v poskytnutí základných informácií 1. o náhradnej rodinnej starostlivosti, 2. o psychickom vývine, fyzickom vývine a sociálnom vývine dieťaťa a potrebách dieťaťa, 3. o právach dieťaťa v ústavnej starostlivosti, b) v nácviku praktických zručností vo výchovnej práci s deťmi a mladými dospelými, c) v písomnom zhodnotení prípravy; súčasťou písomného zhodnotenia prípravy je najmä 1. zhodnotenie záujmu fyzickej osoby o získanie informácií podľa písmena a) a zhodnotenie spolupráce v nácviku podľa písmena b) počas prípravy na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti, 2. uvedenie motivácie fyzickej osoby na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti, 3. uvedenie záveru, že fyzická osoba absolvovala alebo neabsolvovala prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti. (12) Ústavnú starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie môže vykonávať v profesionálnej rodine aj fyzická osoba, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu, 43a) fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu, 43a) ak ide o dieťa podľa odseku 1 písm. c) a d), alebo fyzická osoba uvedená v § 93 ods. 9 a táto fyzická osoba a) zabezpečovala starostlivosť o deti alebo vykonávala sociálnu prácu v detskom domove nepretržite najmenej tri roky a b) absolvovala časti prípravy podľa odseku 11 písm. a) prvého bodu a písmena b) v rozsahu najmenej ôsmich hodín. (13) Prípravu podľa odseku 12 písm. b) vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa miesta sídla detského domova alebo ktorýkoľvek orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately po dohode s detským domovom, ktorý fyzickú osobu zamestnáva alebo akreditovaný subjekt, ktorý má udelenú akreditáciu na prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti podľa odseku 11, po dohode s detským domovom, ktorý fyzickú osobu zamestnáva; na túto prípravu § 53 ods. 11 písm. c) platí rovnako.  
|Zákon č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => alapadatok [1] => állami gondozás [2] => az egyenlő bánásmód elve [3] => diszkrimináció [4] => gyermekek védelme [5] => Jogi területek struktúrái [6] => Magánjog [7] => nemzetiség [8] => nyelvi eltérések [9] => pótcsaládi gondoskodás [10] => szociális jog [11] => Téma ) |305|2005-07-14|Részlet|2005-09-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-07-28 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040aee'43. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397878|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-2632008-o-scitani-obyvatelov-domov-a-bytov-v-roku-2011-a-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-c-52004-z-z-o-sluzbach-zamestnanosti-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-v-zneni-neskorsich-p/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

Príloha k zákonu č. 263/2008 Z. z.

ZOZNAM údajov zisťovaných pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 A. Údaje o obyvateľoch 1. Miesto trvalého pobytu alebo obvyklého bydliska 2. Pohlavie 3. Dátum narodenia 4. Rodinný stav 5. Štát a miesto narodenia 6. Štátna príslušnosť 7. Predchádzajúce miesto pobytu, dátum a dôvod prisťahovania do súčasného miesta pobytu 8. Vzťahy medzi členmi domácnosti 9. Súčasná ekonomická aktivita 10. Zamestnanie 11. Postavenie v zamestnaní 12. Odvetvie ekonomickej činnosti 13. Miesto výkonu zamestnania 14. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie 15. Študijný odbor 16. Miesto školy, vysokej školy alebo univerzity 17. Spôsob dopravy do zamestnania, do školy 18. Počet živo narodených detí (iba ženy) 19. Rok uzavretia súčasného manželstva 20. Národnosť 21. Materinský jazyk 22. Najčastejšie používaný jazyk 23. Náboženské vyznanie 24. Počítačová znalosť B. Údaje o bytoch 25. Forma vlastníctva bytu 26. Obývanosť bytu 27. Podlahová plocha bytu 28. Obytná plocha bytu 29. Počet obytných miestností v byte 30. Poloha bytu v dome 31. Zásobovanie vodou 32. Teplá voda 33. Záchod 34. Kúpeľňa 35. Typ kúrenia 36. Zdroje energie používané na vykurovanie 37. Klimatizácia 38. Kuchyňa 39. Pripojenie na telefón a internet 40. Vybavenosť domácnosti (mobilný telefón, osobný počítač, auto) C. Údaje za domy 41. Typ domu 42. Obývanosť domu 43. Forma vlastníctva domu 44. Obdobie výstavby 45. Obdobie rekonštrukcie 46. Počet podlaží v dome 47. Počet bytov v dome 48. Materiál nosnej konštrukcie domu 49. Typ vodovodnej prípojky 50. Typ kanalizačného systému 51. Tepelná izolácia domu 52. Plynová prípojka

§ 5 Spôsob sčítania

(1) Údaje zo sčítania sa zaznamenajú na sčítacom tlačive. (2) Sčítacie tlačivo je štatistický formulár v listinnej podobe alebo v elektronickej forme. (3) Sčítacie tlačivá sa okrem štátneho jazyka vyhotovujú aj v jazyku maďarskom, rómskom, rusínskom a ukrajinskom v listinnej forme a v elektronickej forme a v jazyku anglickom v elektronickej forme. (4) Pre počet tlačív vyhotovených v listinnej forme v jazykoch uvedených v odseku 3 sú smerodajné štatistické údaje o počte štátnych občanov patriacich k národnostným menšinám získané zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. (5) Sčítacie tlačivo vyplní každý, kto je povinný poskytnúť údaje alebo požiada o vyplnenie sčítacieho tlačiva osobu uvedenú v § 3 ods. 3 až 7 alebo sčítacieho komisára.
|Zákon č. 263/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => anyanyelv [1] => nemzetiség [2] => népszámlálás [3] => népszámlálási adatok [4] => nyomtatványok [5] => Téma ) |263|2008-06-18|Részlet|2008-08-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-07-28 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040aef'44. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397882|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-4732005-o-poskytovani-sluzieb-v-oblasti-sukromnej-bezpecnosti-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-zakon-o-sukromnej-bezpecnosti/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 19 Skúška odbornej spôsobilosti

(1) Skúška odbornej spôsobilosti (ďalej len skúška) je typu a) S - pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany a pátrania a b) P - pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva a pre prevádzkovateľov. (2) Skúška sa vykonáva pred trojčlennou komisiou. Predsedom komisie je zástupca ministerstva, ktorý plní úlohy na úseku bezpečnostných služieb a získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb, alebo v inom študijnom odbore, ak najmenej desať rokov vykonával bezpečnostnú prax. Jeden člen skúšobnej komisie je zástupca krajského riaditeľstva, ktorý plní úlohy na úseku bezpečnostných služieb. Druhý člen komisie je zástupca okresného riaditeľstva Policajného zboru podľa miesta konania skúšky. (3) Skúšku typu S ani odbornú prípravu podľa tohto zákona nemusí vykonať osoba, ktorá má ukončené vzdelanie v študijnom odbore v oblasti bezpečnostných služieb a vykonávala najmenej desať rokov bezpečnostnú prax v ozbrojenom zbore alebo ozbrojenom bezpečnostnom zbore. (4) Skúšku typu P ani odbornú prípravu podľa tohto zákona nemusí vykonať osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb alebo získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v inom študijnom odbore ako právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb a získala špecializované policajné vzdelanie15) a táto osoba vykonávala najmenej desať rokov bezpečnostnú prax v ozbrojenom zbore alebo ozbrojenom bezpečnostnom zbore. (5) Osobu po absolvovaní odbornej prípravy (ďalej len uchádzač) prihlasuje na skúšku podľa typu skúšky osoba akreditovaná ministerstvom na vykonávanie odbornej prípravy (ďalej len akreditovaná osoba). Uchádzača možno prihlásiť na skúšku najneskôr do šiestich mesiacov od ukončenia odbornej prípravy. (6) Prihláška na skúšku sa podáva na ministerstve a obsahuje a) zoznam uchádzačov, ktorí sú prihlásení na skúšku, s uvedením mena, priezviska, titulu, rodného priezviska, dátumu a miesta narodenia, rodného čísla a adresy pobytu, b) čas a miesto konania odbornej prípravy, c) navrhované miesto a čas konania skúšky, d) údaj o tom, či uchádzač je prihlásený na prvú skúšku alebo na opravnú skúšku, e) údaje podľa písmena a) o tlmočníkoch, ak sa zúčastnia skúšky. (7) K prihláške na skúšku akreditovaná osoba pripojí a) doklad o zaplatení správneho poplatku za podanie prihlášky na skúšku, b) doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť uchádzača. (8) Termín a miesto konania skúšky oznámi ministerstvo akreditovanej osobe najmenej 15 dní pred konaním skúšky. Skúška sa musí vykonať najneskôr do troch mesiacov od podania prihlášky na skúšku. Počet uchádzačov, ktorí sa zúčastnia jednej skúšky, určí ministerstvo. Za každého uchádzača prihláseného na skúšku akreditovaná osoba zaplatí správny poplatok. Ak prihláška na skúšku nespĺňa náležitosti ustanovené v odsekoch 6 a 7, ministerstvo vyzve akreditovanú osobu na doplnenie prihlášky na skúšku; ak akreditovaná osoba prihlášku na skúšku v určenom termíne nedoplní, ministerstvo termín konania skúšky neurčí. Akreditovaná osoba je povinná poskytnúť pomôcky, prostriedky a priestory na vykonanie skúšky. (9) Súčasťou skúšky je písomný test a ústna skúška. O priebehu skúšky vypracuje komisia zápisnicu, ktorú podpíšu všetci členovia skúšobnej komisie. Zápisnicu o vykonaní skúšky je ministerstvo povinné uschovávať 15 rokov. Uchádzač, ktorý nevykoná úspešne skúšku, sa môže prihlásiť na vykonanie opravnej skúšky. Opravnú skúšku možno opakovať len raz. Uchádzač, ktorý nevykoná ani druhú opravnú skúšku, sa môže prihlásiť na novú skúšku najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa neúspešného vykonania druhej opravnej skúšky a až po novom ukončení odbornej prípravy. (10) Skúška sa vykonáva v štátnom jazyku. Uchádzač, ktorý neovláda štátny jazyk, môže vykonať skúšku v jazyku, ktorý ovláda. Ak niektorý člen komisie neovláda jazyk, v ktorom uchádzač vykoná skúšku, skúška sa vykoná prostredníctvom tlmočníka. Náklady na tlmočenie hradí uchádzač. (11) Činnosť v komisii sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.16) (12) Podrobnosti o obsahu odbornej prípravy, obsahu a priebehu skúšky a o činnosti komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 59 Obmedzenie činnosti detektívnej služby

(1) Detektívnu službu nemožno vykonávať spôsobom, ktorým sa zasahuje do osobnostných alebo iných práv chránených zákonom.33) (2) Pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po politickom, odborárskom alebo náboženskom presvedčení osoby alebo po jej príslušnosti k určitej rase, etnickej skupine alebo národnosti. (3) Pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po zdravotnom stave osoby, jej sexuálnych stykoch a sklonoch, iba ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť k rozvodu manželstva a zmluvu o poskytovaní detektívnej služby uzavrel jeden z manželov, alebo ak ide o sexuálne styky a sklony, ktoré sú protiprávne alebo môžu viesť k protiprávnemu konaniu.
|Zákon č. 473/2005 o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => államnyelv [1] => detektív szolgálat [2] => Jogi területek struktúrái [3] => Közigazgatási jog [4] => Közjog [5] => magánbiztonság [6] => nemzetiség [7] => nyomozás [8] => szakmai alkalmasság [9] => Téma [10] => tolmácsolás [11] => vizsga ) |473|2005-10-26|Részlet|2006-01-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-07-28 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040af0'45. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397886|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3001993-o-mene-a-priezvisku/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:  

§ 2

(1) Každému sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená. Pri zápise mena alebo mien (ďalej len meno) do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť. (2) Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu.

§ 7

(1) Povolenie na zmenu mena nie je potrebné, ak ide o zmenu a) cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak, b) mena dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení, c) mena z dôvodu zmeny pohlavia. (2) Povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné, ak ide o zmenu priezviska a) po rozvode manželstva, 3b) b) po nadobudnutí plnoletosti spočívajúcu v používaní len jedného z dvoch alebo viac priezvisk, c) spočívajúcu v zápise ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez koncovky slovenského prechyľovania, 3c) d) spočívajúcu v úprave priezviska v súlade so slovenským pravopisom alebo s pravopisom jazyka národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu 3ca), e) dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení, f) z dôvodu zmeny pohlavia, g) maloletého dieťaťa, ktorého rodičia uzavreli manželstvo po jeho narodení, na priezvisko určené pre ich ostatné deti, h) maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, na priezvisko určené pre ostatné deti jeho matky a jej manžela. (3) Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú nie je potrebné povolenie, sa v matrike vykonáva na základe písomného vyhlásenia osoby, o ktorej meno alebo priezvisko ide, alebo jej zákonného zástupcu; pri zmene mena alebo zmene priezviska z dôvodu zmeny pohlavia je potrebné predložiť aj lekársky posudok. (4) Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom.
|Zákon č. 300/1993 o mene a priezvisku |Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => az anyanyelv hivatalos használatához való jog [2] => belsőigazgatás [3] => családi jog [4] => emberi jog [5] => Jogi területek struktúrái [6] => Kisebbségi jogok [7] => Közigazgatási jog [8] => Közjog [9] => Magánjog [10] => nemzetiség [11] => névhasználat [12] => névváltoztatás [13] => Polgárjog [14] => Téma ) |300|1993-12-21|Részlet|1994-01-01|M. Kováč v.r. I. Gašparovič v.r. V. Mečiar v.r. |2010-07-29 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040af1'46. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397891|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-5222008-o-vyznamenaniach-slovenskej-republiky/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 21

(1) Štátne vyznamenania sa nosia v tomto poradí: a) Rad Andreja Hlinku, Rad Ľudovíta Štúra v poradí, v akom boli udelené alebo zapožičané, b) česko-slovenské rady udelené alebo zapožičané do 25. februára 1948 a od 15. októbra 1990 v poradí, v akom boli udelené alebo zapožičané, c) Rad Bieleho dvojkríža, d) zahraničné rady v poradí, v akom boli udelené alebo zapožičané, e) Kríž Milana Rastislava Štefánika, Pribinov kríž, f) Medaila prezidenta Slovenskej republiky, g) česko-slovenské štátne vyznamenania udelené alebo zapožičané do 25. februára 1948 a od 15. októbra 1990 v poradí, v akom boli udelené alebo zapožičané, h) ďalšie štátne vyznamenania v poradí podľa tried a stupňov a v poradí, v akom boli udelené alebo zapožičané. (2) Zakazuje sa nosiť vyznamenania podporujúce alebo propagujúce skupinu osôb, ktorá násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd alebo prejavujúce sympatie k takýmto hnutiam, alebo vyznamenania propagujúce hnutia, ktoré podnecujú alebo hlásajú národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú nenávisť.

|Zákon č. 522/2008 o vyznamenaniach Slovenskej republiky|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => állami kitüntetések [2] => emberi jogok és általános szabadságok védelme [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közjog [5] => nemzetiségi gyűlöletkeltés [6] => Téma ) |522|2008-11-06|Részlet|2009-01-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-07-29 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040af2'47. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397895|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3172009-o-pedagogickych-zamestnancoch-a-odbornych-zamestnancoch-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 11 Ovládanie štátneho jazyka

(1) Ak vzdelanie požadované týmto zákonom bolo získané v inom jazyku ako v štátnom jazyku, preukazuje sa ovládanie štátneho jazyka dokladom o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka (ďalej len jazyková skúška), ktorú pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec predloží zamestnávateľovi najneskôr do jedného roka od nástupu do zamestnania. (2) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec podľa odseku 1 nemusí preukazovať ovládanie štátneho jazyka, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo štátneho jazyka alebo štátnu jazykovú skúšku zo štátneho jazyka. (3) Jazykovú skúšku podľa odseku 1 organizujú a zabezpečujú a) vysoké školy, ktoré sú oprávnené vykonávať štátne skúšky v študijných programoch slovenský jazyk a literatúra alebo učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry, pre absolventov vysokých škôl, b) stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským pre absolventov stredných škôl. (4) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný predložiť škole podľa odseku 3 žiadosť o vykonanie jazykovej skúšky, ktorá obsahuje tieto údaje o žiadateľovi: a) titul, meno, priezvisko a rodné priezvisko, b) dátum a miesto narodenia, c) adresu trvalého pobytu, d) stupeň dosiahnutého vzdelania, e) dátum a miesto podania žiadosti, f) podpis pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca a g) úradne osvedčený doklad o získanom vzdelaní. (5) Škola podľa odseku 3 môže pred vykonaním jazykovej skúšky požadovať od uchádzača poplatok na čiastočnú úhradu nákladov na vykonanie jazykovej skúšky v sume najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;28) suma poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá smerom nadol. (6) Predmetom jazykovej skúšky je preukázanie znalosti štátneho jazyka potrebnej na výkon pedagogickej činnosti alebo na výkon odbornej činnosti. Jazyková skúška sa vykonáva pred trojčlennou skúšobnou komisiou. Predsedu skúšobnej komisie a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva rektor vysokej školy alebo riaditeľ strednej školy, v ktorej sa jazyková skúška vykonáva. O vykonanej jazykovej skúške sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíšu všetci členovia skúšobnej komisie. Ak člen skúšobnej komisie má výhradu k protokolu, uvedie to do tohto protokolu. (7) Jazykovú skúšku tvorí ústna časť a písomná časť. Obsah jednotlivých častí jazykovej skúšky na preukázanie znalosti štátneho jazyka určí ministerstvo.29) Dokladom o vykonaní jazykovej skúšky je osvedčenie, ktoré vydá škola, v ktorej sa jazyková skúška vykonala. (8) Osvedčenie obsahuje a) evidenčné číslo osvedčenia, b) titul, meno, priezvisko a rodné priezvisko absolventa, c) dátum a miesto narodenia absolventa, d) dátum vykonania jazykovej skúšky, e) odtlačok pečiatky a podpis štatutárneho orgánu školy, v ktorej sa jazyková skúška vykonala. (9) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec môže požiadať školu, na ktorej vykonal jazykovú skúšku neúspešne, o povolenie vykonať opravnú jazykovú skúšku. Opravnú jazykovú skúšku možno vykonať najskôr po uplynutí 30 dní a najneskôr do šiestich mesiacov od neúspešného vykonania jazykovej skúšky. Výška čiastočnej úhrady nákladov za opravnú jazykovú skúšku bude určená podľa odseku 5. (10) Vykonanie jazykovej skúšky sa nepovažuje za splnenie kvalifikačných predpokladov na vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra. (11) Ovládanie štátneho jazyka sa nevyžaduje od a) učiteľa cudzieho jazyka v jazykových školách, b) učiteľa vyučovacieho predmetu, ktorý sa vyučuje v cudzom jazyku v bilingválnom vzdelávaní, c) zahraničného lektora, ktorý pôsobí v základnej škole, strednej škole alebo v jazykovej škole.
|Zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => államnyelv [1] => államnyelv ismerete [2] => iskolaügy [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közigazgatási jog [5] => Közjog [6] => nyelvhasználat [7] => oktatás [8] => pedagógusok [9] => Téma ) |317|2009-06-24|Részlet|2009-11-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-08-03 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040af3'48. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397899|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-2732009-europai-szocialis-karta-modositott/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 3. mája 1996 bola v Štrasburgu otvorená na podpis Európska sociálna charta (revidovaná). Za Slovenskú republiku bola charta podpísaná 18. novembra 1999. Národná rada Slovenskej republiky s chartou vyslovila súhlas uznesením č. 1321 zo 17. februára 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky chartu ratifikoval 20. marca 2009. Ratifikačná listina bola uložená 23. apríla 2009 u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára charty. Slovenská republika pri uložení ratifikačnej listiny uplatnila vyhlásenie v tomto znení: A. časť V súlade s článkom A odsekom 1 písm. b), článkom A odsekom 2 a článkom B Európskej sociálnej charty (revidovanej) Rady Európy z roku 1996 sa Slovenská republika považuje za viazanú týmito ustanoveniami Európskej sociálnej charty (revidovanej) Rady Európy z roku 1996: „Článok 1 Právo na prácu (odseky 1 - 4), Článok 5 Právo organizovať sa, Článok 6 Právo kolektívne vyjednávať (odseky 1 - 4), Článok 7 Právo detí a mladistvých na ochranu (odseky 1 - 10), Článok 12 Právo na sociálne zabezpečenie (odseky 1 - 4), Článok 13 Právo na sociálnu a lekársku pomoc (odseky 1 - 3), Článok 16 Právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu, Článok 19 Právo migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a pomoc [odsek 1, odsek 4 písm. a) a b), odseky 5, 6, 7, 9 a 11)], Článok 20 Právo na rovnaké príležitosti a na rovnaké zaobchádzanie vo veciach zamestnania a povolania bez diskriminácie na základe pohlavia [(písm. a) až d)]“. B. časť V súlade s článkom A odsekom 1 písm. c), článkom A odsekom 2 a článkom B Európskej sociálnej charty (revidovanej) Rady Európy z roku 1996 sa Slovenská republika považuje za viazanú týmito ďalšími ustanoveniami Európskej sociálnej charty (revidovanej) Rady Európy z roku 1996: „Článok 2 Právo na riadne podmienky práce (odseky 1 - 7), Článok 3 Právo na bezpečné a zdravé pracovné podmienky (odseky 1 - 4), Článok 4 Právo na primeranú odmenu (odseky 1 - 5), Článok 8 Právo zamestnaných žien na ochranu materstva (odseky 1 - 5), Článok 9 Právo na poradenstvo pri voľbe povolania, Článok 10 Právo na odborné vzdelávanie a prípravu (odseky 1 - 5), Článok 11 Právo na ochranu zdravia (odseky 1 - 3), Článok 14 Právo na prospech zo sociálnych služieb (odseky 1 a 2), Článok 15 Právo osôb so zdravotným postihnutím na nezávislosť, na sociálnu integráciu a na účasť na živote spoločnosti (odseky 1 a 2), Článok 17 Právo detí a mladistvých na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu (odseky 1 a 2), Článok 18 Právo vykonávať zárobkovú činnosť na území ostatných zmluvných strán (odseky 1, 2, 4), Článok 21 Právo na informácie a na konzultácie [písm. a) a b)], Článok 22 Právo zúčastňovať sa na určovaní a zlepšovaní pracovných podmienok a pracovného prostredia [písm. a) až d)], Článok 23 Právo starších osôb na sociálnu ochranu [prvá zarážka písm. a) a b), druhá zarážka písm. a) a b) a tretia zarážka], Článok 24 Právo na ochranu v prípadoch skončenia zamestnania [písm. a) a písm. b)], Článok 25 Právo pracovníkov na ochranu ich nárokov v prípade platobnej neschopnosti svojho zamestnávateľa, Článok 26 Právo na dôstojnosť pri práci (odseky 1 a 2), Článok 27 Právo pracovníkov s rodinnými zodpovednosťami na rovnaké príležitosti a na rovnaké zaobchádzanie (odseky 1, 2 a 3), Článok 28 Právo zástupcov pracovníkov na ochranu v podniku a na uľahčenie podmienok na výkon ich činností, ktoré sa im poskytujú [písm. a) a písm. b)], Článok 29 Právo na informácie a na konzultácie v postupoch hromadného prepúšťania, Článok 30 Právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením [písm. a) a písm. b)]“. Európska sociálna charta (revidovaná) nadobudla platnosť 1. júla 1999 v súlade s článkom K ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 1. júna 2009 v súlade s článkom K ods. 3. Prijatie záväzkov z ktoréhokoľvek ustanovenia Európskej sociálnej charty (revidovanej) v súlade s jej článkom B odsekom 2 má za účinok, že odo dňa nadobudnutia platnosti týchto záväzkov pre Slovenskú republiku sa zodpovedajúce ustanovenie Európskej sociálnej charty (oznámenie č. 329/1998 Z. z.) a jej dodatkového protokolu z roku 1988 (oznámenie č. 330/1998 Z. z.) prestanú aplikovať na Slovenskú republiku. Dozor nad uplatňovaním záväzkov, obsiahnutých v Európskej sociálnej charte (revidovanej) v súlade s jej IV. časťou článkom C podlieha tomu istému dozoru, akému podliehali záväzky Európskej sociálnej charty. Csatolmányok:  

Čl. E Mentesség a diszkriminációtól

A jelen Kartában ismertetett jogok élvezetét a faj, bőrszín, nem, nyelv, vallás, politikai vagy más vélemény, nemzeti, vagy társadalmi származás, egészség, nemzeti kisebbséghez fűződő kapcsolat, születés vagy egyéb státus alapján lehetséges hátrányos megkülönböztetés nélkül kell biztosítani.

Čl. E

Megkülönböztető bánásmód, amely objektív és ésszerű indokláson nyugszik, nem tekinthető diszkriminatívnak.

Čl. 24

1. Úgy értendõ, hogy a jelen cikk szempontjából a foglalkoztatás megszűnése és a megszűnt kifejezések az alkalmazás munkáltató kezdeményezésével történő beszüntetését jelentik. 2. Úgy értendõ, hogy ez a cikk minden dolgozóra kiterjed, de az adott Fél a cikk védelme alól részben, vagy teljes egészében kizárhatja az alkalmazottak következő kategóriáit a) azokat a dolgozókat, akiket munkaszerzõdéssel meghatározott idõre, vagy meghatározott feladatra alkalmaztak; b) próbaidős dolgozókat, vagy olyanokat, akik alkalmasságukat bizonyítják, amennyiben ezt előre meghatározták és az idõtartam elfogadható hosszúságú; c) az eseti alapon rövid idõre alkalmazott dolgozókat. 3. Ezen cikk céljából a következõk különösen nem képezhetik a foglalkoztatás beszüntetésének elfogadott okát: a) szakszervezeti tagság, vagy részvétel szakszervezeti tevékenységben a munkaidőn kívül, vagy a munkáltató hozzájárulásával munkaidõn belül; b) hivatali posztra törekvés dolgozói képviselői minőségben való fellépés miatt; c) panasz benyújtása, vagy az illetékes közigazgatási hatósághoz történő folyamodás; vagy részvétel munkáltató elleni eljárásban, akit azzal vádolnak, hogy megszegte a törvényeket, vagy szabályokat, d) faj, bőrszín, nem, családi állapot, családi kötelezettségek, terhesség, vallás, politikai vélemény, nemzetiségi vagy társadalmi származás; e) anyasági vagy apasági szabadság; f) a munkából való ideiglenes távollét betegség vagy károsodás miatt. 4. Úgy értendő, hogy a foglalkoztatás jogos ok nélkül való megszüntetése esetén adandó kártérítésről, vagy más megfelelő segítségnyújtásról a nemzeti törvények, vagy szabályok, kollektív egyességek, vagy más, az országos viszonyoknak megfelelő eljárások döntenek.
|Oznámenie č. 273/2009 Európai szociális karta (módosított)|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => diszkrimináció [2] => emberi jog [3] => felmondási okok [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Közjog [6] => munkaviszony megszűnése [7] => nemzetközi egyezmények [8] => nemzetközi jog [9] => szociális és gazdasági jogok [10] => Téma ) |273|2009-07-10|Részlet|2009-07-10||2010-08-03 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040af4'49. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397911|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3332004-o-volbach-do-narodnej-rady-slovenskej-republiky/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 26 Informovanie voličov

(1) Obec najneskôr 50 dní predo dňom volieb určí čas a miesto konania volieb v obci, a ak sa na území obce zriadilo viac volebných okrskov, určí aj časti obce patriace k jednotlivým volebným okrskom. Obec najneskôr 25 dní predo dňom volieb zašle každému voličovi zapísanému v zozname voličov, okrem voliča, ktorý je zapísaný v osobitnom zozname voličov, oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže volič voliť; v oznámení upozorní aj na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti, ktorým je na účely tohto zákona občiansky preukaz. (2) Obec podľa osobitného predpisu19a) zašle oznámenie podľa odseku 1 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.
|Zákon č. 333/2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => emberi jog [2] => jog a választásra és választhatóságra [3] => jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Kisebbségi jogok [6] => Közjog [7] => nemzetiségi kisebbségek nyelve [8] => parlamenti választások [9] => Politikai jogok [10] => Téma [11] => választójog ) |333|2004-05-29|Teljes|2004-10-01|Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-08-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040af5'50. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397915|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-852005-o-politickych-stranach-a-politickych-hnutiach/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 2

Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.
|Zákon č. 85/2005 o politických stranách a politických hnutiach|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => egyesülési jog [2] => emberi jog [3] => jog a választásra és választhatóságra [4] => Jogi területek struktúrái [5] => jogvédelem [6] => Közjog [7] => Politikai jogok [8] => politikai pártok [9] => Téma ) |85|2005-03-11|Részlet|2005-06-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-08-04 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040af6'51. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397919|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3012005-trestny-poriadok/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 2 Základné zásady trestného konania

(1) Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. (2) Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie. (3) Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje sudca pre prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom. (4) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. (5) Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len medzinárodná zmluva) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. (6) Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú. (7) Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak. (8) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. (9) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. (10) Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. (11) Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť. (12) Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. (13) Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie. (14) Strany sú si v konaní pred súdom rovné. (15) Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje. (16) V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami, ak to zákon výslovne ustanovuje. (17) Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne. (18) Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala. (19) Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. (20) Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.

§ 28 Tlmočník a prekladateľ

(1) Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, alebo nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ. (2) Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorému táto osoba rozumie. (3) Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ opatrením. Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane.

§ 58 Zápisnica

(1) O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať a) označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon, b) miesto, čas a predmet úkonu, c) meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania, d) stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení, e) návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb, f) námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice. (2) V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá neovláda slovenský jazyk. (3) Predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní upovedomia. (4) Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica diktovaním predsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov a iných osôb. Ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu, ich výpoveď za zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim výpovediam. Ak výpoveď takej osoby neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim výpovediam, v zápisnici sa poznačí len dátum predchádzajúcej výpovede a číslo listov spisu, v ktorom sa nachádza. Predseda senátu však môže v takom prípade súčasne nariadiť aj vyhotovenie zvukového záznamu. (5) Ak sa zápisnica o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotovuje rýchlopisným záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, súčasťou zápisnice sú aj údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a obsah záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového zariadenia tak, aby poskytol prehľad o vykonaných úkonoch a rozhodnutiach. Táto súčasť zápisnice sa vyhotovuje počas vykonávaného úkonu. Rýchlopisný záznam alebo nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového zariadenia, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone. Ak sa nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu, uchováva mimo spisu, v zápisnici sa poznačí, kde je uložený. (6) Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica rýchlopisným záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov a iných osôb sa zaznamenávajú v úplnom znení. Ak to nariadi predseda senátu, rýchlopisný záznam alebo záznam získaný použitím iného vhodného záznamového zariadenia sa bezodkladne prepíše do obyčajného písma a pripojí sa k súčasti zápisnice vyhotovovanej počas vykonávaného úkonu. Ak to nariadi predseda senátu sám alebo na žiadosť strany, vyhotoví sa ďalšia kópia záznamu. Náklady na vyhotovenie kópie záznamu hradí s výnimkou prokurátora ten, kto o kópiu požiadal. (7) O použití iného vhodného záznamového zariadenia môže v prípravnom konaní rozhodnúť aj policajt alebo prokurátor. V takom prípade sa primerane použijú odseky 3 až 6, vždy sa však vyhotoví prepis do obyčajného písma.
|Zákon č. 301/2005 TRESTNÝ PORIADOK|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => alapelvek [1] => Büntetőjog [2] => eljárásjog [3] => jegyzőkönyv [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Közjog [6] => Téma [7] => tolmácshoz és fordítóhoz való jog [8] => tolmácsolás ) |301|2005-07-02|Részlet|2006-01-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-08-11 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040af7'52. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397923|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3002005-trestny-zakon/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 5a Osobná pôsobnosť

Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi (§ 171 a 172), falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov (§ 270), uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov (§ 271), výroby a držby falšovateľského náčinia (§ 272), falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok (§ 274), falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru (§ 275), založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena (§ 297), nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov (§ 298 a 299), úkladov proti Slovenskej republike (§ 312), teroru (§ 313 a 314), záškodníctva (§ 315 a 316), sabotáže (§ 317), vyzvedačstva (§ 318), útoku na orgán verejnej moci (§ 321), útoku na verejného činiteľa (§ 323), falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky (§ 352), ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti (§ 353), prevádzačstva (§ 355), ohrozenia mieru (§ 417), genocídia (§ 418), terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme (§ 419), neľudskosti (§ 425), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 426), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 427), zneužívania medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov (§ 428), vojnovej krutosti (§ 431), perzekúcie obyvateľstva (§ 432), vojnového bezprávia (§ 433) aj vtedy, ak taký trestný čin spáchal mimo územia Slovenskej republiky cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 28 Výkon práva a povinnosti

(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin genocídia podľa § 418, trestný čin nedobrovoľného zmiznutia podľa § 420a alebo trestný čin neľudskosti podľa § 425 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného. (3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin vojnového bezprávia podľa § 433 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného, okrem prípadu, ak osoba, ktorá plnila také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn, a) mala zákonnú povinnosť splniť také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn, b) nevedela, že také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn je nezákonné, a c) obsah takého nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu nenasvedčoval, že je nezákonné.

§ 30 Plnenie úlohy agenta

(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ním agent ustanovený podľa osobitného predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa ohrozí alebo poruší záujem chránený týmto zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby. (2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak agent spácha trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201, všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 2 až 4, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, vlastizrady podľa § 311, úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313, § 314, záškodníctva podľa § 315, § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425 alebo ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť. (3) Čin inak trestný uvedený v § 332 až 335 a v § 336 ods. 2 spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu podľa § 326, § 328 až 331 alebo § 336 ods. 1 spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom.

§ 37 Poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti

Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ a) spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, b) spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi, c) spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin, d) spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť, e) zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody, f) spáchal trestný čin verejne, g) spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného, h) spáchal viac trestných činov, i) zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná, j) zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého, k) spáchal trestný čin ako organizátor, l) spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, alebo m) bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

§ 39 Mimoriadne zníženie trestu

(1) Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. (2) Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa a) za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, b) ktorý významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo napomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil tým, že oznámil jeho činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré by inak nezískali, a tak im pomohol zabrániť alebo zmierniť následky trestného činu, zistiť alebo usvedčiť páchateľov alebo zabezpečiť dôkazy o trestnom čine v prospech usvedčenia zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, c) ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie, d) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, alebo e) ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní. (3) Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť a) trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 3 a 4, neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2, b) trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov, c) trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov, d) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov, e) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a f) trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov. (4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

§ 47 Trest odňatia slobody na doživotie

(1) Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. (2) Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

§ 85 Účinná ľútosť

Trestnosť trestných činov šírenia nebezpečnej ľudskej nákazlivej choroby podľa § 163, ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi podľa § 168, brania rukojemníka podľa § 185, legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233, § 234, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238, porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254, porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami podľa § 255, § 256, § 257, ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 258, skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 260, poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 263, ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264, skrátenia dane a poistného podľa § 276, všeobecného ohrozenia podľa § 284, poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286, ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 300, § 301, vlastizrady podľa § 311, úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313, § 314, záškodníctva podľa § 315, § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318, ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 319, § 320, ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353, vzbury väzňov podľa § 358, šírenia poplašnej správy podľa § 361, § 362, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419, neľudskosti podľa § 425 a používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja podľa § 426 zaniká, ak páchateľ dobrovoľne a) škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo b) urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť; oznámenie treba urobiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

§ 88 Premlčanie trestného stíhania

Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.

§ 91 Premlčanie výkonu trestu

Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa nepremlčuje okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.

§ 120 Ukladanie sankcií a výchovných opatrení mladistvému-Premlčanie výkonu trestu

(1) Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je a) desať rokov, ak bol uložený trest odňatia slobody podľa § 117 ods. 3, alebo b) tri roky pri ostatných trestných činoch. (2) Výkon trestu uloženého za trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa ani u mladistvého nepremlčuje okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.

§ 129 Skupina osôb a organizácia

(1) Skupinou osôb sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby. (2) Organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. (3) Extrémistickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu. (4) Zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody. (5) Teroristickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia na účely spáchania trestného činu teroru alebo trestného činu terorizmu. (6) Činnosťou pre zločineckú skupinu alebo teroristickú skupinu sa rozumie úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné konanie na účel a) zachovania existencie takej skupiny, alebo b) spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou. (7) Podporou zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí finančných alebo iných prostriedkov, služieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účel a) založenia alebo zachovania existencie takej skupiny, alebo b) spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.

§ 130 Vec

(1) Vecou sa na účely tohto zákona rozumie a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, b) ovládateľná prírodná sila alebo energia, alebo c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu. (2) Za vec sa považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči. (3) Zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. (4) Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. (5) Návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. (6) Prostriedkom hromadnej prepravy sa na účely tohto zákona rozumie vec spôsobilá na prepravu najmenej deviatich osôb. (8) Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, c) obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, d) ospravedlňujúce alebo schvaľujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak takýto rozsudok nebol v predpísanom konaní zrušený, alebo e) popierajúce alebo vážne zľahčujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika. (9) Za extrémistický materiál sa považuje materiál podľa odseku 8, ak sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody a replika extrémistického materiálu alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom.

§ 140 Osobitný motív

Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu a) na objednávku, b) z pomsty, c) v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, d) v úmysle verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, e) v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419, f) z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, alebo g) so sexuálnym motívom.

§ 140a Trestné činy extrémizmu

Trestné činy extrémizmu sú trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) a f).

§ 190 Hrubý nátlak

(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti poskytnúť plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy pre seba alebo pre tretiu osobu za služby vlastné alebo služby tretej osoby, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucuje, a to aj vtedy, ak také služby predstiera, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto skupinu osôb pre ich národnosť, rasu, farbu pleti, etnický pôvod, vek, zdravotný stav alebo pohlavie alebo v úmysle dosiahnuť pre seba alebo pre iného neoprávnené alebo neprimerané výhody a) násilím alebo hrozbou násilia neoprávnene núti, aby v rozpore so svojimi základnými ľudskými právami niečo konali, opomenuli alebo trpeli, alebo b) týra, mučí alebo s nimi zaobchádza podobným iným neľudským a krutým spôsobom. (3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a spôsobí ním väčšiu škodu, b) na chránenej osobe, c) z osobitného motívu, alebo d) závažnejším spôsobom konania. (4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo b) a spôsobí ním značnú škodu. (5) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo c) ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 339 Nadržovanie

(1) Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky; ak však takto pomáha páchateľovi trestného činu, na ktorý tento zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom. (2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1 v prospech osoby jemu blízkej, nie je trestný okrem prípadu, že by tak urobil v úmysle a) pomôcť osobe, ktorá spáchala trestný čin vlastizrady podľa § 311, úklady proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313 a § 314, záškodníctva podľa § 315 a § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318 alebo genocídia podľa § 418, alebo b) zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech. (3) Kto spácha čin uvedený v odseku 1 nie je trestný, ak bol k pomoci donútený a túto nemohol odmietnuť bez toho, aby seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy.

§ 418 Genocídium

(1) Kto v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorý národ alebo niektorú národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu a) spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí, c) násilne prevádza deti z jednej takej skupiny do druhej, alebo d) uvedie príslušníkov takej skupiny do životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov. (2) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu. (3) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť viacerých osôb.

§ 421 Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd

(1) Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. (2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) verejne, b) ako člen extrémistickej skupiny c) závažnejším spôsobom konania, alebo d) za krízovej situácie.

§ 422 Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd

(1) Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.

§ 422a Výroba extrémistických materiálov

(1) Kto vyrába extrémistické materiály alebo sa podieľa na takejto výrobe, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až šesť rokov. (2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) verejne, alebo c) ako člen extrémistickej skupiny.

§ 422b Rozširovanie extrémistických materiálov

(1) Kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela alebo rozširuje extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. (2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) verejne, alebo c) ako člen extrémistickej skupiny.

§ 422c Prechovávanie extrémistických materiálov

Kto prechováva extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 422d

Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 423 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia

(1) Kto verejne hanobí a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky. (2) Odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) najmenej s dvoma osobami, b) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, c) ako verejný činiteľ, d) za krízovej situácie, alebo e) z osobitného motívu.

§ 424 Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti

(1) Kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v odseku 1. (3) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, b) verejne, c) z osobitného motívu, d) ako verejný činiteľ, e) ako člen extrémistickej skupiny, alebo f) za krízovej situácie.

§ 424a Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu

(1) Kto verejne a) podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre podnecovanie z predchádzajúcich dôvodov, alebo b) hanobí takú skupinu alebo jednotlivca alebo sa im vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin považovaný článkami 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za genocídium, zločin proti ľudskosti alebo vojnový zločin alebo čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi za zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, ak taký čin je spáchaný na takejto skupine osôb alebo jednotlivcovi, alebo ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu, ak nebol v predpísanom konaní zrušený, verejne popiera alebo vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo jednotlivcovi, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky. (2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 z osobitného motívu.

§ 432 Perzekúcia obyvateľstva

(1) Kto počas vojny pácha neľudské činy vyplývajúce z národnostnej, rasovej alebo etnickej diskriminácie alebo terorizuje bezbranné civilné obyvateľstvo násilím alebo hrozbou jeho použitia, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v dobe uvedenej v odseku 1 a) zničí alebo vážne naruší zdroj základných životných potrieb civilného obyvateľstva na obsadenom území alebo v dotykovej zóne, alebo svojvoľne neposkytne obyvateľstvu pomoc nevyhnutnú na prežitie, b) bezdôvodne odďaľuje návrat civilného obyvateľstva alebo vojnových zajatcov, c) bezdôvodne presídľuje civilné obyvateľstvo obsadeného územia, d) osídľuje obsadené územie obyvateľstvom vlastnej krajiny, alebo e) svojvoľne znemožní civilnému obyvateľstvu alebo vojnovým zajatcom, aby sa o ich trestných činoch rozhodovalo v spravodlivom konaní. (3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.
|Zákon č. 300/2005 TRESTNÝ ZÁKON|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => anyagi jog [1] => bűncselekmény [2] => bűnpártolás [3] => büntetés rendkívüli enyhítése [4] => büntetésvégrehajtás elévülése [5] => büntető törvénykönyv [6] => büntetőeljárás elévülése [7] => Büntetőjog [8] => diszkrimináció [9] => életfogytig tartó szabadságvesztés [10] => emberi jogok elnyomása [11] => emberi jogok és általános szabadságok védelme [12] => enyhítő körülmények [13] => extrémizmus [14] => fiatalkorúak [15] => Jogi területek struktúrái [16] => jogok és kötelezettségek gyakorlása [17] => Közjog [18] => nemzetiség [19] => nemzetiségi gyűlöletkeltés [20] => nemzetiségi hovatartozás gyalázása [21] => népirtás [22] => nyomásgyakorlás [23] => polgári lakosság elleni erőszak [24] => súlyosbító körülmények [25] => személyi hatály [26] => Téma [27] => tevékeny megbánás ) |300|2005-07-02|Részlet|2006-01-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-08-11 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040af8'53. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397927|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-1672008-o-periodickej-tlaci-a-agenturnom-spravodajstve-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-tlacovy-zakon/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 2 Vymedzenie niektorých pojmov

(1) Periodická tlač sú noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku. (2) Vydanie periodickej tlače je súbor rovnakých alebo iba regionálnymi časťami alebo jazykom sa odlišujúcich výtlačkov periodickej tlače. (3) Vydavateľ periodickej tlače je osoba, ktorá zabezpečuje vydávanie periodickej tlače na svoje náklady. (4) Agentúrne spravodajstvo je súbor informácií šírený tlačovou agentúrou. (5) Tlačová agentúra je osoba, ktorá vyhľadáva a spracúva informácie s cieľom sprostredkovať ich odplatne v agentúrnom spravodajstve verejnosti. (6) Inzercia na účely tohto zákona je oznámenie uverejnené v periodickej tlači za odplatu alebo inú protihodnotu. Inzerciou je aj reklama podľa osobitného predpisu1) zverejnená v periodickej tlači bezodplatne. (7) Oznámenie v naliehavom verejnom záujme je výzva v krízovej situácii, 2) dôležité oznámenie orgánu verejnej moci zverejňované z úradnej moci3) alebo neodkladné oznámenie orgánu Policajného zboru zverejňované na jeho žiadosť pri výkone činnosti podľa osobitného predpisu.4)

§ 6 Povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry

(1) Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní na požiadanie orgánu verejnej moci bezodplatne zverejniť oznámenie v naliehavom verejnom záujme, a to v čase určenom orgánom verejnej moci alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie oznámenia v naliehavom verejnom záujme. (2) Vydavateľ periodickej tlače je povinný zabezpečiť, aby každé vydanie periodickej tlače obsahovalo a) názov periodickej tlače, b) názov regionálneho alebo jazykového vydania periodickej tlače a označenie, že ide o regionálne alebo jazykové vydanie periodickej tlače, ak je periodická tlač vydávaná v zmenenej podobe z hľadiska územného rozsahu rozširovania alebo jazyka vydávania, c) periodicitu vydávania periodickej tlače, d) údaje o vydavateľovi periodickej tlače, a to 1. názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou, 2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je fyzickou osobou - podnikateľom, 3. meno, priezvisko a adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak je fyzickou osobou, e) dátum vydania, poradové číslo a ročník vydávania periodickej tlače, f) cenu výtlačku periodickej tlače, g) medzinárodné štandardné číslo seriálu (ISSN), ak bolo pridelené, 8) h) evidenčné číslo periodickej tlače; to neplatí počas konania o zápis do zoznamu periodickej tlače (ďalej len zoznam) podľa § 11. (3) Vydavateľ periodickej tlače, ktorý je právnickou osobou, je povinný v prvom čísle periodickej tlače vydanej v kalendárnom roku uverejniť oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v rozsahu údajov podľa § 11 ods. 4 písm. j). (4) Tlačová agentúra je povinná zabezpečiť, aby agentúrne spravodajstvo bolo označené názvom tlačovej agentúry a dátumom zverejnenia.

§ 11 Evidovanie periodickej tlače

(1) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) eviduje periodickú tlač zápisom do zoznamu, zmenou zápisu v zozname a výmazom zápisu zo zoznamu. (2) Zoznam je verejne prístupná evidencia periodickej tlače vydávanej na území Slovenskej republiky; každý má právo nahliadnuť do zoznamu a zhotovovať si z neho výpisy alebo odpisy. Zoznam obsahuje evidenčné číslo periodickej tlače pridelené ministerstvom, údaje o evidovanej periodickej tlači v rozsahu podľa odseku 4, dátum zápisu do zoznamu, dátum zmeny zápisu v zozname a dátum výmazu zo zoznamu. (3) O zápis periodickej tlače do zoznamu požiada písomne osoba, ktorá mieni vydávať periodickú tlač alebo vydavateľ periodickej tlače (ďalej len žiadateľ o zápis) najneskôr v deň začiatku vydávania periodickej tlače. (4) Žiadosť o zápis do zoznamu obsahuje a) názov periodickej tlače, b) názov regionálneho alebo jazykového vydania periodickej tlače, ak je periodická tlač vydávaná v zmenenej podobe z hľadiska územného rozsahu rozširovania alebo jazyka vydávania, c) dátum začiatku vydávania periodickej tlače, d) územný rozsah rozširovania periodickej tlače, e) jazyk vydávania periodickej tlače, f) periodicitu vydávania periodickej tlače, g) obsahové zameranie periodickej tlače, h) názov prílohy, periodicitu vydávania prílohy a jej obsahové zameranie, ak má periodická tlač pravidelnú prílohu, i) údaje o vydavateľovi periodickej tlače, a to 1. názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou, 2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je fyzickou osobou - podnikateľom, 3. meno, priezvisko a adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak je fyzickou osobou, j) oznámenie o podieloch vydavateľa periodickej tlače na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa, k) oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače, ak je právnickou osobou; v oznámení sa uvádza meno, priezvisko a adresa pobytu alebo obchodné meno a miesto podnikania, alebo názov a sídlo spoločníka, akcionára alebo člena vydavateľa periodickej tlače, ktorého podiel na hlasovacích právach dosiahol aspoň 20 %, alebo ktorého majetková účasť dosiahla aspoň 20 %. (5) Ak žiadosť o zápis do zoznamu neobsahuje všetky údaje podľa odseku 4, ministerstvo do piatich dní odo dňa doručenia tejto žiadosti vyzve žiadateľa o zápis na ich doplnenie. Ak žiadateľ o zápis v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy žiadosť o zápis do zoznamu nedoplní, ministerstvo zápis do zoznamu nevykoná, o čom žiadateľa o zápis vo výzve na doplnenie poučí. (6) Ministerstvo vykoná zápis do zoznamu do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o zápis do zoznamu, ktorá obsahuje všetky údaje podľa odseku 4, alebo do 15 dní odo dňa doručenia doplnenia údajov k žiadosti o zápis do zoznamu. (7) Ministerstvo písomne oznámi žiadateľovi o zápis pridelené evidenčné číslo periodickej tlače do piatich dní odo dňa vykonania zápisu do zoznamu. (8) Vydavateľ periodickej tlače je povinný písomne oznámiť ministerstvu zmenu evidovaných údajov, prerušenie alebo ukončenie vydávania periodickej tlače, a to do 30 dní odo dňa, kedy táto skutočnosť nastala. (9) Zmenu zápisu v zozname vykoná ministerstvo na základe písomnej žiadosti vydavateľa periodickej tlače s primeraným použitím odsekov 5 a 6. Na žiadosť o zmenu zápisu v zozname sa primerane vzťahuje odsek 4. K žiadosti o zmenu zápisu v zozname z dôvodu zmeny vydavateľa periodickej tlače sa prikladá osvedčené vyhlásenie pôvodného vydavateľa periodickej tlače o súhlase s touto zmenou. (10) Výmaz zápisu zo zoznamu vykoná ministerstvo na základe oznámenia vydavateľa periodickej tlače o ukončení vydávania periodickej tlače. (11) Ministerstvo vykoná výmaz zápisu zo zoznamu z vlastného podnetu, ak a) sa zápis vykonal na základe nepravdivých údajov, b) sa vydávanie periodickej tlače nezačalo do šiestich mesiacov od zápisu do zoznamu, c) vydávanie periodickej tlače, vydávanej najmenej päťkrát do týždňa, bolo prerušené na čas dlhší ako šesť mesiacov a pri inej periodickej tlači bolo prerušené na čas dlhší ako jeden rok. (12) Ministerstvo písomne oznámi vydavateľovi periodickej tlače zmenu zápisu v zozname alebo výmaz zápisu zo zoznamu do 15 dní odo dňa ich vykonania. (13) Na evidovanie periodickej tlače sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.9)
|Zákon č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon)|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Jogi területek struktúrái [1] => Közigazgatási jog [2] => Közjog [3] => periodikus sajtó [4] => sajtótörvény [5] => tájékoztatás [6] => Téma ) |167|2008-05-15|Részlet|2008-06-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-08-17 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040af9'54. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397931|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-52004-o-sluzbach-zamestnanosti-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 14 Právo na prístup k zamestnaniu

(1) Právo na prístup k zamestnaniu je právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby podľa tohto zákona zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. (2) Občan má právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.20c) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia. (3) Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého občana. Nikto nesmie byť v súvislosti s uplatňovaním práva na prístup k zamestnaniu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného občana na úrad alebo na zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. (4) Občan má právo podať úradu sťažnosť v súvislosti s porušením práv a povinností ustanovených v odsekoch 1 až 3; úrad je povinný na sťažnosť občana bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. (5) Úrad nesmie občana postihovať alebo znevýhodňovať preto, že občan uplatňuje svoje práva vyplývajúce z práva na prístup k zamestnaniu. (6) Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania práv podľa odsekov 1 až 5, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.20c) (7) Občan má právo slobodne si zvoliť zamestnanie a vykonávať ho na celom území Slovenskej republiky alebo si môže zabezpečiť zamestnanie v zahraničí.

§ 62

(1) Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a v štruktúre vlastným výberom alebo za pomoci úradov na celom území Slovenskej republiky. (2) Zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného stavu. (3) Zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie, ktoré sa týkajú národnosti, rasového pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách, náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú dobrým mravom, a osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa ustanovených osobitným predpisom.22) Zamestnávateľ je povinný na požiadanie občana preukázať nutnosť vyžadovaného osobného údaja. Kritériá na výber zamestnanca musia zaručovať rovnosť príležitostí pre všetkých občanov. (4) Povinnosti zamestnávateľa voči úradu pri hromadnom prepúšťaní ustanovuje osobitný predpis.20) (5) Zamestnávateľ nesmie vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti s jeho prijatím do zamestnania a vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania v prospech osoby, ktorá sprostredkovala zamestnanie.
|Zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => az egyenlő bánásmód elve [2] => diszkrimináció [3] => diszkrimináció tilalma [4] => emberi jog [5] => Individuális munkajog [6] => információ [7] => Jogi területek struktúrái [8] => Kollektív munkajog [9] => Közjog [10] => Magánjog [11] => munkához való jog [12] => nemzetiség [13] => személyi adatok [14] => szociális és gazdasági jogok [15] => Téma ) |5|2004-01-13|Részlet|2004-02-01|Rudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-08-19 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040afa'55. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397935|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3081993-o-zriadeni-slovenskeho-narodneho-strediska-pre-ludske-prava/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:
|Zákon č. 308/1993 o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => emberi jog [2] => emberi jogok és általános szabadságok védelme [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közjog [5] => Téma ) |308|1993-12-30|Teljes|1994-01-01|Michal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.|2010-08-19 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040afb'56. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397940|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-5522003-o-vykone-prace-vo-verejnom-zaujme/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 5 Výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca

(1) Miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis12) ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom. (2) Výberovým konaním na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca ustanoveného v odseku 1 (ďalej len výberové konanie) sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom.12a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. (3) Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet. Výberové konanie na miesto štatutárneho orgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ, u ktorého bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať, patrí. Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím. Oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje a) názov zamestnávateľa vrátane obce, kde je sídlo zamestnávateľa, b) funkciu, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním, c) kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie podľa osobitného predpisu, 4) d) iné kritériá a požiadavky v súvislosti s obsadzovanou funkciou, e) zoznam požadovaných dokladov, f) dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní. (4) Zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej komisie pri výberovom konaní na miesto štatutárneho orgánu vymenúva zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa alebo zakladateľa, členov výberovej komisie vymenuje orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny. (5) Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 1 písm. a) až e) a g), výberová komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania. Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, alebo písomnou formou a pohovorom. (6) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia. (7) Výberová komisia písomne oznámi uchádzačovi výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia. (8) Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie. (9) Voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov. (10) Uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
|Zákon č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => az egyenlő bánásmód elve [1] => diszkrimináció tilalma [2] => Individuális munkajog [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Kollektív munkajog [5] => Közigazgatási jog [6] => Közjog [7] => Magánjog [8] => Téma ) |552|2003-12-18|Részlet|2004-01-01|Rudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-08-19 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040afc'57. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397944|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-5702005-o-brannej-povinnosti-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 3

Zásada rovnakého zaobchádzania

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť podľa tohto zákona. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku.
|Zákon č. 570/2005 o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => az egyenlő bánásmód elve [1] => diszkrimináció [2] => hadügy [3] => honvédelmi kötelezettség [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Közigazgatási jog [6] => Közjog [7] => Téma ) |570|2005-12-14|Részlet|2006-01-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-08-19 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040afd'58. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397948|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-3172010-a-fogyatekossaggal-elo-szemelyek-jogairol-szolo-egyezmeny/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 13. decembra 2006 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 2048 z 9. marca 2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 28. apríla 2010. Ratifikačná listina bola 26. mája 2010 uložená u depozitára, generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Pri uložení ratifikačnej listiny Slovenská republika uplatnila výhradu k ustanoveniu čl. 27 ods. 1 písm. a) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v súlade s jeho čl. 46 v tomto znení: Slovenská republika uplatňuje ustanovenia článku 27 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že implementácia zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania zamestnania sa neuplatňuje pri prijímaní do služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru. Dohovor nadobudol platnosť 3. mája 2008 v súlade s článkom 45 ods. 1. Pre Slovenskú republiku dohovor nadobudne platnosť 25. júna 2010 v súlade s článkom 45 ods. 2. Csatolmányok:
|Oznámenie č. 317/2010 A Fogyatékossággal élő személyek jogairól szóló Egyezmény|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => diszkrimináció [1] => egészségkárosodott emberek jogai [2] => emberi jogok [3] => emberi jogok és általános szabadságok védelme [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Közjog [6] => nemzetközi egyezmények [7] => nemzetközi jog [8] => Téma ) |317|2010-07-10|Teljes|2010-06-25||2010-08-26 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040afe'59. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397960|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-2082010-tizennegyedik-jegyzokonyv-az-emberi-jogok-es-az-alapveto-szabadsagok-vedelmerol-szolo-egyezmenyhez-az-egyezmeny-ellenorzo-rendszerenek-modositasarol/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 13. mája 2004 bol v Štrasburgu otvorený na podpis Protokol č. 14 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa mení a dopĺňa kontrolný systém dohovoru (oznámenie č. 209/1992 Zb.). Národná rada Slovenskej republiky s protokolom vyslovila súhlas uznesením č. 1411 zo 14. decembra 2004 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky protokol ratifikoval 31. januára 2005. Ratifikačná listina bola 16. mája 2005 uložená u depozitára, generálneho tajomníka Rady Európy. Protokol nadobudne platnosť 1. júna 2010 v súlade s článkom 19 pre všetky strany protokolu. Csatolmányok:
|Oznámenie č. 208/2010 Tizennegyedik jegyzőkönyv Az Emberi Jogok És Az Alapvető Szabadságok Védelméről Szóló Egyezményhez, az Egyezmény ellenőrző rendszerének módosításáról|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => diszkrimináció [1] => emberi jogok [2] => emberi jogok és általános szabadságok védelme [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közjog [5] => nemzetközi egyezmények [6] => nemzetközi jog [7] => Téma ) |208|2010-05-18|Teljes|2010-06-01||2010-09-02 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040aff'60. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397972|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-1732010-181-sz-egyezmeny-a-magan-munkakozvetito-ugynoksegekrol-nemzetkozi-munkaugyi-szervezet/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 19. júna 1997 bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnania č. 181 z roku 1997. Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 1789 z 2. decembra 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 3. februára 2010. Ratifikačná listina bola uložená 22. februára 2010 u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, depozitára dohovoru. Dohovor nadobudol platnosť 10. mája 2000 v súlade s článkom 18 ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 22. februára 2011 v súlade s článkom 18 ods. 3. Csatolmányok:

Čl. 5

1. Az alkalmazáshoz és egyes foglalkozásokhoz való hozzájutás egyenlő lehetőségének, és a bánásmód egyenlőségének elősegítése érdekében a tagállam köteles biztosítani, hogy a magán-munkaközvetítő ügynökségek megkülönböztetés nélkül kezeljék a munkavállalókat faj, bőrszín, nem, vallás, politikai meggyőződés, nemzeti hovatartozás, társadalmi hovatartozás, illetve minden egyéb olyan megkülönböztetés tekintetében, amelyekről az egyes országok törvényei és gyakorlata rendelkeznek, mint például a kor vagy a megváltozott munkaképesség. 2. Jelen cikk 1. bekezdését nem szabad úgy végrehajtani, hogy az a magánmunkaközvetítő ügynökségeket meggátolja olyan speciális szolgáltatások, illetve célzott programok nyújtásában, amelyek az álláskeresési tevékenységükben leginkább hátrányos helyzetű munkavállalók megsegítését célozzák.
|Oznámenie č. 173/2010 181. sz. Egyezmény a magán-munkaközvetítő ügynökségekről - Nemzetközi Munkaügyi Szervezet|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => állás [2] => diszkrimináció [3] => emberi jog [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Közjog [6] => munkához való jog [7] => munkaügyi közvetítői szolgálat [8] => nemzetközi egyezmények [9] => nemzetközi jog [10] => szociális és gazdasági jogok [11] => Téma ) |173|2010-04-30|Részlet|2011-02-22||2010-09-03 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040b00'61. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397984|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-1722010-158-sz-egyezmeny-a-munkaviszonynak-a-munkaltato-kezdemenyezesere-torteno-megszunteteserol-nemzetkozi-munkaugyi-szervezet/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 22. júna 1982 bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982. Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 1787 z 2. decembra 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 3. februára 2010. Ratifikačná listina bola uložená 22. februára 2010 u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, depozitára dohovoru. Dohovor nadobudol platnosť 23. novembra 1985 v súlade s článkom 16 ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 22. februára 2011 v súlade s článkom 16 ods. 3. Csatolmányok:

Čl. 5

Nem képeznek alapos okot az elbocsátásra, többek között, az alábbiak: (a) szakszervezeti tagság vagy a szakszervezeti tevékenységben való részvétel a munkaidőn túl vagy, a munkáltató beleegyezésével, a munkaidő alatt; (b) a munkavállalók üzemi képviselőjeként való működés, múltbeli működés, vagy ilyen tisztségre való pályázás; (c) a munkaadó elleni panasztétel vagy a munkaadó ellen folyó eljárásban való részvétel, ideértve a törvények vagy más rendelkezések állítólagos megsértését is, avagy az illetékes közigazgatási hatóságokhoz való folyamodás; (d) faj, bőrszín, nem, családi állapot, családi kötelezettségek, terhesség, vallás, politikai nézet, nemzeti hovatartozás vagy társadalmi helyzet; (e) szülési szabadság alatti munkától való távolmaradás.
|Oznámenie č. 172/2010 158. sz. Egyezmény a munkaviszonynak a munkáltató kezdeményezésére történő megszüntetéséről - Nemzetközi Munkaügyi Szervezet|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => diszkrimináció [2] => emberi jog [3] => felmondási okok [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Közjog [6] => munkához való jog [7] => munkaviszony megszűnése [8] => nemzetközi egyezmények [9] => nemzetközi jog [10] => szociális és gazdasági jogok [11] => Téma ) |172|2010-04-30|Részlet|2011-02-22||2010-09-03 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040b01'62. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|397996|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3312003-o-volbach-do-europskeho-parlamentu/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 20 Informovanie voličov

(1) Obec najneskôr 50 dní predo dňom volieb určí čas a miesto konania volieb v obci. Ak sa na území obce zriadilo viac volebných okrskov, ustanoví tiež, ktoré časti obce patria k jednotlivým volebným okrskom. Obec najneskôr 20 dní predo dňom volieb zašle každému voličovi zapísanému v zozname voličov oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie spôsob úpravy hlasovacieho lístka. (2) Obec podľa osobitného predpisu17a) zašle oznámenie podľa odseku 1 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.
|Zákon č. 331/2003 o voľbách do Európskeho parlamentu|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => emberi jog [2] => európai parlamenti választások [3] => jog a választásra és választhatóságra [4] => jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához [5] => Jogi területek struktúrái [6] => Kisebbségi jogok [7] => Közjog [8] => nemzetiségi kisebbségek nyelve [9] => Politikai jogok [10] => Téma [11] => választójog ) |331|2003-08-05|Teljes|2003-08-05|Rudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-09-10 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040b02'63. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398000|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-4652003-o-zriadeni-univerzity-j-selyeho-v-komarne-a-o-doplneni-zakona-c-1312002-z-z-o-vysokych-skolach-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-v-zneni-neskorsich-predpisov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:
|Zákon č. 465/2003 o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => egyetem [1] => iskolaügy [2] => Jogi területek struktúrái [3] => Közigazgatási jog [4] => Közjog [5] => Téma ) |465|2003-11-27|Teljes|2004-01-01|Rudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-09-10 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040b03'64. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398004|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-772004-dohoda-medzi-vladou-slovenskej-republiky-a-vladou-madarskej-republiky-o-vzajomnej-podpore-narodnostnych-mensin-v-oblasti-vzdelavania-a-kultury/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 12. decembra 2003 bola v Bruseli podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Dohoda nadobudla platnosť 13. februára 2004 na základe článku 8. Csatolmányok:
|Oznámenie č. 77/2004 Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => iskolaügy [1] => Jogi területek struktúrái [2] => Közjog [3] => nemzetiségi kisebbségek [4] => nemzetiségi kultúra [5] => nemzetközi jog [6] => szlovák-magyar kormányközi egyezmény [7] => Téma ) |77|2004-02-14|Teljes|2004-02-13|Za vládu Slovenskej republiky: Eduard Kukan v. r. Za vládu Maďarskej republiky: László Kovács v. r.|2010-09-17 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9334916b3690040b04'65. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398008|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-1202004-dohoda-medzi-vladou-slovenskej-republiky-a-vladou-madarskej-republiky-o-spolupraci-v-oblasti-kultury-skolstva-vedy-sportu-a-mladeze/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 16. januára 2003 bola v Budapešti podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o spolupráci v oblasti kultúry, školstva, vedy, športu a mládeže. Dohoda nadobudne platnosť 14. marca 2004 na základe článku 20. Dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody sa vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou skončí platnosť Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o kultúrnej a vedeckej spolupráci podpísanej 22. októbra 1986 v Budapešti (vyhláška č. 41/1987 Zb.). Csatolmányok:
|Oznámenie č. 120/2004 Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o spolupráci v oblasti kultúry, školstva, vedy, športu a mládeže|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => iskolaügy [1] => Jogi területek struktúrái [2] => Közjog [3] => nemzetiségi kisebbségek [4] => nemzetiségi kultúra [5] => nemzetközi jog [6] => szlovák-magyar kormányközi egyezmény [7] => Téma ) |120|2004-03-11|Részlet|2004-03-14|Za vládu Slovenskej republiky: Rudolf Chmel v. r. Za vládu Maďarskej republiky: Görgey Gábor v. r.|2010-09-17 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b05'66. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398012|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-432004-o-starobnom-dochodkovom-sporeni-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 9 Zákaz diskriminácie

(1) Sporiteľovi patria práva pri výkone starobného dôchodkového sporenia bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu alebo rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon. (2) Pri výkone starobného dôchodkového sporenia sa nesmie zisťovať sexuálna orientácia sporiteľa a poberateľa dôchodku starobného dôchodkového sporenia. (3) Na účely zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa priamou diskrimináciou rozumie, ak sa s fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou fyzickou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriamou diskrimináciou je konanie, ktoré zvýhodňuje alebo znevýhodňuje jednu fyzickú osobu uvedenú v odseku 2 v porovnaní s druhou fyzickou osobou na základe rozlišovania podľa diskriminačných dôvodov uvedených v odseku 1 pri navonok pôsobiacom rovnakom prístupe k obidvom fyzickým osobám. Za priamu diskrimináciu alebo nepriamu diskrimináciu sa považuje aj pokyn na diskrimináciu. (4) Za formu diskriminácie sa považuje aj nežiaduce správanie s úmyslom alebo účinkom porušiť ľudskú dôstojnosť a ktoré vytvára pre fyzickú osobu uvedenú v odseku 2 nepriateľské, zastrašujúce, zahanbujúce, ponižujúce alebo urážlivé prostredie. (5) Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. (6) Fyzická osoba, ktorá sa cíti poškodená v dôsledku nedodržania podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 5, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak fyzická osoba, ktorá sa považuje za poškodenú z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo poisťovne preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
|Zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => diszkrimináció tilalma [1] => Jogi területek struktúrái [2] => Magánjog [3] => nemzetiség [4] => öregségi nyugdíj-takarékosság [5] => szociális jog [6] => Téma ) |43|2004-01-31|Részlet|2004-04-15|Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-09-20 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b06'67. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398016|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-1542001-o-prokuratoroch-a-pravnych-cakateloch-prokuratury/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 26 Základné povinnosti prokurátora

(1) Prokurátor je povinný a) plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie, b) chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu, c) vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov, d) nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti, e) konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné, f) chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, g) prehlbovať svoju odbornú kvalifikáciu, h) zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené, i) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora na vlastný prospech alebo na prospech iného, j) nevykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora, k) neposkytovať služby právnej pomoci; za službu právnej pomoci sa nepovažuje zastupovanie podľa osobitného zákona, /16/ l) zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť, m) dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky, n) mať oblečený úradný odev (talár) v konaní pred súdmi na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí súdu v trestnom konaní a na pojednávaní súdu v občianskom súdnom konaní; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí vojenského súdu mať oblečenú vojenskú rovnošatu, o) využívať služobný čas v plnom rozsahu a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas, p) oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch, r) oznámiť bez zbytočného odkladu služobnému úradu stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu. (2) Prokurátor nie je oprávnený štrajkovať ani inak narúšať riadne plnenie úloh prokuratúry a nesmie vykonávať politickú činnosť. (3) Prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona. Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru prokurátora.
|Zákon č. 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry |Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => emberi jogok és általános szabadságok védelme [2] => Jogi területek struktúrái [3] => Közjog [4] => nemzetiség [5] => Téma [6] => ügyészek ) |154|2001-04-28|Részlet|2001-05-01|Rudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r. |2010-09-21 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b07'68. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398020|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-1041991-egyezmeny-a-gyermek-jogairol/|Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 20. novembra 1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa. V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol Dohovor podpísaný v New Yorku 30. septembra 1990. S Dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ho ratifikoval. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN, depozitára Dohovoru, 7. januára 1991. Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 49 ods. 1 dňom 2. septembra 1990. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991. Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.1) Csatolmányok:

Čl. 2

1. Az Egyezményben részes államok tiszteletben tartják és biztosítják a joghatóságuk alá tartozó gyermekek számára az Egyezményben lefektetett jogokat minden megkülönböztetés, nevezetesen a gyermeknek vagy szüleinek vagy törvényes képviselőjének faja, színe, neme, nyelve, vallása, politikai vagy más véleménye, nemzeti, nemzetiségi vagy társadalmi származása, vagyoni helyzete, cselekvőképtelensége, születési vagy egyéb helyzete szerinti különbségtétel nélkül. 2. Az Egyezményben részes államok megteszik a megfelelő intézkedéseket arra, hogy a gyermeket hatékonyan megvédjék minden, bármely formában jelentkező megkülönböztetéstől és megtorlástól, amely szülei, törvényes képviselői vagy családtagjai jogi helyzete, tevékenysége, véleménynyilvánítása vagy meggyőződése miatt érhetné őt.

Čl. 29

1. Az Egyezményben részes államok megegyeznek abban, hogy a gyermek oktatásának a következő célokra kell irányulnia: a) elő kell segíteni a gyermek személyiségének kibontakozását, valamint szellemi és fizikai tehetségének és képességeinek a lehetőségek legtágabb határáig való kifejlesztését; b) a gyermek tudatába kell vésni az emberi jogok és az alapvető szabadságok, valamint az Egyesült Nemzetek Alapokmányában elfogadott elvek tiszteletben tartását; c) a gyermek tudatába kell vésni a szülei, személyazonossága, nyelve és kulturális értékei iránti tiszteletet, valamint annak az országnak, amelyben él, továbbá esetleges származási országának a nemzeti értékei iránti és a sajátjától különböző kultúrák iránti tiszteletet; d) fel kell készíteni a gyermeket arra, hogy a megértés, a béke, a türelem, a nemek közti egyenlőség, valamennyi nép, nemzetiségi, nemzeti és vallási csoport és az őslakosok közötti barátság szellemében tudja vállalni a szabad társadalomban az élettel járó mindenfajta felelősséget; e) a gyermek tudatába kell vésni a természeti környezet iránti tiszteletet. 2. A jelen cikk vagy a 28. cikk rendelkezései semmiképpen sem értelmezhetők úgy, hogy sérthessék a természetes vagy jogi személyeknek oktatási intézmény-alapítási és vezetési szabadságát, feltéve, hogy jelen cikk 1. bekezdésében felsorolt elveket tiszteletben tartják, és az adott intézményekben az oktatás megfelel az állam által előírt minimális szabályoknak.

Čl. 30

Azokban az államokban, amelyekben nemzetiségi, vallási és nyelvi kisebbségek, illetőleg őslakosságból származó személyek léteznek, az őslakossághoz vagy az említett kisebbséghez tartozó gyermek nem fosztható meg attól a jogától, hogy saját kulturális életét élje, vallását vallja és gyakorolja, illetőleg csoportjának többi tagjával együtt saját nyelvét használja.
|Oznámenie č. 104/1991 Egyezmény a gyermek jogairól|Array ( [0] => a Cseh és Szlovák Federatív Köztársaság Külügyminisztériuma [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => diszkrimináció tilalma [1] => faji diszkrimináció [2] => gyermekek jogai [3] => Jogi területek struktúrái [4] => kisebbségek [5] => Közjog [6] => nemzetközi egyezmények [7] => nemzetközi jog [8] => nyelvhasználat [9] => Téma ) |104|1991-02-06|Részlet|1991-02-06||2010-09-21 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b08'69. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398032|https://adatbank.sk/jogszabaly/vyhlaska-c-951974-nemzetkozi-egyezmeny-a-faji-megkulonboztetes-valamennyi-formajanak-kikuszoboleserol/|Rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 21. decembra 1965 bol prijatý Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor podpísaný v New Yorku 7. marca 1966. S dohovorom vyslovilo súhlas Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ho ratifikoval s výhradou k jeho článkom 17 a 22. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 29. decembra 1966. Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 19 dňom 4. januára 1969 a týmto dňom tiež nadobudol platnosť pre Československú socialistickú republiku. Český preklad dohovoru sa vyhlasuje súčasne.1) Prvý námestník ministra: Krajčír v.r. Csatolmányok:
|Vyhláška č. 95/1974 Nemzetközi Egyezmény a faji megkülönböztetés valamennyi formájának kiküszöböléséről|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => Hirdetmény ) |Array ( [0] => az egyenlő bánásmód elve [1] => diszkrimináció tilalma [2] => emberi jogok és általános szabadságok védelme [3] => faji diszkrimináció [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Közjog [6] => nemzetközi egyezmények [7] => nemzetközi jog [8] => Téma ) |95|1974-01-04|Teljes|1969-01-04||2010-09-21 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b09'70. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398044|https://adatbank.sk/jogszabaly/vyhlaska-c-1201976-a-polgari-es-politikai-jogok-nemzetkozi-egyezsegokmanya-a-gazdasagi-szocialis-es-kulturalis-jogok-nemzetkozi-egyezsegokmanya/|Dňa 19. decembra 1966 bol v New Yorku otvorený na podpis Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. V mene Československej socialistickej republiky boli oba pakty podpísané v New Yorku 7. októbra 1968. S oboma paktami vyslovilo súhlas 11. novembra 1975 Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky. Prezident republiky ratifikoval Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach s vyhlásením k článku 48 odseku 1 a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach s vyhlásením k článku 26 odseku 1. Ratifikačné listiny Československej socialistickej republiky boli uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára oboch paktov, 23. decembra 1975. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach nadobudol platnosť na základe svojho článku 49 dňom 23. marca 1976 a týmto dňom nadobudol platnosť pre Československú socialistickú republiku. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach nadobudol platnosť na základe svojho článku 27 dňom 3. januára 1976 a pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť 23. marcom 1976. Csatolmányok:
|Vyhláška č. 120/1976 A Polgári és Politikai Jogok Nemzetközi Egyezségokmánya - A Gazdasági, Szociális és Kulturális Jogok Nemzetközi Egyezségokmánya|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => Hirdetmény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => diszkrimináció tilalma [2] => emberi jog [3] => faji diszkrimináció [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Közjog [6] => Kulturális jogok [7] => nemzetközi egyezmények [8] => nemzetközi jog [9] => szociális és gazdasági jogok [10] => Téma ) |120|1976-03-23|Teljes|1976-03-23||2010-09-22 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b0a'71. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398056|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-4802005-tizenharmadik-jegyzokonyv-az-emberi-jogok-es-alapveto-szabadsagok-vedelmerol-szolo-egyezmenyhez-a-halalbuntetes-minden-korulmenyek-kozott-torteno-eltorleserol/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 3. mája 2002 bol vo Vilniuse prijatý Protokol č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti za každých okolností. V mene Slovenskej republiky bol protokol podpísaný 24. júla 2002. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s protokolom súhlas svojím uznesením č. 1676 z 21. júna 2005 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 20. júla 2005. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára protokolu, 18. augusta 2005. Protokol nadobudol platnosť 1. júla 2003 na základe článku 7 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. decembra 2005 na základe článku 7 ods. 2. Csatolmányok:
|Oznámenie č. 480/2005 Tizenharmadik jegyzőkönyv az emberi jogok és alapvető szabadságok védelméről szóló Egyezményhez a halálbüntetés minden körülmények között történő eltörléséről|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => emberi jogok [1] => emberi jogok és általános szabadságok védelme [2] => halálbüntetés [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közjog [5] => nemzetközi egyezmények [6] => nemzetközi jog [7] => Téma ) |480|2005-12-01|Teljes|2003-07-01||2010-10-05 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b0b'72. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398068|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-5692005-o-alternativnej-sluzbe-v-case-vojny-a-vojnoveho-stavu/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 3 Zásada rovnakého zaobchádzania

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým evidovaným občanom povolaným na výkon alternatívnej služby. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku uvedené v osobitnom predpise.8)
|Zákon č. 569/2005 o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => az egyenlő bánásmód elve [1] => diszkrimináció [2] => hadügy [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közigazgatási jog [5] => Közjog [6] => polgári szolgálat [7] => Téma ) |569|2005-12-14|Részlet|2006-01-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-10-05 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b0c'73. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398072|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-2822008-o-podpore-prace-s-mladezou-a-o-zmene-a-doplneni-zakona-c-1312002-z-z-o-vysokych-skolach-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-v-zneni-neskorsich-predpisov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 3 Zákaz diskriminácie

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako mládežníkom, mladým vedúcim, mládežníckym vedúcim, pracovníkom s mládežou a iným odborníkom pracujúcim s mládežou v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom. 5) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
|Zákon č. 282/2008 o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => az egyenlő bánásmód elve [1] => diszkrimináció [2] => fiatalok támogatása [3] => fiatalokkal való foglalkozás [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Közigazgatási jog [6] => Közjog [7] => Téma ) |282|2008-07-31|Részlet|2008-09-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-10-14 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b0d'74. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398076|https://adatbank.sk/jogszabaly/vyhlaska-c-3182008-vyhlaska-ministerstva-skolstva-slovenskej-republiky-o-ukoncovani-studia-na-strednych-skolach/|Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 93 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon) ustanovuje: Csatolmányok:

Príloha k vyhláške č. 318/2008 Z. z.

II. ČASŤ PODROBNOSTI O SPÔSOBE KONANIA EXTERNEJ ČASTI A PÍSOMNEJ FORMY INTERNEJ ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY 2. Maďarský jazyk a literatúra, ukrajinský jazyk a literatúra Externá časť maturitnej skúšky z maďarského jazyka a literatúry, ukrajinského jazyka a literatúry sa skladá z centrálne vypracovanej, vo všetkých školách v rovnakom čase zadanej, pod externým dozorom konanej a externe vyhodnotenej písomnej skúšky - testu. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou. Písomnou formou internej časti sú centrálne pripravené súbory štyroch tém, prípadne východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Písomná práca sa vo všetkých školách zadáva v rovnakom čase, koná sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov. Charakteristika úloh písomnej práce: a) analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu (jeho obsahová, kompozičná a štylistická analýza, argumentácia a hodnotenie), b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme, c) porovnanie dvoch textov podľa zadania, d) štýlová a žánrová transformácia textov. 5. Slovenský jazyk a slovenská literatúra Externá časť maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry sa skladá z centrálne vypracovanej, vo všetkých školách v rovnakom čase zadanej, pod externým dozorom konanej a externe vyhodnotenej písomnej skúšky - testu. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou. Písomnou formou internej časti sú centrálne pripravené súbory štyroch tém, prípadne východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Písomná práca sa vo všetkých školách zadáva v rovnakom čase, koná sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov. Charakteristika úloh písomnej práce: a) analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu (jeho obsahová, kompozičná a štylistická analýza, argumentácia a hodnotenie), b) vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme, c) porovnanie dvoch textov podľa zadania, d) štýlová a žánrová transformácia textov. III. ČASŤ PODROBNOSTI O SPÔSOBE KONANIA A OBSAHU ÚSTNEJ FORMY INTERNEJ ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY MAĎARSKÝ JAZYK A LITERATÚRA Každé zadanie obsahuje dve úlohy a východiskový literárny text. Jedna z úloh musí obsahovať učivo z maďarského jazyka. Ak by literárny text neobsahoval vhodné podnety pre úlohu z jazyka, môže byť k tejto úlohe pripojený ešte špecifický text. Charakteristika úloh maturitných zadaní Úloha č. 1 - Úloha je zameraná na reprodukciu vedomostí z literárnej histórie a teórie literatúry (prevláda forma monológu) a na následnú schopnosť uplatniť tieto vedomosti pri interpretácii textu literárnej ukážky (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie). Úloha môže mať tieto varianty: a) variant - ak je úloha zameraná historicky, jej obsahom je priblíženie literárno-umeleckého obdobia a prehľad o najvýznamnejších autoroch (2 až 3) s ideovou, tematickou a umeleckou charakteristikou ich najdôležitejších diel a následná analýza a hodnotenie textu na základe argumentácie (dokazovanie vlastných tvrdení prvkami z textu), b) variant - ak je úloha zameraná tematicky, jej obsahom je priblíženie odlišného stvárnenia danej témy v rôznych dielach a následná analýza a hodnotenie textu na základe argumentácie (dokazovanie vlastných tvrdení prvkami z textu), c) variant - ak je úloha zameraná na problematiku žánrovej formy, jej obsahom je definovanie žánrovej formy, náčrt jej historického vývinu, resp. prehľad modifikácií žánru u rôznych autorov a následná analýza a hodnotenie textu na základe argumentácie (dokazovanie vlastných tvrdení prvkami z textu). Úloha č. 2 - Úloha je zameraná tak, aby žiak pri odpovedi prejavil svoju pripravenosť demonštrovať znalosť teoretického systému maďarského jazyka určenú základnými pedagogickými dokumentmi a svoju schopnosť uplatniť tieto vedomosti pri vysvetľovaní konkrétnych jazykových javov, ktoré sa vyskytli v texte literárnej ukážky (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie). Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní je takéto: Úlohy z literatúry 44 % až 66 % maďarská literatúra, 24 % až 36 % svetová literatúra, 12 % až 18 % teória literatúry. Úlohy z jazyka 8 % až 12 % lexikológia a frazeológia, 8 % až 12 % morfológia, 8 % až 12 % zvuková a grafická stránka jazyka, 12 % až 18 % syntax, 8 % až 12 % práca s informáciami, 8 % až 12 % všeobecné poznatky o jazyku, 28 % až 42 % štylistika. Všeobecné pomôcky A magyar helyesírás szabályai vagy Helyesírási keziszótár - slovník Hodnotenie Predmetová maturitná komisia hodnotí obsahovú kvalitu a jazykovú správnosť odpovede, t. j. rozsah slovnej zásoby, gramatickú správnosť, štylistickú pôsobivosť a stupeň rečovej pohotovosti. a) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí stupňom prospechu 1 až 5. b) Váha hodnotenia jednotlivých úloh je 3 : 2. Pri výpočte váženého priemeru sa používa vzorec Obrázok_09 pričom z je po zaokrúhlení výsledný stupeň prospechu a zi je stupeň prospechu za úlohu č. i. Úpravy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením Trvanie skúšky: 30 minút Čas na prípravu: 40 minút SLOVENSKÝ JAZYK A SLOVENSKÁ LITERATÚRA Každé zadanie obsahuje dve úlohy a východiskové texty. Charakteristika úloh maturitných zadaní Úloha č. 1 - Konverzácia Aktualizovať a konkretizovať rozhovory, viesť rozhovor, ktorý nadväzuje na východiskový text, rozumieť tematickým okruhom z konverzácie, aktívne ovládať základnú slovnú zásobu konverzačných tém, zostaviť rozhovor na základe kľúčových slov alebo téz. Úloha č. 2 - Literatúra Prirodzená komunikácia o literárnom diele (kontextualita), schopnosť tvorivo interpretovať osvojené myšlienky a produkovať vlastné, objasňovať špecifiká, ktoré sú charakteristické pre slovenskú a maďarskú literatúru. Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní je takéto: 48 % až 70 % konverzácia, 30 % až 50 % literatúra. Všeobecné pomôcky Slovník slovenského jazyka Frazeologický slovník Pravidlá slovenského pravopisu Dvojjazyčné slovníky (slovensko-maďarský, maďarsko-slovenský) Hodnotenie a) Základom hodnotenia je rozsah slovnej zásoby, používanie gramatických štruktúr, stupeň jazykovej pohotovosti, obsahová stránka prejavu a pod. b) Predmetová maturitná komisia hodnotí obsahovú a jazykovú správnosť odpovede, štruktúru - začiatok, vedenie a ukončenie rozhovoru. c) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí stupňom prospechu 1 až 5. d) Váha hodnotenia jednotlivých úloh je 3 : 2. Pri výpočte váženého priemeru sa používa vzorec Obrázok_16 pričom z je po zaokrúhlení výsledný stupeň prospechu a zi je stupeň prospechu za úlohu č. i. Úpravy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením Trvanie skúšky: 30 minút Čas na prípravu: 40 minút

§ 5 Externá časť a interná časť maturitnej skúšky

(1) Predmety, ktoré majú externú časť maturitnej skúšky, sú a) anglický jazyk, b) francúzsky jazyk, c) maďarský jazyk a literatúra, d) matematika, e) nemecký jazyk, f) ruský jazyk, g) slovenský jazyk a literatúra, h) slovenský jazyk a slovenská literatúra, i) španielsky jazyk, j) taliansky jazyk, k) ukrajinský jazyk a literatúra. (2) Predmety, ktoré majú písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, sú a) anglický jazyk, b) francúzsky jazyk, c) maďarský jazyk a literatúra, d) nemecký jazyk, e) ruský jazyk, f) slovenský jazyk a literatúra, g) slovenský jazyk a slovenská literatúra, h) španielsky jazyk, i) taliansky jazyk, j) ukrajinský jazyk a literatúra. (3) Žiak s vývinovými poruchami učenia alebo žiak so sluchovým postihnutím môže vykonať maturitnú skúšku len z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z predmetov a) anglický jazyk, b) francúzsky jazyk, c) nemecký jazyk, d) ruský jazyk, e) španielsky jazyk, f) taliansky jazyk.

§ 6 Skladba predmetov maturitnej skúšky na gymnáziách

(1) Maturitnú skúšku na gymnáziu tvoria štyri predmety, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá sú a) slovenský jazyk a literatúra, b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk, c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov, d) ďalší voliteľný predmet. (3) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským sú a) maďarský jazyk a literatúra, b) slovenský jazyk a slovenská literatúra, c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk, d) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov. (4) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá s vyučovacím jazykom ukrajinským sú a) ukrajinský jazyk a literatúra, b) slovenský jazyk a literatúra, c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk, d) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov. (5) Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi s päťročným štúdiom sú a) slovenský jazyk a literatúra, b) druhý vyučovací jazyk, c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov, d) jeden voliteľný predmet až štyri voliteľné predmety. (6) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu podľa odseku 5 písm. a) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Externú časť maturitnej skúšky a písomnú skúšku z predmetu podľa odseku 5 písm. b) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 5 písm. a) a b) žiak vykoná po ukončení príslušného ročníka štúdia. Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu z internej časti maturitnej skúšky z voliteľných predmetov podľa odseku 5 písm. c) a d) žiak vykoná po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z voliteľných predmetov podľa odseku 5 písm. c) a d) žiak vykoná po ukončení piateho ročníka štúdia. (7) Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi s osemročným štúdiom sú a) slovenský jazyk a literatúra, b) druhý vyučovací jazyk, c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných predmetov, d) jeden voliteľný predmet až štyri voliteľné predmety. (8) Jeden voliteľný predmet žiaka na maturitnej skúške podľa odseku 2 písm. c), odseku 3 písm. d), odseku 4 písm. d), odseku 5 písm. c) a odseku 7 písm. c) je každý predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov podľa § 12 vyhlášky, v ktorom mal žiak súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia na gymnáziu najmenej šesť. Do súčtu týždenných hodinových dotácií možno započítať aj hodinovú dotáciu zo seminára alebo z cvičení rovnakého zamerania. (9) Externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa § 76 ods. 3 zákona žiak vykoná na úrovni B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca. (10) Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk okrem predmetu podľa odseku 9 žiak vykoná na úrovni B1 alebo B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.

§ 7 Skladba predmetov maturitnej skúšky v stredných odborných školách a konzervatóriách

(1) Maturitnú skúšku na strednej odbornej škole a konzervatóriu tvoria štyri predmety, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné školy a konzervatóriá sú a) slovenský jazyk a literatúra, b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk, c) teoretická časť odbornej zložky, d) praktická časť odbornej zložky. (3) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné školy s vyučovacím jazykom maďarským sú a) maďarský jazyk a literatúra, b) slovenský jazyk a slovenská literatúra, c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk, d) teoretická časť odbornej zložky, e) praktická časť odbornej zložky. (4) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné školy s vyučovacím jazykom ukrajinským sú a) ukrajinský jazyk a literatúra, b) slovenský jazyk a literatúra, c) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk, d) teoretická časť odbornej zložky, e) praktická časť odbornej zložky. (5) Predmety maturitnej skúšky v triedach stredných odborných škôl s dvoma vyučovacími jazykmi s päťročným štúdiom sú a) slovenský jazyk a literatúra, b) druhý vyučovací jazyk, c) teoretická časť odbornej zložky, d) praktická časť odbornej zložky. (6) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu podľa odseku 5 písm. a) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Externú časť maturitnej skúšky a písomnú skúšku z predmetu podľa odseku 5 písm. b) žiak vykoná po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 5 písm. a) a b) žiak vykoná po ukončení príslušného ročníka štúdia. Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z týchto predmetov žiak vykoná po ukončení príslušného ročníka štúdia. (7) V teoretickej časti odbornej zložky podľa odseku 5 písm. c) sa v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanom zadaní z určených odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky podľa odseku 5 písm. d) sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe písomného riešenia úloh vo vyžrebovanej téme. (8) Predmety maturitnej skúšky pre pomaturitné kvalifikačné štúdium, pomaturitné zdokonaľovacie štúdium alebo pomaturitné inovačné štúdium sú a) teoretická časť odbornej zložky, b) praktická časť odbornej zložky. (9) Predmetom maturitnej skúšky je podľa odseku 2 písm. c) a d), odseku 3 písm. d) a e), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 8 písm. a) a b) súbor odborných vyučovacích predmetov podľa príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy. V praktickej časti odbornej zložky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka v tomto súbore. V teoretickej časti odbornej zložky sa ústne overujú vedomosti žiaka v tomto súbore, prípadne aj vo vzťahu k praktickej časti odbornej zložky. (10) Externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa § 76 ods. 3 zákona žiak vykoná na úrovni B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca. (11) Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk žiak vykoná na úrovni B1 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.

§ 12

(1) Skupiny predmetov maturitnej skúšky sú a) cudzí jazyk, b) spoločenskovedné predmety, c) prírodovedné predmety, d) ostatné predmety. (2) Skupinu predmetov cudzí jazyk tvoria predmety a) anglický jazyk, b) francúzsky jazyk, c) nemecký jazyk, d) ruský jazyk, e) španielsky jazyk, f) taliansky jazyk. (3) Skupinu spoločenskovedných predmetov tvoria predmety a) dejepis, b) geografia, c) náuka o spoločnosti, d) občianska náuka. (4) Skupinu prírodovedných predmetov tvoria predmety a) biológia, b) fyzika, c) chémia, d) informatika, e) matematika. (5) Skupinu ostatných predmetov tvoria predmety a) dejiny umenia, b) deskriptívna geometria, c) ekológia, d) ekonomika, e) estetika, f) evanjelické a. v. náboženstvo, g) chorvátsky jazyk, h) katolícke náboženstvo, i) kresťanská etika, j) latinčina, k) literárna tvorba, l) maďarský jazyk a literatúra, m) muzikál, n) poľský jazyk, o) praktická časť odbornej zložky, p) právo, q) psychológia, r) reformované náboženstvo, s) slovenský jazyk a literatúra, t) slovenský jazyk a slovenská literatúra, u) stretnutia s ľudovou kultúrou, v) športový manažment, w) teoretická časť odbornej zložky, x) ukrajinský jazyk a literatúra, y) základy športovej prípravy, z) umenie a kultúra, aa) rómsky jazyk a literatúra, ab) ďalší predmet z učebného plánu školského vzdelávacieho programu po schválení Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.
|Vyhláška č. 318/2008 Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Okatatási minisztériuma [2] => Hirdetmény ) |Array ( [0] => érettségi vizsga [1] => érettségi vizsgatantárgyak [2] => iskolaügy [3] => Jogi területek struktúrái [4] => középiskola [5] => Közigazgatási jog [6] => Közjog [7] => oktatás [8] => Téma ) |318|2008-08-22|Részlet|2008-09-01|Ján Mikolaj v. r.|2010-10-14 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b0e'75. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398080|https://adatbank.sk/jogszabaly/vyhlaska-c-3262008-o-druhoch-a-nalezitostiach-vysvedceni-a-ostatnych-skolskych-tlaciv-vratane-sposobov-ich-evidencie-a-ulozenia/|Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 5 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon) ustanovuje: Csatolmányok:

§ 2

(1) Vysvedčenie obsahuje: a) štátny znak Slovenskej republiky, b) názov školy, c) ročník, triedu, d) rok školskej dochádzky, e) školský rok, f) číslo žiaka v triednom výkaze alebo v protokole, g) údaje o žiakovi, 1. meno a priezvisko, 2. dátum a miesto narodenia, 3. rodné číslo, 4. štátnu príslušnosť, 5. národnosť, h) súhrnné hodnotenie žiaka, 1) i) celkové hodnotenie žiaka, 2) j) miesto a dátum vydania vysvedčenia, k) odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom vyhotovený v červenej farbe, l) podpis riaditeľa, m) podpis triedneho učiteľa. (2) Absolventovi, ktorý získal stupeň vzdelania podľa osobitného predpisu, 3) sa v texte diplomu podľa § 1 ods. 1 písm. l) uvedie aj priznaný titul. (3) Rok školskej dochádzky sa uvádza iba počas plnenia povinnej školskej dochádzky. Na konci školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku, sa na vysvedčení v doložke vykoná záznam o splnení povinnej školskej dochádzky. (4) Vysvedčenia vydávané žiakom súkromných škôl a cirkevných škôl podľa § 19 ods. 3 zákona obsahujú štátny znak len ako podtlač.4) Namiesto odtlačku úradnej pečiatky so štátnym znakom používajú pečiatku školy.
|Vyhláška č. 326/2008 o druhoch a náležitostiach vysvedčení a ostatných školských tlačív vrátane spôsobov ich evidencie a uloženia|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Okatatási minisztériuma [2] => Hirdetmény ) |Array ( [0] => bizonyítványok [1] => iskolai nyomtatványok [2] => iskolaügy [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közigazgatási jog [5] => Közjog [6] => nemzetiség [7] => oktatás [8] => Téma ) |326|2008-08-23|Részlet|2008-09-01|Ján Mikolaj v. r.|2010-10-14 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b0f'76. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398084|https://adatbank.sk/jogszabaly/c-5932009-a-szlovak-koztarsasag-kormanyanak-iranyelvei-a-szlovak-koztarsasag-nemzeti-tanacsa-modositott-2701995-t-t-szamu-a-szlovak-koztarsasag-allamnyelverol-szolo-torvenyehez/|Csatolmányok:
| č. 593/2009 A Szlovák Köztársaság Kormányának irányelvei a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa módosított, 270/1995. T.t. számú, a Szlovák Köztársaság államnyelvéről szóló törvényéhez|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Kormánya ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => államnyelv [2] => anyanyelv [3] => Jogi területek struktúrái [4] => kormány irányelvei [5] => Közjog [6] => nyelvhasználat [7] => nyelvtörvény [8] => Téma ) |593|2009-12-30|Teljes|2010-01-01||2010-10-27 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b10'77. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398090|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-2001998-o-statnej-sluzbe-colnikov-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-dalsich-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 5a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. (2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. (3) Občan pri vstupe do štátnej služby, colník alebo občan po skončení služobného pomeru, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1a) (4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru. (5) Služobný úrad oboznámi colníkov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania. (6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 colníkom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti colníka. (7) Na štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby sa vzťahuje osobitný predpis;1a) ustanovenia tohto zákona tým nie sú dotknuté.
|Zákon č. 200/1998 o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => az egyenlő bánásmód elve [1] => diszkrimináció tilalma [2] => Jogi területek struktúrái [3] => Közigazgatási jog [4] => Közjog [5] => Téma [6] => vámőrök ) |200|1998-06-30|Részlet|1998-07-01|Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.|2010-10-27 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b11'78. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398094|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-2502007-o-ochrane-spotrebitela-a-o-zmene-zakona-slovenskej-narodnej-rady-c-3721990-zb-o-priestupkoch-v-zneni-neskorsich-predpisov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 4 Povinnosti predávajúceho

(1) Predávajúci je povinný a) predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov, b) predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely, c) predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny, 10) d) správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb, e) zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb, f) dodržiavať pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podmienky skladovania výrobkov určené výrobcom alebo osobitným predpisom11) tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu, g) predviesť spotrebiteľovi výrobok, ak to povaha výrobku umožňuje, h) zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie, i) poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie. (2) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi a) ukladať povinnosť bez právneho dôvodu, b) upierať práva podľa § 3. (3) Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.11a) Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len viazanie predaja) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov.12) Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne, b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo poskytovania služieb. (4) Skutočnosti podľa odseku 3 písm. a) a b) je predávajúci povinný preukázať na výzvu orgánu dozoru. (5) Ak na riadne užívanie výrobku alebo služby je potrebné užívanie iného výrobku alebo inej služby a tieto výrobky alebo služby nadobudol spotrebiteľ spoločne u toho istého predávajúceho a spotrebiteľovi vznikne právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe jedného z týchto výrobkov alebo služieb podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa tohto zákona, vzniká mu aj právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe druhého výrobku alebo služby, ktorých riadne užívanie je tým znemožnené. (6) Ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. (7) Predávajúci je povinný rezervované výrobky po celý čas rezervácie osobitne označiť s uvedením času, dokedy sú rezervované; platí to aj o zaplatených výrobkoch, ktoré sa nachádzajú v prevádzkarni do času ich prevzatia spotrebiteľom alebo dodania spotrebiteľovi. (8) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. (9) Povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a zákaz podľa odseku 2 písm. b) sa primerane vzťahujú aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa. (10) Ak napriek upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom12a) zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, 12b) považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.12c)

§ 11 Informačné povinnosti

(1) Predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod. (2) Ak výrobca alebo dovozca nevstupuje do priameho vzťahu s predávajúcim, sú povinní pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku predávajúceho. Informácie, ktoré výrobca, dovozca alebo dodávateľ musia poskytnúť, zahŕňajú a) úplný opis rizika, ktoré výrobok predstavuje, vrátane rizika výrobku používaného na výkon služby, b) všetky informácie dôležité pre používanie výrobku, c) opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zabránenie vzniku rizika pre spotrebiteľa pri používaní výrobku. (3) Povinností uvedených v odseku 1 sa nemôže predávajúci zbaviť tvrdením, že mu potrebné alebo správne informácie neposkytol výrobca, dovozca alebo dodávateľ; to neplatí, ak ide o všeobecne známe skutočnosti.

§ 12

(1) Výrobca je povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne informujú predávajúceho o vlastnostiach dodaného výrobku; ak výrobca nesplní svoju povinnosť, výrobok označí dovozca, ak ani dovozca neoznačí výrobok, označí ho dodávateľ. (2) Predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov.16) Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť. (3) Dovozca a dodávateľ nesmú odstraňovať, prekrývať ani meniť označenie výrobku ani iné údaje uvedené výrobcom; predávajúci nesmie odstraňovať, prekrývať ani meniť označenie výrobku ani iné údaje uvedené výrobcom, dovozcom alebo dodávateľom. (4) Pri predaji použitého alebo upravovaného výrobku, výrobku s vadou alebo výrobku, ktorého úžitkové vlastnosti sú inak obmedzené, musí predávajúci na túto skutočnosť spotrebiteľa vopred upozorniť. Takýto výrobok je predajca povinný predávať oddelene od ostatných výrobkov. (5) Na predaj použitého výrobku sa primerane vzťahuje odsek 1. (6) Podrobnosti o označovaní materiálového zloženia jednotlivých druhov výrobkov, o metódach skúšania materiálového zloženia výrobkov a o spôsobe balenia a zaobchádzania s výrobkami určenými pre spotrebiteľa ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. (7) Povinnosť podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa.

§ 13

Ak sa informácie uvedené v § 11 a 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka.17) Možnosť súbežného používania iných označení, najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá. Fyzikálne a technické veličiny musia byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách.18)
|Zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => államnyelv [1] => az egyenlő bánásmód elve [2] => diszkrimináció [3] => fogyasztóvédelem [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Kereskedelmi jog [6] => Magánjog [7] => nyelvhasználat [8] => tájékoztatási kötelezettség [9] => Téma ) |250|2007-06-06|Részlet|2007-07-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-10-28 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b12'79. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398098|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-4551991-o-zivnostenskom-podnikani-zivnostensky-zakon/|Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 5a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým osobám v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.24f) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia. (2) Osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.24f) (3) Živnostenský úrad nesmie osobu postihovať alebo znevýhodňovať preto, že táto uplatňuje svoje práva vyplývajúce z tohto zákona.

§ 66ba Úlohy jednotného kontaktného miesta

(1) Jednotné kontaktné miesto poskytuje informácie o a) všeobecných a osobitných podmienkach podnikania a o podmienkach poskytovania služieb na území Slovenskej republiky, b) postupoch vybavovania náležitostí spojených s možnosťou získania oprávnenia na podnikanie a prístupu k poskytovaniu služieb, c) kontaktoch na orgány, ktoré sú podľa osobitných predpisov príslušné na rozhodovanie vo veciach podnikania a poskytovania služieb, a na iné subjekty, 41ab) ktoré môžu poskytovateľom služieb alebo príjemcom služieb ponúknuť praktickú pomoc, d) možnostiach prístupu k verejnej časti registra s databázami poskytovateľov služieb, e) všeobecne dostupných spôsoboch riešenia sporov súvisiacich so vznikom oprávnenia na podnikanie alebo s možnosťou poskytovania služieb a vlastným poskytovaním služieb. (2) Poskytovanie informácií nemá charakter právneho poradenstva, informácie majú iba všeobecný a vysvetľujúci charakter. Poskytujú sa v štátnom jazyku bezodkladne po prijatí žiadosti, ktorá môže byť doručená aj elektronickými prostriedkami. (3) Jednotné kontaktné miesto prijíma od fyzických osôb alebo právnických osôb uchádzajúcich sa o oprávnenie prevádzkovať živnosť alebo o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia a) ohlásenia živnosti podľa tohto zákona, b) údaje a doklady vrátane správnych poplatkov, ktoré sú vyžadované podľa osobitných zákonov na účely predloženia žiadosti o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov, c) údaje potrebné na registráciu a oznámenia daňovníka podľa osobitného predpisu, 41ac) d) údaje potrebné na prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia, 41ad) e) údaje a doklady vrátane súdnych poplatkov, vyžadované podľa osobitného zákona na účely zápisu údajov do obchodného registra, 41ae) f) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. (4) Doklady podľa odseku 3 písm. b) a e) možno predložiť a) v listinnej podobe, ktoré jednotné kontaktné miesto po uhradení správneho poplatku prevedie do elektronickej podoby, alebo b) elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom. (5) Jednotné kontaktné miesto údaje podľa odseku 3 písm. b) až f) preverí a zapíše do informačného systému jednotných kontaktných miest a zodpovedá za ich správnosť. V pochybnostiach o správnosti údajov podľa odseku 3 sprístupní dokumentáciu príslušnému orgánu. Správcom informačného systému jednotných kontaktných miest je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. (6) Jednotné kontaktné miesto prijaté údaje a doklady podľa odseku 3 písm. b) a f) zasiela v elektronickej podobe bezodkladne príslušnému orgánu; ak ide o údaje podľa odseku 3 písm. c) a d), tieto zasiela bezodkladne po vzniku živnostenského oprávnenia alebo po získaní informácie o udelení oprávnenia na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovni, a v prípade podľa odseku 3 písm. e) príslušnému registrovému súdu. (7) K zasielaným údajom a dokladom pripojí jednotné kontaktné miesto pridelené identifikačné číslo, 36ca) a ak to vyžadujú osobitné zákony, aj výpis z registra trestov alebo informáciu o bezúhonnosti dotknutých fyzických osôb. (8) Jednotné kontaktné miesto plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.39)
|Zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)|Array ( [0] => a Cseh és Szlovák Föderatív Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Törvény ) |Array ( [0] => államnyelv [1] => az egyenlő bánásmód elve [2] => diszkrimináció tilalma [3] => nyelvhasználat [4] => Téma ) |455|1991-11-15|Részlet|1992-01-01|Havel v. r. Dubček v. r. Čalfa v. r.|2010-10-28 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b13'80. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398102|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3152001-o-hasicskom-a-zachrannom-zbore/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 16

(1) Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore. (2) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.10a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. (3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania. (4) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo príslušník, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.10a) (5) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že príslušník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru. [gview file= height=600px width=100% save=1]
|Zákon č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => az egyenlő bánásmód elve [1] => diszkrimináció tilalma [2] => Jogi területek struktúrái [3] => Közigazgatási jog [4] => Közjog [5] => Téma [6] => tűzoltóság ) |315|2001-08-11|Részlet|2002-04-01|Rudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.|2010-10-29 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b14'81. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398106|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-731998-o-statnej-sluzbe-prislusnikov-policajneho-zboru-slovenskej-informacnej-sluzby-zboru-vazenskej-a-justicnej-straze-slovenskej-republiky-a-zeleznicnej-policie/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 2a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. (2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. (3) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1) (4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru. (5) Služobný úrad oboznámi policajtov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania. (6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 policajtom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta.

§ 48 Základné práva a povinnosti policajta

(1) Policajt má právo a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby, b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona, c) na prehlbovanie kvalifikácie, d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, e) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a. (2) Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. (3) Policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu, v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. (4) Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému. (5) Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods. 2. (6) Policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa). Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa) vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.13a) (7) Zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, na výkon osobnej asistencie podľa osobitného zákona13aba), na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť policajta v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona, 13ab) vykonávanie funkcie člena orgánu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, 13ac) Fondu ochrany vkladov13ac) alebo Garančného fondu investícií13ac) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. [gview file= height=600px width=100% save=1]
|Zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => az egyenlő bánásmód elve [1] => diszkrimináció tilalma [2] => Jogi területek struktúrái [3] => Közigazgatási jog [4] => Közjog [5] => panasztétel [6] => rendőrség [7] => Szlovák Információs Szolgálat [8] => Téma ) |73|1998-03-21|Részlet|1998-04-01|Michal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.|2010-10-29 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b15'82. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398110|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3852008-o-tlacovej-agenture-slovenskej-republiky-a-o-zmene-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 3 Hlavná činnosť tlačovej agentúry

(1) Hlavnou činnosťou tlačovej agentúry je služba verejnosti v oblasti spravodajstva. (2) Služba verejnosti v oblasti spravodajstva je vyhľadávanie aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií, ktoré sú spracovávané formou textových súborov, zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov, obrazových záznamov alebo multimediálnych záznamov a sú sprostredkúvané v domácom a zahraničnom agentúrnom spravodajstve, ako aj uchovávanie zhromaždených informácií a ich sprístupňovanie. (3) Tlačová agentúra vyhľadáva a spracováva informácie z územia Slovenskej republiky o a) spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach na celoštátnej úrovni a na regionálnej úrovni, b) orgánoch verejnej moci, nimi zriadených rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách a právnických osobách zriadených zákonom a o ich činnosti, c) kultúrnych aktivitách s dôrazom na národnú kultúru a kultúru národnostných menšín a etnických skupín a ochrane kultúrneho dedičstva, d) národnostných menšinách a etnických skupinách žijúcich na území Slovenskej republiky, e) činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností, 1) f) sociálne znevýhodnených a rizikových skupinách obyvateľstva, g) školstve, vede, výskume, h) zdravotníctve a životnom štýle, i) verejnej bezpečnosti a prevencii pred kriminalitou, j) ochrane maloletých a prevencii pred spoločensky negatívnymi vplyvmi, k) iných významných oblastiach života spoločnosti. (4) Tlačová agentúra vyhľadáva a spracováva informácie zo zahraničia o a) spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach celosvetového významu, európskeho významu a regionálneho významu, b) udalostiach, ktoré sa vzťahujú k Slovenskej republike, c) činnosti a úspechoch občanov Slovenskej republiky v zahraničí, d) živote a činnosti Slovákov žijúcich v zahraničí, e) iných významných udalostiach. (5) Tlačová agentúra vykonáva vo verejnom záujme v rámci hlavnej činnosti tieto služby: a) vydáva v úplnom znení vyhlásenia prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, iných ústavných činiteľov, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie súdnej rady, Kancelárie verejného ochrancu práv a ústredných orgánov štátnej správy, ak o to požiadajú, b) informuje o stanoviskách a oznámeniach prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, iných ústavných činiteľov, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie súdnej rady, Kancelárie verejného ochrancu práv a ústredných orgánov štátnej správy, ak o to požiadajú, c) informuje o stanoviskách a oznámeniach iných orgánov verejnej moci, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a právnických osôb zriadených zákonom, ak o to požiada príslušný ústredný orgán štátnej správy alebo orgán verejnej moci, ktorý nemá nadriadený ústredný orgán štátnej správy, d) zhromažďuje a sprístupňuje informácie o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie, e) vyhľadáva a spracováva informácie o spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach z územia Slovenskej republiky pre zahraničie aspoň v dvoch cudzích jazykoch, f) uchováva a sprístupňuje2) zhromaždené informácie, g) zhromažďuje a sprístupňuje databázu obrazových záznamov, zvukových záznamov a videozáznamov v elektronickej podobe na študijné a vedecké účely. (6) Tlačová agentúra zriaďuje regionálne spravodajské pracoviská tlačovej agentúry v sídlach krajov a spravodajské pracoviská v zahraničí. (7) Tlačová agentúra plní ďalšie úlohy podľa osobitných predpisov.3) (8) Agentúrne spravodajstvo tlačovej agentúry je vyvážené, pluralitné a objektívne a rešpektuje právo na informácie v demokratickej spoločnosti bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, zdravotný stav, majetok, rod alebo iné postavenie.
|Zákon č. 385/2008 o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => hírügynökség [1] => információhoz való jog [2] => nemzetiségi kisebbségek [3] => nemzetiségi kultúra [4] => Téma [5] => tudósítás ) |385|2008-10-15|Részlet|2009-01-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-10-29 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b16'83. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398114|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3231992-o-notaroch-a-notarskej-cinnosti-notarsky-poriadok/|Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 53

(1) Ak účastník alebo niektorý svedok úkonu neovláda jazyk, v ktorom sa zápisnica spisuje (§ 41), priberie sa tlmočník, ktorý musí mať náležitosti spôsobilého svedka (§ 50); môže ním byť aj zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje. (2) Ak notár ovláda jazyk, v ktorom koná účastník alebo svedok, možno upustiť od pribratia tlmočníka. (3) V závere notárskej zápisnice je potrebné uviesť doložku o tom, že účastníkovi bol obsah zápisnice pretlmočený a že účastník s ním súhlasí. Ak bol pribratý tlmočník, pripojí na notársku zápisnicu svoj podpis. (4) Tlmočníka si hradí účastník.
|Zákon č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)|Array ( [0] => a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => jegyzőkönyv [2] => Jogi területek struktúrái [3] => közjegyző [4] => Közjog [5] => nyelvhasználat [6] => Téma [7] => tolmácsolás ) |323|1992-06-26|Részlet|1993-01-01|F. Mikloško v. r. J. Čarnogurský v. r.|2010-12-09 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b17'84. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398118|https://adatbank.sk/jogszabaly/nariadenie-vlady-c-6302008-ktorym-sa-ustanovuju-podrobnosti-rozpisu-financnych-prostriedkov-zo-statneho-rozpoctu-pre-skoly-a-skolske-zariadenia/|Vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 14 a § 7 ods. 9 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) nariaďuje: Csatolmányok:

§ 4 Osobitné ustanovenia na určovanie normatívov

(1) Normatív na žiaka základnej školy sa zvyšuje o kompenzačný príspevok (ďalej len príspevok), ak súčet počtu žiakov s daným vyučovacím jazykom v dennej forme štúdia5) v základných školách v pôsobnosti zriaďovateľa na území obce je menší ako 250. (2) Mzdový normatív a normatív na výchovno-vzdelávací proces na žiaka školy s iným vyučovacím jazykom ako slovenským je 108 % zodpovedajúceho normatívu a pri bilingválnom štúdiu 125 % zodpovedajúceho normatívu. Mzdový normatív na žiaka nultého ročníka základnej školy je 200 % normatívu na žiaka príslušnej základnej školy. (3) Normatív na žiaka, ktorý sa nevzdeláva v dennej forme štúdia, sa určí tak, že normatív na žiaka vo večernej forme štúdia je 40 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia a normatív na ostatných žiakov je 10 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Normatív na žiaka detašovanej triedy školy v ústave pre výkon väzby a v ústave pre výkon trestu odňatia slobody vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia je 300 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia a normatív na žiaka detašovanej triedy školy v ústave pre výkon väzby a v ústave pre výkon trestu odňatia slobody vzdelávajúceho sa formou individuálneho vzdelávania je 30 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Normatív na žiaka základnej školy vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním, ktorý nie je žiakom školy pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami (ďalej len začlenený žiak), sa určí v nadväznosti na skupinu, do ktorej bol zaradený podľa prílohy č. 8. Normatív na začleneného žiaka strednej školy vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia sa určí v nadväznosti na skupinu, do ktorej bol zaradený podľa prílohy č. 9. Normatív na žiaka základnej školy, ktorý navštevuje triedu so športovou prípravou, je 108 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Normatív na žiaka strednej odbornej školy vykonávajúceho praktické vyučovanie v stredisku praktického vyučovania je 60 % normatívu na žiaka príslušnej kategórie strednej odbornej školy. Normatív na žiaka strednej odbornej školy vykonávajúceho praktické vyučovanie v stredisku odbornej praxe alebo v školskom hospodárstve, 6) vzdelávajúceho sa a) v odboroch vzdelávania zaradených do kategórie škôl podľa § 2 ods. 1 písm. e), f), h) až r) je 60 % normatívu na žiaka tejto kategórie školy, alebo b) v odboroch vzdelávania zaradených do kategórie škôl podľa § 2 ods. 1 písm. g) je 80 % normatívu na žiaka tejto kategórie školy. (4) Pri určovaní normatívneho príspevku pre školy podľa § 4 ods. 2 zákona sa do počtu jej žiakov započítavajú aj žiaci nadstavbového štúdia a pomaturitného štúdia. (5) Pri výpočte normatívov podľa § 3 ods. 5, 10, 13, 16 a 17 sa a) žiak základnej školy podľa odseku 1 započítava so zvýšeným koeficientom určeným pre danú kategóriu škôl podľa § 2 ods. 1 písm. a); hodnota zvýšeného koeficientu vychádza z počtu žiakov školy; hodnoty zvýšených koeficientov sú uvedené v prílohe č. 7, b) žiak vzdelávajúci sa vo večernej forme štúdia započítava s koeficientom 0, 4, c) ostatní žiaci započítavajú s koeficientom 0, 1, d) začlenený žiak základnej školy započítava s koeficientom podľa prílohy č. 8, e) začlenený žiak strednej školy započítava s koeficientom podľa prílohy č. 9, f) žiak príslušnej kategórie strednej odbornej školy vykonávajúci praktické vyučovanie v stredisku praktického vyučovania započítava s koeficientom 0, 6, g) žiak navštevujúci triedu základnej školy so športovou prípravou započítava s koeficientom 1, 08, h) žiak strednej odbornej školy vykonávajúci praktické vyučovanie v stredisku odbornej praxe alebo v školskom hospodárstve, 6) vzdelávajúci sa 1. v odboroch vzdelávania zaradených do kategórie škôl podľa § 2 ods. 1 písm. e), f), h) až r) započítava s koeficientom 0, 6, 2. v odboroch vzdelávania zaradených do kategórie škôl podľa § 2 ods. 1 písm. g) započítava s koeficientom 0, 8. (6) Pri výpočte normatívov podľa § 3 ods. 5, 16 a 17 sa žiak školy s iným vyučovacím jazykom ako slovenským započítava s koeficientom 1, 08 a žiak v bilingválnej forme štúdia s koeficientom 1, 25. (7) Pri výpočte normatívov podľa § 3 ods. 5 a 17 sa žiak a) nultého ročníka základnej školy započítava s koeficientom 2, 0, b) detašovanej triedy školy v ústave pre výkon väzby a ústave pre výkon trestu odňatia slobody vzdelávajúci sa v dennej forme štúdia započítava s koeficientom 3, 0 a c) detašovanej triedy školy v ústave pre výkon väzby a ústave pre výkon trestu odňatia slobody vzdelávajúci sa formou individuálneho vzdelávania započítava s koeficientom 0, 3. (8) Normatív na žiaka špeciálnej základnej školy a normatív na žiaka špeciálnej triedy v základnej škole sa určí podľa skupiny, do ktorej je zaradený, a podľa príslušného koeficientu skupiny uvedeného v prílohe č. 8. (9) Normatív na žiaka základnej školy alebo špeciálnej základnej školy pri zdravotníckom zariadení vrátane tried základných škôl alebo tried špeciálnych základných škôl pri zdravotníckom zariadení, ktorý navštevuje triedu takej školy pri a) psychiatrickom, neurologickom alebo foniatrickom, onkologickom a infekčnom oddelení je 85 % normatívu na žiaka špeciálnej základnej školy zaradeného do 1. skupiny podľa prílohy č. 8; pri výpočte tohto normatívu sa žiak započítava s koeficientom 0, 85, b) oddeleniach zdravotníckych zariadení okrem oddelení podľa písmena a) je 65 % normatívu na žiaka špeciálnej základnej školy zaradeného do 1. skupiny podľa prílohy č. 8; pri výpočte tohto normatívu sa žiak započítava s koeficientom 0, 65, c) zdravotníckom zariadení s lôžkovým oddelením, kde vyučovanie žiaka sa uskutočňuje na lôžku je 110 % normatívu na žiaka špeciálnej základnej školy zaradeného do 1. skupiny podľa prílohy č. 8; pri výpočte tohto normatívu sa žiak započítava s koeficientom 1, 10. (10) Normatív na žiaka strednej odbornej školy experimentálne overovaného odboru vzdelávania na podnet ministerstva, povoleného v novom školskom roku, je 100 % normatívu na žiaka školy podľa § 2 ods. 1 písm. e); pri výpočte tohto normatívu sa žiak započítava s koeficientom 1, 0. (11) Normatívny príspevok podľa § 4 ods. 2 zákona pre základnú školu s dvoma vyučovacími jazykmi sa určí ako súčet normatívneho príspevku vypočítaného pre dve základné školy osobitne s príslušným počtom žiakov s daným vyučovacím jazykom. Pri spojených školách a v ďalších prípadoch, keď škola pozostáva z organizačných zložiek, ktoré by ako samostatné subjekty patrili z hľadiska normatívov do rôznych kategórií škôl s jednotným normatívom, sa normatívny príspevok určí ako súčet normatívneho príspevku pre jednotlivé organizačné zložky školy. Na výpočet normatívneho príspevku každej z organizačných zložiek školy sa použije príslušný normatív pre žiaka a počet jej žiakov. (12) Normatív na žiaka športového gymnázia, ktorý nenavštevuje športovú prípravu, sa určí rovnako ako na žiaka gymnázia.
|Nariadenie vlády č. 630/2008 ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Kormánya [2] => Kormányrendelet ) |Array ( [0] => bérek [1] => iskolaügy [2] => Jogi területek struktúrái [3] => Közigazgatási jog [4] => Közjog [5] => pedagógusok [6] => Pénzügyi jog [7] => Téma ) |630|2008-12-30|Részlet|2009-01-01|Robert Fico v. r.|2010-12-09 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b18'85. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398122|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-631993-o-statnych-symboloch-slovenskej-republiky-a-ich-pouzivani/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 8 Spôsob používania štátnej vlajky

(1) Štátne orgány, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, Hasičský a záchranný zbor a orgány územnej samosprávy označujú štátnou vlajkou budovy, v ktorých sídlia, štátne orgány označujú aj úradnú miestnosť najvyššieho predstaviteľa. (2) Štátna vlajka sa používa pri príležitosti štátnych sviatkov. (3) Okrem príležitostí uvedených v odseku 2 sa štátna vlajka používa aj na výzvu, ktorú vydáva a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak ide o významnú oficiálnu príležitosť celoštátneho charakteru (napr. oficiálna návšteva najvyššieho predstaviteľa iného štátu), b) obec, ak ide o oficiálnu príležitosť miestneho charakteru (napr. oslavy výročia založenia obce). (4) Výzva na použitie štátnej vlajky podľa odsekov 2 a 3 obsahuje dôvod vlajkovej výzdoby a údaj o jej začiatku a konci. (5) Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar. (6) Pri medzinárodných podujatiach v Slovenskej republike sa pri nepárnom počte vlajok štátna vlajka umiestňuje uprostred, pri párnom počte na ľavej strane z čelného pohľadu v prostrednej dvojici. (7) Ak ide o významnú udalosť Slovenskej republiky alebo o významnú udalosť miestneho charakteru, používa sa vždy štátna vlajka; popri nej sa používa štátna vlajka iného štátu vtedy, ak je prítomná oficiálna delegácia iného štátu. V takom prípade sa používa štátna vlajka na čestnejšom mieste, vľavo z čelného pohľadu. (8) Ak sa používa štátna vlajka spolu s vlajkou obce, obidve sú umiestnené v rovnakej výške vedľa seba, pričom sa štátna vlajka z čelného pohľadu umiestňuje vľavo. (9) Na štátnej vlajke, ani na stožiari sa neumiestňujú nijaké ozdoby, nápisy, vyobrazenia, stuhy a pod. Stožiar štátnej vlajky na verejnom priestranstve sa umiestňuje vpravo od rečníckeho pultu pri pohľade od tohto pultu. (10) Pri štátnom smútku sa štátna vlajka spúšťa do pol žrde. Pri smútočnom obrade sa z rakvy sníma pred jej spustením do hrobu alebo žiaroviska. (11) Štátna vlajka sa nesmie použiť poškodená, ani zašpinená a nesmie sa zväzovať do ružice. (12) Štátna vlajka sa vztyčuje a sníma bez prerušenia, pomaly a dôstojne; pri snímaní sa nesmie dotýkať zeme. (13) Týmito ustanoveniami nie sú dotknuté zvyklosti pri označení budov diplomatických misií, stálych misií a konzulárnych úradov cudzích štátov a zvyklosti pri medzištátnych rokovaniach a pod.

§ 13 Štátna hymna Slovenskej republiky

(1) Štátnou hymnou Slovenskej republiky (ďalej len štátna hymna) sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.7) (2) Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. (3) Štátna hymna sa hrá alebo spieva aj a) pred začiatkom rokovania ustanovujúcej schôdze a poslednej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období, b) pred začiatkom prvého a posledného rokovania vlády Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období, c) pred prvým a posledným zasadnutím obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zasadnutím zastupiteľstva samosprávneho kraja v príslušnom volebnom období, d) v školách so štátnym vzdelávacím programom na začiatku školského roka a na konci druhého školského polroka, 7a) e) vo vysielaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 7b) f) na začiatku športových podujatí, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.7c) (4) Text štátnej hymny a jej notový záznam tvoria prílohu č. 5 tohto zákona.
|Zákon č. 63/1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => állami lobogó [2] => állami szimbólumok [3] => himnusz [4] => Jogi területek struktúrái [5] => Közjog [6] => Téma ) |63|1993-03-22|Részlet|1993-03-22|Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.|2010-12-09 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b19'86. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398126|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-4792008-o-organizovani-verejnych-telovychovnych-podujati-sportovych-podujati-a-turistickych-podujati-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 7 Povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia

(1) Účastník podujatia je povinný a) dodržiavať pokyny organizátora podujatia, usporiadateľskej služby, príslušníkov Policajného zboru, zástupcov obce a členov súkromnej bezpečnostnej služby zabezpečujúcich ochranu verejného poriadku na podujatí a zdržať sa všetkého, čo by porušovalo verejný poriadok alebo riadny a pokojný priebeh podujatia, b) zdržať sa požívania alkoholických nápojov počas podujatia, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, zdržať sa požívania drog a iných omamných látok počas podujatia, c) strpieť úkony organizátora, usporiadateľa alebo člena súkromnej bezpečnostnej služby súvisiace s porušením povinností účastníka podujatia, d) po skončení podujatia sa pokojne rozísť. (2) Účastníkovi podujatia sa zakazuje a) vnášať na podujatie strelnú zbraň, 10) pyrotechnický výrobok alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, b) navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, drog a iných omamných látok, c) vnášať alkoholické nápoje na podujatie, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatiach, a vnášať drogy alebo iné omamné látky na podujatie, d) mať zakrytú tvár spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a príslušník Policajného zboru ho na odkrytie tváre vyzval, e) používať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia riadeného príslušným národným športovým zväzom, f) vnášať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov na domáce podujatie riadené príslušným národným športovým zväzom, pri ktorom môže dôjsť k narušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu zdravia účastníkov podujatia.

§ 13 Priestupky

(1) Priestupku pri verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach sa dopustí ten, kto a) ako organizátor podujatia nesplní povinnosť ustanovenú v § 3, 4 a § 11 ods. 1 až 6 alebo inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom, b) ako usporiadateľ poruší povinnosť podľa § 5 ods. 3, c) ako účastník podujatia poruší povinnosť podľa § 7 ods. 1, d) ako účastník podujatia poruší zákaz podľa § 7 ods. 2. (2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 50 000 Sk; za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk; za priestupok podľa odseku 1 písm. c) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. d) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk. Obmedzujúce opatrenie najdlhšie na dva roky možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. c). (3) Za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu v blokovom konaní do 1 000 Sk, pričom pokutu môže uložiť aj dozorný orgán pri výkone dozoru. (4) Priestupky podľa odseku 1 prejednáva obec. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, 14) ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Výnosy z pokút sú príjmom rozpočtu obce. (6) Obec doručí právoplatné rozhodnutie o uložení sankcie a obmedzujúceho opatrenia Policajnému zboru a príslušnému športovému zväzu.  
|Zákon č. 479/2008 o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => állami szimbólumok [1] => bírságok [2] => Jogi területek struktúrái [3] => Közigazgatási jog [4] => Közjog [5] => sportrendezvények [6] => Téma ) |479|2008-11-28|Részlet|2008-01-12|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-12-09 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b1a'87. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398130|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-2062009-o-muzeach-a-o-galeriach-a-o-ochrane-predmetov-kulturnej-hodnoty-a-o-zmene-zakona-slovenskej-narodnej-rady-c-3721990-zb-o-priestupkoch-v-zneni-neskorsich-predpisov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 7 Sústava múzeí a galérií

(1) Múzeum alebo galéria z územného hľadiska sú a) celoštátne, b) regionálne, c) miestne. (2) Múzeum alebo galéria z hľadiska zamerania a špecializácie sú a) múzeum s komplexnou múzejnou dokumentáciou regiónu svojho pôsobenia, b) galéria s komplexnou galerijnou dokumentáciou regiónu svojho pôsobenia, c) špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou s komplexnou múzejnou dokumentáciou vo vybranej oblasti alebo vednom odbore, d) špecializovaná galéria s galerijnou dokumentáciou vo vybraných oblastiach. (3) Múzeum s múzejnou dokumentáciou vybraného regiónu a galériu s galerijnou dokumentáciou vybraného regiónu zriaďuje vyšší územný celok. Vyšší územný celok môže určiť vybrané múzeum alebo vybranú galériu ako pracovisko s koordinačnou, metodickou a odborno-poradenskou pôsobnosťou pre múzeá a galérie v územnom obvode vyššieho územného celku a pre vlastníkov a správcov predmetov kultúrnej hodnoty. (4) Špecializované múzeum s celoštátnou pôsobnosťou vykonáva koordinačné, metodické, vzdelávacie a informačné činnosti v oblasti svojej špecializácie. (5) Slovenské národné múzeum je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenské národné múzeum je vrcholnou zbierkotvornou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou pre oblasť základných odborných činností. Slovenské národné múzeum najmä a) nadobúda zbierkové predmety a zbierky dokumentujúce stav a vývoj prírody, hospodársky, spoločensko-politický a kultúrny vývoj spoločnosti s dôrazom na územie Slovenskej republiky, slovenský národ a národnostné a etnické spoločenstvá, ktoré žili a žijú na území Slovenskej republiky, ako aj Slovákov, ktorí žili a žijú v zahraničí, b) nadobúda predmety kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu aj v zahraničí, spracováva údaje o predmetoch kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu, ktoré sa trvalo nachádzajú v zbierkach najmä zahraničných múzeí a sprístupňuje ich verejnosti, c) je metodickým, odborným, poradenským, koordinačným a vzdelávacím pracoviskom sústavy múzeí, d) koordinuje informatizáciu a zavádzanie informačných technológií v rámci sústavy múzeí, e) zabezpečuje digitalizáciu spracovania, spravovania a sprístupňovania údajov o zbierkových predmetoch v rámci sústavy múzeí, f) vedie v elektronickej podobe centrálnu evidenciu zbierkových predmetov múzeí zapísaných v registri, vybrané údaje z centrálnej evidencie zbierkových predmetov v elektronickej podobe sprístupňuje verejnosti; centrálna evidencia zbierkových predmetov múzeí spoluvytvára vedomostný systém múzeí, g) spracováva a vyhodnocuje štatistické a iné údaje o múzeách a o základných odborných činnostiach, sprístupňuje ich zriaďovateľom alebo zakladateľom múzeí a galérií a ostatnej verejnosti, h) posudzuje žiadosti žiadateľov o zápis múzea do registra; preveruje podmienky na výkon základných odborných činností, i) poskytuje odbornú pomoc vlastníkom a správcom predmetov kultúrnej hodnoty, j) vedie evidenciu zariadení, ktorých aktivity majú charakter múzejnej prezentácie. (6) Slovenská národná galéria je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenská národná galéria je vrcholnou zbierkotvornou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou. Dokumentuje a vedecky skúma najmä vývin výtvarného umenia v Slovenskej republike vo všetkých výtvarných disciplínach. Slovenská národná galéria najmä a) nadobúda diela všetkých disciplín výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu jednotlivých historických období a súčasnosti s prihliadnutím na diela národnej kultúry, b) nadobúda diela výtvarného umenia vysokej vedeckej a kultúrnej hodnoty slovenského pôvodu aj v zahraničí, spracováva údaje o dielach výtvarného umenia slovenského pôvodu, ktoré sa trvalo nachádzajú najmä v zbierkach zahraničných múzeí a galérií a sprístupňuje ich verejnosti, c) je metodickým, odborným, poradenským, koordinačným a vzdelávacím pracoviskom sústavy galérií, d) koordinuje informatizáciu a zavádzanie informačných technológií v rámci sústavy galérií, e) zabezpečuje digitalizáciu spracovania, spravovania a sprístupňovania údajov o zbierkových predmetoch, f) vedie v elektronickej forme centrálnu evidenciu zbierkových predmetov galérií zapísaných v registri a vybrané údaje v elektronickej podobe sprístupňuje verejnosti, g) spracováva a vyhodnocuje štatistické a iné údaje o galériách a základných odborných činnostiach, sprístupňuje ich zriaďovateľom a zakladateľom galérií a ostatnej verejnosti, h) posudzuje žiadosti žiadateľov o zápis galérie do registra a preveruje podmienky na výkon základných odborných činností v galérii, i) poskytuje odbornú pomoc a poradenstvo vlastníkom a správcom predmetov kultúrnej hodnoty z oblasti výtvarného umenia. (7) Slovenské technické múzeum a Múzeum Slovenského národného povstania ako celoštátne špecializované múzeá sú právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenské technické múzeum v oblasti dejín vedy a techniky a Múzeum Slovenského národného povstania v oblasti dejín druhej svetovej vojny, protifašistického odboja a slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 až 1945 vykonávajú komplexnú múzejnú dokumentáciu a sú a) vrcholné zbierkotvorné, vedecko-výskumné a kultúrno-vzdelávacie inštitúcie v oblasti svojej špecializácie, b) ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrá pre múzejnú činnosť v oblasti svojej špecializácie. (8) Vojenské historické múzeum ako celoštátne špecializované múzeum je súčasťou Vojenského historického ústavu, ktorý je právnickou osobou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vojenské historické múzeum vykonáva v oblasti vojenských dejín komplexnú múzejnú dokumentáciu a je a) vrcholná zbierkotvorná, vedecko-výskumná a kultúrno-vzdelávacia inštitúcia v oblasti svojej špecializácie, b) ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrum pre múzejnú činnosť v oblasti svojej špecializácie.
|Zákon č. 206/2009 o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov |Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Jogi területek struktúrái [1] => Közigazgatási jog [2] => Közjog [3] => közművelődésügy [4] => múzeumok [5] => nemzetiségi kisebbségek [6] => nemzetiségi kultúra [7] => Téma ) |206|2009-05-30|Részlet|2009-06-01|Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.|2010-12-09 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b1b'88. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398134|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3841997-o-divadelnej-cinnosti/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 1 Predmet zákona

(1) Zákon upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie, postavenie a činnosť štátnych profesionálnych divadiel, profesionálnych divadiel v pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, iných profesionálnych divadiel a neprofesionálnych divadiel (ďalej len divadlo), pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov, upravuje vzťahy divadelných umelcov a ostatných zamestnancov divadla. (2) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na divadlá, ktoré uvádzajú predstavenia v inom ako v štátnom jazyku, a na iné špecializované divadlá.

§ 3 Pôsobnosť orgánov štátnej správy a samosprávna pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov na úseku divadelnej činnosti

(1) Štátnu správu na úseku divadelnej činnosti vykonáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo), ktoré a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5), b) pripravuje koncepciu divadelnej činnosti, c) podporuje vybrané okruhy divadelných aktivít formou účelových príspevkov, d) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ním zriadených divadlách, e) vydáva záväzné stanovisko k zrušeniu alebo zlúčeniu divadla podľa odsekov 3 a 4, alebo k prevodu zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie dohodou na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa, f) poskytuje odbornú pomoc orgánom územnej samosprávy v oblasti divadelnej činnosti. (2) Pôsobnosť územnej samosprávy na úseku divadelnej činnosti vykonáva a) samosprávny kraj, b) obec. (3) Samosprávny kraj na úseku divadelnej činnosti a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5), b) podporuje vybrané okruhy divadelných aktivít formou účelových prostriedkov, c) podporuje kultúrne aktivity národnostných menšín na svojom území a zabezpečuje činnosť menšinových kultúrnych inštitúcií; zabezpečuje činnosť profesionálnych národnostných divadiel, a to Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, Jókaiho divadla v Komárne, Divadla Romathan Romano teatro v Košiciach a Divadla Thália v Košiciach, d) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ním zriadených divadlách, e) v odbornej oblasti spolupracuje s ministerstvom. (4) Obec na úseku divadelnej činnosti a) môže zriaďovať alebo zakladať a zrušovať profesionálne divadlá ako právnické osoby (§ 5), b) podporuje divadelné aktivity poskytovaním účelových prostriedkov, c) kontroluje hospodárenie a účelovosť vynaložených prostriedkov v ňou zriadených divadlách, d) v odbornej oblasti spolupracuje s ministerstvom. (5) Zriaďovateľ alebo zakladateľ divadla uvedeného v § 12 ods. 3 prvej vete je povinný vyžiadať si pred zrušením alebo zlúčením divadla, alebo pri prevode zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie k nemu dohodou na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa záväzné stanovisko ministerstva. Rozhodnutie o zrušení alebo zlúčení vydané v rozpore so stanoviskom ministerstva je neplatné.

§ 11a Osobitný príspevok

(1) Nárok na osobitný príspevok má spevák a hráč na dychový nástroj, ak najmenej 30 rokov, a tanečný umelec, ak najmenej 22 rokov, pôsobili ku dňu skončenia zamestnania v organizáciách podľa § 4, v Slovenskom ľudovom a umeleckom kolektíve, Slovenskej filharmónii, Štátnej filharmónii Košice, Štátnom komornom orchestri Žilina a v Maďarskom umeleckom súbore - Ifjú Szivek. (2) Osoby podľa odseku 1 si uplatňujú nárok na osobitný príspevok žiadosťou podanou ministerstvu do jedného roka od skončenia zamestnania podľa odseku 1. (3) Výška osobitného príspevku je 50 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. (4) Osobitný príspevok vypláca ministerstvo raz mesačne pozadu. (5) Ak osoba, ktorá podala žiadosť podľa odseku 2, nespĺňa podmienky nároku na osobitný príspevok alebo ak nepreukáže rozhodujúce skutočnosti na posúdenie nároku, ministerstvo vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti. (6) Nárok na osobitný príspevok zaniká vznikom nároku na predčasný starobný dôchodok a starobný dôchodok. (7) Osobitný príspevok nepatrí, ak oprávnený na jeho poberanie je poberateľom a) invalidného dôchodku vo vyššej alebo rovnakej výške, ako je osobitný príspevok, na ktorý by mal nárok, b) úrazovej renty vo vyššej alebo rovnakej výške, ako je osobitný príspevok, na ktorý by mal nárok. (8) Ak oprávnený na poberanie osobitného príspevku je súčasne poberateľom invalidného dôchodku alebo úrazovej renty, ktorých výška je nižšia ako osobitný príspevok, poskytuje sa osobitný príspevok len vo výške rozdielu medzi jeho plnou výškou a invalidným dôchodkom alebo medzi jeho plnou výškou a úrazovou rentou.
|Zákon č. 384/1997 o divadelnej činnosti|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Ifjú Szivek Magyar Táncegyüttes [1] => Jogi területek struktúrái [2] => Közigazgatási jog [3] => Közjog [4] => közművelődésügy [5] => nemzetiségi kultúra [6] => színházak [7] => színjátszás [8] => Téma ) |384|1997-12-31|Részlet|1998-01-01|Michal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.|2010-12-10 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b1c'89. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398138|https://adatbank.sk/jogszabaly/uznesenie-c-991996-vyhlasenie-narodnej-rady-slovenskej-republiky-k-zmluve-o-dobrom-susedstve-a-priatelskej-spolupraci-medzi-slovenskou-republikou-a-madarskou-republikou-z-19-marca-1995/|Národná rada Slovenskej republiky považuje podpísanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995 za dôležitý akt historického uzmierenia medzi našimi krajinami a národmi. Zmluva vytvára predpoklady pre rozvoj slovensko-maďarských vzťahov vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a predstavuje významný vklad pre naplnenie ich strategického cieľa - integráciu do európskych a euro-atlantických hospodárskych a bezpečnostných štruktúr aj prostredníctvom upevňovania stability v stredoeurópskom priestore. Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že zmluva zakotvuje neporušiteľnosť a nemeniteľnosť spoločných štátnych hraníc a vylučuje vznášanie voči sebe akýchkoľvek územných požiadaviek aj v budúcnosti. Zmluva súčasne vymedzuje zákonný priestor - v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a prijatými medzinárodnými záväzkami - na uplatnenie práv osôb patriacich k národnostným menšinám v oblasti jazyka, kultúry a náboženstva s dôrazom na lojalitu voči štátu, ktorého sú občanmi. Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že podpis a ratifikácia zmluvy demonštrujú pripravenosť oboch štátov vzájomne spolupracovať pri naplňovaní ich medzinárodnoprávnych a politických záväzkov. Podpora úsilia oboch krajín o uzavretie zmluvy - predovšetkým zo strany členských štátov Európskej únie, USA a predstaviteľov iných krajín - v procese prípravy tejto zmluvy bola povzbudzujúca a potvrdzuje záujem, aby sa slovensko--maďarské vzťahy rozvíjali pri plnom rešpektovaní všeobecne uznávaných zásad a noriem medzinárodného práva. Slovenská republika plne rešpektuje a dodržiava všeobecne uznávané štandardy a normy v oblasti práv a povinností osôb patriacich k národnostným menšinám, ktoré sú založené na individuálnych občianskych právach ako neoddeliteľnej súčasti všeobecných ľudských práv. V tomto duchu aj ustanovenia základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou sú založené na koncepcii individuálnych ľudských práv osôb patriacich k menšinám, pretože akýkoľvek iný prístup by zákonite mohol viesť k porušovaniu ľudských a občianskych práv ostatných občanov štátu. Slovenská republika na základe vlastných skúseností z nedávnej minulosti a v záujme upevňovania stability v Európe - podobne ako celé medzinárodné spoločenstvo - zásadne odmieta koncepciu kolektívnych práv menšín a akékoľvek pokusy o vytváranie autonómnych štruktúr alebo osobitných štatútov na etnickom základe, ktoré sú v priamom rozpore so základnou zmluvou. Historické skúsenosti nás dostatočne poučujú, že snahy o uplatňovanie kolektívnych práv viedli ku konfliktom s ťažkými dôsledkami a zostávajú potencionálnym zdrojom destabilizácie v Európe. Slovenská republika považuje za mimoriadne dôležité rešpektovanie tých ustanovení zmluvy, kde sa obidve zmluvné strany zaväzujú nevyvíjať a nepodporovať takú činnosť, ktorá by bola v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva a najmä zvrchovanou rovnosťou, územnou celistvosťou a politickou nezávislosťou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Rovnako oceňuje zhodu obidvoch strán zakotvenú v článku 15 ods. 3 zmluvy, že na osoby, ktoré patria k národnostným menšinám, sa vzťahujú rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z ich štátneho občianstva ako na ostatných občanov daného štátu. Tým sa vytvárajú podmienky na plnohodnotné a rovnoprávne aktivity občanov patriacich k národnostným menšinám v rámci štátu ich príslušnosti vrátane ich povinnosti rešpektovať ústavu a ostatné právne predpisy tohto štátu. Slovenská republika očakáva, že Maďarská republika urobí náležité kroky na zastavenie procesu asimilácie slovenskej menšiny v Maďarskej republike a na jej revitalizáciu v duchu zmluvy a príslušných medzinárodných dokumentov v tejto oblasti. Slovenská republika plní a bude plniť všetky svoje medzinárodnoprávne záväzky v oblasti úpravy právneho postavenia osôb patriacich k národnostným menšinám a vyjadruje presvedčenie, že rovnako bude postupovať aj zmluvný partner. Národná rada Slovenskej republiky opätovne zdôrazňuje, že Slovenská republika a všetci jej občania majú mimoriadny záujem o rozvoj dobrých susedských vzťahov a o priateľskú spoluprácu s Maďarskou republikou a vyjadruje presvedčenie, že dôsledné naplnenie obsahu zmluvy vytvára na to všetky nevyhnutné predpoklady a prispeje k upevneniu stability a spolupráce v stredoeurópskom priestore. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby s týmto vyhlásením formálne oboznámila Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Radu Európy, Európsku úniu, Organizáciu severoatlantickej zmluvy a členské štáty týchto organizácií. Csatolmányok:
|Uznesenie č. 99/1996 Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Állásfoglalás ) |Array ( [0] => Jogi területek struktúrái [1] => Közjog [2] => nemzetiségi kisebbségek [3] => nemzetközi jog [4] => Téma ) |99|1996-04-04|Teljes|1996-04-04|Ivan Gašparovič v. r.|2010-12-10 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b1d'90. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398142|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-682007-egyezmeny-a-kulturalis-kifejezesek-sokszinusegenek-vedelmerol-es-elomozditasarol/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 20. októbra 2005 v Paríži bol prijatý Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov. Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 152 z 12. decembra 2006 a prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 16. decembra 2006. Ratifikačná listina bola uložená 18. decembra 2006 u generálneho riaditeľa UNESCO, depozitára dohovoru. Vo vzťahu k Slovenskej republike dohovor nadobudne platnosť 18. marca 2007 v súlade s článkom 29 ods. 1. Csatolmányok:
|Oznámenie č. 68/2007 Egyezmény a kulturális kifejezések sokszínűségének védelméről és előmozdításáról|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => Jogi területek struktúrái [1] => kisebbségek [2] => Közjog [3] => nemzetiségi kultúra [4] => nemzetközi egyezmények [5] => nemzetközi jog [6] => Téma ) |68|2007-03-18|Teljes|2007-03-18||2010-12-14 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b1e'91. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398154|https://adatbank.sk/jogszabaly/vyhlaska-c-5892007-vyhlaska-ministerstva-kultury-slovenskej-republiky-ktorou-sa-ustanovuju-podrobnosti-o-jednotnom-systeme-oznacovania-audiovizualnych-diel-zvukovych-zaznamov-umeleckych-vykonov-m/|Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 2 a 3 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) ustanovuje:

Csatolmányok:

§ 1

(1) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú a) zobrazenie násilia, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo násilnej smrti človeka, obzvlášť bez pocitov ľútosti, zobrazenie fyzicky týraných osôb alebo psychicky týraných osôb, zobrazenie prejavov skupín s patologickými normami správania, prezentáciu nebezpečných situácií alebo zámerne vytváraného rizika ako atraktívnej formy zábavy, b) slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, c) zobrazenie prejavov neznášanlivosti alebo nenávisti, xenofóbie, rasizmu, náboženskej diskriminácie a neznášanlivosti, násilia voči etnickým alebo iným menšinám, zobrazenie šikanovania, d) zobrazenie alebo prezentovanie závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska závislosť formou zábavy, zobrazenie používania zbrane ako útočného prostriedku alebo promiskuitného sexuálneho správania formou zábavy, e) zobrazenie erotických pomôcok alebo erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém, f) sexuálne scény alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, alebo g) zobrazenie zámerne vyvolávajúce pocity strachu alebo úzkosti v žánri horor. (2) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú a) zobrazenie fyzickej agresivity a s ňou súvisiace násilné akty končiace sa smrťou alebo vážnymi následkami, detaily následkov násilných činov, b) týranie zvierat, c) sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie, d) zobrazenie alebo prezentovanie formy závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska závislosť alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku, v ktorom sa formou spracovania niektorá forma závislosti alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku schvaľuje, zľahčuje alebo sa vyzdvihuje do popredia, alebo e) zobrazenie správania s vysokým rizikom ublíženia na zdraví, pričom toto riziko sa prezentuje ako atraktívne alebo zábavné a správanie je prezentované bez upozornenia na nebezpečenstvo a možné následky tohto správania. (3) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak obsahujú a) zobrazenie spôsobujúce pocity strachu a depresie, b) zobrazenie vytvárajúce predstavu málo bezpečného a neistého prostredia alebo zobrazujúce bezmocnosť dospelých voči vonkajšiemu svetu a silám, ktoré ohrozujú rodinné prostredie, alebo zobrazenie iným spôsobom nevhodné vo vzťahu k emočnej a sociálnej zrelosti maloletých, ak prezentujú ohrozenie rodiny alebo rodičovských vzťahov a vzhľadom na vek maloletých je predpoklad neadekvátnej interpretácie zobrazeného obsahu, c) zobrazenie reálneho násilia, najmä zobrazenie následkov na obetiach násilných trestných činov vrátane zobrazenia následkov na obetiach v dôsledku živelných pohrôm, dopravných alebo leteckých nešťastí, najmä obrazy zranení, krvi, telesných znetvorení a utrpenia, d) zobrazenie negatívnych skúseností detí a následkov násilia alebo nešťastia na deťoch, zobrazenie zranených alebo umierajúcich detí a detí ako obetí alebo ako svedkov kriminálnych činov, ktoré by ako zrkadlový obraz mohli vyvolať u detí efekt obete reálneho sveta, e) zobrazenie náhlych a neočakávaných zmien živých bytostí, zobrazenie neprirodzenej premeny organizmov alebo zobrazenie paranormálnych alebo iných mimovnemových javov v kontexte sci-fi, f) zobrazenie nahoty, ktoré nie je bežné v rodinnom prostredí a na verejnosti a ktoré by mohlo vyprovokovať záujem o sexuálne vzťahy a predčasné prebudenie sexuálnych pudov maloletých detí, alebo g) zobrazenie konania v situáciách, v ktorých je možnosť ublíženia na zdraví nedostatočne zreteľná, zobrazenie rizikových športových disciplín alebo fantazijných predstáv o nadľudských hrdinských výkonoch človeka mimo reálneho sveta, ktorých neadekvátna interpretácia vzhľadom na vek môže vyvolať u maloletých efekt napodobňovania. (4) Audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, ak obsahujú a) agresívne útočiace zvieratá vyvolávajúce strach, napríklad agresívne útočiaci netopier, had alebo pavúk, b) zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách alebo scény s príliš hlučnou hudbou alebo náhlymi zvukovými zmenami, c) vynútené násilie voči bezmocným, najmä voči deťom alebo zvieratám, alebo d) zobrazenie ohrozenia rodičovských vzťahov alebo rodiny. (5) Obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska a) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke programovej služby, b) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a c) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke televíznej programovej služby. (6) Obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu poskytovaného prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej zložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len upútavka). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.

|Vyhláška č. 589/2007 Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania |Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a SZK Kulturális Minisztériuma [2] => Hirdetmény ) |Array ( [0] => diszkrimináció [1] => Jogi területek struktúrái [2] => kisebbségek [3] => Közigazgatási jog [4] => Közjog [5] => közművelődésügy [6] => médiák [7] => Téma ) |589|2007-12-18|Részlet|2008-01-01|Marek Maďarič v. r.|2010-12-14 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b1f'92. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398158|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-401993-o-statnom-obcianstve-slovenskej-republiky/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 9

(1) Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť a) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť, b) nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. (2) Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky možno prepustiť osobu, ktorá preukáže, že má štátne občianstvo iného štátu, alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. (3) Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky nemožno prepustiť osobu, a) proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, prípadne je vo výkone trestu, alebo nemá vykonaný trest uložený rozsudkom súdu Slovenskej republiky, b) ktorá má nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike. (4) Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky sa podáva osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky. (5) Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky obsahuje a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, ak ho má pridelené, dátum a miesto narodenia žiadateľa, b) adresu pobytu žiadateľa a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky, c) dôvody žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a d) dátum a podpis žiadateľa. (6) Žiadateľ predloží k žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a) doklad totožnosti, b) rodný list, c) doklad o osobnom stave, ktorým je sobášny list, právoplatný rozsudok alebo potvrdenie o rozvode manželstva, úmrtný list manžela, ak je žiadateľ ženatý muž alebo vydatá žena, rozvedený alebo ovdovený, d) výpis z registra trestov Slovenskej republiky nie starší ako šesť mesiacov, e) prísľub udelenia štátneho občianstva iného štátu alebo doklad o jeho nadobudnutí, f) potvrdenie, že žiadateľ nemá nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike. (7) Manželia a maloleté deti od 14 rokov žiadajú o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky v samostatných žiadostiach o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Maloleté deti mladšie ako 14 rokov, ktoré rodič uviedol v žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, strácajú štátne občianstvo Slovenskej republiky spolu s rodičom. (8) O prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky rozhoduje obvodný úrad v sídle kraja. Ak obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, vydá listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, ktorá obsahuje a) názov Slovenská republika a názov obvodného úradu v sídle kraja, b) číslo konania o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, c) ustanovenie tohto zákona, podľa ktorého sa osoba prepúšťa zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, d) meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia, adresu pobytu žiadateľa a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky, e) miesto a dátum vydania listiny, f) meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávnenej osoby, g) odtlačok úradnej pečiatky. (9) Obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky obvodnému úradu v sídle kraja. (10) Obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o žiadosti o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky opätovne, ak v čase medzi vydaním listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a jej prevzatím žiadateľom vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí vo veci. (11) Štátne občianstvo Slovenskej republiky sa stráca dňom prevzatia listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky odovzdáva obvodný úrad v sídle kraja, diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý ju osobne preberá. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky zašle bezodkladne obvodnému úradu v sídle kraja doklad o prevzatí listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. (12) Ak si žiadateľ bez vážneho dôvodu neprevezme listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky do šiestich mesiacov od doručenia písomnej výzvy, diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky vráti listinu príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja, ktorý konanie zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a žiadateľ sa o zastavení konania upovedomí. (13) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 12 sa nemožno odvolať. (14) Obvodný úrad v sídle kraja zasiela oznámenie o skutočnosti podľa odseku 11 obci trvalého pobytu žiadateľa, útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie. (15) Obvodný úrad v sídle kraja si môže vyžiadať od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov týkajúci sa žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. (16) Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. (17) K strate štátneho občianstva podľa odseku 16 nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, a to za predpokladu, že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva. (18) K strate štátneho občianstva podľa odseku 16 nedôjde ani vtedy, ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté narodením. (19) Ten, kto stratil štátne občianstvo podľa odseku 16, je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja. (20) Obvodný úrad v sídle kraja oznámi stratu štátneho občianstva podľa odseku 16 subjektom uvedeným v odseku 14. (21) Ak osobitný zákon 13aa) neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 16 zaniká štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer alebo obdobný právny vzťah zakladajúci funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky. (22) Ak osobitný zákon 13ab) neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 16 zaniká oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

§ 9b

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto a) nesplní povinnosť podľa § 18, b) nevráti listinu o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky ministerstvu do 30 dní od doručenia oznámenia ministerstva podľa § 8b ods. 3, c) nevráti vydané osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky ministerstvu do 30 dní od doručenia oznámenia ministerstva podľa § 9a ods. 11, d) neoznámi bezodkladne stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 19. (2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) sa uloží pokuta od 33 eur do 331 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) sa uloží pokuta vo výške 3319 eur. (3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva Obvodný úrad Bratislava. (4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, 13a) ak tento zákon neustanovuje inak.
|Zákon č. 40/1993 o štátnom občianstve Slovenskej republiky|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) ||40|1993-02-15|Részlet|1993-02-15|Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.|2010-12-16 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b20'93. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398162|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-5322010-o-rozhlase-a-televizii-slovenska-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 3 Poslanie Rozhlasu a televízie Slovenska

(1) Rozhlas a televízia Slovenska je vysielateľom, 1) ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania. (2) Služba verejnosti v oblasti vysielania je poskytovanie programovej služby, 2) ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s pocitom spoločenskej zodpovednosti a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň poslucháčov a divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov. (3) Programovú službu Rozhlasu a televízie Slovenska tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré a) sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti verejnosti, b) poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov, c) rozvíjajú národné povedomie a kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a aby podporovali rozvoj občianskej a vedomostnej spoločnosti, d) utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti.

§ 5 Činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska

(1) Hlavná činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska je a) vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb na dvoch celoplošných terestriálnych analógových okruhoch5) až do ukončenia svojho analógového televízneho vysielania na území Slovenskej republiky, b) vysielanie najmenej štyroch rozhlasových programových služieb, z ktorých jedna je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky; ak Rozhlas a televízia Slovenska vysiela viac ako štyri rozhlasové programové služby, aspoň štyri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním6) a ak vysiela len štyri rozhlasové programové služby, aspoň tri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním, 6) c) poskytovanie obsahových služieb prostredníctvom verejnoprávneho terestriálneho multiplexu, 7) z ktorých sú najmenej dve televízne programové služby, d) zabezpečovanie tvorby, výroby a nákupu programov a ich šírenia, e) vysielanie väčšinového podielu programov vo verejnom záujme8) vo vysielaní každej programovej služby, f) zabezpečovanie regionálneho vysielania prostredníctvom rozhlasových a televíznych štúdií; regionálne vysielanie každého štúdia musí vyvážene obsahovať príspevky z celého územia jeho pôsobnosti, g) vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva Slovenskej republiky; na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska samostatné organizačné útvary Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, h) zohľadňovanie potrieb nepočujúcich a iných sociálnych menšín vo vysielaní, 9) i) poskytovanie priestoru činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností10) vo vysielaní, j) uskutočňovanie prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrneho, náboženského, umeleckého a športového zamerania, k) poskytovanie vysielacieho času na vysielanie politickej reklamy podľa osobitných predpisov, 11) l) poskytovanie potrebného vysielacieho času štátnym orgánom na výzvy v krízových situáciách a na iné dôležité oznámenia určené verejnosti, 12) m) rozhlasové vysielanie kultúrnych a informačných programov do zahraničia, n) zabezpečovanie činnosti archívu Rozhlasu a televízie Slovenska, 3) o) zabezpečovanie ochrany diel a umeleckých výkonov podľa osobitného predpisu, 13) p) zúčastňovanie sa na činnosti medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vysielania, q) zriaďovanie a riadenie umeleckých telies a súborov, r) utváranie siete stálych spravodajcov a osobitných spravodajcov v Slovenskej republike a v zahraničí. (2) Rozhlas a televízia Slovenska zaradí každý deň do vysielania v čase od 23:30 hodiny do 00:30 hodiny štátnu hymnu Slovenskej republiky tak, aby hranie štátnej hymny Slovenskej republiky bolo predelom medzi zložkami programovej služby a nebolo súčasťou mediálnej komerčnej komunikácie a ani nenasledovalo bezprostredne pred ňou alebo po nej. (3) Rozhlas a televízia Slovenska vysiela mediálnu komerčnú komunikáciu podľa osobitného predpisu.14) (4) Rozhlas a televízia Slovenska preberá do archívu Rozhlasu a televízie Slovenska archívne dokumenty z oblasti vysielania, ktorých je pôvodcom, ochraňuje a sprístupňuje ich a umožňuje k nim prístup. Rozhlas a televízia Slovenska poskytuje kópie archívnych dokumentov z oblasti vysielania za úhradu.

§ 9 Zloženie rady

(1) Rada má deväť členov. Členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov; členov rady volí z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady tak, aby v rade boli zastúpení: a) traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania, b) traja odborníci v oblasti televízneho vysielania, c) dvaja odborníci v oblasti ekonómie a d) jeden odborník v oblasti práva. (2) Za odborníka sa považuje fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, najmenej päť rokov odbornej praxe a tri roky riadiacej praxe v požadovanej oblasti. Riadiaca prax podľa prvej vety sa nevyžaduje u odborníka v oblasti práva. (3) Návrhy kandidátov na členov rady predkladajú príslušnému výboru národnej rady právnické osoby podľa osobitného predpisu25) pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.26) Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady zverejňuje príslušný výbor národnej rady prostredníctvom vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle národnej rady a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače.
|Zákon č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Jogi területek struktúrái [1] => kisebbségi nyelvű közvetítés [2] => Közigazgatási jog [3] => Közjog [4] => közművelődésügy [5] => médiák [6] => Téma ) |532|2010-12-29|Részlet|2011-01-01| Richard Sulík v. r. Iveta Radičová v. r.|2011-02-07 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9434916b3690040b21'94. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398166|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-1691991-elso-fakultativ-jegyzokonyv-a-polgari-es-politikai-jogok-nemzetkozi-egyezsegokmanyahoz/|Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 16. decembra 1966 bol v New Yorku prijatý Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. S Opčným protokolom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a listina o prístupe Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Opčnému protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach bola uložená u depozitára generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov 12. marca 1991. Pri prístupe k Opčnému protokolu sa urobilo vyhlásenie k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, že Česká a Slovenská Federatívna Republika vyhlasuje v súlade s článkom 41 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, že uznáva príslušnosť Výboru pre ľudské práva, vytvoreného na základe článku 28 Paktu, prijímať a posudzovať oznámenie jedného štátu, ktorý je jeho zmluvnou stranou, o tom, že iný štát, ktorý je jeho zmluvnou stranou, neplní svoje záväzky podľa tohto Paktu. Opčný protokol nadobudne platnosť na základe svojho článku 9 ods. 1 dňom 23. marca 1976. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudne platnosť na základe toho istého článku ods. 2 dňom 12. júna 1991. Český preklad Opčného protokolu sa vyhlasuje súčasne. 1) Csatolmányok:
|Oznámenie č. 169/1991 Első Fakultatív Jegyzőkönyv a Polgári és Politikai Jogok Nemzetközi Egyezségokmányához|Array ( [0] => a Cseh és Szlovák Federatív Köztársaság Külügyminisztériuma [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => emberi jog [2] => Jogi területek struktúrái [3] => Közjog [4] => nemzetközi egyezmények [5] => nemzetközi jog [6] => Téma ) |169|1991-05-23|Teljes|1991-06-12||2011-02-15 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9534916b3690040b22'95. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398178|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-3271999-masodik-fakultativ-jegyzokonyv-a-polgari-es-politikai-jogok-nemzetkozi-egyezsegokmanyahoz/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 21. septembra 1998 bol v New Yorku podpísaný Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Druhým opčným protokolom súhlas uznesením č. 286 z 12. mája 1999 a predseda vlády Slovenskej republiky poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta Slovenskej republiky ho ratifikoval4. júna 1999. V súlade s článkom 8 Druhý opčný protokol nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 22. septembra 1999. Csatolmányok:
|Oznámenie č. 327/1999 Második Fakultatív Jegyzőkönyv a Polgári és Politikai Jogok Nemzetközi Egyezségokmányához|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => emberi jog [2] => Jogi területek struktúrái [3] => Közjog [4] => nemzetközi egyezmények [5] => nemzetközi jog [6] => Téma ) |327|1999-06-12|Teljes|1999-09-22||2011-02-15 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9534916b3690040b23'96. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398190|https://adatbank.sk/jogszabaly/vyhlaska-c-621987-egyezmeny-a-nokkel-szemben-alkalmazott-hatranyos-megkulonboztetesek-diszkriminacio-minden-formajanak-kikuszoboleserol/|Dňa 18. decembra 1979 bol v New Yorku dojednaný Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. V mene Československej socialistickej republiky bol Dohovor podpísaný v Kodani 17. júla 1980. S Dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident Československej socialistickej republiky ho ratifikoval s výhradou, že Československá socialistická republika sa v súlade s odsekom 2 článku 29 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien nepovažuje byť viazaná odsekom 1 jej článku 29. Československá socialistická republika je toho názoru, že prípadné spory o výklad alebo vykonávanie tohto Dohovoru sa majú riešiť prípadným rokovaním medzi stranami sporu, prípadne iným spôsobom, na ktorom sa strany sporu dohodnú. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN, depozitára Dohovoru, 16. februára 1982. 17. Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 27 ods. 1 dňom 3. septembra 1981. Pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 27 ods. 2 dňom 18. marca 1982. Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.1) Csatolmányok:
|Vyhláška č. 62/1987 Egyezmény a nőkkel szemben alkalmazott hátrányos megkülönböztetések (diszkrimináció) minden formájának kiküszöböléséről|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => Hirdetmény ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => diszkrimináció [2] => emberi jog [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közjog [5] => nemzetközi egyezmények [6] => nemzetközi jog [7] => Téma ) |62|1987-05-13|Teljes|1982-03-18|Prvý námestník: Řehořek v.r.|2011-02-15 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9534916b3690040b24'97. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398202|https://adatbank.sk/jogszabaly/oznamenie-c-3432001-opcny-protokol-k-dohovoru-o-odstraneni-vsetkych-foriem-diskriminacie-zien/|Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 6.októbra 1999 bol v New Yorku prijatý Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Opčným protokolom súhlas uznesením č.1046 z 22.septembra 2000 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 26.októbra 2000. Opčný protokol nadobudol platnosť 22.decembra 2000 na základe článku 16 ods.1 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 17..februára 2001 na základe článku 16 ods.2. Csatolmányok:
|Oznámenie č. 343/2001 Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien |Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => A SzK Külügyminisztériuma [2] => Értesítés ) |Array ( [0] => Alkotmány/Államjog [1] => diszkrimináció [2] => emberi jog [3] => Jogi területek struktúrái [4] => Közjog [5] => nemzetközi egyezmények [6] => nemzetközi jog [7] => Téma ) |343|2001-09-05|Teljes|2001-02-17||2011-02-17 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9534916b3690040b25'98. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398211|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-2531998-o-hlaseni-pobytu-obcanov-slovenskej-republiky-a-registri-obyvatelov-slovenskej-republiky/|Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 11 Evidencia pobytu občanov

Ohlasovňa v evidencii pobytu občanov vedie tieto údaje: a) meno, priezvisko a rodné priezvisko, b) dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí, c) rodné číslo, d) národnosť a akademický titul, ak ich občan uvedie, e) okres pobytu, f) obec pobytu, g) časť obce, h) ulicu, ak sa obec člení na ulice, i) súpisné číslo a orientačné číslo domu, prípadne aj číslo bytu, j) druh pobytu, k) predchádzajúci trvalý pobyt v rozsahu podľa písmen e) až i), l) dobu prechodného pobytu, m) ak ide o občanov cestujúcich do zahraničia na viac ako 90 dní, štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu, n) ak ide o občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, štát a miesto pobytu a údaj o poslednom trvalom pobyte.

§ 15

Register obsahuje o občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky tieto údaje: a) osobné údaje: 1. meno, 2. priezvisko, 3. akademický titul, 4. rodné priezvisko, 5. rodné číslo, 6. dátum narodenia, 7. miesto narodenia, 8. okres narodenia, 9. štát narodenia, 10. pohlavie, 11. rodinný stav, 12. národnosť, 13. dátum a miesto úmrtia, b) údaje o pobyte: 1. trvalý pobyt (dátum prihlásenia, skončenia): 1a. názov okresu, 1b. názov obce, 1c. názov časti obce, 1d. názov ulice, 1e. orientačné číslo, 1f. súpisné číslo, 2. prechodný pobyt (dátum prihlásenia, dobu pobytu): 2a. názov okresu, 2b. názov obce, 2c. názov časti obce, 2d. názov ulice, 2e. orientačné číslo, 2f. súpisné číslo, c) údaje o vzťahoch k iným osobám: 1. osobné údaje manžela (manželky): 1a. meno, 1b. priezvisko, 1c. rodné priezvisko, 1d. rodné číslo, 2. osobné údaje otca: 2a. meno, 2b. priezvisko, 2c. rodné priezvisko, 2d. rodné číslo, 3. osobné údaje matky: 3a. meno, 3b. priezvisko, 3c. rodné priezvisko, 3d. rodné číslo, 4. osobné údaje dieťaťa: 4a. meno, 4b. priezvisko, 4c. rodné priezvisko, 4d. rodné číslo, d) administratívne údaje o osobe 1. číslo a séria občianskeho preukazu, 2. číslo a druh cestovného dokladu, ak bol vydaný, 3. údaje o rozhodnutí súdu týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony, 4. údaje o rozhodnutí súdu o rozvode manželstva, 5. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení manželstva za neplatné, 6. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení občana za mŕtveho, 7. údaje o zákaze pobytu, 8. údaje o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a údaje o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

§ 16

Register obsahuje o občanoch, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, tieto údaje: a) osobné údaje: 1. meno, 2. priezvisko, 3. akademický titul, 4. rodné priezvisko, 5. rodné číslo, 6. dátum narodenia, 7. miesto narodenia, 8. okres narodenia, 9. štát narodenia, 10. pohlavie, 11. rodinný stav, 12. národnosť, 13. dátum a miesto úmrtia, b) údaje o pobyte: 1. začiatok pobytu v zahraničí, 2. štát pobytu, 3. miesto pobytu, 4. údaj o prechodnom pobyte na území Slovenskej republiky, 5. údaj o skončení trvalého pobytu, c) údaje o vzťahoch k iným osobám: 1. osobné údaje manžela (manželky): 1a. meno, 1b. priezvisko, 1c. rodné priezvisko, 1d. rodné číslo, 2. osobné údaje otca: 2a. meno, 2b. priezvisko, 2c. rodné priezvisko, 2d. rodné číslo, 3. osobné údaje matky: 3a. meno, 3b. priezvisko, 3c. rodné priezvisko, 3d. rodné číslo, 4. osobné údaje dieťaťa: 4a. meno, 4b. priezvisko, 4c. rodné priezvisko, 4d. rodné číslo, d) administratívne údaje o osobe 1. číslo a druh cestovného dokladu, ak bol vydaný, 2. údaje o rozhodnutí súdu týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony, 3. údaje o rozhodnutí súdu o rozvode manželstva, 4. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení manželstva za neplatné, 5. údaje o rozhodnutí súdu o vyhlásení občana za mŕtveho, 6. údaje o zákaze pobytu, 7. údaje o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a údaje o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
|Zákon č. 253/1998 o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky|Array ( [0] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [1] => a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa [2] => Törvény ) |Array ( [0] => belsőigazgatás [1] => Jogi területek struktúrái [2] => Közigazgatási jog [3] => Közjog [4] => nemzetiség [5] => Téma ) |253|1998-08-11|Részlet|2000-01-01|Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.|2011-02-23 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9534916b3690040b26'99. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398215|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-711967-o-spravnom-konani-spravny-poriadok/|Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: Csatolmányok:

§ 3 Základné pravidlá konania

(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. (7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.
|Zákon č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok)|Array ( [0] => a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Jogi területek struktúrái [1] => Közigazgatási jog [2] => Közjog ) |71|1967-06-29|Részlet|1968-01-01|Novotný v. r. Laštovička v. r. Lenárt v. r.|2012-03-31 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9534916b3690040b27'100. ROW|adatbank.sk|1|Szlovákiai Magyar Adatbank|398219|https://adatbank.sk/jogszabaly/zakon-c-3691990-o-obecnom-zriadeni/|Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone Csatolmányok:
|Zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení|Array ( [0] => a Csehszlovák Szocialista Köztársaság Szövetségi Gyűlése [1] => A kisebbségeket érintő jogszabályok [2] => Törvény ) |Array ( [0] => Jogi területek struktúrái [1] => Közigazgatási jog [2] => Közjog ) |369|1990-09-06|Teljes|1990-09-06| F. Mikloško v. r. V. Mečiar v. r.|2012-03-31 12:00:00|Array|

Inserted with Object ID '664f9a9534916b3690040b28'