Jogszabályok - a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky | Plenum of the Constitutional Court of the Slovak Republic

17 találat

Zákon č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 14
Informovanie oprávnených voličov

(1) O vytvorených volebných okrskoch, o volebných miestnostiach a o čase voľby informuje obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 40 dní pred dňom voľby.

(2) Obec najneskôr 20 dní pred dňom voľby zašle každému voličovi zapísanému v stálom zozname voličov3) oznámenie, v ktorom uvedie čas konania voľby, volebný okrsok a miesto, kde môže oprávnený volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný opis spôsobu úpravy hlasovacieho lístka.

(3) Obec podľa osobitného predpisu8a) zašle oznámenie podľa odseku 2 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

(4) Ak sa kandidát na funkciu prezidenta vzdal svojej kandidatúry (§ 12) alebo ak kandidát na funkciu prezidenta zomrel po vyhotovení hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia o tom informuje oprávnených voličov vyvesením oznámenia vo volebnej miestnosti.

§ 43
Informovanie oprávnených voličov

(1) O vytvorených okrskoch na hlasovanie, o miestnostiach na hlasovanie a o čase a mieste hlasovania informuje obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 40 dní pred dňom ľudového hlasovania.

(2) Obec najneskôr 20 dní pred dňom ľudového hlasovania zašle každému oprávnenému voličovi zapísanému v stálom zozname voličov3) oznámenie, v ktorom uvedie čas konania ľudového hlasovania, okrsok a miesto na hlasovanie, kde môže oprávnený volič hlasovať; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný spôsob úpravy hlasovacieho lístka.

(3) Obec podľa osobitného predpisu8a) zašle oznámenie podľa odseku 2 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához
Törvény száma46
A törvény kelte1999-03-18
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1999-03-18
AláírásJozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID398231
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 215/1995 o geodézii a kartografii

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 18
NÁZVOSLOVIA

(1) O štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré sú obsahom základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, vžitých podobách slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky a názvov mimozemských objektov, ako aj o spôsobe prepisu názvov geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky z krajín používajúcich inú než latinkovú abecedu a iný než latinkový systém písma do latinky (ďalej len „štandardizácia geografických názvov”) rozhoduje úrad podľa pravidiel slovenského pravopisu so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

(2) Rozhodnúť o štandardizácii názvov vôd, chránených území a krasových javov z územia Slovenskej republiky môže úrad iba so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a rozhodnúť o názvoch hradov a zámkov môže iba so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

(3) O štandardizácii vžitých podôb slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky rozhoduje úrad v súlade s medzinárodnými zásadami štandardizácie geografických názvov.

(4) O štandardizácii geografického názvoslovia rozhoduje úrad; proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

(5) Neprípustné sú názvy nesídelných geografických objektov, ktoré sú dlhé, pozostávajúce z viac ako troch plnovýznamových slov, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a nepriliehavé vzhľadom na historický vývin územia.

(6) Na rozhodovanie o štandardizácii geografických názvov sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. 6)

(7) Štandardizované geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy; rovnako to platí pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií vydávaných v cudzom jazyku a na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie šírených v cudzom jazyku. Používanie označení geografických objektov v jazykoch národnostných menšín upravuje osobitný predpis.13b)

(8) Rozhodnutie o štandardizácii geografických názvov zverejňuje úrad v úradnom vestníku.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / Közigazgatási jog
Törvény száma215
A törvény kelte1995-09-12
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1996-01-01
AláírásMichal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.
Rövid URL
ID398227
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 564/1992 o spôsobe vykonania referenda

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 16
Informovanie oprávnených občanov

(1) Obec najneskôr 25 dní pred konaním referenda zašle každému oprávnenému občanovi zapísanému v zozname oznámenie, v ktorom uvedie čas konania referenda, okrsok na konanie referenda a miesto, kde môže oprávnený občan hlasovať; v oznámení upozorní aj na povinnosť preukázať sa preukazom totožnosti, ktorým je na účely tohto zákona občiansky preukaz.

(2) Obec podľa osobitného predpisu8a) zašle oznámenie podľa odseku 1 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeJogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához
Törvény száma564
A törvény kelte1992-11-19
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1992-12-11
AláírásI.Gašparovič v.r. V.Mečiar v.r.
Rövid URL
ID398223
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 331/2003 o voľbách do Európskeho parlamentu

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 20
Informovanie voličov

(1) Obec najneskôr 50 dní predo dňom volieb určí čas a miesto konania volieb v obci. Ak sa na území obce zriadilo viac volebných okrskov, ustanoví tiež, ktoré časti obce patria k jednotlivým volebným okrskom. Obec najneskôr 20 dní predo dňom volieb zašle každému voličovi zapísanému v zozname voličov oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie spôsob úpravy hlasovacieho lístka.

(2) Obec podľa osobitného predpisu17a) zašle oznámenie podľa odseku 1 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához / Politikai jogok / jog a választásra és választhatóságra / választójog / nemzetiségi kisebbségek nyelve / európai parlamenti választások
Törvény száma331
A törvény kelte2003-08-05
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma2003-08-05
AláírásRudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID397996
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 333/2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 26
Informovanie voličov

(1) Obec najneskôr 50 dní predo dňom volieb určí čas a miesto konania volieb v obci, a ak sa na území obce zriadilo viac volebných okrskov, určí aj časti obce patriace k jednotlivým volebným okrskom. Obec najneskôr 25 dní predo dňom volieb zašle každému voličovi zapísanému v zozname voličov, okrem voliča, ktorý je zapísaný v osobitnom zozname voličov, oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže volič voliť; v oznámení upozorní aj na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti, ktorým je na účely tohto zákona občiansky preukaz.

(2) Obec podľa osobitného predpisu19a) zašle oznámenie podľa odseku 1 v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához / Politikai jogok / jog a választásra és választhatóságra / választójog / nemzetiségi kisebbségek nyelve / parlamenti választások
Törvény száma333
A törvény kelte2004-05-29
RészletTeljes
Hatálybalépés dátuma2004-10-01
AláírásPavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID397911
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 300/1993 o mene a priezvisku

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

 

§ 2

(1) Každému sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená. Pri zápise mena alebo mien (ďalej len „meno”) do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť.

(2) Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu.

§ 7

(1) Povolenie na zmenu mena nie je potrebné, ak ide o zmenu
a) cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak,
b) mena dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení,
c) mena z dôvodu zmeny pohlavia.

(2) Povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné, ak ide o zmenu priezviska

a) po rozvode manželstva, 3b)
b) po nadobudnutí plnoletosti spočívajúcu v používaní len jedného z dvoch alebo viac priezvisk,
c) spočívajúcu v zápise ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez koncovky slovenského prechyľovania, 3c)
d) spočívajúcu v úprave priezviska v súlade so slovenským pravopisom alebo s pravopisom jazyka národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu 3ca),
e) dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení,
f) z dôvodu zmeny pohlavia,
g) maloletého dieťaťa, ktorého rodičia uzavreli manželstvo po jeho narodení, na priezvisko určené pre ich ostatné deti,
h) maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, na priezvisko určené pre ostatné deti jeho matky a jej manžela.

(3) Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú nie je potrebné povolenie, sa v matrike vykonáva na základe písomného vyhlásenia osoby, o ktorej meno alebo priezvisko ide, alebo jej zákonného zástupcu; pri zmene mena alebo zmene priezviska z dôvodu zmeny pohlavia je potrebné predložiť aj lekársky posudok.

(4) Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / az anyanyelv hivatalos használatához való jog / Közigazgatási jog / belsőigazgatás / Magánjog / Polgárjog / családi jog / névhasználat / nemzetiség / névváltoztatás
Törvény száma300
A törvény kelte1993-12-21
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1994-01-01
AláírásM. Kováč v.r. I. Gašparovič v.r. V. Mečiar v.r.
Rövid URL
ID397886
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 13a

(1) Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.

(2) Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora, alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu.

(3) Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku, 8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady a predpoklady odbornej inšpekčnej práce.

§ 15
Sieť

(1) Sieť je zoznam škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie.51)

(2) Sieť spravuje ministerstvo po vyjadrení príslušného krajského školského úradu, príslušného ústredného orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy a každoročne ju zverejňuje na internete. Sieť zdravotníckych škôl spravuje ministerstvo zdravotníctva.52)

(3) Školy, školské zariadenia, strediská praktického vyučovania a pracoviská praktického vyučovania, ktoré sú zaradené do siete, majú právo

a) vykonávať výchovu a vzdelávanie podľa osobitného predpisu, 51)
b) na zabezpečenie financovania podľa osobitného predpisu.31)

(4) V sieti sa pre každú školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania a pracovisko praktického vyučovania uvádzajú tieto údaje:

a) názov a adresa,
b) názov a adresa zriaďovateľa; meno a priezvisko a trvalý pobyt zriaďovateľa, ak je zriaďovateľom fyzická osoba,
c) zoznam študijných a učebných odborov a ich zameraní,
d) dátum začatia činnosti školy alebo školského zariadenia,
e) vyučovací jazyk a forma štúdia.

§ 16
Zaraďovanie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania do siete

(1) Žiadosť o zaradenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania do siete predkladá zriaďovateľ ministerstvu do 30. júna kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom má byť škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriadené; minister v odôvodnených prípadoch, najmä ak zriadenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, môže povoliť iný termín. Žiadosť obsahuje

a) názov, adresu a identifikačné číslo zriaďovateľa, štatutárny orgán a právnu formu, ak je zriaďovateľ právnická osoba; meno a priezvisko, štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu a rodné číslo zriaďovateľa, 53) ak je zriaďovateľ fyzická osoba,
b) názov a adresu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vrátane jeho súčastí,
c) predpokladaný počet všetkých detí alebo žiakov,
d) predpokladaný počet všetkých tried,
e) vyučovací jazyk alebo výchovný jazyk,
f) učebné plány a učebné osnovy, podľa ktorých sa bude v škole, školskom zariadení, stredisku praktického vyučovania alebo na pracovisku praktického vyučovania uskutočňovať výchovno-vzdelávací proces,
g) školský rok a dátum, v ktorom sa má škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriadiť,
h) doklad o zabezpečení priestorov,
i) doklad príslušných orgánov štátnej správy, že priestory školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vyhovujú hygienickým požiadavkám a predpisom týkajúcim sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predpisom o ochrane pred požiarmi,
j) predpokladaný rozpočet školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania,
k) vyjadrenie obce, ak nie je zriaďovateľom; ak ide o materské školy, jazykové školy, základné umelecké školy53a) a školské zariadenia53b) na území obce pre deti a žiakov do 15 rokov veku, súhlas obce,
l) súhlas samosprávneho kraja, ak ide o jazykové školy, základné umelecké školy53a) a školské zariadenia53b) na území samosprávneho kraja pre žiakov nad 15 rokov veku,
m) vyjadrenie samosprávneho kraja, ak ide o stredné odborné školy, ktorých nie je zriaďovateľom,
n) vyjadrenie príslušného orgánu školskej samosprávy,
o) v prípade odborného vzdelávania stanovisko príslušného ústredného orgánu štátnej správy, zamestnávateľského zväzu alebo právnickej osoby, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu53c),
p) vyjadrenie príslušného krajského školského úradu, ak ide o školy, v ktorých vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak nie je zriaďovateľom.

(2) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba, ktorá má oprávnenie podnikať, 54) alebo iná právnická osoba, k žiadosti na zaradenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania predloží doklad, že

a) nie je v konkurze alebo v likvidácii,
b) nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
c) nemá v Slovenskej republike alebo v krajine svojho sídla evidované daňové nedoplatky, nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, nedoplatky poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, nedoplatky príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia,
d) nebol on alebo jeho štatutárny zástupca, alebo člen štatutárneho orgánu právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a ani sa nezačalo trestné stíhanie.

(3) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie podnikať, vzťahujú sa na ňu ustanovenia odseku 2 písm. c) a d).

(4) Splnenie podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 žiadateľ preukazuje

a) v písm. a) a b) potvrdením súdu, že sa proti nemu nevedie konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie,
b) v písm. c) potvrdením príslušného úradu nie starším ako tri mesiace,
c) v písm. d) výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a čestným vyhlásením, že nebolo voči nemu začaté trestné stíhanie.

(5) Ministerstvo o zaradení do siete rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zaradenie; pri rozhodovaní prihliada na účelné a komplexné rozmiestnenie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania, ktoré zohľadňuje miestne a regionálne požiadavky. V rozhodnutí ministerstvo vyznačí termín začatia činnosti. Žiadosť, ktorá neobsahuje všetky náležitosti, sa vráti žiadateľovi. Ak sa žiadosť vráti žiadateľovi, lehota neplynie.

(6) Po zaradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania do siete vydá zriaďovateľ zriaďovaciu listinu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania.

§ 21
Označovanie škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania

(1) Názov školy sa skladá z označenia druhu alebo typu školy a názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy. Názov školy sa uvádza v prvom páde. So súhlasom ministerstva môže škola na základe žiadosti používať jej historický názov. Ak bol škole udelený čestný názov, je súčasťou názvu školy a uvedie sa za druhom alebo typom školy. Názov školy musí byť zhodný s názvom školy uvedeným v sieti.

(2) Škola, kde sa výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje v triedach v slovenskom jazyku a súčasne v jazyku národnostných menšín, má vo svojom názve druh a typ školy uvedený v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

(3) Škola, kde sa výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje iba v jazyku národnostných menšín, má v názve uvedený aj vyučovací jazyk školy a druh a typ školy sa uvádza v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Sídlo školy sa uvádza v slovenskom jazyku; ak je sídlom školy obec, v ktorej príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, uvedie sa sídlo aj v jazyku národnostnej menšiny.61)

(4) Ak je zriaďovateľom cirkev alebo náboženská spoločnosť, v názve sa môže uviesť, že ide o cirkevnú školu, alebo v ňom môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje zriaďovateľa. Taktiež môže obsahovať meno významnej osobnosti príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, prípadne meno svätca.

(5) Ak je zriaďovateľom fyzická osoba alebo iná právnická osoba, uvedie sa na začiatku názvu školy slovo „súkromná” v príslušnom tvare. V názve môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje zriaďovateľa.

(6) Ak sa škola zriadila pre nadané a talentované deti alebo žiakov, pred názvom školy alebo školského zariadenia sa uvedie slovo, ktoré primerane vyjadruje oblasť, na ktorú je škola zameraná (napríklad bilingválne gymnázium, športové gymnázium a pod.).

(7) Ak je súčasťou školy školský internát, 62) uvedie sa za názvom školy slovo „internátna” v príslušnom tvare.

(8) Škola, ktorá vznikla podľa osobitného predpisu, 63) sa označuje názvom „Združená stredná škola”.

(9) Škola, ktorá vznikla spojením základnej školy s predškolským zariadením podľa osobitného predpisu, 64) sa označuje názvom „Základná škola s materskou školou”.

(10) Názov školy, ktorá nezanikla po zlúčení so školou rovnakého druhu a typu podľa osobitného predpisu, 65) zostáva nezmenený.

(11) Názov školy sa používa na úradných pečiatkach a listinách vydaných touto školou, ak osobitný predpis neustanovuje inak.66)

(12) Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy.

(13) Ustanovenia odsekov 1 až 12 sa primerane vzťahujú aj na školské zariadenia, strediská praktického vyučovania alebo pracoviská praktického vyučovania.

§ 22
Zriaďovacia listina školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania

(1) Zriaďovaciu listinu školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vydáva zriaďovateľ po zaradení školy alebo školského zariadenia do siete.

(2) Zriaďovacia listina školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania obsahuje

a) označenie zriaďovateľa,
b) názov školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania vylučujúci možnosť zámeny s názvom iných právnických osôb, druh a typ, jej sídlo (adresa) a identifikačné číslo,
c) názov a adresu subjektu, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia,
d) výchovný jazyk alebo vyučovací jazyk,
e) formu hospodárenia,
f) dátum zriadenia školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania,
g) vymedzenie základných verejnoprospešných činností alebo verejných funkcií, pre ktoré sa škola alebo školské zariadenie zriaďuje, a tomu zodpovedajúci predmet činnosti,
h) označenie štatutárneho orgánu,
i) vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania spravuje,
j) určenie času, na ktorý sa škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriaďuje,
k) dátum a číslo rozhodnutia ministerstva o zaradení do siete.

(3) Zmeny údajov v zriaďovacej listine sa vykonávajú dodatkom k zriaďovacej listine.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
Címkealapiskola / Téma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / az anyanyelv hivatalos használatához való jog / Közigazgatási jog / iskolaügy / nemzetiségi kisebbségek nyelve / hivatalos érintkezés / adatok / tanítási nyelv / középiskola / tanfelügyelő / nyelvhasználat / államnyelv
Törvény száma596
A törvény kelte2003-12-31
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2004-01-01
AláírásRudolf Schuster v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID397858
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 3
Princípy výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch
a) bezplatnosti vzdelania v materských školách jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,
b) bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna škola”),
c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,
d) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,
e) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,
f) celoživotného vzdelávania,
g) výchovného poradenstva podľa § 130,
h) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,
i) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja,
j) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
k) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy,
l) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,
m) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,
n) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,
o) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti3) alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti4) alebo k ďalším formám intolerancie,
p) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,
q) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevná škola”) a v školách zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len „súkromná škola”),
r) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.

§ 4
Ciele výchovy a vzdelávania

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi
a) získať vzdelanie podľa tohto zákona,
b) získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie,
c) ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať,
d) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,
e) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
f) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,
g) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, 5)
h) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
i) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
j) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
k) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.

§ 11
Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia

(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania, a súbor písomností, podľa ktorých vydáva škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia.

(2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku.9) V školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

(3) Pedagogickú dokumentáciu tvoria
a) učebné plány,
b) výchovné plány,
c) učebné osnovy,
d) výchovné osnovy,
e) vzdelávacie štandardy,
f) výchovné štandardy,
g) triedna kniha,
h) triedny výkaz,
i) katalógový list dieťaťa,
j) katalógový list žiaka,
k) osobný spis dieťaťa,
l) osobný spis žiaka,
m) protokol o maturitnej skúške,
n) protokol o záverečnej skúške,
o) protokol o absolutóriu,
p) protokoly o komisionálnych skúškach,
q) denný záznam školského zariadenia,
r) rozvrh hodín,
s) protokol o štátnej jazykovej skúške,
t) školský poriadok školy,
u) školský poriadok školského zariadenia,
v) plán výchovno-vzdelávacej činnosti,
w) plán práce školy,
x) plán práce školského zariadenia,
y) denník výchovnej skupiny,
z) tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov.

(4) Pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia uvedenú v odseku 3 písm. a) až f) vydáva ministerstvo školstva. Pedagogickú dokumentáciu cirkevnej školy a školského zariadenia zriadeného štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevné školské zariadenie”) a súkromnej školy a školského zariadenia zriadeného fyzickou osobou alebo inou právnickou osobou (ďalej len „súkromné školské zariadenie”) uvedenú v odseku 3 písm. a) až d) vydáva zriaďovateľ po písomnom súhlase ministerstva školstva.

(5) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3 písm. g) až s) sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva.

(6) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu.10)

(7) Školy alebo školské zariadenia majú právo získavať a spracúvať osobné údaje11)
a) o deťoch a žiakoch v rozsahu
1. meno a priezvisko,
2. dátum a miesto narodenia,
3. bydlisko,
4. rodné číslo,
5. štátna príslušnosť,
6. národnosť,
7. fyzického zdravia a duševného zdravia,
8. mentálnej úrovne vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky,
b) o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka (meno a priezvisko, adresa zamestnávateľa, trvalé bydlisko, telefónny kontakt).

(8) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými údajmi podľa odseku 7, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.12) V prípade porušenia povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa osobitného predpisu.13)

(9) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.

(10) Ďalšiu dokumentáciu tvorí najmä
a) návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do základnej školy a do strednej školy,
b) správa zo psychologického alebo špeciálno-pedagogického vyšetrenia,
c) písomné vyjadrenie k školskému začleneniu,
d) individuálny výchovno-vzdelávací program individuálne začleneného žiaka,
e) štatút školského zariadenia,
f) organizačný poriadok,
g) zoznam škôl a školských zariadení, s ktorými školské zariadenie spolupracuje.

(11) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 písm. a), b), c) a d) sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva.

(12) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu.10)

§ 12
Výchovno-vzdelávací jazyk

(1) Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.

(2) Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny jazyk, 9) ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie.

(4) Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich.14)

(5) Podľa odseku 3 sa pre deti a žiakov občanov patriacim k národnostným menšinám výchova a vzdelávanie zaručuje
a) v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny,
b) v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova,
c) v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.

(6) Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku (ďalej len „bilingválne vzdelávanie”).

(7) Cudzím jazykom sa na účely tohto zákona rozumie jazyk iného štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela dohodu, podľa ktorej bola zriadená škola alebo trieda s druhým vyučovacím jazykom tohto štátu, alebo jazyk iného štátu, ktorého jazykom nie je jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V škole alebo v triede s bilingválnym vzdelávaním je druhým vyučovacím jazykom cudzí jazyk. Školu alebo triedu s bilingválnym vzdelávaním možno zriadiť aj bez uzavretia dohody s iným štátom, ak sa výchova a vzdelávanie zabezpečuje v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích predmetoch.

(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou vzdelávania povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.

(9) Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa skúška vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13
Učebnice, učebné texty a pracovné zošity

(1) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom školstva; používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova podľa tohto zákona možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.

(2) V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledovným spôsobom:
a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006,
b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,
c) na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.

(3) Schválená učebnica, učebný text a pracovný zošit obsahujú schvaľovaciu doložku, ktorú vydáva ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia ich súladu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona so štátnym vzdelávacím programom, pri plnení ktorého sa majú používať. Schvaľovaciu doložku učebniciam, učebným textom a pracovným zošitom pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania udeľuje ministerstvo zdravotníctva, ktoré zverejňuje na svojej internetovej stránke. Zoznam učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bola udelená schvaľovacia doložka, zverejňuje ministerstvo školstva vo svojom publikačnom prostriedku a na internete.

(4) Súčasťou schvaľovacej doložky podľa odseku 3 je aj určenie lehoty platnosti schvaľovacej doložky. Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva jeden rok pred uplynutím určenej lehoty zabezpečí odborné posúdenie učebnice podľa odseku 2 a vydá novú schvaľovaciu doložku alebo zabezpečí vydanie novej učebnice.

(5) Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane ich prepisov do Braillovho písma alebo iných vhodných foriem prepisov poskytne ministerstvo školstva školám podľa tohto zákona na základe ich objednávky bezplatne.

(6) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj učebnice odporúčané ministerstvom školstva.

(7) Základné školy a stredné školy zapožičiavajú žiakom učebnice, učebné texty a pracovné zošity pre povinné vyučovacie predmety bezplatne.

(8) V stredných zdravotníckych školách schvaľuje učebnice, učebné texty a učebné pomôcky pre odborné predmety zdravotníckych odborov vzdelania ministerstvo zdravotníctva.

(9) V školách v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 schvaľuje učebnice, učebné texty a učebné pomôcky pre odborné predmety príslušný ústredný orgán štátnej správy a udeľuje schvaľovaciu doložku.

§ 18
Doklady o získanom vzdelaní

(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 2) a školy podľa § 109 zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy.

(2) Dokladom o získanom vzdelaní je
a) osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania,
b) vysvedčenie,
c) osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,
d) osvedčenie o zaškolení,
e) osvedčenie o zaučení,
f) vysvedčenie o záverečnej skúške,
g) vysvedčenie o maturitnej skúške,
h) vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške,
i) vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,
j) vysvedčenie s doložkou,
k) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.

(3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku.

(4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy.

(5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.

(6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.

(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.

(8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.

(9) K vysvedčeniu o záverečnej skúške, k vysvedčeniu o maturitnej skúške, k vysvedčeniu o záverečnej pomaturitnej skúške a k absolventskému diplomu vydá škola dodatok, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. Absolvent dostane dodatok k vysvedčeniu alebo k absolventskému diplomu súčasne s vysvedčením alebo diplomom.

(10) Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.

§ 20
Plnenie povinnej školskej dochádzky

(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis”). Zápis sa koná od 15. januára do 15. februára, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.

(3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí
a) obec všeobecne záväzným nariadením, 20)
b) orgán miestnej štátnej správy v školstve, 21)
c) zriaďovateľ cirkevnej školy,
d) zriaďovateľ súkromnej školy.

(4) Základná škola pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky vyžaduje osobné údaje
a) meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, miesto narodenia, národnosť, štátne občianstvo, trvalé bydlisko dieťaťa,
b) meno a priezvisko, adresa zamestnávateľa, trvalé bydlisko zákonných zástupcov.

(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, 22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola”), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Ak je žiak zapísaný na inú než spádovú školu, oznámi túto skutočnosť riaditeľ tejto školy riaditeľovi spádovej školy, a to najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku; riaditeľ spádovej školy v lehote do 15. apríla zašle zoznam všetkých detí, ktoré boli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky obci podľa trvalého bydliska žiaka a odseku 8.

(6) Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, 23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.24)

(7) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.

(8) Žiak podľa odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona.

(9) Žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.

§ 66
Prijímacia skúška

(1) Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.

(2) V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy.

(3) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z vyučovacích predmetov koná takto:
a) zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom odboru vzdelávania v základnej škole,
b) z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.

(4) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1. Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.

(5) Ak na prijatie uchádzača treba overiť špeciálne schopnosti, zručnosti alebo nadanie, riaditeľ strednej školy určí na toto overenie termín v čase od 25. marca do 15. apríla.

(6) Prijímacie skúšky do stredných škôl okrem skúšok podľa odseku 5 sa konajú v dvoch termínoch v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v utorok a v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v piatok. Ak termín konania prijímacích skúšok pripadne na deň pracovného pokoja, termín konania prijímacej skúšky sa posúva na nasledujúci pracovný deň.

(7) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom, či sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka. Toto rozhodnutie zverejní najneskôr do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.

(8) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred termínom ich konania.

(9) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.

(10) Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom roku, pre ktorý sa skúška vykonala.

§ 144
Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

(1) Dieťa alebo žiak má právo na
a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách, 80)
c) bezplatné vzdelanie pre päťročné deti pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky v materských školách,
d) vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
e) individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety,
g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,
l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o) náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.80a)

(2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.

(3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.

(4) Dieťa alebo žiak je povinný
a) neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,
b) dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia,
c) chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d) chrániť pred poškodením učebnice, učebné texty a učebné pomôcky, ktoré im boli bezplatne zapožičané,
e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,
f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g) ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia,
h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.

(5) Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.

(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo
a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom,
c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia,
f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

(7) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný
a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností,
b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,
c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
d) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.

(8) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.

(9) Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.

(10) Neprítomnosť maloletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára.

(11) Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 10.

(12) Ustanovenia v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade s osobitnými predpismi.28)

§ 145

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným predpisom.48)

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka, poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3) Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.48)

(4) Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou, strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.

§ 158
Registrácia detí a žiakov

(1) Škola v školskom registri detí, žiakov a poslucháčov vedie najmä tieto údaje:
a) meno a priezvisko,
b) dátum narodenia,
c) rodné číslo,
d) pohlavie,
e) národnosť,
f) štátne občianstvo,
g) adresa trvalého bydliska,
h) adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,
i) číslo a dátum vydania rozhodnutia, na základe ktorého bol prijatý do školy alebo školského zariadenia,
j) ročník, do ktorého je zaradený,
k) trieda a číslo, pod ktorým je vedený v katalógu alebo v triednom výkaze,
l) odbor výchovy a vzdelávania,
m) informáciu o prerušení alebo skončení štúdia,
n) forma organizácie výchovy a vzdelávania podľa § 54,
o) zaradenie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa výchovno-vzdelávacích programov.

(2) Štruktúru informačnej vety registra detí, žiakov a poslucháčov v prevádzkovej databáze a jej technické podmienky stanoví ministerstvo školstva.

(3) Riaditeľ školy poskytuje zriaďovateľovi údaje podľa odseku 1 najmenej jedenkrát ročne podľa stavu k 15. septembru príslušného školského roka a následne ich zriaďovateľ poskytne príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve.

(4) Orgán miestnej štátnej správy v školstve vedie údaje podľa odseku 1 zo všetkých škôl vo svojej územnej pôsobnosti v územnom školskom registri detí, žiakov a poslucháčov. Tieto údaje poskytuje ministerstvu školstva.

(5) Orgán miestnej štátnej správy v školstve využíva údaje podľa odseku 1 pri zabezpečovaní a kontrole financovania výchovy a vzdelávania v týchto školách.

(6) Ministerstvo školstva spracuje údaje poskytnuté orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa odseku 4 do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov. Údaje vedené v tomto registri využíva
a) pri zabezpečovaní a kontrole financovania výchovy a vzdelávania v školách,
b) pri overovaní dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného predpisu, 95)
c) na štatistické a rozpočtové účely.

(7) Na zber, spracovanie a vedenie osobných údajov uvedených v registri detí, žiakov a poslucháčov podľa tohto zákona sa vzťahujú osobitné predpisy.11)

Zákon č. 212/1997 o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

 

§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov

(1) Periodická publikácia je periodická tlač alebo iné periodikum vydávané najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom, s označením periodicity a v úprave príznačnej pre tento druh tlačoviny.2)

(2) Periodická publikácia nie je tlačovina určená na úradné, služobné a prevádzkové potreby štátnych orgánov, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb.

(3) Neperiodická publikácia je účelová tlačovina, rozmnoženina literárneho, fotografického, vedeckého alebo umeleckého diela3) vydaná spravidla jednorazovo, a to aj po častiach, nezávisle od formy a spôsobu spracovania, vydania alebo výroby.

(4) Neperiodická publikácia nie je

a) trojrozmerné kartografické dielo, základné štátne mapové a tematické štátne mapové dielo podľa osobitného predpisu, 4)
b) trojrozmerná rozmnoženina výtvarného diela,
c) rozmnoženina určená na použitie v spoločenskom alebo rodinnom živote, najmä pozvánka a oznámenie,
d) bankovka, minca, známka, kolok, žreb, cenný papier, vkladový list, platobná karta a iné ceniny, telefónna karta,
e) voličský preukaz, zoznam voličov, hlasovací lístok a zápisnice o výsledkoch volieb a o výsledkoch referenda,
f) rozmnoženina literárneho, vedeckého alebo umeleckého diela, 3) ktorá má menej ako 50 výtlačkov.

(5) Povinný výtlačok periodickej publikácie a neperiodickej publikácie je časť nákladu periodickej publikácie a neperiodickej publikácie, ktorý je vydavateľ povinný odovzdať určeným právnickým osobám.

(6) Povinná rozmnoženina slovenského audiovizuálneho diela1) je časť vyrobeného nákladu audiovizuálneho diela, ktorú je výrobca audiovizuálneho diela6) povinný odovzdať určeným právnickým osobám podľa prílohy č. 2.

(7) Vydavateľ periodickej publikácie a vydavateľ neperiodickej publikácie je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov7) a uhradila náklady na ich vydanie alebo výrobu.

(8) Vydávanie periodických publikácií, neperiodických publikácií a výroba rozmnoženín audiovizuálnych diel v iných jazykoch ako v štátnom jazyku8) nie sú obmedzené pri dodržaní ustanovení tohto zákona a ustanovení osobitných predpisov.9)

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához / Közigazgatási jog / közművelődésügy / nyelvhasználat
Törvény száma212
A törvény kelte1997-07-30
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1997-09-01
AláírásMichal Kováč v.r. Ivan Gašparovič v.r. Vladimír Mečiar v.r.
Rövid URL
ID397832
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 183/2000 o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č.68/1997 Z.z.o Matici slovenskej

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 14
Knižničný fond

(1) Knižničný fond je súbor knižničných dokumentov vybraných, usporiadaných, odborne spracovaných, uchovaných a sprístupňovaných v súlade s funkciami knižnice. (2) Utváranie knižničného fondu knižnice zriadenej podľa osobitného predpisu 4) nesmie podliehať nijakej forme ideologickej, politickej ani náboženskej cenzúry, ani komerčnému vplyvu. (3) V obciach, kde žijú občania patriaci k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, sa pri utváraní knižničného fondu verejnej knižnice prihliada na túto skutočnosť. (4) Knižničný fond sa podľa zamerania a úloh knižnice sústavne dopĺňa a obnovuje.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
Címkekönyvtár / Téma / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog a kisebbségi kultúra fejlesztésére / Közigazgatási jog / közművelődésügy / nemzetiségi kisebbségek / kultúra
Törvény száma183
A törvény kelte2000-06-15
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2000-07-01
AláírásR.Schuster v.r. J.Migaš v.r. M.Dzurinda v.r.
Rövid URL
ID397816
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 23

Fyzické osoby môžu na ústnom pojednávaní alebo pri inom osobnom rokovaní používať svoj materinský jazyk. Trovy tlmočenia znáša Ústavný súd.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / anyanyelv / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / az anyanyelv hivatalos használatához való jog / Bírósági eljárás jog / Közigazgatási jog / Alkotmánybíróság / jogvédelem / nyelvhasználat
Törvény száma38
A törvény kelte1993-02-15
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1993-02-15
AláírásIvan Gašparovič v.r. Vladimír Mečiar v.r.
Rövid URL
ID397788
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 270/1995 a Szlovák Köztársaság államnyelvéről

Részletek

A Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa, abból a tényből kiindulva, hogy a szlovák nyelv a szlovák nemzet egyediségének legfontosabb jegye, kulturális örökségének legbecsesebb értéke, a Szlovák Köztársasát szuverenitásának kifejezője és állampolgárainak általános érintkezési eszköze, amely biztosítja a szabadságukat és egyenlőségüket jogaikban és méltóságukban 1) a Szlovák Köztársaság területén, meghozta az alábbi törvényt:

Csatolmányok:

§ 1
Bevezető rendelkezések

(1) A Szlovák Köztársaság területén a szlovák nyelv az államnyelv. 2)

(2) A szlovák nyelv előnyt élvez a Szlovák Köztársaság területén használt többi nyelvvel szemben.

(3) A törvény nem rendelkezik a liturgiai nyelvek használatáról. Ezen nyelvek használatáról az egyházak és vallásközösségek előírásai rendelkeznek. 3)

(4) Amennyiben jelen törvény nem rendelkezik másként, a nemzetiségi kisebbségek és etnikai csoportok nyelveinek használatára külön jogszabályok vonatkoznak. 4)

§ 2
Az államnyelv és annak védelme

(1) Az állam
a) az oktatási, tudományos és információs rendszerekben olyan feltételeket alakít ki, hogy a Szlovák Köztársaság minden állampolgára szóban és írásban elsajátíthassa és használhassa az államnyelvet,
b) kialakítja feltételeit az államnyelv, az államnyelv történeti fejlődése tudományos kutatásának, a nyelvjárások és a társadalmi nyelvváltozatok kutatásának, gondoskodik az államnyelv kodifikálásáról és a nyelvi kultúra emeléséről.

(2) Az államnyelv kodifikált változatát a szakmai szlovakisztikai kutatóintézetek és az államnyelv területe szakértőinek kezdeményezésére a Szlovák Köztársaság Kulturális Minisztériuma (továbbiakban csak „Kulturális Minisztérium”) hagyja jóvá és teszi közzé a honlapján.

(3) Az államnyelv kodifikált változatába történő, annak szabályszerűségeivel ellentétes bármilyen beavatkozás megengedhetetlen.

§ 3
Államnyelv használata hivatalos érintkezés során

(1) Az állami szervek, a területi önkormányzati szervek, az egyéb közigazgatási szervek, az általuk alapított jogi személyek és a törvénnyel alapított jogi személyek 5) hivatalos érintkezésben az államnyelvet használják, valamint alkalmazottaik, állami alkalmazottaik, az önkormányzati rendőrség tagjai, a Szlovák Köztársaság fegyveres erőinek (a továbbiakban csak „fegyveres erők”), a fegyveres rendvédelmi testületeknek és más fegyveres testületeknek és a Tűzoltó és Mentőszolgálatnak tagjai kötelesek ismerni és a hivatalos érintkezésben használni az államnyelvet, ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek külön előírás 5aa) szerinti használatát hivatalos érintkezésben, és más nyelvek használatát a külfölddel való hivatalos érintkezés során a nemzetközi kapcsolatokban bevett gyakorlattal összhangban.

(2) Államnyelven
a) hirdetik ki a törvényeket, a kormányrendeleteket és az egyéb általánosan kötelező érvényű jogszabályokat – beleértve a területi önkormányzat szerveinek előírásait is –, adják ki a határozatokat és egyéb közokiratokat, ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek és idegen nyelveknek külön előírás szerinti használatát 5b).
b) folynak az (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek tanácskozásai¬; ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek külön előírás szerinti használatát 5c)
c) vezetik az összes hivatali ügyiratot (anyakönyvek, jegyzőkönyvek, határozatok, statisztikák, nyilvántartások, mérleg, hivatalos feljegyzések, nyilvánosságnak szóló tájékoztatás stb.), valamint az egyházaknak és vallási közösségeknek a nyilvánosságnak szánt ügyiratait; ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek külön előírás szerinti használatát 5aa).
d) vezetik a települési krónikákat. Az esetleges másnyelvű változatnak tartalmilag azonosnak kell lennie az államnyelvű változattal, ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek külön előírás szerinti használatát 5d)

(3) Az (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek minden információs rendszerben és az egymás közötti kapcsolatban is az államnyelvet használják, az államnyelv mellett az információs rendszerekben más nyelvet is használhatnak, amennyiben külön előírás 6a) így rendelkezik.

(4) Természetes személy és jogi személy az (1) bekezdés szerinti szervvel való hivatalos érintkezésben és az (1) bekezdés szerinti jogi személlyel való hivatalos érintkezésben az államnyelvet használja, amennyiben ez a törvény, külön előírás, vagy törvény által meghatározott módon kihirdetett nemzetközi szerződés másként nem rendelkezik 6b). Az a személy, akinek anyanyelve az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményének megfelel, az (1) bekezdés szerinti szervvel és az (1) bekezdés szerinti jogi személlyel való hivatalos érintkezésben használhatja anyanyelvét. Az (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek kötelesek elfogadni az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményének megfelelő nyelvű okiratot, amennyiben a Cseh Köztársaság illetékes szervei által kiadott vagy hitelesített okiratról van szó.

(5) A Szlovák Köztársaság minden állampolgárának joga van arra, hogy utónevét és családi nevét 7) a szlovák helyesírás szabályainak megfelelő névformára illetékmentesen módosíttassa. Azon polgárok, akik nemzeti kisebbséghez tartozó személyek, utó- és családnevüket hivatalos érintkezésben külön előírásban meghatározott feltételek szerint használják.7aa)

§ 3a
Az államnyelv használata a földrajzi megnevezések területén

Államnyelven tüntetik fel a települések és azok részeinek neveit 7a), az utcák és más közterületek neveit, más földrajzi neveket 7b), valamint az állami térképészeti munkák adatait, beleértve az ingatlan-nyilvántartási (kataszteri) térképeket is; ez nem érinti a nemzeti kisebbségek nyelveinek külön előírás szerinti használatát 7c).

§ 4
Az államnyelv használata az iskolaügyben

(1) Az államnyelv oktatása minden alapiskolában és középiskolában kötelező. Az államnyelvtől eltérő nyelv külön előírások 5a) szabályozta mértékben oktatási és vizsgáztatási nyelv.

(2) A külföldi pedagógusok és lektorok kivételével a Szlovák Köztársaság területén működő valamennyi iskola és oktatási intézmény pedagógusai kötelesek az államnyelvet szóban és írásban ismerni és használni.

(3) A teljes pedagógiai dokumentációt és a további dokumentációt az iskolákban és az oktatási intézményekben államnyelven vezetik. Azokban az iskolákban és oktatási intézményekben, melyekben a nevelés és az oktatás a nemzeti kisebbségek nyelvén 8a) folyik, a pedagógiai dokumentációt kétnyelvűen vezetik, mégpedig államnyelven és az adott nemzeti kisebbség nyelvén 8b). A további dokumentáció terjedelmét, amelyet nem kell államnyelven vezetni azokban az iskolákban és oktatási intézményekben, melyekben a nevelés és az oktatás a nemzeti kisebbségek nyelvén 8a) folyik, általános érvényű jogi előírás állapítja meg, amelyet a Kulturális Minisztérium az Iskola-, tudomány-, kutatás- és sportügyi Minisztériummal való megegyezést követően ad ki.

(4) A Szlovák Köztársaságban az oktató-nevelő tevékenység során használt tankönyveket és oktatási segédanyagokat szlovák nyelven adják ki, ez alól kivételt a nemzeti kisebbségek és etnikai csoportok nyelvén és más idegen nyelven folyó oktatás céljaira készült tankönyvek és oktatási segédanyagok képeznek. Ezek kiadását és használatát külön előírások szabályozzák 9).

(5) Az (1), (2) és (4) bekezdések rendelkezései nem vonatkoznak az államnyelv használatára a felsőoktatásban, az államnyelvtől eltérő más nyelveknek tantárgyként való oktatására vagy az államnyelvtől eltérő nyelvnek nevelési és oktatási nyelvként 5a) való használatára, sem pedig a felsőoktatásban használt tankönyvekre és oktatási segédanyagokra.

§ 5
Az államnyelv használata a nyilvános érintkezés egyes területein

(1) A rádiós programszolgáltatás közvetítése és televíziós programszolgáltatás közvetítése a Szlovák Köztársaság területén államnyelven történik az alábbiak közvetítésének kivételével

a) más nyelvű televíziós műsorok 9a) államnyelvű feliratozással vagy közvetlenül következő államnyelvű sugárzásával,
b) más nyelvű rádióműsorok közvetlenül következő államnyelvű sugárzásával, valamint a regionális vagy helyi műsorszórásban a nemzeti kisebbség tagjai számára készült rádiós műsorok, beleértve az élőadásban közvetített rendezvényeket,
c) a Szlovák Rádió külföldre sugárzott kulturális és tájékoztató műsorai 10),
d) televíziós és rádiós nyelvtanfolyamok és a hasonló célú műsorok,
e) az eredeti szöveggel előadott zeneművek,
f) nemzeti kisebbségek és etnikai csoportok nyelvein történő közvetítés a Szlovák Rádióban 11),
g) a műsorszórással terjesztett audiovizuális művek vagy művészeti teljesítmények hangfelvételeinek az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményét teljesítő eredeti nyelven történő közvetítése 11a),
h) audiovizuális művek, amelyeknek az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményét teljesítő nyelvű szinkronja a külön előírás 11b) hatálybalépése előtt lett elkészítve, és amelyek a Szlovák Köztársaság területén ennek a külön előírásnak a hatálybalépése előtt le lettek közvetítve,
i) az egyes személyeknek eredeti nyelvi megnyilvánulásai az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményét teljesítő nyelven a hír-, publicisztikai és szórakoztató televíziós vagy rádiós műsorok keretében,
j) rendezvények élő adásban való közvetítése az államnyelvbe történő szimultán tolmácsolással másnyelvű műsor keretében.

(2) A 12 éven aluli kiskorúak számára készült műsorszórással terjesztett másnyelvű audiovizuális művet az államnyelvre kell szinkronizálni, kivéve a nemzeti kisebbségek nyelvein sugárzott a 12 éven aluli kiskorúak számára készült audiovizuális mű (1) bekezdés a) pontja szerinti másnyelvű műsorok keretében történő sugárzását.

(3) A nyilvánosság tájékoztatására szánt közleményeket helyi rádión vagy más technikai berendezéseken keresztül államnyelven teszik közzé, ezeket a közleményeket más nyelven is közzé lehet tenni, az államnyelven történő közzétételüket követően.

(4) Amennyiben külön előírás 11c) nem rendelkezik másként, az államnyelvet használják
a) az időszaki nyomtatott sajtóban vagy ügynökségi hírszolgálatban 11d) vagy
b) a nem időszaki kiadványokban 11e).

(5) A nyilvánosság számára készült kulturális célú alkalmi nyomtatványok, galériák, múzeumok, könyvtárak katalógusai, mozik, színházak, koncertek és egyéb kulturális rendezvények programjai államnyelven jelennek meg, kivéve azokat, amelyek nemzeti kisebbségek nyelvén jelennek meg, az ilyen nemzeti kisebbség nyelvén kiadott nyomtatványnak, katalógusnak vagy programnak alapinformációkat kell tartalmaznia államnyelven. Az államnyelven megjelent előző mondat szerinti nyomtatványok, katalógusok és programok tartalmazhatnak más nyelvű szövegváltozatokat is szükség szerinti terjedelemben, amelyek alapvetően tartalmilag azonosak az államnyelvi szövegváltozattal és csak az államnyelvi szövegváltozat után következnek.

(6) A kulturális és nevelési-oktatási célú rendezvények államnyelven valósulnak meg. Kivételt képeznek a nemzeti kisebbségek, etnikai csoportok, vendégszereplő külföldi művészek és az idegen nyelvek oktatására irányuló nevelési-oktatási célú rendezvények, akárcsak az eredeti szöveggel előadott zeneművek és színdarabok, valamint irodalmi művek előadása eredeti nyelven. A programok kísérő felvezetése államnyelven is megvalósul, kivétel képez ez alól a jelen bekezdés második mondata szerinti műsorok felvezetése, amennyiben ezek az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményét teljesítő nyelven valósulnak meg.

(7) Az emlékművek, síremlékek és emléktáblák feliratait államnyelven tüntetik fel. Ha más nyelveken is tartalmaznak szöveget, a másnyelvű szövegek csak az államnyelvű szöveg után következnek és tartalmilag azonosnak kell lenniük az államnyelvű szöveggel. A másnyelvű szöveget egyenlő vagy kisebb betűmérettel tüntetik fel, mint az államnyelvű szöveget. Az építtető a Kulturális Minisztériumtól kötelező érvényű állásfoglalást kérhet az emlékművön, síremléken és emléktáblán szereplő felirat e törvénnyel való összhangjára vonatkozóan. Ez a rendelkezés nem vonatkozik a történelmi feliratokra, amelyek külön előírás 11f) alapján védelem alatt álló emlékműveken, síremlékeken és emléktáblákon találhatóak. Az emlékműveken, síremlékeken és emléktáblákon, amelyek nemzeti kisebbségi nyelvű és államnyelvű feliratot tartalmaznak, olyan településeken, ahol a hivatalos érintkezésben külön előírás 11g) alapján használják a nemzeti kisebbség nyelvét, a szövegek sorrendje nincs meghatározva.

(8) A Szlovák Köztársaság területén megvalósuló nyilvános gyűlés vagy nyilvános rendezvény mindegyik résztvevőjének joga van felszólalását államnyelven előadni.

§ 6
Az államnyelv használata a fegyveres erőknél, a fegyveres testületeknél és a tűzoltó egységeknél

(1) A fegyveres erőknél, a Rendőrségnél, a Nemzetbiztonsági Hivatalban, a Szlovák Köztársaság Büntetés-végrehajtási Szervezeténél és Bírósági Őrségénél, a Vasúti Rendőrségnél, a Tűzoltó és Mentőszolgálatnál, a szolgálati érintkezésben kötelezően az államnyelvet használják.

(2) A fegyveres erők, a fegyveres rendvédelmi testületek, valamint más fegyveres testületek és tűzoltó egységek teljes ügyintézését és dokumentációját államnyelven vezetik.

(3) Az (1) bekezdés rendelkezése nem vonatkozik a repülési tevékenység során a légierőre, valamint a fegyveres erők és fegyveres testületek nemzetközi tevékenységére.

§ 7
Az államnyelv használata a bírósági eljárás, közigazgatási eljárás során, illetve a bűnüldöző szervek előtti eljáráskor

(1) A bíróságok és az állampolgárok kölcsönös érintkezése, a bírósági eljárás, a közigazgatási eljárás, a büntetőeljárásban résztvevő szervek előtti eljárás, valamint a bíróságok, a közigazgatási szervek és a büntetőeljárásban résztvevő szervek határozatai és jegyzőkönyvei államnyelven folynak, illetve kerülnek kiadásra.

(2) A nemzeti kisebbségekhez és etnikai csoportokhoz tartozó személyek jogai vagy az államnyelvet nem ismerő személyeknek külön előírásokból 12) eredő jogai érintetlenek maradnak.

§ 8
Az államnyelv használata a nyilvános érintkezés egyéb területein

(1) A fogyasztó védelmének érdekében kötelező az államnyelv használata a hazai vagy behozott áru tartalmának megjelölésekor, főként élelmiszerek, gyógyszerek, szórakoztató elektronika és háztartási vegyi áruk használati utasításaiban, jótállásokban valamint egyéb, a fogyasztónak szánt tájékoztatásokban, a külön előírások 13) által meghatározott terjedelemben és feltételeknek megfelelően.

(2) A munkajogi viszonyban vagy munkavégzésre irányuló egyéb jogviszonyban az írásbeli jogügyletek államnyelven készülnek, az államnyelvi szövegváltozat mellett készíthető tartalmilag azonos másnyelvű szövegváltozat is.

(3) Államnyelven vezetik a könyvelést 13a), készítik el a zárszámadást13a), a műszaki dokumentációt, amelynek elkészítését és felmutatását külön előírás 13b) alapján történő eljárás céljából követelik meg, és a társulások, az egyesületek, a politikai pártok, a politikai mozgalmak és a gazdasági társaságok nyilvántartásba vételhez szükséges alapszabályát; az államnyelvi szövegváltozat mellett készíthető tartalmilag azonos másnyelvű szövegváltozat is. Az államnyelv használatát a szlovák műszaki szabványokban külön előírás 14) szabályozza.

(4) Az egészségügyi létesítmények és szociális szolgáltató létesítmények ügyvitelét államnyelven vezetik. Ezen létesítmények személyzetének a páciensekkel vagy ügyfelekkel való kommunikációja rendszerint államnyelven folyik; ha olyan páciensről vagy ügyfélről van szó, akinek anyanyelve más, mint az államnyelv, akkor olyan nyelven is folytatható a kommunikáció, amelyen a pácienssel vagy ügyféllel értekezni lehet. A személyzet tagjai nem kötelesek ismerni idegen nyelvet, sem a nemzeti kisebbség nyelvét. Az a páciens vagy ügyfél, aki nemzeti kisebbséghez tatozó személy, ezekben az intézményekben olyan településen, ahol a hivatali érintkezésben külön előírás 11g) alapján használják a nemzeti kisebbség nyelvét, használhatja a személyzettel folytatott kommunikációban anyanyelvét.

(5) A 3. § (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek előtt kötelmi viszonyokat szabályozó szerződések tárgyában folyó eljárások során az államnyelvi változat mellett az Európai Unió más hivatalos nyelvén készült szövegváltozat is elfogadott. Nem egyértelműség vagy ellentmondások keletkezése esetén az államnyelvű változat érvényes.

(6) A nyilvánosság tájékoztatására szánt összes feliratot, reklámot és közleményt, főleg az elárusító helyeken, sportlétesítményekben, éttermekben, utcákon, utak mellett és felett, repülőtereken, autóbusz- és vasútállomásokon és a tömegközlekedési járművekben államnyelven tüntetik fel. Ha más nyelvű szöveget tartalmaznak, a másnyelvű szövegek csak az államnyelvű szöveg után következnek, és tartalmilag azonosnak kell lenniük az államnyelvű szöveggel. A másnyelvű szöveg egyenlő vagy kisebb betűméretben kerül feltüntetésre, mint az államnyelvű szöveg. A nyilvánosság tájékoztatására szánt nemzeti kisebbségi nyelvű és államnyelvű feliratokban és közleményekben, olyan településeken, ahol a hivatalos érintkezésben külön előírás 11g) alapján használják a nemzeti kisebbség nyelvét, és a reklámokban a szövegek sorrendje nincs meghatározva.

(7) A (6) bekezdésben megállapított kötelesség nem vonatkozik a Szlovák Köztársaság hatályos törvényei alapján vagy az Európai Unió más tagállamában vagy az Európai Gazdasági Térségről szóló Egyezmény szerződő államában bejegyzett vagy nyilvántartásba vett kereskedelmi névre, védjegyre, vagy intézmény nevére, és a nyilvánosság tájékoztatására szánt felirat, reklám és közlemény részét képező utónévre és családi névre, valamint némely bevett idegen nyelvű kifejezésre, amelyet szokásosan használnak a reklámok szövegében a kereskedelmi névvel együtt, amelyek a legszélesebb nyilvánosság számára ismertek és a reklám részei.

§ 9
Felügyelet

(1) A Kulturális Minisztérium látja el a 3. § (1)-(3) bekezdései, 3a§ és 4 §, az 5. § (3) bekezdése és (4) bekezdése b) pontja, (5)-(7) bekezdése és 6. § szerinti, a közigazgatási eljárásban és a büntető eljárásban résztvevő szervek előtti eljárások során a 7.§, a 8. § (2)-(6) bekezdése szerinti – az egészségügyi intézmények és szociális szolgáltató intézmények személyzetének páciensekkel és ügyfelekkel való érintkezése és olyan reklám kivételével, amelynek felügyeletét külön előírás 16) szerinti szervek végzik –, és a 11b. § szerinti kötelességek betartásának felügyeletét. A felügyelet ellátása során a Kulturális Minisztérium az államnyelvnek 2. § (2) bekezdése szerinti kodifikált változatára is tekintettel van.

(2) Azok a személyek, akik az (1) bekezdés szerinti felügyelet ellátásával vannak megbízva, összhangban az államigazgatási ellenőrzésről szóló előírással 17) e tevékenység ellátása során:
a) kötelesek igazolni magukat a felügyeletre illetékes felügyeleti szerv igazolványával és a felügyelet ellátására vonatkozó írásos megbízással
b) jogosultak a szükséges együttműködést megkövetelni, főleg információ- és adatszolgáltatást, írásos felvilágosítást vagy szóbeli felvilágosítást, okmányokat és vonatkozó irományokat,
c) kötelesek jegyzőkönyvet írni az elvégzett felügyeletről

(3) A 3. § (1) bekezdése szerinti szervek és jogi személyek, egyéni vállalkozók és jogi személyek kötelesek lehetővé tenni a felügyelet elvégzését a jogosult személyeknek és a szükséges együttműködést nyújtani.

§ 9a
Bírságok

(1) Amennyiben a Kulturális Minisztérium e törvény terjedelmében a kötelességek megszegését állapítja meg és a közigazgatás nyilvánosságnak szóló információiról vagy a Szlovák Köztársaság polgárai életének, egészségének, biztonságának vagy vagyonának veszélyeztetését érintő információkról van szó és írásbeli figyelmeztetést követően sem szüntetik meg a jogellenes állapotot a megszabott határidőben vagy a megszabott határidőben nem orvosolják a megállapított hiányosságokat, a Kulturális Minisztérium 50-től 2500 Euróig terjedő bírságot szabhat ki.

(2) A bírság kiszabásáról szóló határozatnak a jogellenes állapot megszüntetésére határidőt kell tartalmaznia. Amennyiben az e törvénnyel való összhang nem valósult meg a határozatban megszabott határidőben, a Kulturális Minisztérium az eredetileg kiszabott bírság kétszeresének megfelelő összegű további bírságot szab ki 18). További bírságot két éven belül lehet kiszabni attól a naptól számítva, amikor a bírságot kiszabó határozatban megállapított hiányosságok kijavítására tett intézkedéseket el kellett volna végezni.

(3) A bírságot attól a naptól számított egy éven belül lehet kiszabni, amikor a Kulturális Minisztérium a kötelességszegésről tudomást szerzett, legkésőbb azonban három éven belül a kötelességszegés napjától. A bírság kiszabása főként a jogellenes cselekmény terjedelmére, következményeire, időtartamára és ismétlődésére tekintettel történik.

(4) A bírság megfizetése a bírságot kiszabó határozat jogerőre emelkedését követő 30 napon belül esedékes, amennyiben abban nem szerepel későbbi határidő. A bírság kiszabása során követett eljárásra a közigazgatási eljárásra vonatkozó általános előírás vonatkozik.18)

(5) Az e törvény alapján kiszabott bírságok az állami költségvetés bevételei.

§ 10
Az államnyelv használatának állapotáról szóló jelentés

(1) A Kulturális Minisztérium kétévente jelentést terjeszt a Szlovák Köztársaság kormánya elé az államnyelv használatának állapotáról a Szlovák Köztársaság területén. A Kulturális Minisztérium a jelentés elkészítése során együttműködik a tudományos-kutató, oktatási és kulturális intézményekkel, akárcsak a közigazgatás szerveivel és az államnyelvhasználat felügyeletét végző más szervekkel.

(2) Az (1) bekezdés szerinti célból a Kulturális Minisztérium jogosult a 3. § (1) bekezdése szerinti szervektől és jogi személyektől tájékoztatást és írásos háttéranyagokat kérni az államnyelv hatáskörükben való használatáról.

(3) Az (1) bekezdés szerinti első jelentést a Kulturális Minisztérium 2012. március 31-ig terjeszti elő.

§ 11
Közös és átmeneti rendelkezések

A 3.- 8. § céljaira vonatkozóan államnyelv alatt a szlovák nyelvnek 2. § (2) bekezdés szerinti kodifikált változata értendő, ezzel nincs kizárva másnyelvű új szakkifejezéseknek, fogalmaknak vagy új jelenségek megnevezéseinek használata, amelyekre még nem állandósult és nem lett kodifikálva az államnyelvben megfelelő egyenértékű kifejezés, valamint a nem irodalmi nyelvi eszközök használata, amennyiben célzatos (funkcionális) használatukról van szó, főként művészi alkotásban és publicisztikában.

§ 11a
2009. szeptember 1-től hatályos átalakításokhoz fűződő átmeneti rendelkezések

A 3. § (1) bekezdése szerinti szervek és jogi személyek, jogi személyek, egyéni vállalkozók és természetes személyek kötelesek 2009. december 31.-ig megszüntetni a 3. § (3) bekezdése d) pontjának, az 5. § (5) és (7) bekezdéseinek és a 8. §. (6) bekezdésének előírásaival ellenkező állapotot. Amennyiben emlékmű, síremlék és emléktábla nemzeti kisebbségi nyelvű szöveggel ellátott feliratáról van szó, amely 2009. szeptember 1. előtt került az emlékműre, síremlékre és emléktáblára és a nemzeti kisebbségi nyelvű szöveget egyenlő vagy nagyobb betűméretű tartalmilag azonos államnyelvű szöveg követi, az ilyen feliratra nem vonatkozik az előző mondatban szereplő kötelesség.

§ 11b
Átmeneti rendelkezések

(1) A 3. § (1) bekezdése szerinti szervek és jogi személyek, jogi személyek és egyéni vállalkozók kötelesek 2011. október 31.-ig megszüntetni a 3. § (2) bekezdése d) pontjának, valamint az 1996. január 1. után elhelyezett feliratok esetében az 5. § (7) bekezdésének és a 8. §. (6) bekezdésének előírásaival ellenkező állapotot. Amennyiben emlékmű, síremlék és emléktábla nemzeti kisebbségi nyelvű szöveggel ellátott és tartalmilag azonos államnyelvű szöveget tartalmazó feliratáról van szó, amely 2009. szeptember 1. előtt került az emlékműre, síremlékre és emléktáblára, az ilyen feliratra nem vonatkozik az előző mondatban szereplő kötelesség.

(2) A 11a § rendelkezését 2011. március 1. után nem alkalmazzák.

Zákon č. 154/1994 o matrikách

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 16

Ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti sa zapíše bez koncovky slovenského prechyľovania,

a) ak o to požiadajú rodičia 9) pri zápise priezviska ich dieťaťa ženského pohlavia do knihy narodení podľa § 13 ods. 1 alebo osvojitelia pri zápise priezviska osvojeného dieťaťa, ak ide o osvojenie podľa osobitného predpisu 9a),
b) ak o to požiada žena pri zápise uzavretia manželstva do knihy manželstiev podľa § 14,
c) ak o to požiada žena v súvislosti so zápisom rozhodnutia o zmene priezviska podľa osobitného zákona. 10)

§ 19

(1) Úradný výpis z knihy narodení (ďalej len „rodný list”) obsahuje

a) názov dokladu a označenie matričného úradu, ktorý vyhotovuje doklad,
b) deň, mesiac, rok, miesto narodenia a rodné číslo dieťaťa,
c) meno 5) a priezvisko dieťaťa,
d) pohlavie dieťaťa,
e) meno 6), priezvisko, rodné priezvisko, dátum a miesto narodenia, štátne občianstvo a rodné číslo rodičov,
f) deň, mesiac a rok vyhotovenia rodného listu, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky matričného úradu.

(2) Úradný výpis z knihy manželstiev (ďalej len „sobášny list”) obsahuje

a) názov dokladu a označenie matričného úradu, ktorý vyhotovuje doklad,
b) deň, mesiac, rok a miesto uzavretia manželstva,
c) meno 6), priezvisko, prípadne rodné priezvisko manželov a ich rodné čísla,
d) deň, mesiac, rok, miesto narodenia manželov,
e) meno 6), priezvisko, prípadne rodné priezvisko rodičov manželov,
f) dohodu manželov o priezvisku a dohodu o priezvisku ich spoločných detí; dohodnuté priezviská sa uvedú v mužskom aj ženskom tvare.
g) deň, mesiac a rok vyhotovenia sobášneho listu, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky matričného úradu.

(3) V rodnom liste osoby inej ako slovenskej národnosti, ktorej meno nebolo do 31. decembra 1993 zapísané v matrike v jej materinskom jazyku, ale v slovenskom ekvivalente, sa uvedie v jej materinskom jazyku latinkou, ak o to písomne požiada; o tejto skutočnosti sa v matrike urobí písomný záznam. Žiadosť musí obsahovať vyhlásenie o národnosti žiadateľa. Všetky ďalšie úradné výpisy a potvrdenia sa vyhotovia s takýmto tvarom mena.

(4) Osoba, ktorej meno je zapísané v matrike v inom ako slovenskom jazyku a neskorší výpis z matriky jej bol vyhotovený s menom v slovenskom ekvivalente, môže požiadať o výpis z matriky s menom v pôvodnom znení. Matričný úrad je povinný tejto žiadosti vyhovieť.

(5) Úradný výpis z knihy úmrtí (ďalej len „úmrtný list”) obsahuje

a) názov dokladu a označenie matričného úradu, ktorý vyhotovuje doklad,
b) deň, mesiac, rok, miesto úmrtia a rodné číslo zomretého; posledný deň mesiaca úmrtia nájdenej zomretej osoby, ktorej lekár určil len mesiac úmrtia, alebo posledný deň roka úmrtia nájdenej zomretej osoby, ktorej lekár určil rok úmrtia,
c) meno 6), priezvisko, prípadne rodné priezvisko zomretého,
d) pohlavie, miesto trvalého pobytu zomretého,
e) deň, mesiac, rok a miesto narodenia zomretého,
f) deň, mesiac a rok vyhotovenia úmrtného listu, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky matričného úradu.

(6) V rodnom liste alebo sobášnom liste ženy, ktorej sa tento úradný výpis týka, sa jej priezvisko uvedie bez koncovky slovenského prechyľovania, ak o to písomne požiada; o tejto skutočnosti sa v matrike urobí záznam. Všetky ďalšie úradné výpisy a potvrdenia o údajoch zapísaných v matrike sa vyhotovia s takýmto tvarom priezviska. Písomná žiadosť podľa prvej vety sa založí do zbierky listín.

(7) Písomnú žiadosť podľa odsekov 3, 4 a 6 môžu podať, ak ide o neplnoletú osobu, jej rodičia.

(8) Na zapísanie zmeny tvaru mena a priezviska podľa odsekov 3, 4 a 6 v úradnom výpise sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o zmene mena a zmene priezviska 10) a tento úkon nepodlieha poplatkovej povinnosti podľa osobitného zákona. 13)

(9) Žiadosť o zapísanie ženského priezviska s koncovkou slovenského prechyľovania v úradnom výpise vyhotovenom po tom, čo bolo uplatnené právo podľa odsekov 3, 4 a 6 alebo podľa § 16 sa považuje za žiadosť o zmenu priezviska podľa osobitného zákona. 10)

(10) Ak ide o zomretú osobu, ktorej meno je zapísané v matrike v inom ako slovenskom jazyku a neskorší úradný výpis z matriky jej bol vyhotovený s menom v slovenskom ekvivalente, matričný úrad vyhotoví úradný výpis z matriky v pôvodnom znení, ak o to písomne požiada člen rodiny, ktorým je manžel alebo deti zomretej osoby, a ak ich niet, rodičia zomretej osoby.

(11) Matričný úrad vyhotoví úradný výpis z matriky s menom v pôvodnom znení aj v prípade, ak osoba, ktorej sa zápis týka, alebo člen jej rodiny preukáže, že k zápisu mena v slovenskom ekvivalente došlo až dodatočne, bez súhlasu osoby, ktorej sa zápis týka.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / anyanyelv / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / az anyanyelv hivatalos használatához való jog / Közigazgatási jog / belsőigazgatás / anyakönyv / névhasználat / nemzetiség / nyelvhasználat
Törvény száma154
A törvény kelte1994-05-27
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1995-01-01
AláírásMichal Kováč v.r. Ivan Gašparovič v.r. Jozef Moravčík v.r.
Rövid URL
ID397718
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.195/2000 Z.z. o telekomunikáciách

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 3
Vymedzenie pojmov

k) program vo verejnom záujme je program zameraný na uspokojovanie informačných a kultúrnych potrieb poslucháčov alebo divákov na území, ktoré vysielateľ svojím signálom pokrýva; je to najmä 1. program pre maloletých zameraný na vzdelávacie, výchovné a informačné účely, 2. spravodajstvo, 3. program zameraný na vzdelávanie a výcvik, vedu a výskum, 4. program, ktorý poskytuje právne a iné informácie, podporuje zdravý životný štýl, ochranu prírody, ochranu životného prostredia, ochranu života, zdravia a majetku a bezpečnosť na cestách, 5. program, ktorý prezentuje kultúru s dôrazom na slovenskú národnú kultúru a kultúru národnostných menšín a etnických skupín, ich život a názory, 6. program, ktorý prezentuje náboženskú činnosť, 7. program, ktorý je určený skupinám občanov v sociálnej núdzi 5),

§ 6a
Výročná správa

(1) Výročná správa obsahuje všetky dôležité informácie o činnosti rady, o stave vysielania, o poskytovaní služieb retransmisie a o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie za príslušný kalendárny rok, a to

a) menný zoznam členov rady s údajmi o zastávanej funkcii v rade a časovom rozsahu funkčného obdobia príslušného člena rady,
b) vyhodnotenie činnosti rady za príslušný kalendárny rok vrátane stanovených hlavných úloh a prioritných činností,
c) stanovenie hlavných úloh a prioritných činností na ďalší kalendárny rok,
d) účtovnú závierku podľa osobitného predpisu, 13a)
e) správu o zastupovaní Slovenskej republiky v Stálom výbore pre cezhraničnú televíziu Rady Európy a záveroch prijatých týmto výborom,
f) zoznam významných podujatí pre verejnosť (§ 31 ods. 2) a hodnotenie z hľadiska jeho vplyvu na vysielanie, ako aj jeho návrh alebo návrh na jeho zmeny,
g) vyhodnotenie činnosti rady vo vzťahu k významným podujatiam iných členských štátov Európskej únie alebo členských štátov Rady Európy (§ 31 ods. 8),
h) aktualizovaný zoznam vysielateľov podľa podmienok rozhodujúcich pre prístup verejnosti k významným podujatiam (§ 31 ods. 3),
i) štatistiky o odvysielanom programe a štatistiky vysielania európskych diel a nezávislej produkcie a štatistiky podielu európskych diel v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a ich vyhodnotenie [§ 5 ods. 1 písm. l)],
j) analýzu
1. programových služieb vysielateľa na základe zákona a vysielateľov s licenciou,
2. audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie,
3 majetkových vzťahov a personálnych vzťahov vo vysielaní (§ 42 až 44) vrátane prehľadu vlastníckych štruktúr vysielateľov,
4 podielov odvysielaných programov vo verejnom záujme,
5 jazykovej rozmanitosti odvysielaných programov s dôrazom na podiel štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín vo vysielaní,
6 povinností prevádzkovateľov retransmisie, najmä povinnosti zabezpečiť základný rozsah retransmisie [§ 17 ods. 1 písm. a)], a dosahu týchto povinností na poskytovanie retransmisie v Slovenskej republike, ako aj zoznam prevádzkovateľov retransmisie, ktorým rada udelila výnimku podľa § 17 ods. 4 s uvedením rozsahu udelenej výnimky a dôvodov, na ktorých základe bola výnimka udelená,
7 sťažností vybavených podľa tohto zákona (§ 14a),
8 žiadostí o prístup k informáciám podľa osobitného predpisu, 12)
9. samoregulačných orgánov a samoregulačných systémov pre oblasť upravenú týmto zákonom,

k) vyhodnotenie a prehľad činnosti rady ako správneho orgánu a prehľad radou uložených sankcií,
l) prehľad a stručnú charakteristiku súdnych sporov rady s vysielateľmi, prevádzkovateľmi retransmisie, poskytovateľmi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo inými osobami,
m) štatistické prehľady podľa § 5 ods. 2 písm. g),
n) zoznam vysielateľov s licenciou, registrovaných prevádzkovateľov retransmisie, poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a vysielateľov prostredníctvom internetu.

§ 16
Základné povinnosti vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

(1) Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie sú povinní zabezpečiť ľahký, priamy a stály prístup verejnosti najmä k týmto informáciám:
a) názov, obchodné meno alebo meno a priezvisko vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,
b) adresa sídla, miesta podnikania alebo bydliska vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,
c) telefónne číslo, adresa elektronickej pošty alebo internetovej stránky.

(2) Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie sú povinní
a) na základe rozhodnutia rady pozastaviť vysielanie alebo poskytovanie programu alebo jeho časti,
b) vysielať alebo poskytovať audiovizuálne diela len v čase a za podmienok dohodnutých s nositeľmi práv k týmto dielam,
c) zabezpečiť, aby programy a ostatné zložky programovej služby a audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie vysielané a poskytované v rámci volebnej kampane boli v súlade s osobitnými predpismi.22)

(3) Vysielateľ je povinný
a) zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby,
b) zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru,
c) začať vysielať do 360 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie okrem vysielateľa, ktorému bola licencia udelená podľa osobitného predpisu;26a) ak bolo vysielanie zastavené v súvislosti s konaním o odňatie licencie a toto konanie sa zastavilo, vysielateľ má na obnovenie vysielania rovnakú lehotu,
d) vysielať v súlade s udelenou licenciou,
e) zabezpečiť pri vysielaní programov a ostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka, jazykov národnostných menšín a cudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi, 26)
f) pri vysielaní rozhlasovej programovej služby najmenej raz za hodinu označovať svoju programovú službu nezameniteľným zvukovým signálom, ak sa tým nenaruší celistvosť programu,
g) pri vysielaní televíznej programovej služby trvalo označiť na obrazovke svoju programovú službu nezameniteľným obrazovým symbolom (logom) okrem vysielania reklamy a telenákupu,
h) zapísať činnosť vykonávanú podľa tohto zákona ako predmet činnosti do obchodného registra; návrh na zápis činnosti je povinný podať najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie,
i) zabezpečiť, aby sa program vo vysielaní televíznej programovej služby neprerušoval, ak tento zákon neustanovuje inak; program možno prerušovať vysielaním mimoriadneho spravodajstva,
j) poskytnúť bezplatne v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom na ich požiadanie nevyhnutný vysielací čas na odvysielanie dôležitého a neodkladného oznamu, výzvy alebo rozhodnutia v rozsahu podľa osobitných predpisov23) alebo odvysielanie informácie civilnej ochrany24) v čase a v rozsahu, ktorý by nebezpečenstvo z omeškania znížil na najnižšiu mieru,
k) odvysielať oznam o porušení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu (ďalej len „oznam o porušení zákona”) a udelenej licencie v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom radou,
l) uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom,
m) viesť štatistiku o odvysielanom programe televíznej programovej služby obsahujúcu vyhodnotenie podielov programových typov, podielu programov vo verejnom záujme, podielov programov s multimodálnym prístupom, podielu európskej produkcie a podielu programov európskej nezávislej produkcie; štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac je vysielateľ povinný doručiť rade do 15 dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca okrem vysielateľa prostredníctvom internetu a vysielateľa s licenciou udelenou podľa tohto zákona na iné ako terestriálne vysielanie, ktorý je povinný doručiť štatistiku do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti rady o túto štatistiku.

(4) Ustanovenia odseku 3 písm. a) až e), h) a l) sa nevzťahujú na vysielanie prostredníctvom internetu.

§ 19
Ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudskosti

(1) Audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, programová služba a ich zložky nesmú
a) spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných,
b) propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine,
c) propagovať vojnu alebo opisovať kruté alebo inak neľudské konanie spôsobom, ktorý je ich nevhodným zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním,
d) bezdôvodne zobrazovať scény reálneho násilia, kde sa nenáležitou formou zdôrazňuje skutočný priebeh umierania alebo sa zobrazujú osoby vystavované fyzickému či psychickému utrpeniu spôsobom, ktorý sa považuje za neoprávnený zásah do ľudskej dôstojnosti; platí to aj vtedy, ak dotknuté osoby s takým zobrazením súhlasili,
e) otvorene alebo skrytou formou propagovať alkoholizmus, fajčenie, užívanie omamných látok, jedov a prekurzorov alebo zľahčovať následky užívania uvedených látok,
f) nenáležitou formou zobrazovať maloletých, ktorí sú vystavovaní fyzickému alebo psychickému utrpeniu,
g) zobrazovať detskú pornografiu alebo pornografiu obsahujúcu patologické sexuálne praktiky.

(2) Upútavka na program v rámci televíznej programovej služby nesmie obsahovať výňatky z diel, ktoré znázorňujú scény násilia a pohlavného styku, devastácie životného prostredia a zábery, ktoré by mohli navodiť dojem skrytej formy propagácie alkoholizmu, fajčenia a používania omamných látok, jedov a prekurzorov.

§ 31a
Mediálna komerčná komunikácia

(1) Mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a
a) je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo
b) je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú propagáciu.

(2) Mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8.

(3) Skrytá mediálna komerčná komunikácia je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.

(4) Skrytá mediálna komerčná komunikácia je zakázaná.

(5) Mediálna komerčná komunikácia musí byť zreteľne rozoznateľná od iných zložiek programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

(6) Mediálna komerčná komunikácia využívajúca podprahové vnímanie človeka sa zakazuje.

(7) Mediálna komerčná komunikácia nesmie
a) porušovať slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach ľudí,
b) obsahovať a podporovať diskrimináciu na základe pohlavia, rasy, farby pleti, veku, jazyka, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia, náboženstva alebo viery, národného alebo sociálneho pôvodu alebo príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,
c) nabádať na konanie, ktorým sa poškodzuje alebo ohrozuje zdravie alebo bezpečnosť,
d) nabádať na konanie, ktorým sa hrubo poškodzuje životné prostredie.

(8) Mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa cigariet a iných tabakových výrobkov sa zakazuje. Obchádzanie tohto zákazu prostredníctvom používania značkových názvov, ochranných známok, emblémov alebo iných výrazných znakov týchto výrobkov sa zakazuje.

(9) Mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa alkoholických nápojov
a) sa nesmie zameriavať na maloletých,
b) nesmie nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov.

(10) Mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa liekov, ktoré sú dostupné len na lekársky predpis, a zdravotných výkonov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov32) sa zakazuje.

(11) Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby mediálna komerčná komunikácia nemohla spôsobiť fyzickú alebo morálnu ujmu maloletým, a preto mediálna komerčná komunikácia nesmie
a) priamo vyzývať maloletých na zakúpenie alebo požičanie tovaru alebo služby tak, že zneužijú ich neskúsenosť a dôverčivosť,
b) priamo nabádať maloletých, aby presviedčali svojich rodičov alebo iné osoby o potrebe kúpiť im ponúkané výrobky alebo služby,
c) zneužívať osobitnú dôveru maloletých voči rodičom, učiteľom alebo iným osobám alebo
d) bezdôvodne zobrazovať maloletých v nebezpečných situáciách.

§ 61
Pozastavenie retransmisie programovej služby

(1) V súlade so záväzkami z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, môže rada rozhodnúť o pozastavení retransmisie takej programovej služby, ktorej obsah zjavne, závažne a hrubo ohrozuje fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo ak zjavne, závažne a hrubo podnecuje k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva, či národnosti.

(2) O pozastavení retransmisie programovej služby môže rada rozhodnúť, ak sa vysielateľ počas predchádzajúcich 12 mesiacov najmenej dvakrát dopustil porušenia uvedeného v odseku 1. Pred pozastavením retransmisie programovej služby rada oznámi vysielateľovi, štátu vysielateľa a Komisii svoj zámer pozastaviť retransmisiu programovej služby podľa odseku 1. Ak rokovania so štátom vysielateľa a s Komisiou nepriniesli do 15 dní od oznámenia zámeru urovnanie sporu a uvádzané porušovanie trvá, rada môže rozhodnúť o pozastavení retransmisie programovej služby.

(3) V rozhodnutí podľa odseku 1 rada určí lehotu, v ktorej je prevádzkovateľ retransmisie povinný pozastaviť retransmisiu danej programovej služby.

(4) Proti rozhodnutiu o pozastavení retransmisie programovej služby môže prevádzkovateľ retransmisie podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady.

(5) Pokiaľ Komisia rozhodne do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia o pozastavení retransmisie programovej služby o tom, že opatrenia sú nezlučiteľné s právnymi predpismi Európskeho spoločenstva, rada je povinná rozhodnúť o zrušení rozhodnutia o pozastavení retransmisie programovej služby.

(6) Ustanovenia odsekov 2 a 5 sa použijú, ak sa konania podľa odseku 1 dopustí vysielateľ spadajúci pod právomoc členského štátu Európskej únie.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / anyanyelv / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog a kisebbségi kultúra fejlesztésére / Közigazgatási jog / közművelődésügy / médiák / jogvédelem / nyelvhasználat / kultúra / diszkrimináció
Törvény száma308
A törvény kelte2000-10-04
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2000-09-14
AláírásRudolf Schuster v.r. Jozef Migaš v.r. Mikuláš Dzurinda v.r.
Rövid URL
ID397712
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 6

(1) Informácie podľa § 5 sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup. Táto povinnosť sa nevzťahuje na fyzické osoby a na obce, ktoré nie sú mestami. 8) (2) Informácie podľa § 5 ods. 1 sa ďalej zverejňujú v sídle povinnej osoby a na všetkých jej pracoviskách na verejne prístupnom mieste. (3) Povinné osoby, ktoré prevádzkujú informačné systémy 9) obsahujúce informácie, pri ktorých osobitný zákon nevylučuje verejnú prístupnosť, 10) sú povinné informácie obsiahnuté v týchto registroch a zoznamoch uverejňovať na voľne prístupnej internetovej stránke. Také zverejnenie nie je porušením osobitných predpisov. 9) (4) Povinné osoby môžu informácie podľa predchádzajúcich odsekov zverejniť aj ďalšími spôsobmi. Okrem informácií podľa predchádzajúcich odsekov môže povinná osoba zverejniť aj ďalšie informácie. (5) V obciach, ktoré sú vymedzené osobitným zákonom, 11) povinná osoba zverejní tieto informácie aj v jazyku národnostných menšín. Ak takáto obec zverejňuje informácie podľa § 5 spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, je povinná ich uvádzať aj v jazyku národnostných menšín. (6) Na obmedzenia zverejňovania informácií sa použijú ustanovenia § 8 až 12.

§ 16
Spôsob sprístupnenia informácií na žiadosť

(1) Informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

(2) Za prístupnú formu sprístupnenia informácie žiadateľovi, ktorý je osobou nevidiacou alebo slabozrakou, sa podľa tohto zákona považuje informácia napísaná

a) slepeckým (Braillovým) písmom alebo
b) zväčšeným typom písma.

(3) Nevidiaca osoba je oprávnená požadovať sprístupnenie informácie prístupnou formou uvedenou v odseku 2 písm. a). Pri podaní žiadosti predloží kópiu preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s červeným pásom, na ktorého zadnej strane je vyznačený druh zdravotného postihnutia „Nevidiaci – Blind”.

(4) Slabozraká osoba je oprávnená požadovať sprístupnenie informácie prístupnou formou uvedenou v odseku 2 písm. b). Pri podaní žiadosti predloží kópiu preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

(5) Ak žiadateľ podľa odseku 2 v žiadosti uvedie, že požaduje sprístupnenie informácie v prístupnej forme, povinná osoba je povinná sprístupniť informáciu v požadovanej prístupnej forme. Povinná osoba, ktorá nemá k dispozícii špeciálne zariadenia prispôsobené na písmo a tlač slepeckého písma, môže požiadať osobu, ktorá má takéto zariadenie k dispozícii, bezodkladne o vyhotovenie prekladu sprístupňovanej informácie. Ak ide o taký rozsah informácie, ktorý by presiahol primeraný rozsah v prístupnej forme, povinná osoba sprístupní požadovanú informáciu alebo jej časť iným vhodným spôsobom podľa § 16 ods. 1. Povinná osoba nie je oprávnená obmedzovať celkový rozsah sprístupňovanej informácie, na ktorú má žiadateľ právo zo zákona.

(6) Ak je žiadateľom osoba nepočujúca alebo nedoslýchavá v žiadosti uvedie, akým spôsobom podľa § 16 ods. 1 požaduje sprístupnenie informácie.

(7) Žiadateľ podľa odsekov 3, 4 a 6 a povinná osoba môžu dohodnúť aj iný spôsob sprístupnenia informácie.

(8) Ak je žiadateľom občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, 11) obec vymedzená osobitným predpisom, 11) pokiaľ je to možné, sprístupní informácie aj v jazyku národnostnej menšiny.

(9) Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.

(10) Povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / anyanyelv / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához / Közigazgatási jog / tájékoztatás / információ / polgári és politikai szabadságjogok / nemzetiségi kisebbségek nyelve / nyelvhasználat
Törvény száma211
A törvény kelte2000-07-13
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2001-01-01
AláírásRudolf Schuster v.r. Jozef Migaš v.r. Mikuláš Dzurinda v.r.
Rövid URL
ID397708
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 564/2001 o verejnom ochrancovi práv

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 11

(1) Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. (2) Fyzické osoby môžu v styku s verejným ochrancom práv používať svoj materinský jazyk. Trovy tlmočného znáša štát.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / anyanyelv / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / az anyanyelv hivatalos használatához való jog / ombudsman / jogvédelem / nyelvhasználat
Törvény száma564
A törvény kelte2001-12-23
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma2002-01-01
AláírásRudolf Schuster v.r. Jozef Migaš v.r. Mikuláš Dzurinda v.r.
Rövid URL
ID397684
Módosítás dátuma2013. június 5.

Zákon č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín

Részletek

Národná rada Slovenskej republiky,

vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná,

rešpektujúc ochranu a rozvoj základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine,

prihliadajúc na doteraz existujúce platné zákony upravujúce používanie jazykov národnostných menšín,

uznávajúc a oceňujúc význam materinských jazykov občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ako prejav kultúrneho bohatstva štátu,

majúc na zreteli vytvorenie demokratickej, tolerantnej a prosperujúcej spoločnosti v podmienkach integrujúceho sa Európskeho spoločenstva,

uvedomujúc si, že slovenský jazyk je štátnym jazykom Slovenskej republiky a je želateľné ustanoviť používanie jazykov občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine,

uzniesla sa na tomto zákone:

Csatolmányok:

§ 1

(1) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo okrem štátneho jazyka 1) používať jazyk národnostnej menšiny (ďalej len „jazyk menšiny”). Účelom tohto zákona je ustanoviť v nadväznosti na medzinárodné dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná, a osobitné zákony2) pravidlá používania jazyka menšiny v úradnom styku a v oblastiach upravených týmto zákonom.

(2) Jazykom menšiny sa na účely tohto zákona rozumie kodifikovaný alebo štandardizovaný jazyk tradične používaný na území Slovenskej republiky jej občanmi patriacimi k národnostnej menšine, ktorý je odlišný od štátneho jazyka; jazykom menšiny je bulharský jazyk, český jazyk, chorvátsky jazyk, maďarský jazyk, nemecký jazyk, poľský jazyk, rómsky jazyk, rusínsky jazyk a ukrajinský jazyk.

§ 2
Používanie jazyka menšiny v úradnom styku

(1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.

(2) Zoznam obcí podľa odseku 1, ako aj zoznam označení obcí podľa odseku 1 v jazykoch menšín ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo v obci 2a) podľa odseku 1 komunikovať v ústnom a písomnom styku pred orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenou právnickou osobou (ďalej len „orgán verejnej správy”) vrátane predkladania písomných listín a dôkazov aj v jazyku menšiny a orgán verejnej správy poskytne odpoveď na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou vydávania verejných listín, pričom táto výnimka sa netýka verejných listín podľa odsekov 4 a 5. V pochybnostiach je rozhodujúce znenie odpovede orgánu verejnej správy v štátnom jazyku. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podľa prvej vety adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy zabezpečí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste.

(4) Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní3) v obci podľa odseku 1 sa v prípade, ak sa konanie začalo podaním v jazyku menšiny alebo na požiadanie, vydáva okrem štátneho jazyka v rovnopise aj v jazyku menšiny. V pochybnostiach je rozhodujúci text rozhodnutia v štátnom jazyku.

(5) Rodný list, sobášny list, úmrtný list, povolenia, oprávnenia, potvrdenia, vyjadrenia a vyhlásenia v obci podľa odseku 1 sa na požiadanie vydávajú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny. V pochybnostiach je rozhodujúci text verejnej listiny v štátnom jazyku.

(6) Označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách sa v obci podľa odseku 1 uvádza popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.

(7) Orgán verejnej správy v obci podľa odseku 1 poskytuje občanom úradné formuláre vydané v rozsahu jeho pôsobnosti na požiadanie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny.

(8) Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nespĺňa podmienky podľa odseku 1, pri ústnej komunikácii používať jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúčastnené na konaní súhlasia.

(9) Používanie českého jazyka v úradnom styku upravuje osobitný zákon.3a)

§ 3

(1) Rokovanie orgánu verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní.

(2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Ostatní účastníci rokovania obecného zastupiteľstva môžu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní poslanci obecného zastupiteľstva a starosta obce. Tlmočenie zabezpečí obec.

(3) Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny.

(4) Úradná agenda, najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, informácie určené pre verejnosť a agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť okrem matriky, sa v obci podľa § 2 ods. 1 môže viesť popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.

§ 4
Označenia v jazyku menšiny

(1) V obci podľa § 2 ods. 1 sa popri názve obce v štátnom jazyku uvádza aj označenie obce v jazyku menšiny, a to na dopravných značkách označujúcich začiatok obce a koniec obce, budovách orgánov verejnej správy alebo rozhodnutiach vydaných v jazyku menšiny, ak je takéto označenie uvedené v nariadení vlády podľa § 2 ods. 2.

(2) Dopravné značky s označením obce v jazyku menšiny sa umiestňujú v obci podľa § 2 ods. 1 pod dopravnými značkami s názvom obce, ktorý sa uvádza vždy v štátnom jazyku. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom dopravnú značku na účely informatívneho označovania obcí v jazykoch menšín, ktorá sa bude odlišovať od dopravnej značky s názvom obce.

(3) Označenie obce v jazyku menšiny sa v obci podľa § 2 ods. 1 môže uvádzať aj pri označení železničnej stanice, autobusovej stanice, letiska a prístavu. Označenie obce v jazyku menšiny sa zobrazuje pod názvom v štátnom jazyku s rovnakým alebo menším typom písma.

(4) Obec podľa § 2 ods. 1 môže na svojom území označovať ulice a iné miestne geografické značenia aj v jazyku menšiny.

(5) V odborných publikáciách, v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, ak sa v nich používa jazyk menšiny, sa popri štandardizovaných geografických názvoch3b) môžu uvádzať aj označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku menšiny, aj v jazyku menšiny.

(6) V obci podľa § 2 ods. 1 sa informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky uvádzajú na miestach prístupných pre verejnosť popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny. Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny.

(7) Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa môžu uvádzať popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.

(8) Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti v obci podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny. Obec podľa § 2 ods. 1 môže vydávať všeobecne záväzné nariadenia v rámci svojej pôsobnosti popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny; v takomto prípade je rozhodujúce znenie v štátnom jazyku.

§ 4a
Miestne referendum o zmene označenia obce

(1) Obec podľa § 2 ods. 1 môže formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku menšiny uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky.

(2) Na miestne referendum o zmene označenia obce sa vzťahuje osobitný zákon.3c)

§ 5

(1) Právo používať jazyk menšiny v konaní pred súdmi a v iných oblastiach upravujú aj osobitné zákony. /2/

(2) Ustanovenie § 2 ods. 1 sa nevzťahuje na oblasť predškolskej výchovy, základných škôl, stredných škôl a kultúry. Používanie jazyka menšiny v týchto oblastiach upravujú osobitné zákony. /4/

(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže pri komunikácii s personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v obci podľa § 2 ods. 1 používať jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa predchádzajúcej vety umožní používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú.

§ 5a
Informovanie verejnosti v jazyku menšiny

(1) Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa v obci podľa § 2 ods. 1 môžu zverejňovať popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.

(2) Obec podľa § 2 ods. 1 zverejňuje dôležité informácie uvedené na úradnej tabuli obce, na webovom sídle obce a vo vydávanej periodickej tlači, 5) popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny, a to:
a) informácie o zložení a právomoci orgánov samosprávy obce,
b) prehľad právnych predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých obec koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k obci,
c) miesto, čas a spôsob, akým je možné získavať informácie a informácie o tom, kde môžu podať fyzické osoby alebo právnické osoby žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie,
d) postup, ktorý musí obec dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je potrebné dodržať,
e) sadzobník správnych poplatkov, 6) ktoré obec vyberá za úkony a konania správnych orgánov, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií,
f) informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami a nakladaní s majetkom obce.

(3) Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa v obci podľa § 2 ods. 1 môžu vydávať v jazyku menšiny, pričom základné informácie musia byť uvedené aj v štátnom jazyku.

§ 5b

Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, majú právo rozširovať a prijímať informácie v jazyku menšiny prostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska. Regionálne a lokálne vysielanie televíznej programovej služby alebo rozhlasovej programovej služby v jazykoch menšín sa realizuje za podmienok upravených osobitnými zákonmi.7)

§ 7

(1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk /1/ a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi používajú aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny.

(2) Orgán verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 je povinný vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov. /4/

(3) V obci podľa § 2 ods. 1 sa v obecnej polícii môže v služobnom styku používať okrem štátneho jazyka aj jazyk menšiny, ak s tým prítomní súhlasia.

(4) Ak príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a obecnej polície ovládajú jazyk menšiny, v obci podľa § 2 ods. 1 môžu používať jazyk menšiny pri komunikácii s občanmi Slovenskej republiky, ktorí patria k národnostnej menšine.

§ 7a
Právomoc podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny

(1) Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny8) (ďalej len „podpredseda vlády”) poskytuje odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy a organizačným zložkám bezpečnostných a záchranných zborov pri vykonávaní tohto zákona.

(2) Podpredseda vlády predkladá vláde Slovenskej republiky raz za dva roky správu o stave používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky. K správe podľa prvej vety pred jej predložením zaujme stanovisko Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

(3) Na účel podľa odseku 2 je podpredseda vlády oprávnený vyžadovať od orgánov verejnej správy informácie a písomné podklady o používaní jazyka menšín v oblasti ich pôsobnosti.

(4) Prvú správu podľa odseku 2 predloží podpredseda vlády do 31. decembra 2012.

KategóriaA kisebbségeket érintő jogszabályok / Törvény / a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa
CímkeTéma / anyanyelv / Jogi területek struktúrái / Közjog / Alkotmány/Államjog / emberi jog / Kisebbségi jogok / az anyanyelv hivatalos használatához való jog / jog az információk anyanyelvükön való terjesztéséhez és befogadásához / Bírósági eljárás jog / Közigazgatási jog / önkormányzat / jogvédelem / nyelvhasználat / nyelvtörvény / közigazgatás / államnyelv
Törvény száma184
A törvény kelte1999-07-24
RészletRészlet
Hatálybalépés dátuma1999-09-01
AláírásRudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Rövid URL
ID397680
Módosítás dátuma2013. június 5.

17 találat