Zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2a
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1)
(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
(5) Služobný úrad oboznámi policajtov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.
(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 policajtom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta.
§ 48
Základné práva a povinnosti policajta
(1) Policajt má právo
a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c) na prehlbovanie kvalifikácie,
d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,
e) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a.
(2) Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(3) Policajt je povinný
a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu,
d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu,
i) vykonávať štátnu službu nestranne,
j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,
n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby,
p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,
r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku,
s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,
t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,
u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu,
v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.
(4) Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.
(5) Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods. 2.
(6) Policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa). Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona13aa) vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.13a)
(7) Zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, na výkon osobnej asistencie podľa osobitného zákona13aba), na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť policajta v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona, 13ab) vykonávanie funkcie člena orgánu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, 13ac) Fondu ochrany vkladov13ac) alebo Garančného fondu investícií13ac) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.
[gview file=”” height=”600px” width=”100%” save=”1″]
Zákon č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 16
(1) Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore.
(2) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.10a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania.
(4) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo príslušník, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.10a)
(5) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že príslušník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
[gview file=”” height=”600px” width=”100%” save=”1″]
Zákon č. 200/1998 o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 5a
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3) Občan pri vstupe do štátnej služby, colník alebo občan po skončení služobného pomeru, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1a)
(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
(5) Služobný úrad oboznámi colníkov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.
(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 colníkom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti colníka.
(7) Na štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby sa vzťahuje osobitný predpis;1a) ustanovenia tohto zákona tým nie sú dotknuté.
Zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 9
Zákaz diskriminácie
(1) Sporiteľovi patria práva pri výkone starobného dôchodkového sporenia bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu alebo rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon.
(2) Pri výkone starobného dôchodkového sporenia sa nesmie zisťovať sexuálna orientácia sporiteľa a poberateľa dôchodku starobného dôchodkového sporenia.
(3) Na účely zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa priamou diskrimináciou rozumie, ak sa s fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou fyzickou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriamou diskrimináciou je konanie, ktoré zvýhodňuje alebo znevýhodňuje jednu fyzickú osobu uvedenú v odseku 2 v porovnaní s druhou fyzickou osobou na základe rozlišovania podľa diskriminačných dôvodov uvedených v odseku 1 pri navonok pôsobiacom rovnakom prístupe k obidvom fyzickým osobám. Za priamu diskrimináciu alebo nepriamu diskrimináciu sa považuje aj pokyn na diskrimináciu.
(4) Za formu diskriminácie sa považuje aj nežiaduce správanie s úmyslom alebo účinkom porušiť ľudskú dôstojnosť a ktoré vytvára pre fyzickú osobu uvedenú v odseku 2 nepriateľské, zastrašujúce, zahanbujúce, ponižujúce alebo urážlivé prostredie.
(5) Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi.
(6) Fyzická osoba, ktorá sa cíti poškodená v dôsledku nedodržania podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 5, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak fyzická osoba, ktorá sa považuje za poškodenú z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo poisťovne preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
Zákon č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 5
Výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca
(1) Miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis12) ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.
(2) Výberovým konaním na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca ustanoveného v odseku 1 (ďalej len „výberové konanie”) sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom.12a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3) Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet. Výberové konanie na miesto štatutárneho orgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ, u ktorého bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať, patrí. Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím. Oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje
a) názov zamestnávateľa vrátane obce, kde je sídlo zamestnávateľa,
b) funkciu, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním,
c) kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie podľa osobitného predpisu, 4)
d) iné kritériá a požiadavky v súvislosti s obsadzovanou funkciou,
e) zoznam požadovaných dokladov,
f) dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.
(4) Zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej komisie pri výberovom konaní na miesto štatutárneho orgánu vymenúva zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa alebo zakladateľa, členov výberovej komisie vymenuje orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny.
(5) Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 1 písm. a) až e) a g), výberová komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania. Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, alebo písomnou formou a pohovorom.
(6) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia.
(7) Výberová komisia písomne oznámi uchádzačovi výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.
(8) Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie.
(9) Voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
(10) Uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 14
Právo na prístup k zamestnaniu
(1) Právo na prístup k zamestnaniu je právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby podľa tohto zákona zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(2) Občan má právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.20c) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3) Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého občana. Nikto nesmie byť v súvislosti s uplatňovaním práva na prístup k zamestnaniu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného občana na úrad alebo na zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(4) Občan má právo podať úradu sťažnosť v súvislosti s porušením práv a povinností ustanovených v odsekoch 1 až 3; úrad je povinný na sťažnosť občana bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
(5) Úrad nesmie občana postihovať alebo znevýhodňovať preto, že občan uplatňuje svoje práva vyplývajúce z práva na prístup k zamestnaniu.
(6) Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania práv podľa odsekov 1 až 5, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.20c)
(7) Občan má právo slobodne si zvoliť zamestnanie a vykonávať ho na celom území Slovenskej republiky alebo si môže zabezpečiť zamestnanie v zahraničí.
§ 62
(1) Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a v štruktúre vlastným výberom alebo za pomoci úradov na celom území Slovenskej republiky.
(2) Zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného stavu.
(3) Zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie, ktoré sa týkajú národnosti, rasového pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách, náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú dobrým mravom, a osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa ustanovených osobitným predpisom.22) Zamestnávateľ je povinný na požiadanie občana preukázať nutnosť vyžadovaného osobného údaja. Kritériá na výber zamestnanca musia zaručovať rovnosť príležitostí pre všetkých občanov.
(4) Povinnosti zamestnávateľa voči úradu pri hromadnom prepúšťaní ustanovuje osobitný predpis.20)
(5) Zamestnávateľ nesmie vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti s jeho prijatím do zamestnania a vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania v prospech osoby, ktorá sprostredkovala zamestnanie.
Zákon č. 153/2001 o prokuratúre
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 5
Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný
a) podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,
b) rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie,
c) chrániť verejný záujem,
d) postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.
Zákon č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 4
Zákaz diskriminácie
(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, 6) najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
(2) Právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom. 5a)
(3) V štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia.
(4) Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti.
(5) Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.
(6) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, 7) sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
§ 19
Podmienky prijatia do štátnej služby
(1) Do štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak spĺňa tieto predpoklady:
a) dosiahol vek 18 rokov,
b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný,
d) spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e) ovláda štátny jazyk,
f) úspešne absolvoval výberové konanie alebo výber, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:
a) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,
b) ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad,
c) spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom25) alebo určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.
(3) Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené; bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4, za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje aj ten,
a) kto ako obvinený uzavrel zmier26) v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,
b) proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba podľa osobitného predpisu, 27)
c) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené, 28)
d) kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, ak odsúdenie nebolo zahladené.
(4) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov29) nie starším ako tri mesiace, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto
a) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi vedúci úradu,
b) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán, ktorý nie je vedúcim úradu.
(5) Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa len úspešného uchádzača zúčastneného na výberovom konaní. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa trvale prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4; to neplatí, ak ide o trvalé preloženie vedúceho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 4.
(6) Odsekmi 3 až 5 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.30)
(7) Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je
a) vzdelanie, 31)
b) osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.32)
(8) Vzdelanie na účely tohto zákona je
a) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie”),
b) vyššie odborné vzdelanie,
c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
e) vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(9) Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v prílohe č. 1 alebo v osobitnom predpise.
(10) Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom; ak nie je lehota na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu ustanovená osobitným predpisom, štátny zamestnanec získava osobitný kvalifikačný predpoklad v lehote určenej služobným úradom.
(11) Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až d), ako aj predpoklad občianstva podľa § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.
Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 3
Princípy výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch
a) bezplatnosti vzdelania v materských školách jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,
b) bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna škola”),
c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,
d) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,
e) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,
f) celoživotného vzdelávania,
g) výchovného poradenstva podľa § 130,
h) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,
i) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja,
j) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
k) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy,
l) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,
m) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,
n) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,
o) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti3) alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti4) alebo k ďalším formám intolerancie,
p) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,
q) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevná škola”) a v školách zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len „súkromná škola”),
r) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.
§ 4
Ciele výchovy a vzdelávania
Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi
a) získať vzdelanie podľa tohto zákona,
b) získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie,
c) ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať,
d) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,
e) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
f) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,
g) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, 5)
h) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
i) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
j) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
k) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.
§ 11
Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia
(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania, a súbor písomností, podľa ktorých vydáva škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia.
(2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku.9) V školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
(3) Pedagogickú dokumentáciu tvoria
a) učebné plány,
b) výchovné plány,
c) učebné osnovy,
d) výchovné osnovy,
e) vzdelávacie štandardy,
f) výchovné štandardy,
g) triedna kniha,
h) triedny výkaz,
i) katalógový list dieťaťa,
j) katalógový list žiaka,
k) osobný spis dieťaťa,
l) osobný spis žiaka,
m) protokol o maturitnej skúške,
n) protokol o záverečnej skúške,
o) protokol o absolutóriu,
p) protokoly o komisionálnych skúškach,
q) denný záznam školského zariadenia,
r) rozvrh hodín,
s) protokol o štátnej jazykovej skúške,
t) školský poriadok školy,
u) školský poriadok školského zariadenia,
v) plán výchovno-vzdelávacej činnosti,
w) plán práce školy,
x) plán práce školského zariadenia,
y) denník výchovnej skupiny,
z) tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov.
(4) Pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia uvedenú v odseku 3 písm. a) až f) vydáva ministerstvo školstva. Pedagogickú dokumentáciu cirkevnej školy a školského zariadenia zriadeného štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevné školské zariadenie”) a súkromnej školy a školského zariadenia zriadeného fyzickou osobou alebo inou právnickou osobou (ďalej len „súkromné školské zariadenie”) uvedenú v odseku 3 písm. a) až d) vydáva zriaďovateľ po písomnom súhlase ministerstva školstva.
(5) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3 písm. g) až s) sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva.
(6) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu.10)
(7) Školy alebo školské zariadenia majú právo získavať a spracúvať osobné údaje11)
a) o deťoch a žiakoch v rozsahu
1. meno a priezvisko,
2. dátum a miesto narodenia,
3. bydlisko,
4. rodné číslo,
5. štátna príslušnosť,
6. národnosť,
7. fyzického zdravia a duševného zdravia,
8. mentálnej úrovne vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky,
b) o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka (meno a priezvisko, adresa zamestnávateľa, trvalé bydlisko, telefónny kontakt).
(8) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými údajmi podľa odseku 7, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.12) V prípade porušenia povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa osobitného predpisu.13)
(9) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.
(10) Ďalšiu dokumentáciu tvorí najmä
a) návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do základnej školy a do strednej školy,
b) správa zo psychologického alebo špeciálno-pedagogického vyšetrenia,
c) písomné vyjadrenie k školskému začleneniu,
d) individuálny výchovno-vzdelávací program individuálne začleneného žiaka,
e) štatút školského zariadenia,
f) organizačný poriadok,
g) zoznam škôl a školských zariadení, s ktorými školské zariadenie spolupracuje.
(11) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 písm. a), b), c) a d) sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva.
(12) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu.10)
§ 12
Výchovno-vzdelávací jazyk
(1) Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.
(2) Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny jazyk, 9) ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie.
(4) Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich.14)
(5) Podľa odseku 3 sa pre deti a žiakov občanov patriacim k národnostným menšinám výchova a vzdelávanie zaručuje
a) v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny,
b) v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova,
c) v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.
(6) Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku (ďalej len „bilingválne vzdelávanie”).
(7) Cudzím jazykom sa na účely tohto zákona rozumie jazyk iného štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela dohodu, podľa ktorej bola zriadená škola alebo trieda s druhým vyučovacím jazykom tohto štátu, alebo jazyk iného štátu, ktorého jazykom nie je jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V škole alebo v triede s bilingválnym vzdelávaním je druhým vyučovacím jazykom cudzí jazyk. Školu alebo triedu s bilingválnym vzdelávaním možno zriadiť aj bez uzavretia dohody s iným štátom, ak sa výchova a vzdelávanie zabezpečuje v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích predmetoch.
(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou vzdelávania povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.
(9) Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa skúška vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 13
Učebnice, učebné texty a pracovné zošity
(1) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom školstva; používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova podľa tohto zákona možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.
(2) V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledovným spôsobom:
a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006,
b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,
c) na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.
(3) Schválená učebnica, učebný text a pracovný zošit obsahujú schvaľovaciu doložku, ktorú vydáva ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia ich súladu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona so štátnym vzdelávacím programom, pri plnení ktorého sa majú používať. Schvaľovaciu doložku učebniciam, učebným textom a pracovným zošitom pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania udeľuje ministerstvo zdravotníctva, ktoré zverejňuje na svojej internetovej stránke. Zoznam učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bola udelená schvaľovacia doložka, zverejňuje ministerstvo školstva vo svojom publikačnom prostriedku a na internete.
(4) Súčasťou schvaľovacej doložky podľa odseku 3 je aj určenie lehoty platnosti schvaľovacej doložky. Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva jeden rok pred uplynutím určenej lehoty zabezpečí odborné posúdenie učebnice podľa odseku 2 a vydá novú schvaľovaciu doložku alebo zabezpečí vydanie novej učebnice.
(5) Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane ich prepisov do Braillovho písma alebo iných vhodných foriem prepisov poskytne ministerstvo školstva školám podľa tohto zákona na základe ich objednávky bezplatne.
(6) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj učebnice odporúčané ministerstvom školstva.
(7) Základné školy a stredné školy zapožičiavajú žiakom učebnice, učebné texty a pracovné zošity pre povinné vyučovacie predmety bezplatne.
(8) V stredných zdravotníckych školách schvaľuje učebnice, učebné texty a učebné pomôcky pre odborné predmety zdravotníckych odborov vzdelania ministerstvo zdravotníctva.
(9) V školách v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 schvaľuje učebnice, učebné texty a učebné pomôcky pre odborné predmety príslušný ústredný orgán štátnej správy a udeľuje schvaľovaciu doložku.
§ 18
Doklady o získanom vzdelaní
(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 2) a školy podľa § 109 zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy.
(2) Dokladom o získanom vzdelaní je
a) osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania,
b) vysvedčenie,
c) osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,
d) osvedčenie o zaškolení,
e) osvedčenie o zaučení,
f) vysvedčenie o záverečnej skúške,
g) vysvedčenie o maturitnej skúške,
h) vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške,
i) vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,
j) vysvedčenie s doložkou,
k) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.
(3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku.
(4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy.
(5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.
(6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.
(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.
(8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.
(9) K vysvedčeniu o záverečnej skúške, k vysvedčeniu o maturitnej skúške, k vysvedčeniu o záverečnej pomaturitnej skúške a k absolventskému diplomu vydá škola dodatok, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. Absolvent dostane dodatok k vysvedčeniu alebo k absolventskému diplomu súčasne s vysvedčením alebo diplomom.
(10) Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.
§ 20
Plnenie povinnej školskej dochádzky
(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis”). Zápis sa koná od 15. januára do 15. februára, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.
(3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí
a) obec všeobecne záväzným nariadením, 20)
b) orgán miestnej štátnej správy v školstve, 21)
c) zriaďovateľ cirkevnej školy,
d) zriaďovateľ súkromnej školy.
(4) Základná škola pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky vyžaduje osobné údaje
a) meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, miesto narodenia, národnosť, štátne občianstvo, trvalé bydlisko dieťaťa,
b) meno a priezvisko, adresa zamestnávateľa, trvalé bydlisko zákonných zástupcov.
(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, 22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola”), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Ak je žiak zapísaný na inú než spádovú školu, oznámi túto skutočnosť riaditeľ tejto školy riaditeľovi spádovej školy, a to najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku; riaditeľ spádovej školy v lehote do 15. apríla zašle zoznam všetkých detí, ktoré boli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky obci podľa trvalého bydliska žiaka a odseku 8.
(6) Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, 23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.24)
(7) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.
(8) Žiak podľa odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona.
(9) Žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.
§ 66
Prijímacia skúška
(1) Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.
(2) V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy.
(3) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z vyučovacích predmetov koná takto:
a) zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom odboru vzdelávania v základnej škole,
b) z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.
(4) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1. Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.
(5) Ak na prijatie uchádzača treba overiť špeciálne schopnosti, zručnosti alebo nadanie, riaditeľ strednej školy určí na toto overenie termín v čase od 25. marca do 15. apríla.
(6) Prijímacie skúšky do stredných škôl okrem skúšok podľa odseku 5 sa konajú v dvoch termínoch v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v utorok a v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v piatok. Ak termín konania prijímacích skúšok pripadne na deň pracovného pokoja, termín konania prijímacej skúšky sa posúva na nasledujúci pracovný deň.
(7) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom, či sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka. Toto rozhodnutie zverejní najneskôr do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.
(8) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred termínom ich konania.
(9) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.
(10) Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom roku, pre ktorý sa skúška vykonala.
§ 144
Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia
(1) Dieťa alebo žiak má právo na
a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách, 80)
c) bezplatné vzdelanie pre päťročné deti pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky v materských školách,
d) vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
e) individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety,
g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,
l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o) náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.80a)
(2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
(4) Dieťa alebo žiak je povinný
a) neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,
b) dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia,
c) chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d) chrániť pred poškodením učebnice, učebné texty a učebné pomôcky, ktoré im boli bezplatne zapožičané,
e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,
f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g) ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia,
h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.
(5) Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo
a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom,
c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia,
f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.
(7) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný
a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností,
b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,
c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
d) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.
(8) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.
(9) Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.
(10) Neprítomnosť maloletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára.
(11) Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 10.
(12) Ustanovenia v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade s osobitnými predpismi.28)
§ 145
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným predpisom.48)
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka, poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3) Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.48)
(4) Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.
(5) Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou, strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.
§ 158
Registrácia detí a žiakov
(1) Škola v školskom registri detí, žiakov a poslucháčov vedie najmä tieto údaje:
a) meno a priezvisko,
b) dátum narodenia,
c) rodné číslo,
d) pohlavie,
e) národnosť,
f) štátne občianstvo,
g) adresa trvalého bydliska,
h) adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,
i) číslo a dátum vydania rozhodnutia, na základe ktorého bol prijatý do školy alebo školského zariadenia,
j) ročník, do ktorého je zaradený,
k) trieda a číslo, pod ktorým je vedený v katalógu alebo v triednom výkaze,
l) odbor výchovy a vzdelávania,
m) informáciu o prerušení alebo skončení štúdia,
n) forma organizácie výchovy a vzdelávania podľa § 54,
o) zaradenie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa výchovno-vzdelávacích programov.
(2) Štruktúru informačnej vety registra detí, žiakov a poslucháčov v prevádzkovej databáze a jej technické podmienky stanoví ministerstvo školstva.
(3) Riaditeľ školy poskytuje zriaďovateľovi údaje podľa odseku 1 najmenej jedenkrát ročne podľa stavu k 15. septembru príslušného školského roka a následne ich zriaďovateľ poskytne príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(4) Orgán miestnej štátnej správy v školstve vedie údaje podľa odseku 1 zo všetkých škôl vo svojej územnej pôsobnosti v územnom školskom registri detí, žiakov a poslucháčov. Tieto údaje poskytuje ministerstvu školstva.
(5) Orgán miestnej štátnej správy v školstve využíva údaje podľa odseku 1 pri zabezpečovaní a kontrole financovania výchovy a vzdelávania v týchto školách.
(6) Ministerstvo školstva spracuje údaje poskytnuté orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa odseku 4 do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov. Údaje vedené v tomto registri využíva
a) pri zabezpečovaní a kontrole financovania výchovy a vzdelávania v školách,
b) pri overovaní dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného predpisu, 95)
c) na štatistické a rozpočtové účely.
(7) Na zber, spracovanie a vedenie osobných údajov uvedených v registri detí, žiakov a poslucháčov podľa tohto zákona sa vzťahujú osobitné predpisy.11)
Zákon č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 55
Základné ustanovenia
(1) Štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu a občan tretieho štátu má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.
(2) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom.35a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa, výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(4) Uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.35a)
(5) Vysoká škola alebo fakulta nesmie uchádzača alebo študenta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uchádzač alebo študent uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.
(6) Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v zozname študijných programov [§ 20 ods. 1 písm. a)].
(7) Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou.
(8) Vysoká škola je povinná poskytnúť uchádzačovi o štúdium informáciu o tom, či štúdium, o ktoré sa uchádza, zodpovedá požiadavkám na koordináciu vzdelávania pre potreby vzájomného uznávania odborných kvalifikácií podľa osobitných predpisov.36a)
§ 73
Register študentov vysokých škôl a centrálny register študentov vysokých škôl
(1) Vysoká škola vedie register študentov vysokej školy. Ministerstvo vedie centrálny register študentov vysokých škôl (ďalej len „centrálny register študentov”). Centrálny register študentov vznikne z registrov študentov vysokých škôl zlúčením registrov študentov vysokých škôl okrem registrov študentov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov. Register študentov vysokej školy a centrálny register študentov slúžia na evidenciu študentov a na štatistické účely a rozpočtové účely. Vysoká škola môže využívať údaje z registra študentov aj v elektronických preukazoch študentov podľa § 67. Na účely súvisiace s poskytovaním vzdelávania a s ním súvisiacich služieb vysokej školy študentovi môže vysoká škola využívať údaje z registra študentov vysokej školy v plnom rozsahu a údaje z centrálneho registra študentov týkajúce sa jej študentov. Ministerstvo vnútra môže využívať údaje o študentoch policajných vysokých škôl. Ministerstvo zdravotníctva môže využívať údaje o študentoch zdravotníckych vysokých škôl. Ministerstvo obrany môže využívať údaje o študentoch vojenských vysokých škôl, ktorí nevykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov.
(2) Do registra študentov vysokej školy sa zaznamenáva meno, priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia u cudzincov, miesto narodenia, rodinný stav a miesto trvalého pobytu študenta, pohlavie, miesto pobytu v Slovenskej republike, národnosť, štátne občianstvo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu u cudzincov. Štruktúru informačnej vety prevádzkovanej databázy a jej technické podmienky stanoví ministerstvo po prerokovaní s vysokou školou.
(3) V registri študentov vysokých škôl a v centrálnom registri študentov sú o jednotlivých študentoch zaznamenané údaje o
a) zápise na štúdium,
b) predchádzajúcom vzdelaní,
c) študijnom programe,
d) zápise do vyššieho ročníka alebo do ďalšej časti štúdia [§ 51 ods. 4 písm. j)],
e) pridelení ubytovania v študentskom domove,
f) poskytovaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1) a motivačného štipendia (§ 96 ods. 8),
g) absolvovanej štátnej skúške a udelenom akademickom titule,
h) prerušení štúdia,
i) skončení štúdia,
j) vysokoškolskom diplome [§ 68 ods. 1 písm. a)],
k) štúdiu na inej vysokej škole,
l) štúdiu spoločného študijného programu (§ 54a) na spolupracujúcej vysokej škole v príslušnom akademickom roku,
m) poskytovaní štipendia z vlastných zdrojov vysokej školy (§ 97),
n) povinnosti uhradiť školné a o jeho úhradách; ak ide o študentov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl (§ 92).
(4) Údaje v registri študentov vysokej školy môžu spracovávať38a) len osobitne poverení zamestnanci príslušnej vysokej školy; údaje podľa ods. 3 písm. a), c) až h) sa zaznamenajú do registra študentov príslušnej vysokej školy do troch dní po rozhodujúcej udalosti. Údaje v centrálnom registri študentov môžu spracovávať len osobitne poverení zamestnanci ministerstva alebo v rozsahu prípustnom podľa odseku 1 osobitne poverení zamestnanci vysokej školy.
(5) Vysoké školy môžu poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými majú uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu študenta, tieto údaje o študentovi:
a) meno a priezvisko vrátane titulov,
b) dátum narodenia,
c) názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,
d) formu štúdia,
e) informáciu o prerušení alebo skončení štúdia.
(6) Ministerstvo poskytuje Sociálnej poisťovni údaje z centrálneho registra študentov v rozsahu
a) meno a priezvisko vrátane titulov,
b) rodné číslo alebo dátum narodenia u cudzincov,
c) názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,
d) študijný program,
e) informácia o skončení štúdia.
(7) Zamestnanci podľa odseku 4 sú povinní pri práci s registrom dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane osobných údajov.40)
(8) Na uchovávanie údajov z registra študentov vysokej školy a centrálneho registra študentov sa vzťahuje osobitný predpis.40a)
Zákon č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
Részletek
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Csatolmányok:
§ 2
Základné ustanovenia
(1) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.
(3) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.
§ 2a
Základné ustanovenia
(1) Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
(2) Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
(3) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
(4) Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.
(5) Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.
(6) Pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.
(7) Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.
(8) Neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí
a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo
b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,
c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.
(9) Diskriminácia právnickej osoby je nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z dôvodov podľa § 2 ods. 1, ak ide o jej členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, jej zamestnancov, osôb konajúcich v jej mene alebo osôb, v mene ktorých koná táto právnická osoba.
(10) Odmietnutie alebo strpenie diskriminácie osobou nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť následné zaobchádzanie s touto osobou alebo správanie sa k tejto osobe alebo byť základom pre rozhodnutie, ktoré sa týka tejto osoby.
(11) Za diskrimináciu z dôvodu
a) pohlavia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu tehotenstva alebo materstva, ako aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie,
b) rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu,
c) náboženského vyznania alebo viery sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého náboženského vyznania alebo viery a aj diskriminácia fyzickej osoby bez náboženského vyznania,
d) zdravotného postihnutia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím.